Příspěvky uživatele

Ahojte,
rada by som ponúkla svojich členov rodiny. Mireldis a Buffackle. Jedná sa o samicu a samca.
Vo svojej podstate nemám nejakú výraznú predstavu, ako by mali vyzerať. Nechcem, aby sa musel niekto obmedzovať. Spomeniem len to, akí boli za mlada, keď vyrastali s Lissandrou. Rokmi sa ich povaha mohla zmeniť, dokonca si mohli začať hovoriť aj iným menom :) všetko je o dohode!

Mireldis
Povahové rysy: Predstavujem si ju ako dobrú, láskavu a milú vlčicu, ktorá rada pomáha druhým. Avvšak i keď pôsobí ako anjel, je to zároveň veľmi múdra a statočná vodkyňa. Nebojí sa urobiť to, čo je potrebné urobiť, no nenasleduje slepo rozkazy vyšších. Má svoje chápanie "dobra" a toho, čo je "správne".
Vzťahy: Všetci súrodenci mali medzi sebou dobrý vzťah. Sem tam mali medzi sebou výmenu názorov, no nikdy sa vyslovene nenávideli.
Vzhľad a mágia: Je to jedno, ale bola by som radšej za svetlejšie odtiene, nie tmavý vzhľad. Zabrána

Buffackle
Povahové rysy: Veľmi silný a rozumný vlk. Vodca, akého by ste chceli nasledovať. Dokáže sk vybudovať rešpekt silou, no nie je ani hlúpy. Síce pôsobí ako tvrdá skala, je to v skutočnosti milovník s veľkým srdcom, ktorý bude potrebovať nejakú lásku.
Vzťahy: Všetci súrodenci mali medzi sebou dobrý vzťah. Sem tam mali medzi sebou výmenu názorov, no nikdy sa vyslovene nenávideli.
Vzhľad: U neho si predstavujem zase v kontraste nejaký tmavší vzhľad. Ideálne si predstavujem, že Mireldis je najbledšia, Buffackle najtmavší a Lissandra je niekde v strede :)

Ak by ste mali záujem, napíšte mi prosím vzkaz ^^ na všetkom sa dá dohodnúť a dopraviť.
Ďakujem

//minulosť

Snívali sa mi podivné sny. V jednom z nich som padala nekonečnou priekopou, ktorá ústila v samotnom pekle. Moje hnedasté telo, ale nikdy nedopadlo do útrob agónie. Bol to ten najhorší pocit, aký som kedy cítila. K vedomiu ma doviedol až spev vtákov. Niesol sa ku mne z diaľky ako ozvena. Postupne silnel, až som ich štebotanie začula v plnej sile. Pomrvila som sa. Ľavým uškom som strihla a ležérne pootvorila oči.
Cítila som sa, akoby ma niekto ovalil palicou. V hlave mi hučalo a cítila som sa celá nejaká prispatá. Tento pocit sa mi vonkoncom nepáčil. Otrávene som zavrčala a rozlepila zlatisté oči. Ležala som schúlená pod jedným z listnatých stromov, opierajúc sa o jeho drsný kmeň. Rozdžavila som papuľu v zdĺhavé zívnutie. Musela som prespať niekoľko hodín, a i tak som sa cítila unavená. Jarný vzduch nie je zdravý, pomyslela som si. S jarou prichádzalo na svet plno nových lások a mláďat. Všetko kvitlo a radovalo sa, že zima odišla. Čo na tom všetci vidia, sťažovala som sa samej sebe a pomaly sa vytrepala na dlhé, štíhle laby.
Otriasla som sa, aby som sa zbavila každého lístočku, či smietky, ktorý na mne za ten čas pristál. Zároveň som si ponaťahovala každý jeden koštiaľ v tele. Spokojne som zamľaskala nakoniec a svoje zraky upriamila na jeden z kríkov neďaleko. Zastrihala som zvedavo uškami a podišla k nemu. Na tŕňoch sa vo vetríku hojdal kus chlpov nejakého zvieraťa, ktoré sa oň obtrelo. Nakrčila som ňufák a ovoňala poriadne onen kúsok živočíšneho materiálu. Bol to vlk. Jeho pach mi nebol známy, no keď som sa poriadne porozhliadla po lese... Zacítila som ešte jeden pach. Boli to staršie pachy, avšak neisto som sa zamračila. Nechcela som prísť do kontaktu s vlkmi, ktorým by mohlo toto územie patriť. Väčšinou to boli namyslení idioti, ktorí boli opití mocou.
Znechutene som nad tým prevrátila oči a pomaly sa vydala na opačnú stranu, aby som sa im prípadne vyhla. Ležérne som kládla jednu labu za druhou. Chcela som ešte spať a bola som z toho dosť podráždená. Boh nech ochraňuje toho, na koho najbližšie narazím. Bola som unavená, hladná, smädná a nuž... vlčica. Nič viac nebolo potrebné k tomu, aby som mohla byť nie príjemnou spoločnosťou, keď som nemala svoj deň.

//Púšť cez kvitnúcu lúku