Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Vina som ignorovala i jeho frustrujúce myšlienky, ktoré sa mi zabodávali do mysle ako tisíce nožíkov. Snažila som sa ho ignorovať o to viac, aby som nemusela čeliť ďalšej migréne. Zastrihala som ušami a pozrela sa na Niyari, ktorú som jej novou úlohou potešila. Pousmiala som sa k vĺčaťu. "Dávaj si pozor a keby niečo, tak zavi a pribehneme vám na pomoc," riekla som smerom k dcére a mrkla na ňu očkom. Následne som ju sledovala pohľadom, ako mizne medzi stromami. Cítila som jej obavy, no napokon sa dostala bezpečne až k ostatným. Vydýchla som si a pozrela sa na Vina. Teraz keď sme osameli a boli bez svedkov, mohla som na neho uvrhnúť vcelku zamračený pohľad. "Dobre a teraz ty," začala som a otočila sa smerom k nemu predkom tela. Posadila som sa na zadok a len na neho hľadela. Prezerala som si ho a hrabala sa mu v hlave, aby som sa dopátrala k informáciám, ktoré som potrebovala. Musela som byť ale opatrná, aby som sa vyhla jeho podozreniu. Vzhľadom na to, že som vedela, že ich ovláda tiež, no nie na takej istej úrovni ako ja. "Tak kde si sa stratil, maličký?" vyzvala som ho napokon a nadvihla spýtavo obočie, aby som ho ešte väčšmi vystresovala. Chcela som počuť tú verziu príbehu, ktorú mi chcel zdeliť. Aby som to proovnala s tým, čo som zistila z jeho spomienok.

Niyari sa ku mne nahrnula len čo ma uvidela. Musela som zdvihnúť hlavu, aby mi nevybila zuby, keď sa mi vrhla okolo krku. "Ach, ty si už poriadne vyrástla," skonštatovala som s pobaveným úškrnom a zeleným pohľadom našla Vina. Keď bola Niyari na zemi, sklonila som k nej hlavu, aby som si ju prehliadla, či na nej nenájdem kdejaké škody spôsobené jej večne strateným otcom. Vyzerala však v poriadku a keď sa mi začala líškať okolo ksichtu, usúdila som, že nestráda. Opäť som sa narovnala a sledovala ju ako si vedľa neho sadla, zatiaľ čo mi odpovedal na moju otázku. "Pôsobíš na mňa nervózne," povedala som svoju myšlienku nahlas, keď som si ho prezerala. Akoby si myslel, že ho vĺča potopí. Bál sa snáď mojej reakcie? Keď však spomenul, že smerujú k úkrytu... "Tak tam je," vydýchla som si a zadumane zašomrala, keď som hľadela oným smerom medzi stromy: "Snáď ho nezasiahla ohnivá guľa." Až o niekoľko sekúnd na to som vrátila svoju pozornosť na dvojicu a sklopila zrak k Niyari. "Nie je to už ďaleko a ty si veľká vlčica už. Nezabehneš pre bračeka? Chcela by som si prehovoriť s Vinom a potom... poď bližšie je to tajomstvo," riekla som a znížila som mierne hlavu, aby som bola v úrovni jej ucha, keď sa ku mne priblíži. "Vezmeme vás na váš prvý lov, aby ste si vedeli uloviť jedlo i keď nebude na blízku žiaden nudný dospelák," zašepkala som vĺčaťu do ucha a mrkla na ňu po očku. Následne som sa narovnala a verila, že sa nadšene chopí svojho nového questu. A vzhľadom na nadšenie z poznávania nových vecí, by sme ich mohli čoskoro očakávať i naspäť, aby sme sa trošku pohli. Potrebovala som si vyčistiť hlavu lovom, pravda.

Víťazoslávne som sa na medveďa pozrela, keď sa ku mne pridal polámaný Sar. Nadvihla som obočie a sledovala ho, ako sa do neho pustil. Medveď to napokon vzdal a zmizol bohvie kde. Ten sa tak skoro tu neukáže. “Nuž, to by sme mali,“ skonštatovala som a pozrela sa na Sara, ktorý mal očividné zranenia. Jeho zavytie mnou priam preletelo ako sto šípov. “Však počkaj,“ zašomrala som a ako efekt nejakého diabla za mnou vzkrsol plameň z ktorého sa zrodil fénix. Zamával krídlami a vzniesol sa nad naše hlavy. Následne priletel k Sarovi a dosadol na neho. Svojou mocou mu vyliečil zranené rebro. Ostatné neboli až také vážne. Pozrel sa i na mňa, no ja pokrútila hlavou. Následne sa rozpadol v prach. “Mal by si si ísť zase oddýchnuť. Ja sa pôjdem kus poobzerať po území. Drž sa,“ rozlúčila som sa s ním veľmi prosto a vyplazila provokačne na neho jazyk kým ma nikto nevidel. Ako sme zaháňali medveďa, posunuli sme sa pekný kus cesty preč od úkrytu, kde sme neboli už dlhšiu dobu. Po pachu som šla rovno za Vinom, pretože som predpokladala, že bude s vĺčatami. Tebetha som si totiž u úkrytu nevšimla. Keď som k nim došla, zjavne mali niekam namierené. Kardinál poletoval okolo Niyari. Zastavila som sa. Mohli vidieť, že mám mierne pocuchanú srsť a na labách a pleci pár škrámou od medvedích pazúrov a skál na ktoré som sa zošuchla. “Tak ste stvárali vy?“ opýtala som sa ich oboch a svoju hlavu sklonila hlavne k Niyari, aby som si ju prezrala. Zamávala som chvostom a až teraz si uvedomila, že Tebeth nebol s nimi, ale v inej časti lesa. Bruh, tak som ho minula. Nevadí. Bol spokojný a v poriadku, takže som sa po neho veľmi neponáhľala.

Premýšľala som, ako sa z tejto situácie dostanem bez toho, aby mi odhryzol hlavu, bez nej by sa mi asi nefungovalo najlepšie, len čo bola pravda. Povzdychla som si a bola som pripravená tomu chlpáčovi rozbiť papuľu skôr či neskôr. Lenže ma zarazil Sar. Preletel okolo a spravil ten najviac idiotský manéver, aký len mohol urobiť. Spýtavo som nadvihla obočie, stále ležiac na zemi. Chvíľu som ho sledovala čo mieni robiť a keď medveď prestúpil z môjho šálu preč, ihneď som sa odtiahla a uskočila stranou. Potriasla hlavou. Sar vletel do skaly a bolo zjavné, že už má toho viac než dosť. Privrela som oči. Usúdila som, že dostal dosť za vyučenú a ukázal mi, že to myslí vážne. Preto skôr, než sa medveď k nemu priblížil, kusla som ho do zadného stehna. Zabručal a okamžite sa po mne zahnal. Uskočila som stranou, i keď jeho pazúry preleteli mojou srsťou. Následne som okamžite skočila po jeho uchu a silno zatiahla k zemi, až som ho celého zviezla predkom tela nižšie. Z tejto polohy bolo náročné uhnúť sa jeho papuli, keď som ho pustila, preto mi spravil pár šrámov na labe. Neboli však hlboké, takže sa za pár dní zahoja. I tak som sykla, keď to zaštípalo. Dobiedzala som do medveď ďalej a snažila sa ho natoľko zdeprimovať, aby sa sám otočil a dal na útek miesto obrany. Zavrčala som opäť a ako sa po mne zahnal papuľou, postavila som sa do zadných láb, aby som sa mu uhla a prednou labkou mu tresla po ňufáku. Zaskučal a stiahol sa. Dopadla som späť na zem a s naježenou srsťou opäť na neho zavrčala.

Otázku motivácie, ktorú som potrebovala, aby sme medveďa dokázali vyhnať preč... vyriešil za mňa Sar, ktorý sa po medveďovi vrhol. Nepotrebovali sme medveďa smrteľne zraniť, či ho zabiť. Predpokladala som, že sám ma v hlave menšiu výhybku, kedy sám usúdi, že sme pre neho rizikom a nestojí mu to za to, aby sa tu s nami naťahoval. Prešla som si po tesákoch a pri zarevaní medveďa sa mi len viac začal valiť do tela adrenalín. Príliš často som svoju fyzickú stránku nevyužívala, preto mi to konečne prišlo ako dobrá zmena. Privrela som oči a odrazila sa, aby som doskočila vedľa medveďa. Musela som konať rýchlo, kým si všímal Sara. Vzala som do papule jednu ležiacu liánu, ktorú za sebou medveď ťahal, lebo sa mu omotala okolo zadnej laby. Zdrapila som ju do tesákov a silno za ňu potiahla, čím medveď povolil labu a na moment sa ocitol na troch labách. To muselo vyosiť z rovnováhy i Sara na ňom, keď sa medveď naklonil o niečo nižšie. Získala som si tak jeho pozornosť a zastrihala ušami. Bolo na čase pokračovať v zdrhaní. Lenže toľko šťastia som nemala. Tá potvora mi pri otočke stúpila na môj šál a ja chytila spätný chod. Rozčapila som sa na zemi a z dola sa dívala na medveďa, ktorý sa nado mňa postavil na zadné a o dosť viac agresívne než prvý raz zareval. Až na mňa dopadlo niekoľko jeho slín a zápach z papule. Aké odporné. Zvráštila som znechutene svoj ňufák.

Ležérne som sa na neho dívala. "Máš rozum, áno, ale keď prídeš o mágiu, budeš rovnako nepoužiteľný ako teraz," zatiahla som. Snažila som sa klásť veľký dôraz na trénovanie bez magickej moci. Pretože pokiaľ jedného dňa mágia v krajine vymizne, poniektorí budú stratení. Ako deti bez internetu, lmao. Zastrihla som ušami. Pozrela som sa na medveďa, ktorému zjavne bolo úplne jedno kto z nás tu bol dobrý a kto zlý polda. Najradšej by nás oboch zadupal do zeme ako dve malé muchy. Nečudovala som sa mu. Ani mne by sa nepáčilo, keby mi nejakí dvaja idioti vypálili do kožucha dieru. Pravda. Ale medveď zabúdal, že sa pohybuje po území, ktoré je presiaknuté vlčími pachmi. Vnímala som Sarove rozpoloženie a i keď jeho postupy boli logické a správne... v tento moment som skúšala ako dokáže pracovať za neprajných podmienok a preukázať mi, že urobí všetko preto, aby urobil ako hovorím. I keď to bolo na truc, že. Spokojne som sa pousmiala, akonáhle pretlačil Sar svoju komfortnú zónu a vystúpil von, snažiac sa konať iracionálne. Možno sa mi nakoniec osvedčí a bude z neho môj zástupca. Avšak k tomu cieľu mal ešte veľmi ďaleko. Najskôr som ho potrebovala vystaviť podobným situáciám viac ráz, aby som si ho poriadne otestovala. Sledovala som jeho vyhnutie sa medveďovi, ktorého mal v pláne zastrašiť. Privrela som oči a elegantne, pomaly kráčala ich smerom. Najradšej by som mu za jeho poveternostné podmienky jednu uvalila, ale stále to bolo s mierou. Pomáhal si, ale stále to nebolo úplné znevýhodňovanie súpera. Prešla som následne na medveďa, ktorý sa za ním zahnal a ocitol sa tak tvárou tvár v mne. "Ahoj krásavec," zatiahla som smerom k nemu a akonáhle sa po mne zahnal labou, uskočila som. Zas a znova. Sledovala som jeho pohyby a rozmiestnenie skalísk a stromov v okolí. Brala som to ako dobrú rannú rozvičku a precvičenie vlastných schopností a svalov. Do fitka som predsa len denne nechodila! Napokon som sa odrazila a vyhla sa jeho labe, pričom som skočila na jednu väčšiu skalu, z ktorej som sa na neho dívala zhora. Snažila som sa ho odlákať k hraniciam, čo si Sar musel všimnúť, že moje úskoky viedli práve oným smerom. Medveď sa však zastavil a nevyzeral, že by chcel pokračovať. Potreboval trochu... motivácie

Pootočila som sa, aby som sa pozrela ponad rameno na Sara, ktorého myšlienky som zachytila. Čo do pekla stvára, prebehlo mi mysľou a sledovala liany, ktoré sa približovala k medveďovi ako chápadlá temnoty. Sykla som a skôr, než medveďa zastavili v pohybe, som sa odrazila z jeho chrbta a dopadla na štrkovitú pôdu neďaleko. Prudko som sa otočila späť k medveďovi a ponad jeho telo sa pozrela na Sara na druhej strane. "Schovávať sa za magické schopnosti pred chudákom, ktorý ich neovláda. Aké hrdinské," zatiahla som a spravila niekoľko krokov polkruhu. Ohňom som spálila liany, ktoré medveďa držali. Uškrnula som sa a opäť našla Sarove zraky. "Chceš mi povedať, že nemáš žiadne svaly?" dodala som napokon a mierne sa uklonila. Bol čas vyzvať medveďa k tancu smrti. Boli sme na neho dvaja. Poznala som svoje schopnosti a uvedomovala si, že ho premôcť vo dvojici určite na blízko nedokážeme. A ani som nechcela. Potrebovala som ho len zahnať niekam do hôr mimo územie svorky. Bol príliš blízko úkrytu. Mohol kadekoho z členov napadnúť a táto predstava sa mi vôbec nepáčila. Odfrkla som si a sledovala jeho ťarbavé kroky ako sa vymanil z uvoľnených lián. Z bručaním sa postavil na zadné a zareval na celý les. Usmiala som sa fascinovane akoby som stvorila golema, ktorého som vypustila do ulíc. Mala som chuť na trochu adrenalínu a štipľavých zranení. Keď sme tu mali po niekoľkých lunách konečne späť nášho úžasného liečiteľa. Nech sa činí.

Zamračila som sa smerom k nemu. "Môžem si so svojim postavením a pred tebou robiť čo chcem," odsekla som mu. Bolo zjavné, že sme my dvaja nedokázali existovať na jednom mieste príliš dlho, lebo sa pomaly strhávala apokalypsa. Boli sme si až prehnane podobní a to neveštilo nič dobré. Vydýchla som si a pozrela sa smerom k medveďovi, ktorý vyšiel spoza kriakov. Ach boše, no aspoň uvidím čoho je schopný a nepozabíjame sa navzájom, pomyslela som si a pozrela sa na medveďa, do ktorého hodil ďalšiu ohnivú guľu. S otvorenou papuľou som na neho hľadela, či už úplne stratil posledné zvyšky zdravého rozumu. "Teba život naozaj omrzel. Ak ťa tu zabije, odmietam za to niesť zodpovednosť," zavrčala som smerom k nemu a vrátila pozornosť na medveďa, ktorý sa ku mne rozbehol. V tej bolesti asi nevnímal na koho ide a proste šiel. Prikrčila som sa a keď bol takmer u mňa som sa odrazila a vyskočila na jeho chrbát. Natiahol po mne svoje čelusti a do zubov chytil niekoľko chlpov na mojej špičke chvostu. Dopadla som do jeho hustej srsti a chvíľu hľadala balans. "Mysli," zabručala som smerom k Sarovi a vetrom si pomáhala, aby som sa na tomto býkovi udržala čo najdlhšie. Zavrčala som, no moje vrčanie prešlo do pobaveného smiechu. Bola to zábava. Zatiaľ.

Lissandra - 105 postov
> 90 bodov (3 x 30) = 18 mincí (3 x 6 mincí)
> 12 bodov = 15 kšm
Dokopy za 102 bodov pripísať 18 mincí a 15 kšm.
Prepadnú 3 body.

Zeiran - 127 postov
> 50 bodov = spešlovka (pošlem aetke)
> 60 bodov (2 x 30) = 12 mincí (3 x 6 mincí)
> 12 bodov = 15 kšm
Dokopy za 122 bodov pripísať spešl mágiu, 12 mincí a 15 kšm.
Prepadne 5 bodov.

Tiara - 12 postov
> 10 bodov = 1 labka do aury
Dokopy za 10 bodov pripísať 1 labku do aury.
Prepadnú 2 body.

Riveneth - 100 postov
> 50 bodov = spešlovka
> 30 bodov = 6 mincí
> 20 bodov = 5 rubínov
Dokopy za 100 bodov pripísať spešl mágiu, 6 mincí a 5 rubínov.
Prepadne 0 bodov.

Sillarei - 106 postov
> 50 bodov = spešlovka
> 15 bodov = 30 % zľava do PO
> 25 bodov = 50 % bonus Svätyňa
> 15 bodov = 5 % schopnosť lovu
Dokopy za 105 bodov pripísať spešl mágiu, 30 % zľavu do PO, 50 % bonus, 5 % do lpvu.
Prepadne 1 bod.

Arryn - 43 postov
> 25 bodov = 50 % bonus
> 15 bodov = 30 % zľava do PO
Dokopy za 40 bodov pripísať 50 % bonus a 30 % zľavu.
Prepadnú 3 body.

Ďakujem. Idem umrieť. A dúfam, že to sedí, keď tak krič :cryvino:

Zapsáno

// úkryt

Vzhľadom na to, že Sar za sebou navrátil skaly naspäť, som sa musela cez chodbu krútiť ako hadica, kým som vyšla na povrch. Ovalila ma hneď horúčava, ktorú aspoň trochu zmierňovalo blízke pohorie a les. Vydýchla som si a zahľadela sa na toho hnedého debila, ktorý si myslel aký je vtipný. Dýchaj, jednoducho dýchaj, pripomenula som sama sebe a po očku zachytila neďaleko úkrytu Zinka, Shine, Doryu i Tebetha (asi???). Každopádne som teraz nemala čas to riešiť. Ako taký buldozér som kráčala za Sarom, ktorý ma zase provokoval. Náš krik ich musel upútať, hlavne náraz ohnivej guli v jaskyni. Tentoraz som sa neovládla už vôbec. "Obsikovať stromy pôjdeš, ale mieste šťanky po stromoch bude stekať tvoja zvyšná telesná tekutina," zašomrala som smerom k nemu a výpalila po ňom ďalšiu ohnivú guľu, ktorá ho tentoraz minula zámerne. Chcela som mu len pohroziť. Každopádne táto guľa číslo dva letela niekam do húštiny za ním medzi stromy. Vedela som, že nič nezapáli, pretože by som oheň uhasila tak či tak. LENŽE to nebolo všetko. Zastrihala som ušami a pozrela sa za revom, ktorý sa z húštiny ozval. Tak ale toto bude karma nie? pomyslela som si a znudene sa pozrela sa na nasratého medveďa, ktorý mal na zadku vypálený menší kráter. Hihi. Potláčala som vnútorný smiech. "Na mňa sa nepozeraj, to on!" povedala som a ukázala na Sara. Bol k medveďovi bližšie, takže by šiel po ňom ako prvom tak či tak. Teraz to vyzeralo konečne na zaujímavé a krásne ráno!

Postovaná 105

Už dlho ma nikto takto nedurdil ako tento cvok. Joj ako som mohla byť kedysi tak slepá, že som sa do neho vôbec zapozerala! Však ani spať nevedel poriadne. Ach bože k čomu mi bolo toto dobre. Povzdychla som si a povedala si, že musím odtiaľto odísť. Mala som ho plné zuby. Ten čas strávený s ním mi stačil viac než dosť. A toto bol len klinec do rakvy. My dvaja smw jednoducho nemohli tráviť spolu veľa voľného času. Teda hlavne sme nemali pri sebe spávať. Lebo by sa toto opakovalo každé ráno. To by tu potom z toho úkrytu veľa teda neostalo hehe. Nech to už dopadlo hocijako... V kútiku duše som sa nad celou touto situáciou smiala. Z vonku to muselo vyzerať, že sme taká práva talianska rodinka. Zamračil som sa na neho keď sa vydal von. "Kam si myslíš že ideš? KAM IDEŠ!" zvolala som za ním a vydala sa za ním. To nemyslel vážne. To ja som mala.odist ako prvá a nie on. "Ešte som s tebou neskončila môj zlatý," zahucala som za ním a vyšla von z úkrytu, aby som mu dala pekného sprda ešte ako takú posýpku na to celé.

//Daen

Postovaná 104

Nedokázala som uveriť, ako mohol byť niekto tak natvrdly. A Sar bol tvrdší než ktovieaký kameň. Musela aom zhlboka dýchať, aby som ho neprerazila ako hada. Lissandra dychaj, nemôžeš zabíjať svojich členov zakaždým keď ťa nahnevaju. Potom by som tu nemala nikoho a už by to nebola svorka. Aj by som sa možno upokojila, keby sa nesprával ako drzé, nevychovane šteňa. Zavrčala som a hodila po ňom ohnivú guľu, ktorá sa zabodla do skalnatej steny ďalej. Celá jaskyňa sa zatriasla ale nič ine nespadlo. "Heeee pozri sa čo si spôsobil! Teraz tu budem mať dieru ako po páde meteoritu," zavrčala som no on neprestával. Vytvoril si vodný štít aby blokoval všetko ostatné. Tá jeho myšlienka ma poriadne vytočila. Ešte väčšmi, než som bola. No mal.pravdu. Mala by som prestať byť ako Tsunade. Ale keď on bol... Hrozný. "Ľutujem, že som ti to vôbec povedala," zasomrala som k tomu čítaniu myšlienok a prevrátila oči v stĺp. Odmietala som sa a ním ďalej biť. "Nechceš ísť preč a ja neviem. Obsikovať stromy a vyháňať veveričky od hraníc? Len tu kazis vzduch na dýchanie pre nás normálnych," zatiahla som a hodila po ňom vražedný pohľad ktorý musel cítiť i cez stenu.

Postovana 103

Spomenula som vo svojej mysli hádam všetkých svätých. Nemala som rada, keď ma niekto okrádal o čas spánku. Mala som ho málo i bez takýchto budíčkov. Ak budem mať modriny, tak ma porazí. A to som chcela ísť s vĺčatmi loviť. To budem vyzerať ako stará babička, keď tam budem nariekať pri každom jednom pohybe. Povzdychla som si. Mala som to s ním ťažké len čo pravda bola. I ten člen čo sa mi zdal ako najlepší sa ukázal, že je totálny chumaj keď ide o nezvládnutie spánku! Čo ak by vedľa neho spalo vĺča? Veď by ho snáď i zabil! To bolo strašné. Fakt strašne. Sťažka som si povzdychla. "Aha takže sa neospravedlníš hej?" povedala som až prehnane pokojne. Avšak i napriek tomu, že som ho varovala dosť ráznym spôsobom... Tak si ten zasran nedal povedať. "Ty si... Ty..." začala som, keď som sa neveriacky dívala na kamem, ktorý zhodil za sebou na zem. To čo práve urobil? Nesnívalo sa mi snáď? "Teba naozaj omrzel život všakže," povedala aom akoby som mu stále dávala nádej. Až prehnane pokojne som pôsobila a keď som sa začala hystericky smiať. Mohlo mu byť jasné že môj mozog prepol do totalne psychotickej stránky. Následne som na neho vypálila ohnivú guľu. Mrcha jedna. Zabudol asi že ovládam myšlienky a tak som vedela každý jeho krok.

Post 102

Nemohla som uveriť tomu, čo sa stalo. To sa nevedel kontrolovať vo svojom spánku? Čo bol malým vlcatom? Zabručala som podráždene, pretože ma to iritovalo. Teraz ma bude celý deň bolieť celé telo akoby som prežila tretiu svetovú vojnu. Fakt skvelé. Dúfala som, že mu ten náraz o skalu aspoň privodil otras mozgu. Naozaj by si ho zaslúžil za to, že ma prebral z môjho krásneho sna, ktorý som si ani nepamätala ako ma z neho prebral ten smrad. Bolo to hrozné. Pretočila som oči v stĺp. Dokonca som premýšľala či neprehodnotim môj výber čo sa týkalo jeho povýšenia. Takto ma nepekne budiť! Au sakra tie rebrá boleli s každým nádychom. Ako sa len opovažoval joj. Čože??? "Ja tebe??? JA? Neviem kto si zo mňa spravil boxovacie vrece!" zavrčala som smerom k nemu a už sa stavala na rovné laby. No nedovoľoval si toho nejako veľa? "Mal by si sa mi v prvom rade ospravedlniť za to a možno potom ale len možno ti pomôžem," zavrčala som k nemu a dívala sa na jeho naštvanie. "A nech ťa ani len nenapadne, že tu niečo skúsiš. Ak sa čo i len jedna skala zrúti, tak ťa vykastrujem," varovala som ho a zazerala na neho očakávajuc že povie tie dve slová aby sme tu na seba nestekali ako psy.

Postovana 101

Spala som s pokojným svedomím i vedomím a takýmito hlúposťami. Napokon prečo nie. Vyrozprávala som sa niekomu komu som verila. A teraz som mohla sladko oddychovať i po tej všetkej námahe. A azda by som spala i ďalej. Konečne sa mi začalo i niečo snívať. Keď v tom som ucítila náraz. Prvotne som to ignorovala. Ale čím dlhšie to trvalo. Tým väčšmi som sa prebúdzala. Keď som vedomejsie pociťovala nárazy do rebier, moje vedomie nabralo rýchle prebudenie sa zo sna. Vypučila som oči a úplne prekvapene som ako puk hľadela na to, čo sa práve dialo. Myslela som si, že nás napadol chaos a teraz ma ti idioti ani zabiť nevedeli. Lenže na moje úplne prekvapenie to bol sám sar. Ten idiot o niečom vážne putavom sníval a kopal do mňa ako zmyslov zbavený. No bol on normálny? Hneď ako som si plne uvedomila, čo sa to sakra deje, som ho odpálila vzduchovou vlnou o druhú stenu jaskyne, kde sa rozčapil ako žaba. Náraz ho musel prebrať. Ten by prebral hádam i mŕtveho. A ak nie tak môj rev ako keď niekto prebudí medveďa zo zimného spánku, to určite dokázal: "TY SI SNÁĎ ÚPLNE ZOŠALEL?"