Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Postovaná 100

Nechala som našu konverzáciu byť a prikývla. I ja som bola po tom všetkom unavená. Skôr, než som si šla ľahnúť spať, prešla som k vode. Nejakú chvíľu som sa do svojho odrazu dívala. Po jeho slovách u hraníc som sa musela zachmúriť. Bola som stále tou istou, akou som bola, keď som sem prišla? Zamračila som sa o to viac a labou následne máchla do vody, aby som rozvírila svoj odraz. Povzdychla som si. Úmrtie vĺčaťa ma poznamenalo ako veľa ďalších vecí, ktoré sa odohrali v tejto krajine. Vydýchla som si a sklonila hlavu k vode, aby som sa z nej mohla napiť. Bola príjemne chladivá ako celé podnebie tejto jaskyne. Bola som rada, že nemusím byť na tej horúčave tam vonka, ale môžem sa schovávať pekne tu. Zastrihala som ušami a pozrela sa na Sara, ktorý už dávno chrápal. Pri pohľade na neho som si zdĺhavo zívla. No nič. Potriasla som hlavou a vydala som sa smerom k nemu. Ľahla som si vedľa jeho spiaceho tela a položila hlavu na labky. Chvíľu sa mi nedalo zaspať, pretože som mala hlavu plnú cudzích myšlienok. Dneska bolo na území naozaj plno vlkov. Zamračila som sa, no nakoniec bola únava silnejšia a ja som upadla do hlbokého, bezsenného spánku.

Postovanaáá 99

Sarove myšlienky v túto chvíľu boli komické. Snažil sa mi niektoré poznámky nehovoriť nahlas a následne si uvedomoval, že ich vlastne vidím. Pobavene som sa nad tým zasmiala. “Prepáč, hej počujem ten tvoj vnútorný monológ,“ zazubila som sa nad tým a zašvihala chvostom. Bolo to vtipné a konečne sa mi uľavilo. Mohla som sa v jeho prítomnosti uvoľniť a byť taká aká som bola. Usmiala som sa a bolo na mne vidieť, že som šťastnejšia. Netušila som, čím to bolo, ale tento vlk mi bol ako skutočná rodina. “Úprimne som sa veľmi s touto mágiou nezahrávala. Každopádne vidím aktuálne myšlienky a viem sa ti hrabať i v hlave, to je pravda. Ale viac som toho neskúšala a áno, mohol by si sa mi ponúknuť ako testovací subjekt. Mohli by sme prísť na to, ako túto mágiu využiť pre čo najlepšie dobro svorky,“ povedala som a odpovedala rovno i na jeho vnútorné myšlienky. Mrkla som na neho po očku a zazubila sa. Zase som mala chuť na hranie sa ako malé šteňa. “Už chápeš, prečo nechcem, aby o tom niekto vedel? Potom sa buď začnú báť, búriť alebo budú len väčší hajzli. Nie každý túto pravdu unesie. Snažím sa ignorovať väčšinu myšlienok, ale jednoducho to vypnúť úplne nejde. Bohužiaľ je to daň za túto schopnosť a ja si ju musím niesť,“ povedala som s ťažkým povzdychom a pousmiala sa. Bola som rada, že aspoň jeden vlk to vedel a neodsudzoval ma. Cítila som sa skutočne šťastne aspoň na jeden moment v doterajšom živote.

Potsovaná 98

Pousmiala som sa. Normálne mi odľahlo, keď som sa s mojim trápením konečne niekomu zverila. Niekomu, komu som verila, že to neposunie ďalej a ani ma za to nebude odsudzovať. “Neviem, neprišlo mi potrebné to pred tebou skrývať. Prišiel by si na to skôr či neskôr tak či onak a možno som to len potrebovala niekomu povedať, ktovie,“ riekla som napokon na jeho slová a povzdychla si. Sar chcel po mne, aby som mu tú mágiu lepšie predstavila. Čítanie myšlienok bol vskutku rozsiahli pojem. To mal pravdu. Zamyslela som sa nad tým, ako mu to čo najlepšie vysvetliť. “Nuž predstav si, že by si neustále počul hlasy na pozadí vlastných myšlienok. Nie len z tvojej bezprostrednej blízkosti, ale z celého územia. Trvalo mi veľmi dlho, než som sa naučila myšlienky ignorovať a potlačiť ich na pozadie natoľko, že počujem v hlave len ustavičný šum ako pri mori alebo vode, či úle včiel,“ začala som so svojim objasňovaním toho, ako sa veci majú. Bolo to strašné, niekedy na nevydržia, dakedy som i trpela. “Spočiatku mi tá schopnosť prišla strašne super, no hlavne keď som unavená, mám pocit, akoby mi šla hlava vybuchnúť. Preto som radšej, keď som sama niekde na odľahlom mieste,“ vysvetlila som a celú dobu som sa u toho pozerala niekam do úkrytu, pretože som si to predstavovala a ani som vlastne nemusela, keďže som myšlienky vlkov na území počula i teraz. Bolo to ako odpočúvať frekvencie na vysielačke. Otravné.

Postovaná 97

Pretočila som oči v stĺp a s letmým úsmevom som si povzdychla pri jeho srdcervúcej prísahe, ktorú mi dal ohľadom môjho tajomstva. “Sar, ja to myslím ale naozaj, nie je to nič zábavné,“ zašomrala som smerom k nemu a pokrútila som hlavou. Bolo to s ním ťažké ako mi niekedy liezol pekne na nervy. No čo sa dalo robiť. Oblizla som si svoj ňufák ako som mala vo zvyku a sťažka si vydýchla. “Budem ti jednoducho veriť, ale pokiaľ si to pokazíš, tak si moju dôveru už nikdy v živote nezískaš,“ oznámila som mu a privrela oči, aby som si ho premerala. Myslela som to smrteľne vážne. Napokon som sa teda zahľadela niekam inam. “Vieš ako je na ostrovoch rôznorodá mágia, ktorá dokáže hádam všetko, na čo si vlk uzmyslí? Poviem ti, že niečo takéto som skutočne nečakala, že je možné a už predom hovorím, že nie, táto schopnosť nie je vôbec super. Len ma z nej bolí hlava, pretože ju nedokážem vypnúť a ver mi, že by som sa jej najradšej niekedy zbavila,“ povzdychla som si, keď som si uvedomila, aké je to náročné keď je hlavne pokope veľmi veľa vlkov. Aby som ho však nenaťahovala ešte väčšmi, veľmi rýchlo som dodala: “Áno, určite ti to už došlo ty videnie budúcnosti. Viem čítať myšlienky druhých vlkov.“

Postovaná 96

Zadumane som premýšľala nad jeho otázkou, ktorá vo mne vyvolala milión ďalších otázok na ktoré by som určite v budúcne chcela prísť. “Hm, znie to zaujímavo a myslím si, že by to možné bolo. Ako hovorím, budem si musieť prehovoriť so Zinkom, keď sa sem už i uráčil konečne dotrepať svoj velectený zadok,“ povedala som mierne pasívno agresívne. Avšak bola pravda, že som mala už niekoľko podnetov, ktoré som tomu šedivákovi chcela hodiť na krk, aby pre mňa vyzistil a vymyslel. Aspoň nejaké úlohy by splnil, keď už nič. Vnímala som ho aspoň u zranenej Phoenix, ktorej zjavne pomáhal. No dobre, aspoň niečo robil, keď tu tak dlho nebol. Uškrnula som sa nad tým. “Nemyslíš si snáď, že ich hneď na prvý lov vezmem na losa alebo niečo také, že nie? Namýšľaš si pekne. Každopádne neboj sa, oni nie sú ty, im pomôžem s radosťou,“ preniesla som mierne rýpavo a vyplazila na neho jazyk. Nejaký tretí sledovateľ našej debaty z diaľky by si možno i namýšľal, či nie sme dlhoroční manželia, keďže sme sa neustále doberali. Avšak ako som predpokladala prišlo k tej otázke. Povzdychla som si. “Ako ti to mám povedať čo najjednoduchšie a bez toho, aby si nezačal hneď vyvádzať. Hm, hlavne aby si to nikomu nikdy nepovedal, pretože táto schopnosť je naozaj veľmi vzácna a druhí by ma už nemuseli vidieť normálne,“ poznamenala som s povzdychom. Bolo to ťažké bremeno, ktoré som musela niesť, ale čo sa už dalo robiť.

Postovaná 95

Povzdychla som si. Jasne, že sa mi za to bude smiať ešte dlho. Pretočila som oči v stĺp. "Nuž nie každý je dokonalý ako ty. Bohužiaľ sa tak stalo. Ale a tebou by sa to určite nezopakovalo to ti môžem odprisahat. Nie že by som proti tcojimu skvelým genóm niečo mala, ale raz mi tento proces stačil nadmieru," povedala som smerom k nemu so smiechom a zamávala chvostom zo strany na stranu. Bolo vtipné, že si myslel. Aby som mala ešte i s ním niečo? Odfrkla som si. "Nuž, tieto huby sú takmer všade aspoň tu u nás hehe. Tá huba sa volá hlucina a jednoducho máš z nej halucinácie. No a ak sa ma pýtaš na to ako vyzerá, tak ti ju ukážem," povedala som a pomocou mágie ilúzií vytvorila dôveryhodnú kópiu huby. Následne som sa pozrela na sara s úsmevom. Mohla som im vydatu pokyn aby mi ich zbierali pravda. Z jeho pohľadu mi bolo jasné, že sa ma chce spýtať ešte na niečo iné. Avšak hrala som to do outu. A pokračovala v normálne reči ďalej. "Trochu toho a tamtoho boli ešte malé. Mali by mať aspoň pol roka už. Mám v pláne ich vziať loviť," informovala som ho a úspešne sa vyhýbala otázke ktorá ma čakala.

Postovaná 94

Ako som mohla očakávať, debata sa strhla smerom, ktorý som očakávala, že príde. Povzdychla som si. Zjavne mi bolo súdené aspoň jednému členovi rozprávať túto vcelku vtipnú príhodu. "Dobre ale ak to niekomu inému povieš, tak sa nahnevam a spravím z teba omegu," povedala som smerom k nemu s vážnou tvárou no následne som sa pobavene uškrnula. "Nuž, dôverujem mu asi ako každému inému vlkovi. Povedzme, že ma nejde oklamať. Alebo som sa s takou variantou ešte nestretla," povedala som na úvod a zastrihala ušami. Premýšľala som najskôr ako budem pokračovať než som tak učinila. "Budeš sa mi asi smiať, ale prechovávam určite sympatie voči jednym hubám, ktoré tu rastú a majú halucinogenne účinky," zazubila som sa nad tou myšlienkou a odfrkla si. Potriasla som hlavou. "No a povedzme, že sa to trochu zvrtlo. A vznikli z toho dve vlcata. Dobre nie? I ty by si mohol niekedy skúsiť tie huby sú fajn. Inak vĺčatá sa volajú samozrejme Tebeth samec so zemou taký čierno hnedý. Potom Niyari má hnedo červenú srsť tú určite neprehliadnes," zasmiala som sa a pokývala hlavou. Nebola niekto, kto by bol prehľadnutelny pravda. I pri zmienke hlucin mi napadlo, že by sme ich mohli ísť na zimu pár nazbierať.

Postovaná 93

Zatiaľ, čo Sar hovoril, som premýšľala nad ostatnými členmi svorky, že čo s nimi mám ako robiť. Zadumane som nad tým premýšľala a uvažovala, aké funkcie kde-komu dám. Švihla som chvostom a zívla si. A mohla by som sa trochu i prespať, pretože som bola pomerne unavená po tom všetkom. No a potom? Asi by sa i patrilo ísť za svojimi deťmi, i keď kardinál dá na nich určite ešte väčší pozor. “Hmm,“ zamumlala som a pozrela sa na strop jaskyne. Očividne sme obaja premýšľali nad tým istým vlkom. Pravda. Avšak ako som mala vo zvyku určite som chcela urobiť niečo len tak z hecu, aby som tým naštvala Sara. Dosť diabolsky som sa usmiala. “Vino vyzerá spoľahlivo a lojálne od prvého momentu. Je tiež dobrý lovec a pomaly naberá i magických schopností dostatok. Avšak je dosť na hovno v orientácií, pretože zakaždým, keď ho pošlem na výpravu mimo územia, tak sa niekde stratí,“ povedala som pobavene a pretočila nad tým oči. V konečnom dôsledku bol ale fajn, to som musela uznať. “No myslím si, že je tiež jednou z najlepších volieb akú tu vôbec máme, ešte ma napadá jeden vlk, ale ten je tu teraz krátko, takže to rozhodne nebudeme nejako ukvapovať. Uvidím potom neskôr na jeseň alebo počas zimy. Rada by som ho konfrontovala s nejakým členom chaosu nech viem, ako na tom je naozaj,“ povedala som, pretože bolo jedno ako moc ste niečo chceli. Pokiaľ vaše vnútorné nastavenie kričalo inak, boli ste viac než stratený.

Postovaná 92

Sar začínal byť zvedavý až netrpezlivý. Nie, to druhé určite nebola jeho parketa. Avšak určite už chcel, aby som to na neho pekne vyklopila! Pousmiala som sa a prešla si jazykom po tesákoch. Rada som druhých naťahovala a deptala ich s tým, že nevedeli kam to smeruje. Lenže on vedel, ako ma utvrdili i ďalšie slová, ktoré mi povedal. Bol chytrý a to som práve teraz od niekoho zodpovedného k tomu aj potrebovala. Pokývala som hlavou. “Dobre, dobre už ťa nebudem naťahovať a vysvetlím ti to,“ začala som a pozrela sa na strom neďaleko nás, na ktorý dopadal akurátny počet slnečných lúčov z vonku. Cez zimu budeme musieť ale zhadzovať sneh zo strechy jaskyne, že? Hm. Nakoniec som otočila hlavu späť na Sara a pozrela sa na neho. “Bola by som rada, keby som tu mala niekoho ďalšieho na koho by som sa mohla spoľahnúť a veriť jeho rozhodnutiam a názorom. Nie som neomylná, nikto z nás nie je. Avšak nerada by som, aby sa v prípade vážnych rozhodnutí muselo jednať len o môj hlas. Preto by som ti chcela ponúknuť vyššie postavenie, zatiaľ len o priečku, aby mali k tebe rešpekt o ktorom hovoríš. Nuž a samozrejme takýchto vlkov by som potrebovala viac, ale momentálne neviem, koho by som o to mohla požiadať,“ vysvetlila som mu svoje tajnosti a zadumane očami tikala po okolí.

Postovaná 91

I ja som sa posadila do mäkkého machu a nechala sa upokojovať zurčaním podzemných potôčikov, ktoré napĺňali naše jazierko. Úkryt, ktorý sme spoločne s pôvodnými členmi objavili, bol jednoducho úžasný a mala som potrebu v ňom stráviť celý deň len preto, lebo vonka bolo horúce počasie, ktoré mi nerobilo dobre na zdravie. Len som dúfala, že Vino ma dosť rozumu, aby vĺčatá na tom slnku negriloval. Predsa len už boli o niečo väčšie, ale stále pomerne tmavé. Povzdychla som si. Keď som položila svoje otázky a dívala sa uprene na Sara, začal opatrne a s premýšľaním odpoveď. To sa mi na ňom páčilo, že vždy najskôr myslel, čo vysloví a až potom to povedal. Nie ako niektorý, čo zabili nejakú vec len tak z hlavy a potom toho ľutovali. Pokývala som u toho hlavou a usmiala sa. Presne takto som si to predstavovala, že to dopadne. “V poriadku, máme očividne podobné názory, ale nie som s tými vlkmi v tak dobrom kontakte, aby som sa im venovala. A k tomu mám i iné starosti. Bohužiaľ. Rada by som ťa poprosila, či by si na nich nechcel viac dozerať, aby som nemala obavy, že urobia nejakú hlúposť,“ povedala som a upriamila na neho pohľad, aby som mu dala jasne najavo, ako vážne to myslím. Nerobila som si srandu, to vôbec.

Postovaná 90

Pousmiala som sa a zamávala chvostom. "Dobre, tak nabudúce do toho namočím i Frekiho. Ten nám určite veľmi rád pomôže," povedala som a doširoka sa zazubila. Ach, ten ma musel tak nenávidieť, keď som ho zakaždým nútila niečo robiť. No chudáčik maličký, joj boše. Potriasla som hlavou a zadívala sa na Sara, ktorému sa očividne konečne zavrela sarkastická papuľa a bol ochotný sa so mnou rozprávať i normálne. Dokonca ho zaujímalo, čo mu mím na srdci povedať, hihi. “Neboj sa, nie je to nič veľké. V prvom rade by som sa s tebou chcela porozprávať o svorke. O tom, ako vidíš členov, ktorých si stretol a či som niekde neurobila chybu,“ vyslovila som a nadvihla spýtavo obočie, keď som sa na neho zadívala. Chcela som počuť názor druhého najinteligentnejšieho vlka vo svorke a premýšľala, že by som ho možno zneužívala ako radcu častejšie. “V druhom rade by som sa chcela porozprávať i o tvojej budúcnosti a aké využitie by som pre teba rada našla vo svorke. Tvoja funkcia je momentálne ako obranca, však?“ opýtala som sa ho vzápätí a pomaly nadvihla spýtavo obočie, aby som sa na neho zadívala. Bola som zvedavá, ako mi na to zareaguje. Ak by šlo všetko podľa mojich plánov, mohol by byť s mojim rozhodnutím nanajvýš spokojný.

Postovaná 89

//Svorka

Vošla som do vnútra úkrytu a pomohla Sarovi potiahnuť danielicu až k miestu, ktoré slúžilo ako naša tajná komora na maškrty. Vďaka vode a hĺbke sa tam zachovávala nízka teplota celoročne. V zimd to bola i skvelá mraznička. Zastrihala som ušami a prešla k vode do jazierka, ktoré sa tvorill okolo jedného stromu. Sklonila som hlavu k hladine a začala piť. Voda bola prijmeme ochladzujúca. "Už si sa upokojil?" vyslovila som ako som sa narovnala a otočila sa tvárou na Sara. Oblizla som si ňufák a čakala, že čo z neho vypadne. Určite sa musel jedovať, no mne bolo jednoducho teplo a vtedy som hovorila veci, ktoré som ani tak nemyslela. "Nuž, teraz keď sme konečne v chládku a nemusím sa roztápať na slnku by sme si i mohli prehovoriť nemyslíš?" navrhla som a spýtavo nadvihla obočie. Pozrela som sa mu hlboko do očí a čakala jasnú odpoveď. Mohla som sa zachovať kadejako. Ale neurobila som nič, čo by nečakal. "Nečakaj však nič prelomové ale povedala som sama sebe že ti o tpm musím povedať lebo inak to ani nejde," naťahovala som ho ďalej pretože ma to bavilo a tiež som nechcela mu skaziť prekvapenie ktoré som si pre neho nachystala!

Postovaná 88

Mala som kopec iných starostí nad ktorými som musela premýšľať či ich riešiť a on mi tu išiel podhadzovať nejake tieto rýpajúce poznámky? To si myslel, že mu to prejde? Už si ku ako k alfe dovoľoval viac než sa dalo tolerovať. Povzdychla som si a z celej sily šmarila pred úkrytom danielku na zem. "Pozri sa. Všetci sme si niečo na ostrovoch, či našich starých životoch odžili a preto sme takí akí sme. Avšak nespochybňuj moje rozhodnutia, ktoré sú vždy v tom najsprávnejšom zmysle voči svorke a jej členom. Medveď je nebezpečný a pokiaľ virm, je tvojou úlohou ich odpudzovať od hraníc m takže si si vo svojej podstate ty nesplnil svoju prácu," povedala som dosť ľadovým tónom hlasu. Nemala som náladu sa tu s ním o tom naťahovať. On vedel, že má svoju pravdu a ja som mu to nebrala. Nech si ju má, no nech si odpustí tieto jeho poznámky. Radšej som da chytila jeho ďalšej otázky. "Nie, zs vlcatama. Chcem vedieť ako sa majú a či vôbec žijú este," povedala som pobavene a zamávala chvostom zo strany na stranu. "A nie Neviem. No keď sa s ním rozprávam rozumie väčšine vecí a vie i reagovať. No nič poďme dňu radšej," dodala som a zdvihla zase ľan ktorú sme následne odtiahli úspešne až dnu.

//úkryt

Postovaná 87

//les Álf

Vcelku prekvapene som sa pozrela na Sara. Nerozumela som, s čím má v mojom správaní za problém. Veď sa nič také nestalo, za čo by ma mohol chcieť súdiť. "Nemohla som dopustiť, aby sa dostal na územie našej svorky. To by si bol radšej, keby rozmetal nejaké vĺča alebo iného člena?" opýtala som sa ho na rovinu. Konala som v tom najlepšom vedomí, aké som mohla mať. Odfrkla som si. Vôbec tomu nerozumel. Pre neho bol svet gombička. Pokračovala som vpred a prestala riešiť jeho hlúpe poznámky. "Najskôr si mágiu ospevoval a chcel ju používať i pri tak banálnej veci ako je lov. Ale keď som ju použila následne na obranu územia, to už bol problém? Mal by si si ujasniť svoje myšlienky a názory, Sar," povedala som napokon k tomu. Nemala som na toto náladu. Všade bolo teplo a ja som potrebovala aspoň kus chladu a vody a rovno i trochu z tej danielky. Postupovali sme územím a dosť som sa upokojila, keď som si uvedomila, že všetci sú v poriadku. Kardinál napokon vzlietol a letel naprieč lesom, aby sa usadil na hlave Vina, ktorému dával najavo, že som sa vrátila do lesa skôr, než vôbec mohol ucítiť môj pach. Avšak nemala som namierené k nim. Potrebovali sme najskôr dotiahnuť korisť do úkrytu. Preto som sa pozrela na Sara, či bude ďalej papuľovať alebo mi s tým pomôže.

Postovaná 86

Pohľadom som ostávala ukotvená na tej potvore. Nepáčila sa mi jej blízkosť až som priam myslela i na to najhoršie, čo sa mohlo stať. Čo ak už na našom území bol a teraz sa z neho vracal? Čo ak už neplechu napáchal? Zavrčala som. To som nemohla dopustiť. Sledovala som, ako sa s ním naťahuje Sar. Útočil na neho, no efekty útokov boli takmer nulové zamračila som sa. Tak počas lovu kúzliť chcel a teraz sa k ničomu z toho nemal? Zamračila som sa o to väčšmi. "No dobre, tak si sa pohral, teraz sa o neho postarám sama," povedala som smerom k sarovi a okolo medveďa sa ovinulo kvantum plevelu s ostňami, ktoré sa mu zarezávali do tela. Zviera začalo revať bolestivo až agonicky. Nič iné než nenávisť voči mne som v jeho očiach nevidela. Chladne som k nemu pristúpila a vyčarovala u seba plamienok, ktorým som mu vypálila jedno oko. Zviera revalo, zvíjalo sa, až úplne ochablo. Napokon som povolila a rozpustila ostatné rastliny okolo neho. Medveď ťažko dýchal. Prekonal neopísateľnú bolesť. Roztrasene sa po chvíli pozbieral na laby a vydal sa do lesa preč. "Tak to by sme mali, ten sa sem už nevráti, ak si nenájde úplne iný les vôbec," povedala som napokon a vrátila sa k danielici, ktorú som zdvihla do vzduchu a sama ju postrčila smerom cez hranice. "Tak poď, už ma to nebaví vôbec a je neskutočne horúco," povedala som otrávene a pokračovala som a bez ďalších slov som sama išla s danielkou na územie svorky a zamierila si to rovno k úkrytu.

//svorka