Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Postovaná 85

Nasávala som pachy, ktoré sa rozliehali lesom. Cítila som prítomnosť niekoľkých vlkov. Akési pachy tulákov, ktorých som nepoznala. Do toho sa však primiešal i pach Frekiho. Pousmiala som sa. Tak predsa len našiel svoju cestu domov. Nevedela som sa dočkať, až s ním opäť budem môcť stráviť chvíľku. Horšie bolo, že jemu sa asi moja prítomnosť veľmi páčiť nebude, keď som mu zakaždým dala nejakú tú úlohu, ktorú musel plniť. "Hm?" vytrhol ma z myšlienok. Zamrkala som pohľadom a pozrela sa na Sara, ktorý poukazoval na onen problém. Zaostrila som na medveďa, ktorého zraky sa zakotvili na našej koristi. Danielku som nechala padnúť na zem. Sar mal pravdu. Nemohli sme ho nechať pohybovať sa tak blízko hraníc. Mali sme na území veľa šteniat a ďalších členov, ktorí neboli natoľko silní, aby sa postavili medveďovi. Povzdychla som si a pozrela sa na Sara. "Hej, budeme mu musieť ukázať, že táto časť lesa je zabratá rovnako ako tá korisť má už svojho majiteľa," povedala som a dala som mu tak zelenú, aby sa predviedol. Dokonca mi nevadilo, ani keby ho odplašíme mágiami. Veď nebolo to v tomto prípade jedno? Veľmi dlho sa mi tu s ním naťahovať popravde nechcelo. Už som sa chcela vyvaliť v chládku jaskyne!

Postovaná 84

//Sokolí zrak

Hundroš to bol, nič iné. Bolo komické ako sme si vzájomne liezli na nervy. Azda to bolo tým, ako veľmi podobní sme si boli? Pravdepodobne. Protiklady sa priťahujú a rovnaké póly odpudzujú alebo také niečo to bolo? premýšľala som nad tým s pobaveným úsmevom. Musela som uznať, že Sar bol jeden z mála ak nie teda jediný vlk u ktorého som sa mohla uvoľniť a veriť, že ma nepredhodí v spánku nejakým piraniam alebo niečomu takému podobnému. Potriasla som hlavou. "Možno, keby si viac makal a neplakal nad svojim úbohým životom, možno by sme už boli dávno v úkryte," zatiahla som smerom k nemu provokatívne a zaškerila sa. Bolo vtipné, ako sa mal potrebu stále ľutovať. Myslel si, že ma tým obmäkčí a ja mu v tom pomôžem? Isto nie. Odfrkla som si a zastavila sa, keď sa danielka zasekla. "No, nehovorím? Na hovno to robíš," poznamenala som a čakala, kým ju odtiaľ vymoce. Následne sa vydal preč. Ach, toto bude ešte dlhá a strastiplná cesta, pomyslela som si a pretočila oči v stĺp. Mala som to vo svojom živote s mojimi členami veľmi ťažké. Niekedy som ich mala chuť predať za pár hlucín.

Postovaná 83

Pokývala som hlavou a upriamila svoj pohľad na Sara. "Áno, to by si mohol a hlavne, aby si na tých výpravách robil i niečo iné, než je naťahovanie sa s líškou a nejakými hlupákmi," neodpustila som si ani ja svoju poznámku a zazubila sa. Následne som sa vyštverala na rovné labky a otriasla sa. Potom som sa rozišla smerom k lesu, keď v tom ma zastavil v pohybe svojou žiadosťou. Pozrela som sa na neho, no napokon som zvolila. Stále to bude ťahať on a ja odvediem tú jednoduchšiu časť práce. To sa mi celkom páčilo. "Dobre, ale potom pre mňa ešte niečo urobíš, ale to ti poviem až potom, teraz to poďme odtiahnuť lebo sa to mŕtve mäso na tom slnku ešte skazí," riekla som a odfrkla si. Takto ma využívať, no boše. Otriasla som sa a pomocou mágie teda nadvihla mŕtvolu, aby levitovala vo vzduchu a pomaly sa rozišla ku stromom, zatiaľ čo ju Sar ťahal. Bol naozaj silný, keď som videla jeho napnuté svaly pod kožuchom, ako sa zapieral, aby ňou mohol pohnúť. Pousmiala som sa a pohliadla pred seba. Mali sme toho pred sebou ešte dosť. Les bol náročný na priechod i po svojich bez ničoho. Ale tak. Nehrotila som to. Vedeli sme si poradiť i sami. Zazubila som sa nad tým a vošla do lesa. To som bola zvedavá ako si ide poradiť so všetkými tými stromami a nerovnostiami v lesnej pôde. Ale tak, moja vec to nebola. Budem sa dobre na tom baviť a mať peknučké poznámky!

//les Álf

Postovaná 82

Stále som riešila svoje rameno, ktoré vyzeralo byť narazené, čo som usúdila z tupej bolesti, ktorú som z neho cítila. Povzdychla som si a pozrela sa na Sara, ktorý skúmal rastlinu, ktorú som mu ukázala. "Chodím veľa po krajine a nemyslím si, že viem toho až tak veľa. Povedala by som, že je to primerané môjmu voľnému času," povedala som smerom k nemu a uškrnula sa. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu a pozrela sa do diaľky. Spomínala som na to, ako som vlastne k tejto kvetine prišla. "Raz som šla cez priesmyk tuto vyššie a uvidela vlka, ktorému preblikávalo svetlo, ktoré si vytváral. V papuli niesol tento kvet a potom mi teda o ňom povedal, že čo je zač a logicky i čo robí, i keď to som si všimla i bez toho," povedala som a uškrnula sa. Jeho nápad s rastlinou sa mi páčil. Mohli by sme z toho spraviť naozaj nejakú perfektnú zbraň! Ale išlo by to vôbec? Nuž, pokiaľ šiel vývar urobiť s hocičoho... tak určite i z tejto rastliny. Musela som to dať za úlohu Zinkovi, pravda. "Dobre, hneď čo budem v kontakte s ním, tak ho o to požiadam, aby prišiel na to, ako ju použiť v náš prospech proti súperom," riekla som a privrela oči. Teraz bolo na čase, aby sme šli konečne k úkrytu. Potrebovala som si oddýchnuť a hlavne zmiznúť z toho slnka.

Postovana 81

Sykla somod tupej bolesti, ktorá sa mi zabodla do pleca. Sar mal pravdu, bola som príliš sebestačná a blbá prijať pomoc druhých. To však nemenilo nič na tom, že som sa mu i napriek tomu spätne neozvala s prosbou i keď som bolesť nevedela skrývať. Povzdychla som si a kukla sa na lúku. Niečo som na nej zahliadla. "Neplakaj toľko. Niečo ti ukážem, aby si mohol byť väčší mudrlant než už si," povedala som a pomocou veteu odsunula kus danielicu bokom, aby som mohla Sarovi ukázať kvetinu, ktorú zviera priľahlo. "Veľmi by som sa jej nedotýkala ak nechceš prísť o svoje milované magické schopnosti," povedala som mu a odfrkla si. Sledovala som pohľadom kvetinu, ktorá sa váľala na tráve v polo použitom stave. Pobavene som sa nad tým usmiala. Napokon som sa pozrela na Sara. "Ako ti už mohlo dôjsť, áno táto kvetina dokáže blokovať magickú moc. Vlk ktorý mi o nej povedal ju prežíval ako Violka pichľavá. Vzhľadom na odtieň jej lupeňov a ostnatej stonky, že," povedala som s pobaveným úsmevom a zívla si. Bolo na čase odniesť mŕtvolu a ako som predpokladala, začal hneď nariekať, že vo dvojici to pôjde jednoduchšie. "Z toho sa tak nevyvlečieš. Qk nebudeš vládať tak ti pomôžem, ale takto fakt nie," povedala som a zazubila sa. Mal si pomôcť sám veď to bol veľký vlk, čo dokáže toho určite mnoho!

Postovana 80

Zviezli sme sa k zemi. Uskočila som na stranu, aby ma Danielka nepriľahla. Hneď vzápätí som ale priskočila k jej telu, aby som ju udržala na zemi, zatiaľ čo ju Sar dusil. Následne som uvoľnila tlak a odtiahla sa. V pleci ma pekne bolelo. Ako odchádzal adrenalín to bolo len horšie. Odmietala som si však dávať akékoľvek bylinky. Zahojí sa to prirodzene. Odfrkla som si a pozrela sa na Sara, ktorý si toho kopancu logicky všimol. "Som v poriadku a nič mi nie je. Som rada ale, že sa ma na to pýtaš," zatiahla som slušne, aby sa ma na to už ďalej nevypytoval a povdzychla si. Bola som hladná. "Mali by sme ju odtiahnuť skôr, než sa tu zjavia iní predátori. A ako počúvam, sú v tomto teple nejakí aktívni," riekla som smerom k Sarovi a pohliadla na les, ktorý zase nebol až tak ďaleko. Práve, že Danielka sa snažila vybehnúť do neho. Našťastie sme ju včas skolili hehe. "A ty si v poriadku? Zdalo sa mi, že i teba raz trafila," opýtala som sa ho na oplátku. Predsa len to bol člen mojek svorky a zároveň najbližší priateľ, ktorého som mala.svojim spôsobom rada a celkom mi na ňom a jeho zdraví záležalo.

Postovaná 79

Opakovala som Sarove výpady, ale na druhej strane danielky. Mala som však šťastie na kopytá a ani tentoraz ma neminul jeden kopanec do hrude. Mierne som teda zaostala. Otriasla som sa a lapila dych. Bože ako som ja neznášala tieto zvieratá. Následne som sa znova rozbehla za Sarom s danielkou. Čoskoro som ich dobehla a mohla pokračovať vo svojich útokoch na zviera. Skočila som jej po krku, po slabinách, či nohe, len aby som jej spôsobila toľko zranení, že od bolesti klesne k zemi. Uškrnula som sa, pretože som mala v tele poriadny adrenalín. Cítila som železitú pachuť krvy na jazyku. To ma len viac motivovalo k tomu, aby som život onej danielky ukončila. Pozrela som sa letmo na Sara. I ten bol pripravený sa postarať o zakončenie nášho krásneho lovu, ktorý nás stal moje rameno au. Mlčky som dala Sarovi najavo, že na tri sa obaja vrhneme po danielke. Či pochopil mojim posunkom alebo nie, to už moja vec nebola. A tak som sa pripravila na skok a po chvíli sa s vrčaním odrazila a skočila na bok danielky. Zakusla som sa jej do krku a pazúry sa snažila zaryť do jej tkaniva. Už som len čakala, kedy pod našou váhou povolí a padne k zemi.

Postovana 78

Sar sa ku mne pripojil. Spoločnými silami sme začali pred nami hnať stádo. Teda skôr jeho menšiu skupinku, ktorá sa rozbehla pospolu. Snažili sa ochrániť mladé a zranená samica sa ich držala ako kliešť. Vedela, že ak zaostane, bude po nej. Sar sa snažil dorážať na bočné jedince a ja opakovala jeho správanie. Pri jeho pohľade mi bolo jasné na čo myslí, i keby mu nečítam myšlienky. Rovno som mu to však zamietla vražedným pohľadom. Znova som vrátila svoju plnú pozornosť na daniele. Zrýchlila som a vryla sa medzi nich. Začala som vrčať a cvakať tesákmi, čím som ich rozdelila na ďalšie dve polovice. Uhla som sa niekoľkým kopajúcim nohám a vrátila sa späť ku skupine, kde ostala tá naša vyvolená korisť. Už boli len traja. Usmiala som sa, pretože stačilo málo a mali by sme ju len pre seba. Tak sa i stalo. Po niekoľkých pokusoch ich rozdeliť, sa nám to konečne podarilo a teraz sme mohli štvať pred sebou už len samú danielicu. Museli sme ju unaviť a potom by sa nám dala jednoduchšie skoliť k zemi. Sledovala som kardinála, ktorý nás sprevádzal vzdušnou čiarou a podporoval nás ako taká roztlieskavačka. Veľmi som si toho vážila!

Postovaná 77

Keď konečne Sar zavrel tú svoju premúdrelú papuľu, mohli sme sa konečne pustiť do akcie. Bez ďalších slov som pokračovala ďalej. Pozvoľne som bežala povedľa Sara. Postupne som sa od neho ale oddelila. Zelenými zrakmi som sa dívala po okolí a všímala si správanie danielov. Zver nás sledovala. Zatiaľ sme pre nich nepôsobili ako hrozba, no to sa za moment zmení. Zastrihala som ušami a pozrela sa po očku na Sara. Všimla som si jeho pohľad, ktorý sa upriamil na jedného jedinca. Stádo už začínalo byť čoraz viac nervózne. Prezerala som si korisť, ktorú nenápadne vybral Sar. Krívala na jednu nohu, čo bola pre nás výhoda, vzhľadom na to, že sme bol idvaja i keď silní a obrovskí vlci. Prešla som si jazykom po tesákoch a kývla hlavou. Odsúhlasila som mu jeho výber a vletela medzi prestupujúce daniele, ktoré sa dali razom do pohybu. Vyhla som sa niekoľkým a smerovala si to priamo na náš vybratý kus. Uskočila som ďalšiemu danielovi, ktorý sa na mňa rozbehol a doskočila na miesto, kde som odrazila jednu časť. Zavrčala som a vďaka svojej výške sa daniele rozbehli okolo. Uškrnula som sa a pohľadom hľadala v tom chaose Sara. Museli sme rozdeliť stádo, aby sme mali našu danielicu dostupnú.

post 76

Prešla som si jazykom po tesákoch a hodila ležérny pohľad na Sara, či ho už zvedavý duch prešiel a budeme sa môcť sústrediť na onen lov, ktorý nás čakal. Nemala som v pláne sa zdržiavať dlhšie na jednom mieste, keď som mala les na dosah labky. Už som sa nevedela dočkať, kedy uvidím svoje vĺčatá, aby som Vinovi zabránila v ich ďalšom skazení. Dúfala som len, že ich udržal dostatočne dlho na žive bez nejakej ujmy, čo i len na duševnom zdraví. Ach, to by som mu potom neodpustila, ale ktovie ako na tom budú, keď boli splodené za podmienok akých boli, heh. “Neviem, čo nájdeme ako prvé, tak to bude na našom jedálničku,“ odvetila som na jeho otázku a pozrela sa na neho, že či mu šibe. Bol snáď nejaký prieberčivý? Alebo zase narážal na mňa, že ja som? Povzdychla som si a nechala som to tak. Spoločne sme nejako pátrali po nejakej stope. Nakoniec som si ale uvedomila, že Sar bol rýchlejší. Parchant. Pozrela som sa smerom, akým sa pozeral i on a prikývla. “Hej to môže byť. Nuž prv si jednoducho nájdeme vhodného adepta. Keď sme len dvaja nezačnú pred nami hneď utekať no a potom ho oddelíme a jednoducho uštveme a skolíme k zemi. Poprosím bez mágie, dobre? Chcem si to užiť pekne po staru,“ povedala som svoju taktiku a poprosila ho o jednu jedinú vec, ktorú som vedela, že by inak nedodržal.

Postovaná 75

Už som plánovala v hlave, ako epicky ideme spracovať taktiku nášho lovu vo dvojici, keď mi nemohol ujsť jeho pohľad, pri ktorom by sa nejeden vinník začal potiť studeným potom. Keď ma však podrobil i tej jeho pasívne agresívnej otázke... musela som si sťažka povzdychnúť. “Fajn... FAJN, poviem ti to, ale až po love na nejakom inom mieste, kde ma nebude počuť polka ostrova, dobre? Môžeme sa dohodnúť na tomto jednom aspoň? Ideálne v hlbinách nášho úkrytu, kde sú len svietiace kvetiny a mach, za tečúcou vodou, ktorá bude robiť hluk, dobre?“ povedala som smerom k nemu s úplnou vážnosťou, pretože to nebolo niečo, čo by som potrebovala rozkrikovať do celého sveta a rozhodne nie na pláni a nie v prítomnosti. “Takže predom ďakujem za tvoje plné chápanie a pochopenie, keď si tu ty z nás emočne citlivejší a prosím, poď mi pomôcť nájsť pachovú stopu koristi, ktorú chceme uloviť. Čím skôr ju ulovíme, tým skôr sa dozvieš hento,“ pripomenula som mu náš pôvodný plán a mrkla na neho po očku. Určite ho to nakopne a motivuje tú srnu doraziť i jednou ohnivou guľou, len aby t obolo rýchle. Hej hej to by bolo náramne vtipné, keby sa stalo. Zazubila som sa a pokračovala dopredu po pláni, pozvoľna hľadajúc pachovú stopu, ktorú by som mohla nasledovať.

Postovaná 74

//Najvyššia hora

Vďaka mágii myšlienok som vedela presne, čo má Sar v pláne. Za normálnych okolností by som do steny vrazila, len aby nezačal mať podozrenie. Lenže v tento moment mi šlo o výhru viac, než kedykoľvek predtým. Preto som sa stene uhla ešte skôr, než vôbec vzrástla kompletne. Zazubila som sa nad tým a prebehla na lúku, kde som sa spokojne zastavila a nadšene čakala na Sara, kedy sem dovalí tu svoju riť. Rovno som začala i snoriť po okolí a hľadať pach nejakej koristi, ktorú by sme mohli spoločnými silami uloviť. Odfrkla som si a zrakom prezrela pláň v ranných lúčoch slnka. Zatiaľ som žiadne stádo nevidela, no rozhodne som svoje šance len tak nezahadzovala do žita! Určite sa odniekaľ vyderie nejaká srna, či dve. Momentálne by som vyvraždila i celé stádo, pretože som bola pomerne hladná. Keď za mnou konečne dobehol Sar, otočila som hlavu smerom na neho. “Hovorila som ti, že som v tej najlepšej forme. Si mi neveril. Hah, takže teraz budeš si musieť pomôcť sám s korisťou. Ak teda nejakú nájdeme. Vo vzduchu momentálne žiaden čerstvý pach necítim,“ povedala som smerom k nemu a úplne ignorovala fakt, že sa bude chcieť rozprávať očividne o tej stene, ktorej som sa vyhla až prehnane božsky. Ja nič, ja muzikant.

Postovaná 73

//Červená lúka

Ako som pred Sarom utekala a započula ako padol na papuľu, začala som sa o to viac škodoradostne smiať. Lenže ten parchant bol pre mňa adekvátnym súperom. Vzhľadom na to, že sa predo mnou rozprestrela rozsiahla diera. Boha, pomyslela som si a šikovne sa odrazila na poslednú sekundu. Preletela som ponad ňu a doskočila na druhej strane. Vyplazila som cez plece na neho jazyk a utekala čo mi sily stačili vpred! Bola som od neho rýchlejšia, aspoň som si to myslela. Aby som sa však poistila, ako som bežala ďalej, za mnou vyrastali pichliače a ostnaté plazivé rastliny, ktorými musel nejako prejsť. Vyhrám! Určite vyhrám! Nič iné neprichádzalo do úvahy a ak by to skúsil asi by skončil polomŕtvy. Nemienila som sa o víťazstvo ani deliť. Bola som natoľko sú´taživá, hehe. Premýšlala som však nad tým, čo povedal ohľadom mojich vĺčat. Áno, mala by som sa im venovať viac, ale predsa len som bola alfa, ktorá na takéto veci nemala až tak veľa času. A bolo mi blbé priznať, že vznikli počatím omylom u drogovej seanse. Ach áno, mohla by som niekoho nahovoriť na tie huby znova. Zazubila som sa. Bolo by to strašne cool. A tak som bežala ďalej okolo rokliny, až som bola takmer na planine. Určite vyhrám, cheche.

//Sokolí zrak okolo Rokliny

Postovaná 72

“Tak v to teda dúfam, že sa vydajú do sveta ako som ti hovorila i predtým,“ zopakovala som a odfrkla si. Kto by ich mal živiť naďalej? Pochybovala som, že budú schopné sa zapojiť do niečoho vrámci svorky, keď ich rodičia ani s členmi nesocializovali. Prešla som si jazykom po tesákoch. Zastrihala som ušami a pokračovala smerom k hore u ktorej sme sa takmer už i nachádzali! “Ale no ták. Budeme musieť veriť, že tá druhá polovica je schopnejšia a že neumrieme hladom,“ dodala som napokon a mykla plecami. Čo iné nám ostávalo? Vyhodiť som ich pred zimou nemohla a ani po nej. Ešte by sa urazili a poštvali proti nám Chaos. Povzdychla som si. Avšak hnevalo ma, keď sa niektorí členovia vôbec nezapájali do svorkových vecí, či absolútne ignorovali fakt, že sú členmi nejakej svorky, na ktorej území by sa mali raz za čas predsa len ukázať a nie len vtedy, keď po mne niečo chceli. Z mojich myšlienok ma vytrhla poznámka, kvôli ktorej som ho mala chuť nakopnúť do zadku. Miesto toho som sa samoľúbo usmiala. “Zvládnem viac než celá svorka dokopy. Kto bude na pláni posledný, musí odtiahnuť korisť sám, čawes,“ vyhŕkla som samoľúbo a zasmiala sa. Rozbehla som sa, no predtým pred jeho labami vyčarovala koreň, o ktorý sa musel podtknúť. Zaistila som si tak pekný náskok, ako keby som ho vôbec potrebovala...

//Najvyššia hora

Postovaná 71

Musela som pokrútiť hlavou zo strany na stranu, keď sa ma opýtal ohľadom šteniat. Prešla som si jazykom po tesákoch a zažmúrila do vychádzajúceho slnka, ktoré nás oslňovalo od východu. “Nevidela som ich osobne. Vidíš to, ani ich neprišli ukázať alfe, tak čo si mám potom o nich vlastne myslieť, že?“ riekla som smerom k Sarovi, čo som ešte pomlčala fakt, že sa ma ani nemali pôvodne v pláne opýtať na to, či ich mať môžu. Teda, minimálne ona. Aspoň tak som to z hlavy Taylora vydolovala. “Mali by byť však štyri, ale nedávam im veľké šance, že zdedili nejaké kvalitné genetické materiály, ktoré by mohli využiť v budúcne. Avšak ak mi ich vôbec niekedy ukážu, azda by som z nich mohla vytrieskať viac, než im dokážu dať oni,“ povedala som zamyslene a zazubila sa. Bola som určite lepším učiteľom, než boli oni dvaja dokopy. Mala som v pláne i svoje vĺčatá vziať na lov alebo niečo také, čo by mohli reálne využiť, než tie srandy, ktoré som ich naučila doteraz. Akoby mi čítal myšlienky, navrhol, že by sme mohli niečo uloviť po ceste. Prikývla som hlavou. “To znie dobre. Freki sa určite poteší až tam dotiahneme korisť,“ povedala som pobavene a premýšľala, či dvaja zvládneme i niečo väčšie. S mágiami určite! Odfrkla som si. Tak to bolo teda rozhodnuté, čo bude našim ďalším programom.