Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Sokolí zrak

Pozrela som sa na neho a pokývala hlavou. I mňa svrbel za neho, keď som sa naň dívala. Oblizla som si ňufák. "Dokonca tam je i teplejšia voda v ktorej sa môžeš okúpať," skonštatovala som a uškrnula som sa. Netušila som totiž, či i obyvatelia oázy budú rovnako nadšení z toho. Zašvihala som chvostom a odfrkla si. Pomaly sme kráčali pozdĺž priepasti. Premýšľala som nad tým, keď som tam naposledy blúdila. Nebolo to príjemné miesto. Tak mŕtve. Povzdychla som si a pohliadla na vlka. "Zatiaľ áno, uvidíme, ako sa to bude vyvíjať a hlavne až zistí zvyšok svorky o smrti toho vlka, ktorého zabil démon. A hlavne, keď to zistí jeho partnerka, ktorá už od začiatku bola proti tomu, aby boli alfami tí dvaja. Najradšej by bola vodcom ona, ale mne sa nepáči. Tvári sa, že je až príliš dokonalá a práve také typy sú najhoršie," riekla som mu a pokrútila nad tým hlavou. Naozaj sa mi vônec nepáčila. Dúfala som, že nikdy nebdue mať nejako extra vysokú pozíciu. Išlo by mi na nervy počúvať jej divné výmysly.
Radšej som sa preniesla k opisovaniu toho, čo môže v tomto zabudnom cípe vidieť. Nebolo tu toho tak veľa ako na hlavnom ostrove, ale i tak sa to dalo. "Len veľké množstvo kostí, vody a pavúkov. Nič pre slabšie povahy," odpovedala som mu jednoducho a uškrnula sa. Sama som sa cítila hrozne, keď som tým miesto preliezla. Normálne som sa bála o svoj život, či sa mi to vôbec podarí. "Tak to ti prajem veľa šťastia. Ja som za tú dobu narazila len na niekoľko normálnych vlkov. Všetko sú to buď tupci, preafektovaní alebo až príliš dobrí, či sa snažia byť až prehnane zlými, čo celkom kazí celkový pohľad na zlo," odvetila som pobavene a zašvihala dlhým chvostom. "Pôsobí to na mňa, že väčšina tú má dosť plochý, jednotvárny charakter. Vieš okamžite čo sú zač a nijak inak sa nelíšia od druhých. Príde mi to trošku smutné, no narazíš tu i na komplikovanejšie povahy, ktoré sú naozaj výbornými spoločníkmi, či subjektami na pozorovanie. Fascinujú ma druhí, hlavne v oblasti vzťahov, kde mám ja dosť veľkú medzeru," priznala som sa mu a zadumane nad tým premýšľala. Áno, nikdy som nevedela presne, ako to funguje. Mala som plno teoretických poznatkov, ale tie mi boli na hovno, keď som to nevedela využiť v praxi. Na konci hôr, kde sa nám naskytol pohľad na rozľahlý, otvorený priestor, som zastala. "Hm, môžeme ísť buď cez západné lesy, kde by sme mohli niečo uloviť alebo prejsť okolo vodopádov a až potom v lese u mostu niečo uloviť. Čo povieš?" položila som mu otázku a ukázala na šíre priestranstvo, kde mohol v diaľke vidieť i stromy pod susednými horami a niečo v diaľke, čo boli očividne vodopády pod menším útesom, o ktorých som mu rozprávala.

//Luka

//Les Álf

Vypýtaval sa dosť ohľadom našej svorky. Azda som začala byť i trochu podozrievavá, že je to nejaký špeh. Avšak, nechcela som mu krivdiť. Myšlienky, ktoré mi kde-tu zaleteli do hlavy tomu nenasvedčovali. Takže som to nechala tak. Možno to bol naozaj len zvedavý nováčik, ktorý sa chcel niekam pridať, keď už to vyzeralo, že bude musieť na ostrovoch ostať žiť. "Nuž, sú to obaja pomerne mladí vlci. Mladší než ja. I keď pochybujem miestami o ich vyspelosti, verím, že sa o svorku postarajú. Bývalá alfa upadla do hlbokého spánku a tak sa niekto vedenia ujať musel. Ich rodičia boli prvými alfami svorky, takže si nárokovali svoje právo ju prevziať. Samozrejme, sú i takí členovia, ktorí s tým moc nesúhlasia," vysvetlila som mu a mykla plecami. Mne to bolo tak nejak jedno, i tak som autority moc nebrala. Shay som chápala skôr ako kamaráta, no vzhľadom na to, že bola mojou alfou, rozhodla som sa jej veriť. Je lepšie veriť a počkať, či nás ten druhý zradí alebo nás naopak, presvedčí, že mu veriť môžeme i ďalej. Mali šancu a ja sa rozhodla vyčkávať, čo bude ďalej.
Pomaly sme sa blížili ku hranici lesu, keď mi položil ďalšiu zvedavú otázku. Prikývla som. "Niečo by sa našlo, ale musíme zavítať na väčší ostrov," riekla som a pomaly plánovala trasu, ktorou sa vydáme. Poznala som tento ostrov dobre, i keď som si na druhom všimla plno rozdielov, ktoré som chcela preskúmať. Možno by som to spolu s Frekim zvládnuť mohla. "Dokonca to bolo jedno z prvých miest, kde som zavítala, keď som sem prišla," dodala som zamyslene a pousmiala sa nad tým zážitkom, ktorý som si mala tú česť prežiť. Na túto spomienku nadväzovali i jeho ďalšie slová, ktoré sa pýtali práve na môj výber svorky. Na moment som sa odmlčala rozmýšľala, prečo práve ona. "Nuž, narazila som na nich práve na tom mieste. Potom som ich dlho nevidela, ale medzitým som sa stretávala s množstvom vlkov, ktorí patrili ku Chaosu alebo k Zlatej. Nakoniec sa mi podarilo naraziť opäť na Daén a ja som usúdila, že prečo sa k nim nepridať. I tak na týchto ostrovoch strávim nejaké roky svojho života. Bolo by fajn mať miesto, kam sa vždy vracať," vysvetlila som mu môj "príbeh" a zašvihala chvostom. Kráčali sme pozdĺž zdĺhavej rokliny. V strede som sa zastavila.
"Táto trhlina v zemi je naozaj veľká. Na jej druhom konci môžeš vidieť vysokú horu, ktorá je zo všetkých asi najvyššia. Pri nej sa nachádza lúka, na ktorej cez teplé dni rastú červené kvetiny. V jednom mieste rokliny nájdeš v stene i starý vchod do podzemia, ktorý sa tiahne k neďalekým vodopádom," opísala som mu to, čo mohol vidieť. Chvíľu som počkala, aby si to poprezeral a vydala sa ďalej. Mali sme pred sebou dosť dlhú cestu. Zamierila som opäť k horám, aby sme sa dostali k priesmyku, ktorý nás povedie do druhej časti ostrova, ktorá už nie je tak hornatá. "Čo si zatiaľ o tomto svete z mojich slov myslíš?" položila som mu konečne i ja otázku a začala pomaly stúpať do hôr. Cez ktoré som mala v pláne sa dostať až na severnú časť.

//severné hory

Chvíľkový oddych mi urobil dobre. Ospalosť a tlak v hlave pomaly ustúpil a ja som bola schopná normálne myslieť. Ak budú takéto dojazdy po každom použití mágie, asi sa na to dobre vybodnem. Za toto mi to naozaj nestálo. Oblizla som si ňufák a pohliadla na Frekiho. Musela som stále vyzerať trochu mimo, čo som i bola. No verila som, že mi táto prechádzka pomôže sa dať dokopy. Na jeho rečnícku otázku som len kývla. Ja sama by som sa mohla po nejakých kameňoch porozhliadnuť. Určite sa budem chcieť ešte zlepšiť a hlavne na takú úroveň, aby mi nebolo neustále nevoľno. Azda i na to mal nejaký prípravok? Koľko by ale stál? Zašvihala som chvostom a nechala túto myšlienku v hlave chvíľu znieť. Mohla by som sa po ňom poobzerať, určite s tými haraburdami neušiel ďaleko od poslednej lokácie.
Pousmiala som sa nad jeho slovami. "To áno. Musím uznať, že toho bolo viac než za celý môj život. Možno tu len inak plynie čas, pretože toho bolo naozaj veľa. Hlavne od môjho príchodu som narážala na samé nevysvetliteľné veci a dokonca sa ocitla i v inom svete, to si ale moc nepamätám," zadumane som nad tým premýšľala a snažila sa z mysle vytiahnuť nejaké myšlienky na Yalor. Najväčšmi som si pamätala múdreho draka a červené vtáky. Čo boli zač? Privrela som oči a povzdychla si. Strihla som uchom. "Máš pravdu, ale kde sú, to neviem. Očividne nikto z nich nie je tak úplne svorkový typ a radšej sa túlajú," riekla som pobavene. Bála som sa, že ak to bude takto pokračovať, nakoniec sa svorka rozpadne. Mali by sme sa viac zdržiavať na území a venovať sa hlavne vzťahom medzi nami... škoda, že to tak očividne ostatní nevideli. A to som bola ja tá, čo nemala dobré znalosti vo vzťahoch, no i tak som sa tomu naučila chápať aspoň teoreticky.
Opäť som sa poškriabala, tentoraz na rebrách. Kožuch ma svrbel i za neho, po tej kúpeli v mori. "Nuž, nájdeš tu malé hlodavce, i stredné a vysoké bylinožravce. Žije tu i množstvo mäsožravcov a rôznych vtákov. Myslím si, že si tu každý nájde svoje. Ostrovy sú fakt obrovské," riekla som na jeho otázku a pousmiala sa. Vyzeral hladne, rovnako ako ja. Mohli by sme spoločne niečo nájsť. Niekde. "Avšak niektoré zvieratá sa ťažšie loviac, než by si si myslel," upozornila som ho, pretože na lov niektorých druhov musel byť vlk zdatnejší. Minimálne jeho členovia skupiny. Ale verila som, že by sme mohli byť spoločne schopní uloviť aspoň menšiu srnu. Oblizla som si papuľu už len u tej predstavy. Chvíľu som ale ešte musela počkať, prv som mu chcela ukázať tento cíp krajiny neďaleko. "Poďme pomaly," navrhla som a postavila sa zo snehu. Pomaly som sa vydala von z lesu a i keď mi do ňufáku trafilo niekoľko pachov, ignorovala som ich. Po prejdení priesmyku sa zastavíme v najbližšom lese a niečo si predsa ulovíme.

//Sokolí zrak

Nečudovala som sa, že ho informácie o mágiách tak zaujali. Uškrnula som sa a zašvihala chvostom. "Pokiaľ dobre viem, tak áno. Občas sa však môže stať, že nájdeš nejaký poklad alebo zabiješ pár monštier a Bohovia ti dajú nejakú moc," odvetila som jednoducho. O ničom inom som totiž nevedela. Možno sa tu ešte niekde nachádzalo niečo podobné? "Každopádne ešte je tu jedna oblasť. Podobá sa to ruinám nejakého ľudského chrámu. Sídli tam tiež starý vlk, ktorý ti dokáže pomôcť s tvojimi vlastnosťami. Účtuje si ale celkom vzácne mince, ktoré sa ťažko hľadajú na ostrovoch," dodala som, pretože ma akurát tá Svätyňa napadla. Zadumane som zvráštila čelo a premýšľala, čo mu ešte povedať. Ale asi to bolo zo získavania vecí tak všetko.
"Áno. Obaja po tebe niečo chcú a mám pocit, že ten tulák si účtuje aj priveľa. Volá sa Wu a prišiel z ďalekého východu. Chce po tebe hlavne kamienky a červené drahokamy. A nuž... môže sa stať, že zle pochopí, čo po ňom požaduješ alebo sa ti snaží k tvojej objednávke natlačiť ďalších dvadsať vecí, len aby si kúpil čo najviac," opísala som mu, ako to chodí u obchodníka a zasmiala sa. Typický Vietnamec. Švihla som chvostom a prešla si ho pohľadom. Jeho srsť už bola takmer suchá, no kúsky soli sa kde tu zaleskli. Musel ho dobre kožuch omíňať. Pousmiala som sa nad tým. Bola som rada, že som sa nemusela kúpať v tom mori od môjho príchodu. Tá soľ i piesok sú naozaj horšie než blchy!
"Hm, myslím si, že som sem zavítala, keď jarné kvetiny prechádzali do letných plodov. Toto je moja prvá zima na ostrovoch. Nie som tu teda až tak dlho. Spoznala som však vlkov, ktorý tu už sú hádam niekoľko generácií. Veď som spoznala i kopec miestnych vĺčat, takže sa tu vlkom naozaj darí," poznamenala som pobavene a potriasla hlavou. Dúfala som, že Sar nebude mať nikdy tak sprostý nápad, že by chcel vĺčatá. I keď som vedela, že jedného dňa to naozaj príde. "To je v poriadku. I tak sa tam nudím. Všetci sú večne rozutekaní a ja sa nemám s kým baviť. Na území ostal jeden vlk, takže aspoň niekto ho postráži. Ani jedna alfa tam totiž momentálne nie je, čo je od nich dosť nezodpovedné, ale... celá tá situácia je komplikovaná," riekla som a povzdychla si, keď som si spomenula na to, že sa len pred nedávnom dostali tie vĺčatá na post álf. Mali to ťažké, no verila som, že už sú dostatočne vyspelé, aby vedeli, ako sa správať. No to, že nechávali územie bez dozoru bolo fakt blbé. "Je tu toho priveľa, netuším, kde s tým začať. Pôjdeme tak nejak za ňufákom. Uvidíš, azda i nájdeš miesta, ktoré sa ti budú páčiť," zareagovala som na jeho slová s úsmevom a zastrihala ušiskami. I ja si tu našla pár pekných miest, ktoré som rada navštevovala. Dokonca by som si tam vedela predstaviť i žiť. Povzdychla som si. Škoda, že som nemohla žiť všade... asi to začnem striedať.

Venovala som mu dlhý pohľad. Sama som nad tou otázkou premýšľala. Ovládala som? Kde-tu som počula myšlienky druhých, čo asi normálne nebolo. Dokázala som niečo urobiť Shay... čomu som ešte nerozumela. Odpoveď sa zdala tak jasná, vzhľadom na to, že som si i zaplatila za to u obchodníka. No i tak som nad tou otázkou zastala. "Hm, nepovedala by som úplne, že ovládam. Stále sa učím. Mágie je naozaj mocná vec, ťažko sa zvláda. Naposledy ma to vyčerpalo až tak, že som upadla do dvojdenného spánku," riekla som pobavene a zašvihala chvostom. Obdivovala som tých, ktorí mágiu ovládli hneď. Akoby ani neboli živými bytosťami. Oblizla som si bledý ňufák a zastrihala uškami.
Téma o treťom ostrove ma naozaj zaujímala. Najradšej by som však bola, keby sa tam môžem sama pozrieť. No na to som potrebovala ešte pár vlkov po mojom boku. Nech sa oni s nimi mlátia, zatiaľ čo ja budem skúmať. Uškrnula som sa nad tou predstavou. "Jedného nedokázali premôcť ani štyria vlci. Ktovie, koľko by ich na neho potrebovalo. Aby ho zabili normálne a nie sebaobetovaním," skonštatovala som a mykla plecami. Boli to neznáme tvory a ja som nemohla o nich niečo viac tvrdiť, pretože som nemala dostatok poznatkov. Radšej som zmenila tému, lebo k tejto ma už nič nenapadalo. Začala som sa zaujímať o jeho zázemie, v ktorom vyrastal a poprípade žil. Azda ho tunajšie podnebné pásma prekvapia, potešia alebo sklamú.
Zdalo sa, že si pamätá toho toľko, čo asi i ja. Uchcechtla som sa sa. Vyzeralo to, že pochádza z pekného prostredia. U vodopádov by som si i ja vedela predstaviť žiť. Alebo na tom mieste, ktoré sme objavili spolu so Sarom. Och, škoda že Daén bol situovaný na tak retardovanom mieste. Kde ani stromy poriadne nerástli. "Z hôr, ktoré sa však pýšia krásnou flórou počas roka a len cez zimu zapadajú snehom. Neboli príliš vysoké, ale za to rozsiahle. Žily sme v menšom údolí medzi vrcholmi. I tam sme mali jazierko a menší lesík, ale bolo to už dávno," odvetila som na jeho nevyslovenú otázku a zašvihala chvostom. Ešte chvíľu som nad tým premýšľala. Spomienky to boli naozaj pekné, no našťastie som nebola príliš emočne vyspelá a tak sa ma to nijako nedotklo. Inak bych sa nad nimi asi i rozrevala. "Oh, povedala by som, že dosť. Zatiaľ som ich stretla len niekoľko, no rozhodne cítim a výdavám rôzne pachy kade tade. Je to veľká krajina," odpovedala som na jeho otázku s úsmevom. "Až si trochu oddýchneme, môžem ťa previesť po tomto ostrove a ukázať ti, ako sa dostať na ten väčší," navrhla som mu priateľsky. Naozaj mi pripomínal Sara. S týmto vlkom si budem rozumieť a nevyzeral ani sproste ako väčšina v tejto krajine. Takže si u mňa už získal dve pluská, heh.

Unavene som sa oprela o kmeň stromu. Pri tom kontakte sa vo mne vírili príjemné pocity, pomaly ma nabíjajúc energiou. Ach, prečo len u jazera nerástlo viacero stromov? Povzdychla som si a pohliadla na vlka. Toľko toho nevedel, až mi ho prišlo ľúto, že musí v tomto svete ostávať. Hrozilo mu všeličo zlé, ale zároveň i dobré. Pri tých spomienkach som sa usmiala a pokojne privrela oči. "Áno, mojim spriazneným elementom je zem a príroda sama. Ty zase máš v sebe moc vzduchu, vetru. Avšak niekedy sa to nedá tak jednoducho určiť. Stretla som vlkov, ktorým sa oči zmenili a mali iný odtieň, než pôvodne ich element. Alebo mali každé oko inakšie," povedala som k nemu a povzdychla si. Prečo sa tento život musel tak hrozne komplikovať? Pokrútila som nad tým hlavou a vydýchla si. Aspoň niektorí z nás ostávali normálni a jednoduchí.
Bol zvedavý, to sa mu muselo nechať. Uškrnula som sa. "To nikto veľmi nevie. Je to niečo nové a dá sa naň prejsť len portálom na severe. Avšak zo slov vlkov, ktorí tam nedávno boli, to nie je vôbec jednoduché. Rovnako tak, keď sa tam dostaneš, ide ti doslova o život," začala som vysvetľovať a spomínať si na slová Hranina a Aza, keď mi o tom rozprávali. Priveľa mi teda nepovedali, ale aspoň s tou trochou som mohla pracovať. "Jeden z tých vlkov pri boji s príšerami prišiel o ucho, ďalší k veľkému množstvu jaziev... Dokonca im jeden démon ušiel a zabil vlka z našej svorky," riekla som zamyslene a i keď to bolo dosť nevhodné uškrnula som sa. "Nanešťastie ho ten vlk strhol so sebou z útesu, takže je mŕtvy i ten démon. Otázkou je, či sa sem ich nedostane viac," dodala som nakoniec a zašvihala chvostom. Nebola som príliš na fyzické strety, ale mohlo to byť naozaj zaujímavé. Na tom ostrove muselo rásť mnoho nových rastlín i žiť plno tvorov, ktoré ešte neboli objavené. Ach, ako by som sa tam niekedy rada vydala!
V tom som sa však pohľadom zastavila na vlkovi a opäť si ho premerala. "Odkiaľ si?" položila som mu jednoduchú otázku. Nezaujímalo ma, či je z tej alebo tej svorky. Skôr ma zaujímalo, z akého pásma, oblasti, možno i kraju pochádza. Na čo je zvyknutý a čo bude pre neho divné. "Totiž na týchto ostrovoch nájdeš všetko od pláže, zasnežené pláne, hory cez lúku a les, až po džungľu a púšť," dodala som a uškrnula sa. Bolo to divné, ale tak čo. Celá táto zem prekypovala mágiou. Takže tieto anomálie podnebných pásiem ma naozaj nezaskočili až tak. Potriasla som hlavou a poškrabala sa labou za uchom, ktoré ma svrbelo. Spokojne som zamľaskala a vrátila labku na zem. Opäť som sa otriasla, zrovnala si srsť a bola pripravená odpovedať na jeho ďalšie otázky, ktoré určite prídu.

//hory

Bol neznalý. Rovnako ako ja, keď som sem prišla. Pokývala som hlavou a packou ukázala na jeho oči. "Prečo sú tvoje oči bledo modré?" otázala som sa ho a privrela tie svoje. "Doslova svetu ukazujú, aký element drieme v tvojich žilách, ale to nie je všetko," riekla som a pousmiala sa. Ako by som mu to mala jednoducho vysvetliť? Tak komplikovanú vedu. Povzdychla som si. "Po krajine sa pohybuje šedý starec, ktorý vláči so sebou hádam všetky harabudy, ktoré na svojej ceste našiel," začala som a prevrátila oči u predstavy Wua, pretože som mala na neho naozaj ťažké srdce za ten šál, ktorý mi len zavadzal. "Za menší poplatok ti vie dať lektvary, ktoré po vypití v tebe vyvolajú novú silu. Magickú," pokračovala som a pousmiala sa. Sama som mala v sebe ešte toľko sily, že som nevedela, čo vlastne dokážem. Naposledy to však nedopadlo úplne podľa mojich predstáv...
"Áno, chápeš to správne. Sú to tak povediac vyvrheľovia spoločnosti. Väčšina z nich je šibnutá, zlá alebo proste nie moc v poriadku. Majú niekoľko vodcov, ktorí korigujú zvyšok skupiny a robia si čo chcú, komu chcú a kde chcú. I naša svorka má s nimi napäté vzťahy, prečo, to netuším. Nie som v nej tak dlho," ozrejmila som mu zbližšia, keďže môj popis nebol očividne dostačujúci. Sama som sa zatiaľ stretla len s pár vlkmi, ale nevyzerali úplne lákavo. S nimi som najradšej nechcela nič mať. Zbytočné problémy. Až na Azreala. Ten jediný vyzeral byť normálny. Povzdychla som si. Keby bol normálny a inteligentný každý jedinec, nemala by som potom nad kým sa rozčuľovať. V spomienkach som sa vrátila i na Angela, ktorý mi pomohol, keď som bola v bezvedomí. Azda to s nimi tak stratené nie je?
Zastrihala som ušami a pozrela sa na Frekiho. Samozrejme. Prišiel len nedávno. Pokývala som hlavou a usadila sa u jedného stromu. Bola som naozaj ešte stále vyčerpaná. Oprela som sa o kôru a začala rozprávať: "Donedávna ostrovy boli usporiadané inak. Potom ale narazil od južnej strany do nich neznámy ostrov alebo možno my narazili na naň. Ktovie, možno to ani ostrov nie je, ale pevnina. Každopádne to rozlámalo celý kraj a len vďaka Bohom, si ponechali ako taký tvar." Znovu som si oblizla ňufák a zamyslela sa, čo by asi tak potreboval ešte vedieť. Azda by som mu mohla povedať o príšerách, ktoré na ňom žijú a o démonovi, ktorý zabil Kyle. Ale nechcela som ho strašiť hneď na začiatok. To príde neskôr...

//daén

Pohľadom som prešla zasnežené kopce, či medzi nimi neuvidím Amorphisa, ktorý by kráčal za nami. Vyzeralo to, že sa zdržal na pôvodnom mieste. Nevadí. Na druhú stranu bolo fajn, že aspoň niekto ostane na území. Síce, ak by opäť zaútočil ten démon, ak neumrel, opakoval by sa scenár ako s Kylom. Odfrkla som si. Čo ma po tom bolo, mala som vlastné starosti. Kto kde a kedy umrel ma naozaj nemuselo zaujímať. Nepoznala som ich natoľko dobre a i keby, smrť bola súčasťou našich životov. Mali by sa s tým proste zmieriť. Oblizla som si bledý ňufák a zastrihala uškami, keď mi vlk prezradil svoje meno. Nadvihla som spýtavo zrak, no nič som nepovedala. To meno ma pobavilo. Znelo dosť vtipne, ale svojim spôsobom mi na neho i sedelo. Nevedela som však opísať, prečo.
Pomaly sme postupovali ďalej a pôda údolia začínala hornatieť. Nechcela som si to priznať, no stále som bola unavená z použitia tej mágie a tak som sa ľahko zadýchala. Nuž, niekde som ten tréning nabrať musela. Ako sme pomaly šľapali do hôr, začal mi pokladať svoje otázky. "To je trochu široká otázka," zabručala som smerom k nemu a vyskočila na jeden spadnutý kameň. "Nachádzaš sa na ostrovoch uprostred slanej vody, ktorá siaha až kam pohliadneš. Nikto nevie, ako je reálne možné sa sem dostať, nuž, stane sa," začala som a pokračovala v preskakovaní sutín. Musel sa tu pred nedávnom zvaliť zával. Dúfala som, že to nie je čerstvé a neskončíme pod sutinami i my. "Z pôdy krajiny dýcha mágia, čo postrehneš veľmi skoro. Svorky sú tu podľa mojich zdrojov len tri a tá tretia je taká svorka nesvorka," pokračovala som a nad politikou Chaosu len nakrčila ňufák. Nepáčilo sa mi to. Bolo to divné a určite... chaotické. "Tá jedna je na opačnej strane prvého ostrova, takže sa nemusíš báť, že na ňu len tak natrafíš a áno, tej tretej svorke by som sa vyhýbala a nie, nemôžem ti povedať, kde sídlia, pretože nesídlia nikde a všade zároveň," ubezpečila som ho. Nakoniec zlaté listy stromov by nikto neprehliadol.
Pri jeho posledných otázka som pokrútila hlavou. "To neviem. Ja sama som sa sem dostala cez vodu, ale nepamätám si nič, čo bolo predtým. Ako som sa vôbec do vody dostala. Ale, nakoniec to ani riešiť nechcem. Tieto ostrovy mi celkom vyhovujú. A teraz to vyzerá i zaujímavejšie s príchodom tretieho," dodala som nakoniec a zastavila sa na jednej kamennej "terase". Mohli sme vidieť cíp červeného ostrova, ktorý sa črtal v diaľke. Bola som zvedavá, čo na ňom môžeme nájsť a i keď nám hrozila smrť... čert to ber. Aspoň by som neumierala nudou ako v posledných dňoch. Nuž. Nebolo vhodné ostávať v horách a tak som zamierila k lesu pod nimi, aby sme sa mohli na moment zastaviť a oddýchnuť si. Teda, aby som si hlavne mohla oddýchnuť ja...

//les alf

Po chvíli pozorovania som si i ja sadla na zadok do snehu. Usúdila som, že ak by sa o niečo chcel pokúšať, urobil by to už dávno. Sklamane som zamľaskala. Mohlo aspoň trochu vzrúša byť, ale on nie. Povzdychla som si a zastrihala ušami, keď začal rozprávať. Trvalo to krátko, než som si uvedomila, že mi pripomína Sara. Ak by mi povedal, že je to jeho brat, určite by som mu uverila. Obaja mali očividne rovnaký postoj k životu. Kde vlastne ten idiot je? Od toho ostrova som ho nevidela, pomyslela som si a zelenými očami na moment pozrela do diaľky, akoby sa mal na horizonte objaviť jeho hnedý kožuch. "Hm," zadumane som sa na neho pozrela, akoby som hodnotila, čo s ním urobím. Hodiť som ho do jazera nemohla, dať ho na starosť niekomu druhému tiež nie... Vyzeralo to, že ani tu ostať nechce. Tak čo s ním?
"Už rozumiem," vyriekla som a pobavene sa uškrnula. Bol z tých nových. "Nuž, nemám moc čo na práci, hlavne ak sa vytratíš z územia svorky... nie každý je tak mierny ako ja," dodala som a mrkla na neho. Následne som sa postavila na labky a vybrala sa pomaly preč. Pootočila som hlavu na stranu, sledujúc, či ma nasleduje. "Mimochodom som Lissandra," predstavila som sa s nezáujmom a pokračovala v ceste. "Čo by si chcel vedieť?" opýtala som sa nakoniec a zašvihala dlhým chvostom. S červenou látkou sa mi už o niečo ľahšie manipulovalo a nezavadzala mi tak veľmi. Možno sa mi nakoniec ten dar i zapáči a ten prašivec nepríde o život. Uškrnula som sa nad tou predstavou.

//Furijské hory

Zdĺhavo som si zívla. Bola som ešte stále celkom unavená. Vlk vyzeral, že je i napriek komunikácii so mnou niekde inde. Nie duchom prítomný. Privrela som oči a uvažovala, že sa pôjdem trošku prejsť. Predsa len ak by som tu ďalej posedávala, naozaj by som zaspala. Bolo však super naraziť na niekoho, kto je tiež členom svorky. Mala by som sa pokúsiť vypátrať i ostatných. Ale kde začať? Ak sa neukážu na území svorky, ťažko ich spoznám. A možno niektorí z nich tiež umrel. Pohliadla som na Morpha až v momente, keď mi odpovedal na moju poslednú otázku. Privrela som svetlé oči a pousmiala sa. Chabo. "Bude ťa potrebovať. Stalo sa niečo, čo ju dosť zasiahlo a tí, ktorí ju znajú roky, by jej mohli pomôcť to prekonať," riekla som tichším hlasom. Nebola to moja vec, preto som mu nič viac nepovedala. Bolo len na nej, aby mu to zdelila. Rovnako tak i zvyšku svorky. Oblizla som si ňufák a pohliadla po krajine. Všade samí sneh. Nudila som sa. A to nebolo dobré znamenie.
Avšak čoskoro prišla záchrana. Do ňufáku mi zavial nový pach. Možno člen ktorého nepoznám? Nie, tento bol až príliš ostrí, nepatril sem. Cudzinec? Privrela som oči a snažila sa pohliadnuť smerom, odkiaľ ho ku mne vietor vial. Bránilo mi vo výhľade však niekoľko terénnych nerovností. "Idem sa pozrieť, kto sa to sem vybral. Vyzerá to, že sme na území len ty a ja, čo sa členov týka. Ak chceš, poď so mnou," povedala som k nemu a kývla hlavou, aby ma nasledoval, ak by chcel. Rozišla som sa po čerstvom snehu, ktorý mi praskal pod labkami. Milovala som ten zvuk. Onedlho som už z výšky kopcu uvidela bielo-čierneho vlka. Rozhodne k nám nepatril. Oblizla som si ňufák a pomaly zostúpila dolu, než som sa ocitla pár metrov od neho. "Mohol si si povšimnúť, že sa nachádzaš na území svorky, cudzinče," začala som a pokračovala som v pomalej chôdzi, opisujúc okolo neho kružnicu. Prezerala som si jeho stavbu tela a spýtavo nadvihla obočie. "Čo tu pohľadávaš?" položila som mu jednoduchú otázku a konečne sa zastavila oproti nemu. Ostala som stáť, sledujúc ho pohľadom. Nebol o toľko vyšší než ja, možno tak o hlavu, ani to nie. Nemohla som ho však podceňovať. Už som narazila v tomto kraji i na idiotov, čo sa hneď začali mlátiť. I keď som si ho mohla prezerať koľko som chcela, nemohla som tušiť, ako veľmi dobre mágiu ovláda.

//kľudne sa s Morphom pripoj, len sme chceli dať trošku fretka hru :D kým mám čas do skúšky...

Prihlasujem Lissandru (ak môžem :<) a teším sa na akciu ^^ aktívna som tuším dosť a to už budem mať i po skúškovom a hádam i ručka bude na tom lepšie :>

Sledovala som jeho štýl reči. Výber slov a mikropohybov, ktoré pri nich robil. Bol mladý, nedokázal skrývať svoje myšlienky a pocity. Preto bol ako otvorená kniha. Urobila som si na neho svoj vlastný posudok, avšak stále spadal do tých kladných vlkov, ktorí sa na tomto území pohybovali. Bola som potešená, že tu nebudem mať prehnane veľa nepriateľov, tak ako tomu bolo v mojej rodnej svorky. Všetci tam boli suchári a nikto mi nerozumel. Odfrkla som si. "Počula som reči," odvetila som na roztržky a pousmiala sa. Bolo mojou povinnosťou a jeho právom, aby som ho informovala o udalostiach, ktoré nastali za poslednú dobu. Odkašľala som si. "Nuž, za posledné týždne sa do svorky pridalo niekoľko vlkov. Ja, hnedý vlk Sar, malá vlčica Solfatara, čierny vlk bez ucha Hranin a taký ďalší čierny rambo menom Belial," stručne som mu opísala a zašvihala dlhým chvostom. Nikto iný by sa nedal brať ako niekto, koho ešte nemal šancu zazrieť, preto som usúdila, že to bude všetko. "Taktiež som započula, že si naozaj dobrým priateľom Shay, je to pravda?" položila som mu pokojne otázku a upriamila na neho pohľad, ktorý rozbil akékoľvek pochyby, že by som to nemyslela seriózne. Tá vlčica potrebovala v týchto chvíľach podporu od svojich najbližších a ak boli slová Enzoua správne, mohol jej Amorphis naozaj pomôcť.

Pohodila som špičkou chvosta a spod privrených očí sledovala vlka, ktorý sa pomaly preberal zo záchvatu. Zaujímalo ma, čo ho v ňom vyvolalo. Možno len nebol duševne kompletný alebo sa ostával poblúznený ešte zo sna, z ktorého sa pred chvíľou prebral. Azda... Oblizla som si bledý ňufák a zastrihala ušami, keď sa konečne dal do reči. Chvíľu som mala i pochybnosti, že ma nepočul. Hneď ich však rozbil svojou reakciou. Hneď na mňa pôsobil inak a vyzeralo to, že je dokonca i veľmi priateľský. Naklonila som hlavu mierne na stranu a premeriavala si ho. Zo slov Enza bol dobrým kamarátom Shay, čomu som sa nedivila. Boli v rovnakom veku a očividne až na nejaké fázy bol vcelku milý. Možno i bláznivý? Rozhodla som sa s ním lepšie zoznámiť. Predsa len bude najlepšie tu s každým vychádzať, keď už máme fungovať ako jedna veľká svorka. "Lissandra, teší ma. A samozrejme, z mojich zdrojov nás pribudlo hneď niekoľko po tom, čo ste sa tu po púti konečne usídlili," začala som a znova si ho prezrela. Vtedy v púšti medzi členmi svorky nebol. Zvláštne. Možno som ho len nemala tú česť zahliadnuť. "Neviem, koľko toho z toho vieš a koľko nie," dodala som a rozhodla sa, že mu o smrti Kyle nepoviem. Predsa len to nebolo moje právo mu to vysvetľovať. Shay sa toho určite opäť zhostí, až sa tu zhromaždí ďalšia skupinka vlkov a vlčíc. Avšak, najväčšmi som sa obávala reakcie hrivnatej, jeho partnerky. Najradšej by som u toho bola, vedela som, že bola silná i vo vĺčacej forme a pri plnej sile mohla spôsobiť problémy. Nechcela som spochybňovať Shay, ale keď do toho započítame i emócie a adrenalín, mohla by prísť k úhone. Ak nie horšie.

Pokojne som napredovala, úplne uvoľnená. Cítila som sa príjemne, že som konečne sama a nemusím byť ani súčasťou nejakých naťahovačiek. Potriasla som hlavou a oblizla si ňufák. Keď v tom zrazu sa mi do neho priplietol neznámy pach. Zastrihala som ušami a pohľadom hľadala jeho majiteľa. Chvíľu trvalo, než som ho našla. Avšak začal vydávať hlučnejšie zvuky, ktoré mi pomohli v jeho lokalizácií. Naklonila som hlavu na stranu a opatrne pokračovala k vlkovi. Jeho útržky myšlienok ma podali v zátylku. Zamračila som sa. To tu má každý nejaké psychické problémy, ktoré fungujú ako veľmi silný vysielač? Odfrkla som si a zastavila niekoľko metrov od neho, aby sa mi náhodou nezakusol do ňufáku, až si ma všimne. "To nie sú moc slušné slová," zatiahla som s prízvukom a spýtavo nadvihla obočie. Bol mladý, nemohol byť starší než Shay. Podľa slov Enza, mala som tú česť s vlkom na A. Jeho meno však bolo komplikovanejšie, takže som si ho nezapamätala celé. Pomaly som sa posadila na zadok a snažila sa jeho divný záchvat ignorovať. Nič ma do toho nebolo, ak by nešlo o život i mne. Čo som verila, že nepôjde.

//úkryt

Nakrčila som ňufák a hľadala pachy vlkov, ktorí by mohli byť na blízku. Žiaden čerstvý som však necítila. Vydýchla som si. Takže som mala čas len pre seba. Spokojne som sa usmiala a vydala sa pomaly k jazeru, aby som sa mohla napiť. Labkou som prerazila tenkú vrstvu ľadu a sklonila hlavu, aby som sa hltavo napila. Bolo to zaujímavé, že toto údolie bolo tak zvláštne situované. Zima v ňom prebiehala miernejšie, než po zvyšku ostrovov. Oblizla som si mokrý ňufák a otriasla sa. Nevedela som, kam sa vydať. Nakoniec som sa vybrala smerom na západ, kopírujúc breh jazera. Všade vládlo ticho a kľud. Mala som konečne čas zamyslieť sa a utriediť si myšlienky. Vrátila som sa k tomu divadlu predtým, než som sa zrútila. Takže také to je, keď vlk používa mágiu? Bolestivé? Únavné? Predstavovala som si to úplné inak. Možno praxou nebude ma to tak zmáhať, ale to som nemohla potvrdiť momentálne. Musela som teda len vydržať. Azda čím viac ju budem praktikovať, tak sa v tom zlepším. Zadumane som nad tým zvráštila čelo a pokračovala vo svojej prechádzke po krupajúcom snehu.