Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//temný les

Vošli sme do jaskyne. Nebola to nijak veľká diera, no prepchala som sa. Očividne to bude robiť Ahvaryanovi väčší problém než mne. Uškrnula som sa a pokračovala temnou chodbou niekam ďalej. Svetlo sem ako tak žiarilo z povrchu, pretože tu bolo množstvo svetelných kuzelov z dier v stenách hory. Prešla som si jazykom po tesakoch a pokračovala. "Je to tu také puste," skonštatovala som a keď som to už chcela vzdať, zastavila som sa. Ocitli sme sa v menšej sieni, ktorú keď som si začala obzerať, mala niekoľko ďalších temných dier, kam ss dslo pokračovať. "Hm nie je to až také zle. Mohlo by to byť lepšie ale... Zatiaľ postačí," povedala som smerom k Ahvovi a našla si miesto, kde som zaliezla a stočila sa do klbka. Zavrela som oči a zaspala. Brat ma musdl určite nasledovať. Nespala som nejako dlho no bolo mi tu lepšie než tam von na tom vetre. Po pár hodinách som sa prebrala. Zdĺhavo som si zívla. Zamľaskala som a pozrela sa na spiaceho brata. Lenivec. Po chvíli som sa postavila na laby a otriasla sa. Vydala som sa späť k východu, pretože som potrebovala sa trochu rozhýbať. A taktiež si nájsť zase vodu. Bola som celkom smädná.

//les

//pityas

Zasvihala som chvostom a pohŕdavo sa pozrela smerom na brata. "Niekde sa musím ukryť pred nečasom. Ostávať tu však nehodlam a dúfam, že i vy ostatní budete so mnou súhlasiť. Hneď ako prídem na to ako sa odtiaľto dostať," povedala som amerom k nemu s takým tónom, ktorému sa veľmi oponovať ani nedalo. Nikto ma nechcel pokúšať. I tak som vždy dosiahla čo som chcela. A buď to bude tou dobrou cestou alebo tou ťažšou. No tú nikto nechcel pocítiť. "Zaujímavé. A vieš napodobniť i zvuk ktorý by ti pritiahol k telu nejakú zúfalú vlčicu? Si dlho sám, nejaká by sa ti zísla," zatiahla som provokačne smerom k nemu a zasvihala chvostom zo strany na stranu. Ako sme kráčali po úpätí hory k lesu, do očí mi skĺzol akýsi otvor. Nastrazila som usi. "Aha pozri, môžeme to obzrieť," riekla som a vydala sa k diere v zemi, ktorá bola ukrytá medzi stromami no i tak ju bolo z určitého uhlu vidieť. Odfrkla som si a predrala sa hustinou. Fúkal z tade vzduch muselo ísť o rozsiahly jaskynni komplex. Pozrela som sa spytavo na brata a vliezla dnu.

//Helluva

//small

"Určite voniam lepšie než ty. Veď toľko tuku z teba len tak razí na povrch ten hnusný zápach," povedala som smerom k nemu a prevrátila oči v stĺp. Skutočne to bolo nechutné, ale čo sa dalo robiť. Aspoň v zime z neho sálalo viac tepla než z inych súrodencov. Aspoň na to bol dobrý, keď už na nič iné. "Ponáhľam neponáhľam. Chcem to tu preskúmať a nájsť si nejaký brloh, kde môžem zvlacat vsetky svoje poklady ktoré nakradnem," riekla som na jeho slová akoby on bol hlúpy a nechápal aké prosté to bolo vysvetlenie. "Určite sa potešia i iní súrodenci ak sa ti ukážu. No niečo m hovorí, že určite hej," skonštatovala som a mykla plecami. Museli sme ešte veľa mkest preskúmať. No niečo mi hovorilo, že tá pochmúrna atmosféra do ktorej sme sa pohlbili sa mi zdala byť akási úžasne láskavá. Tu by sa mi páčilo. "Neodpovedal si mi inak. Čo si to pri tom love stváral? Tá srna prišla uplne k tebe," povedala som smerom k nemu a nadvihla obočie. Určite to bolo spojené d touto krajinou do ktorej sme sa dostali. Odfrkla som si. Toľko záhad.

//temny les

Nakoniec k jazeru dotrepal svoju tučnú riť i môj brat. Zazerala som na neho, pretože sa rozhodol, že je očividne inteligentné kúpať sa v rozbúrenej vode, keď fúka silný, chladný vietor. Len tak som na neho upierala svoje zraky a rozmýšľala, či náhodou skutočne nezošalel. "Akože a ty si v poriadku? Nevšimol si si aké je počasie? Skutočne zápal pľúc dostať nechcem," povedala som smerom k nemu a pretočila oči v stĺp. Videli sme sa po takej dobe len chvíľku, no už mi liezol pekelne na nervy. Oblizla som si nervózne ňufak a pozrela sa na skalu nado mnou. Bála som sa o svoju hlavičku, že vietor uvoľní nejaké skaly, ktoré mi padnú na hlavu. O to som skutočne nestála. Preto som sa vyštverala na labky. "Mali by sme ísť nájsť ten tvoj úkryt. Potrebuješ niekde vyschnúť a ja by som si rada pospala," povedala som smerom k nemu ako matka a otriasla sa. Ponaťahovala som si svoje svaly a vybrala sa smerom do hôr. I keď vietor dunel, našla som skalnatu cestu ktorú chránili z dvoch smerom skaliská a tak tu tak moc nefukao. "Koho zo súrodencov si tu už spretol okrem.mna a Aphrodite?" opýtala som sa ho aby som mala prehľad v tom, na koho z tých idiotov môžem naraziť. Musela som mať na nich náladu inak by mi liezli pekne na nervy.

//Pityas

//Kvitnúca lúka

Ahvaryan bol pomalý a ja som už nemala trpezlivosť na to ho vyčkávať. Preto som sa rozbehla cez pláň hneď ako som v diaľke uvidela vodnú hladinu jazera. Oh bože nikdy som tak netúžila po vode ako teraz, pomyslela som si trpko a od samej radosti vpálila do vody. Zaborila som si však pod hladinu len predné labky, pretože počasie mi nedovolilo sa vo vode i okúpať. Odfrkla som si a pohliadla smerom na pohorie neďaleko. Mierne bránilo toto jazero pred krutým vetrom, takže som bola rada za toto zavetrie. Sklonila som hlavu k hladine a začala piť. Vods bola studená a lahodná. Spokojne som ju nasávala do svojho vnútra. Ešte keby sme niekde našli ten úkryt, bolo by to úplne úžasné, pomyslela som si, keďže toto počasie skutočne nebolo najideálnejšie. Odfrkla som si a prešla na breh k miestu, kde bola pôda hornatejšia a skryla sa medzi skaly pred vetrom. Ohnivým pohľadom som vyzersla svojho brata, či sa sm už uráči ten jeho zadok dostať alebo ho budem čakať ďalších desať rokov. Veď tu dovtedy môžem i umrieť!

//tichá

Vedel ako mi zalichotit. Spokojne som sa usmiala. "Áno, moja srsť by bola určite hodná takejto honosnej výzdoby. Som predsa len najkrajšia z vás všetkých," zatiahla som samoľúbo a spokojne pokývala hlavou. Bolo to super. Ach tá predstava, že po mojej smrti si môj kožuch vezme nejaký veľmi mocný vlk a bude ho používať ako rohožku, bola krásna. Spokojne som sa usmiala. "Ty tiež chystáš miestny žargón alebo čo? O čom to trrpeš, čo je to jednorožec? A čo si to vlastne tam pri tom love urobil?" opýtala som sa ho, pretože ss mi tu páčilo čoraz menej a menej. Zamračila som sa. Len nech ma tu nikto nehnevá. Aj ja som chcela tomu chápať. Ešte by som bola za hlúpu, keby narazím na nejakého domáceho. Ahvaryan mi to musel všetko pekne vysvetliť od A po Z. "Je to tu otrasené a svoj názor nezmením. Už vidím to jazero," zvolala som smerom k nemu a rozklusala sa po kvitnúcom koberci kvetov, ktoré pomaly ale isto odkvitali. Prešla som až do behu. Smäd bol silný a ak mi to počasie dovolí aj by somsa vykúpala z tej hnusnej morskej soli. Ach. A to som vodu moc nemusela no teraz som po nej prahla.

//Small

//Bull Meadow

Natiahla som krk a dívala som sa niekam do diaľky, kam mi Ahvaryan ukazoval, že sa nachádza voda. Až sa mi v hrdle úplná púšť vytvorila. Odfrkla som si. "Budem ti veriť, len nech sme tam čo najskôr lebo nechceš aby ti tu sestra umrela však nie?" opýtala som sa hovyčítavo. Prechádzali sme po pláži povedľa fialového lesa. Zamračila som sa. "To tu každý les ma také nezdravé farby ktoré ani pomenovať neviem?" položila som mu otázku a kyslo sa zatvárila. Zlatý, fialový, zqchcilu hádam i modrý nie? A pravda. Keď sme prešli zapadnejsie, uvidela som veľký, modrý strom na lúke v diaľke. No to si zo mňa robili dobrý deň nie? Zamračila som sa. "Nikto nechce odísť, by ma zaujímalo prečo veď je to tu úplne nahlavu," pomyslela som si a prevrátila oči v stĺp. Skutočne tu nedávalo nič logiku ani len to, čo som zahliadla južnejšie od nás... "To si robíš srandu? Ona je tu i púšť?" vyšlo zo mňa zaskočene a pozrela som sa na Ahvaryana aby mi to láskavo radšej vysvetlil. To, že sú tu i večne zasnežené územia alebo džungľa... To by bolo na mňa asi moc.

//Kvitnúca lúka

Uznanlivo som sa na neho pozrela s úškrnom. "Tak predsa len si ešte stále môj brat. To je od teba tak chytré a Slizké, braček. Chválim ťa za to," povedal som smerom k nej so spokojným úsmevom a pomaly si ho obišla. Zdalo sa, že až tak stratený prípad nebude, len zabudol, čo je vlastne naša rodina zač. Niktoz nás nebol svätý a ak by som to mala tak nazvať, bolisme banda vxvrheľov, ktorých inde nikto vidieť nechcel, pretože sme so sebou prinášali len skazu. Ach, toľko lásky vo vzduchu. Vydýchla som si a zastrihala ušami. "A to tu máme ostať žiť? Na tak mslom mieste? Hm, dá sa vôbec odtiaľto nejako dostať? A ako som sa sem vlastne dostala ja v prvom rade," povedala som vcelku podráždené. Pretože som mala viac otázok, než odpovedí. Zafunela som. Život bol tak nefér. Ach. Kiežby som už konečne našla v živote to, čo by zaplnilo tu bezodnú dieru v mojom srdci, ktorá neustále prala po niečom. "No tak ak je to len pár dni tak hybaj. Ale hlavne chcem tu vodu Ahvaryaaan," zatiahla som kvílajúcim hlasom a zaškerila sa. Vefela som, že ak budem dostatočne otravná, dosiahnem všetko čo si zamaniem.

//Tichá

Ako ma to nazval? Tulák. To je ako nadávka. Čo to ten o mne rozpráva? Ja sama by som mohla byť alfa! pomyslela som si rozhorčene smerom k nemu a zamračila sa. To nemohol myslieť vážne. Zaškrípala som zubami. "No to by si teda mal. Rodina by ti mala byť viac než nejaká hlúpa banda idiotov prezývaná Zlatou svorkou. Zlatá. To znie tak egoisticky. Čo sú vlastne zač?" povedala som smerom k nemu a odfrkla si. Alfy nemohli byť normálne, keď sa tak prezývali. Oblizla som si zakrvavený ňufak. "To by si mohol. A hlavnr mi ukáž, kde je tu voda. Lebo umriem i od smädu," povedala som smerom k nemu a zdvihla som sa na rovné labky. Otriasla som sa a zamľaskala. Bolo na čase sa vydať preč, ďalej a možno i zistím, čo je táto krajina zač. Nepáčilo sa mi tu to som vedela hneď. "Dobre, kam sa máme vydať k tým tvojim horám a mojej vode akoze? A aké je to tu vôbec veľké?" opýtala som sa ho a zastihala ušami, keď som zavetrila po okolí. Boli sme tu viacmenej sami. Už som ani tie zvuky nepočula od skupiny vlkov. I tí zmizli. Mali by sme i my. Zvyšok srny zožerú mrchožrúti.

Nestihla som mu nič povedať, len som dotknuto hľadela za jeho tučnou riťou, ako si to vykračuje niekdr po pláni. Ako myslel tie svoje úbohé slová? Zamračila som da a zaťala tesaky, až mi spod nich zaškrípalo. Veď ja mu ukážem, kto je tu ten lepší súrodenec a je mi jedno koľko starší bude. I keby o desať rokov. Na mňa nikdy nedosiahne. Pozorovala som ho, ako loví. Srna tskmer prišla až k nemu. Fascinujúco som na neho hľadela a rozmýšľala, ako to vlastne urobil? Odfrkla som si. Tieto ostrovy boli divné a páchli. Keď zavyl, rozišla som sa smerom k nemu. Sklonila som hlavu ku srne a začala žrať bez jediného slova. Konečne som sj zaplnila svoje stiahnuté brucho a mlsne sa zalizla. Od spokojnosti som však mala ďaleko. "Ako si to myslel tým, že do svorky ma zobrať nemôžeš? To dávaš prednosť im pred rodinou?" zatiahla som smerom k nemu a prižmúrila oči. Nemohol to myslieť vážne. "Rodine sa otáčaš chrbtom čoraz viac. Ešte raz mi povedz, čo je toto sakra za miesto?!" povedala som smerom k nemu a rozhliadla sa po okolí. Bolo to tu čoraz viac chaotickejsie. Zavrcala som. Nemala som rada, keď som niečomu nechápala. Na jeho ponuku aby sme sa po ostrovoch prešli, som prikývla. Možno tomu pochopím cestou.

Oduto som ohrnula pysky. On si snáď zo mňa robil dobrý deň, nie? Potriasla som hlavou a zamračila sa na neho. "Chcem jedlo, vodu a niekde, kde sa môžem v teple vyspať," zamumlala som smerom k nemu. Minimálne toľko mi stačilo v momentálnej situácii. Avšak nepáčilo sa mi jeho ďalšie mudrovsnie. "Ty si myslíš, že ja budem robiť túto špinavú prácu? A od čoho si tu ty? Veď nemôžeš byť úplne neschopný. Dačo uloviť dokážeš alebo nie?" riekla som a pohŕdavo sa na neho pozrela. ach načo som sa vlastne motala za ním? Mohla som si nájsť nejakého iného vlka, ktorý by mi určite ulovil i statneho jeleňa! "Mám pocit, že čím dlhšie si od rodiny, tým viac hlúphieš a lenivies, Ahvaryan," preniesla som k nemu značne sklamane a rozhorčene. Veď ako si to mohol predstaviť zabudnúť i loviť! Ak bol vlk dostatočne silný, určite nepotreboval nikoho iného, kto by mu ulovil zviera. Potriasla som hlavou. I táto plán sa mi nepáčila, čo ak by som sa u toho lovenia zašpinila? Ti neprichádzalo do úvahy už vonkoncom nie. Ohrnula som vrchnú peru a odfrkla si. To aby som sa fakt vydala hľadať niekoho iného!

//Zlatý les

Pretočila som očami, keď sa mi snažil Ahvaryan niečo nahovoriť. Odfrkla som si. Vedel sa len vyhovárať, pričom to nebola pravda. "Hej jasne, to si hovor vieš komu, ale ja ti to nezožeriem. Proste si zbabelo zdúchol niekam preč," povedala som smerom k nemu a zamračila sa. Odišiel odo mňa. Akože, to si už ako mohol dovoliť? Veď ja som potrebovala všetku pozornosť, akú mi mohli dať. "Mohol by si mi aspoň ten stratený čas vynahradiť, braček," vyhŕkla som vyčítavo a pozerala sa na jeho tučnú riť, ktorá kráčala predo mnou. Nie je z neho väčší mrzút než bol? pomyslela som si, keď som si tak spätne vybavovala brata. Azda som mu nebodaj liezla na nervy? Škodoradostne som sa uškrnula. Vynervovať ho bol iný druh uspokojenia, ktoré by ma na moment zahrialo u srdiečka. Potriasla som hlavou a sledovala, kam mieri. Boleli ma labky. Zastavila som sa, keď upozornil na nejaké ruchy, ktoré sa diali v diaľke. "Nepáči sa mi to," povedala som mu, keď sa tam chcel hrnúť. "To vážne chceš sa trepať za náhodnými zvukmi a neznámymi vlkmi? JA SOM HLADNÁ!" zafňukala som ďalej a urazene som si dupla labou. "Ja nikam nejdem," vyhŕkla som a odvrátila oduto zrak niekam preč. On ma nemal rád, keď zabudol na to, že som hladná a chcel sa ísť sockovať s nejakými náhodnými flundrami. Ja som mu za nič nestála! Bolo mi z toho do revu. Slzy sa mi začali zhromažďovať v kútikoch očí a pysky ohŕňať v náznaku vzlykov.

Zamľaskala som nespokojne a netrpezlivo hľadela na brata. "Nebudem čakať ani sekundu. Ja chcem jedlo teraz," zamumlala som urazene smerom k nemu. Správal sa voči mne ako k malému decku. Oblizla som si nervózne ňufák a niekoľko ráz zašvihala chvostom zo strany na stranu. "Ty nevieš aké to je trpieť hladom, drahý braček. Je to neskutočne pohoršujúce, keď sa niekomu ako som sa, zabodávajú kosti do koži a vidno aká troska zo mňa je. Toto je pod moju úroveň, nechápem, prečo si ma nechal tak! Vy všetci," riekla som ďalej vyčítavo a robila zo seba totálnu dramaqueen. Ach, prečo to proste nedokázal pochopiť? V takomto stave som nemohla chodiť po tomto svete, veď som bola ako taká mátoha. I on vyzeral lepšie ako ja a to sa mi už vôbec nepáčilo. Aj ja som chcela mať také plné boky, ale nie príliš. Tak akurát! Zavrčala som si popod nos. Vyzvedala som od neho ďalej, že odkiaľ je taký dobre živený. Ako som si myslela, pridal sa k nejakej svorke. "Takže si vymenil svoju rodinu za nejakú zberbu neoriginálnych idiotov?" podsunula som mu ďalšiu narážku. "Určite si nás ani nikde nehľadal," dodala som nakoniec a odfrkla si. Bolo mu tu dobre, prečo by nás vôbec hľadal, všakže. Zavrčala som. Nepáčilo sa mi to. Bola som hladná, vysilená a tento tu mi ešte na nos hádzal ten prekliaty smrad ich álf. Hlad bol však silnejší a tak som ho nasledovala na veľkú pláň.

//Bull Meadow

Z môjho plaču sa vydral úspech. Vnútorne som spokojne zapriadla a dívala sa smutne na oboch súrodencov. "Vážne som hladná!" zatiahla som dramaticky a pozrela sa na Ahvaryanna. Vzhľadom na to, že nás sestra opustila. Smrkla som si. "Ach zase nás opustila, čo budeme bez nej robiť Ahvaryan? Veď tu umrieme," posťažovala som sa smutne. Chcela som mať všetkých pokope. Lenže to nešlo. Nebolo to realistické. Z fňukania som prešla do normálneho tónu. A opytala sa ho otázku: "Koľko nás tu je?" nemohli sme tu byť predsa len traja. Natočila som hlavu na stranu v spytavom geste. Určite tu bol i niekto iný! "Eeee tá svorka v ktore si. Čo je zač," opýtala som sa ho ďalej a nadvihla obočie. Bols som zvedavá v akej zberbe nakoniec zakotvil. Predsa len tu toho nemohlo byť ani moc na výber. "Kde to vlastne sme?" dodala som nakoniec pretože mi došlo, že toto miesto nie je len tak obyčajne. Citila som mágiu ktorá prúdila z útrob zeme.

Ohnivým zrakom som si premerala jej vychrtlé telo. Dokonca väčšmi než to moje. Ako dlho sme sa museli túlať osamote? "Nanešťastie i ty," odsekla som smerom k nej s neskrývanou lútosťou. Brat si moju existenciu cenil oveľa viac. Dokonca som i mierne zašvihala chvostom zo strany na stranu. "Hm, svoj charakter nezmením, i keď je podľa mňa dokonalý. No ty by si s trochou snahy mohol dokázať zmeniť svoje telo," skonštatovala som a pichla do neho labou, len aby sa mi zaborila labka v hromade srsti a tuku na bruchu. Pobavene som sa zasmiala. Ale to by si musel prestať byť lenivé prasa a vyvážiť i svoj jedálniček, pomyslela som si len vo svojej hlave a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Skutočne by som mu vedela dať svoje múdrosti. Veď som si dlhé roky držala chudú líniu! Najväčšmi ma prekvapovalo, že neschudol moc, ani keď bol tulákom. Niečo mi však na ňom páchlo. "Ehm, aj ty si si všimla, že nejako divne páchne?" opýtala som sa sestry a pristúpila k Ahvovi bližšie. Prešla som sa okolo neho a oňuchala ho poriadne. Zvráštila som tvár a odfrkla si. "Ahvaryan, buď si sa vyváľal v nejakom smrade, našiel si si nejakú nebohú slepú a hluchú vlčicu alebo si sa pridal niekam do svorky," riekla som nakoniec, čím som ho vyzvala k tomu, aby mi niečo prezradil. Pretože smrdel. Jeho pach sa miešal s iným, silnejším. Ich ďalší návrh sa mi však moc nepáčil. "Tak ja som sa tu teraz zjavila celá vyčerpaná, hladná a slabá... a ty ma tu chceš hnať cez celú krajinu? Skutočne ma chceš nechať skonať v bolestiach?" zatiahla som smerom k nim a sťažka si povzdychla. "Za nič vám nestojím," zašomrala som si sama pre seba a mohlo byť na mne počuť, ako sa mi láme hlas predtým, než som sa rozplakala.