Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Odpočívala som a keď mi prehodil labku cez bruško tak som sa pozrela na neho a usmiala som sa. Cítila som sa veľmi príjemne a šťastná. Potom som ho olizla keď povedal že ďakuje a že ma miluje. to boli tie najkrajšie slová aké som kedy mohla počuť. "Nemusíš ďakovať. Aj ja teba milujem." Poviem a obtrela som sa na neho. A keď som videla že je šťastný tak som bola aj ja šťastná. Toto som chcela aby sme boli obaja šťastný a mali pokojný život spolu. A potom som spokojne zatvorila a odpočívala som si. Pri tom som si užívala to že je so mnou a že sme spolu šťastný a dúfala že sa nič nepokazí a budeme spolu šťastný navždy. Pri tom ako som odpočívala tak som po chvíľke zaspinkala. Mala som spokojný spánok ktorý nič nenarušovalo. Práve na opak bolo to vynikajúce všetko.

Konečne sa stalo to čo som chcela aby sa stalo. A musím povedať že to bol môj najkrajší deň v mojom živote. Veľmi som si to užívala. Celú tu dobru som si to užívala a keď bolo po všetkom a ja som videla ako zo mňa zoskočil a potom si ľahol do piesku tak som sa pousmiala. Hneď som si ľahla k nemu a pritúlila som sa k nemu a olizla som ho na uško. "Ďakujem." Zašepkala som mu do ucha a potom som odpočívala. Jasne som videla že je unavený a tak som chcela aby si odpočinul. Po pravde som nečakala že ho to až tak unavý ale čo už narobím. On mal viac roboty ako ja takže sa to aj celkom dá pochopiť. A vôbec mi nevadilo že budeme odpočívať. Pretože vôbec sa mi nechcelo robiť to čo on chcel že dať nejakú obetu bohom. Myslím si že sa to podarí aj bez toho. A keď nie tak čo už snaha bola a ja to už prestanem navždy riešiť a zmierim sa s tým že nikdy nebudem mať to čo som vždycky chcela.

Nevnímala som okolie takže som ani nevedela čo Xin robí a ani či niekam nejde. Veď keby chcel tak by prišiel za mnou no nie? A nakoniec sa tak aj stalo. Prišiel ku mne a posadil sa vedľa mňa. Pozrela som sa na neho a pousmiala som sa. Že by konečne dostal rozum a neriešil žiadne rytuály a šiel by rovno na vec? To by bolo super a tak som len s napätím čakala čo sa bude diať. A na moje prekvapenie a aj radosť sa stalo presne to čo som chcela aby sa stalo. Zaťal sa o mňa obtierať a nos zaboril do mojej srsti. Veľmi sa mi to páčilo. Potom spravil krok vzad a labou mi prešiel po chvoste a postavil sa na zadné. Pri tom sa opieral o mňa a objímal ma. Bola som rada že už konečne ide na to a tak som sa postavila a vypučila som zadok. A keď som cítila ako ma lízal a sem tam ma aj zahryzol tak som len spokojne zakňučala a dúfala som že už pochopí čo toto znamená a že spraví to čo má a nie že to zase v tom najlepšom skončí ako minule. Preto som len čakala s vypučeným zadok a bola som vzrušená s toho či to bude a hlavne aké to bude.

Xin začal hovoriť a tak som ho počúvala. Ak keď som tomu neverila že treba toto spraviť ale tak nech má radosť tak to teda spravíme tak ako hovorí. Hlavne to chcem mať už za sebou a nie sa len o tom baviť a nič nerobiť. "Dobre v poriadku. Rob ako chceš. Mne je to jedno. Ibaže si povedal že dneska to spravíme to je všetko." Myknem plecami a potom sa len pousmejem. "Neboj sa neprídeš o mňa." Poviem mu a potom sa postavím a trochu sa ponaťahujem a išla som sa prejsť po pláži. Pri tom ako som sa prechádzala som rozmýšľala či sa vážne na to všetko nevykašlať. Nemala by som sa predsa len vrátiť a jeho tu nechať tak? Povzdychnem si lebo som sama nevedela čo mám robiť. A najhoršie bolo to že tu nebol nikto kto by mi poradil čo mám robiť. Pretože som vážne bola zúfala a potrebovala som poradiť. A tak som si nakoniec sadla do piesku a dívala som sa na more a rozmýšľala som.

Aj on ma pozdravil a videla som že ani jemu sa nechcelo vstávať. Ani som sa mu nedivila takto spolu ležať bolo príjemné tak prečo to rušiť? A preto som bola rada že bolo ticho a len sme si užívali jeden druhého. Lenže ticho netrvalo dlho a Xin prehovoril. Pozrela som sa na neho a počúvala som čo hovorí. Povedal mi sne čo sa mu snívalo a musím povedať že ma to prekvapilo a pomaly som si začínala myslieť že sa Xin zbláznil a že už hľadá všemožne výhovorky aby to nemusel robiť. A tak som si len povzdychla. "Prepáč Xin ale ja tomu neverím že stačí dať nejakú obetu a budeme mať vĺčatá. Pokiaľ viem tak vĺčatá sa robia pri sexe a nie takto. A prepáč ale príde mi to ako keby si to nechcel a len si hľadáš všemožné výhovorky aby si nemusel mať so mnou sex. Pretože neverím tomu že stačí dať obetu a budem čakať vĺčatá. Takto to nefunguje." Poviem mu a mala som pocit že mi klame že už so mnou nechce nič mať.

Pokojne som spala celú noc a nič sa mi nesnívalo. Všetko pokojné. Neviem ako dlho som spala ale keď som sa zobudila už bol nový deň. A prvé čo som videla bolo ako Xin leží vedľa mňa pousmiala som sa trochu a potom som ho olizla. "Dobre ráno." Pozdravila som ho a ostala som ležať. Neviem ako jemu ale mne bolo takto dobre keď sme spolu takto ležali a nič nerobili. A preto som potom ostala ticho a len soms a dívala na moré ktoré bolo pred nami. A potom som si povedalaa že už nebudem nič naháňať a nechám všetko tak ako to je. Lebo ak by som to znova naháňala tak by to mohlo zase dopadnúť tak ako včera a to by som rozhodne nechcela a preto som bola ticho a len sa dívala na more. A na moje prekvapenie som nebola ani hladná ani smädná ale vedela som že ono to príde a potom sa budem musieť ísť najesť a napiť ale zatiaľ pokiaľ som neni hladná ani smädná tak budem len ležať a nebudem nič robiť.

Xin zliezol s kameňa a potom si vyhrabal miesto a ľahol si. Myslela som si že nechcel byť so mnou ale neriešila som to. Nechcela som to ešte zhoršiť. Už aj tak to bolo dosť napäté. Potom mi ale olizol nos a ľahol si vedľa mňa a dotýkal sa ma. To ma hneď potešilo a bolo to príjemné. "Neospravedlňuj sa." Pousmejem sa a tiež ho potom oliznem na ústa. Potom začal hovoriť a tak som ho počúvala. Len som nad tým pokrútila hlavou a usmiala som sa. "Xin to je všetko v poriadku nemusíš sa ospravedlňovať. Ja sa nehnevám a ani nie som sklamaná. Nie si zlý partner. Si ten najlepší a najdokonalejší akého som kedy mala. Ano viem aj ja teba mám rada. A nemám ti čo odpustiť. Nič zlé si nespravil a nesklamal si ma. dobre môžeme to skúsiť zajtra." Poviem a usmejem sa a pritúlim sa k nemu a hneď mi bolo omnoho lepšie. Potom ešte keď povedal že to dokážeme tak som sa pozrela na neho a prikývla som. "Ano my dvaja dokážeme všetko." Poviem a potom som zatvorila oči a spokojne odpočívala.

Už som vážne nevedela čo mám robiť. A tak som to nakoniec vzdala a ľahla som si na piesok a dívala som sa na vodu a rozmýšľala som. Rozmýšľala som nad tým aké to vlastne bude a či to má vôbec toto všetko zmysel. A uvedomila som si že to asi zmysel nemá a že bude lepšie to nechať tak. Z myšlienok ma ale vytrhol jeho hlas. Pozrela som sa na neho a počúvala som ho. "Ano myslím." Poviem a počúvala som ho čo hovorí. Ospravedlnil sa a povedal že teraz nie a ja som si len povzdychla a prikývla. "Dobre ako povieš." Odpovedala som mu a potom som sa znova zadívala na vodu. Potom sa ma opýtal či sa pôjdeme vyspať do brlohu alebo sa zložíme tu. Ja som nad tým mykla plecami. Úprimne mi to bolo jedno kde budeme. "Mne je to jedno." Odpoviem mu a ostala som ležať na piesku a dívala som sa na vodu a znova som sa zamyslela nad tým aké to vlastne bude a či to má vôbec zmysel toto všetko.

Vzdychnem si a najviac ma zamrzelo keď povedal že je retardovaný. "Miláčik to nie si. Nehovor tak prosím." Poviem smutne a oliznem ho. Chcela som aby sa postavil na nohy a bol zase veselý ako pred tým. "Ano viem." Poviem a prikývnem keď to povie. Chcela som do neho nejako štuchnúť alebo spraviť niečo čo by ho to postavilo na nohy a prestal sa trápiť. Je pravda že aj mňa to trápilo ale on by mal byť ten silný a pomáhať mi. Potom sa ale opýtal niečo čo ma dosť zarazilo. Naučiť alebo nejako vyliečiť alebo nejaká bylina alebo zaklínadlo? "Myslím si že nič s toho nepotrebuješ. Ty to vieš len to musíš v sebe nájsť. Je to predsa živočíšny pud ktorý ti to káže spraviť." Poviem a vzdychnem si. Ako si niečo takéto mohol myslieť? Veď toto nemalo nič spoločné s učením alebo s bylinou alebo s hocičím iným. Toto bolo v ňom a vo mne a bolo to na nás ako to spravíme nič iné na to vplyv nemala. "Ak chceš môžeme to skúsiť znova čo ty na to?" Opýtala som sa ho a pousmiala som sa.

Videla som ako ho to trápi aj mňa to trápilo a veľmi. Chcela som ho nejako utešiť ale nedalo sa. Jeho stav sa zhoršoval a ja som nevedela čo mám robiť. Obtrela som sa o neho a olizla som mu uško. Potom povedal že ani neviem ako moc si praje aby som mala pravdu. Vzdychnem si. "Ach Xin ešte nič neni stratené. Môžeme to skúšať stále a možno sa to jedného dňa podarí." Poviem trochu veselo a pousmejem sa. Aj keď sme tomu neverili tak ja som to vzdať rozhodne nechcela. Veď toto bol iba prvý pokus takže by sme to nemali vzdávať. Podľa mňa by sme to mali skúšať stále. Potom ma ale prekvapilo čo povedal. Pozrela som sa na neho a videla som ako sa zosunul na kameň zatvoril oči. "Ako to myslíš? Aký si?" Opýtala som sa ho a vzdychnem si. Nechcela som aby sa takto trápil. Možno bude lepšie to nechať tak nech sa dá dokopy a najskôr ho priviesť na iné myšlienky. Lebo takto by mi mohol ľahko odísť. A ja ho nechcem stratiť. To by som asi neprežila ak by som ho stratila.

Jasne že ma to mrzelo že nič s toho nebolo. Asi som vážne prekliatá a neni mi to súdené. "Xin nie si stratený prípád." Poviem smutne a prídem k nemu a obtriem sa o neho. "Neospravedlňuj sa to neni pravda." Poviem a keď som ho chcela olizať tak sa vzdialil odo mňa a vyskočil na nejaký kameň. Ostala som smutná pretože som si myslela že už so mnou nechce byť. Smutne som prišla k nemu a pozrela som sa na neho. Sadla som si na zem a dívala som sa na neho. chcela som niečo povedať ale teraz ma nenapadalo nič čo by som mala povedať. Videla som na ňom že je smutný a že sa trápi a chcela som mu pomôcť ale nevedela som čo mám spraviť. Preto som tam len sedela a dívala sa na neho. Až po niekoľkých minutách som prehovorila. "Laska nebuď smutná ono sa to nejako vyrieši." Poviem aj keď som tomu neverila ale chcela som ho utešiť. Chcela som aby bol zase šťastný a aby sa so mnou vyprával. Potrebovala som cítiť jeho dotyky potrebovala som počuť jeho hlas. Vlastne som ho potrebovala cítiť celého.

Jasné že som chápala o čo mu išlo a páčilo sa mi to. Preto keď prišiel ku mne a začal sa mi dvoriť tak som sa aj ja začala jemu dvoriť. Pritúlila som sa k nemu a začala som sa o neho obtierať. Keď som ucítila ako mi jemne zahryzol do ucha tak som spokojne zakňučala. Bolo to príjemné a veľmi sa mi to páčilo. Preto som zatvorila oči a už sa nevedela kedy sa do toho pustí. Preto som mu trochu vypúlila zadok aby to mal jednoduché. Keď som ucítila že je vzadu tak som sa už nevedela dočkať kedy vyskočí na mňa a začne to robiť. Lenže nič s toho sa nestalo a tak zo m§a opadlo celé vzrušenie a sadla som si na zem a povzdychla som si. On ma obišiel a potom sa ku mne pritiskol a zašepkal mi do ucha že ma miluje ale že to nedokáže takto a že bude potrebovať pomoc. Povzdychnem si a obtriem sa o neho. "Aj ja teba milujem nadovšetko na svete. A akú pomoc? Veď som sa ti prispôsobila zadkom aby si ho našiel a aby ti to šlo ľahko." Povedala som mu a pozrela som sa na neho. Pretože som nevedela akú pomoc mal konkrétne na mysli.

Nejakú dobu bolo ticho a ja som nevedela čo si mám o tom myslieť. Bolo ale príjemné ako sa ku mne túlil a dýchal a obtieral sa o moju srsť a vôbec mi nevadilo že ma sem tam zahryzol. Bolo to príjemné a preto ma prekvapilo keď prestal a odtiahol sa odo mňa. Len som sa prekvapene na neho dívala a mlčala som radšej. Teraz som si nebola istá čo sa stalo alebo čo som zase spravila zle? Preto keď som videla čo robí tak som tomu nechápala. Čo sa s ním porobilo? Prečo sa chová ako idiot? To mu zrazu preplo v hlave a stratil rozum? Mala som chuť sa ho opýtať čo sa s ním stalo. Lenže než som stihla čokoľvek spraviť a hlavne opýtať sa ho tak už bežal do vody a skočil do nej. Naznačil mi aby som išla za nim. Úprimne sa mi do tej vody moc nechcelo. Ešte nebolo počasie na kúpanie. A po pravde som si myslela že budeme robiť niečo iné a nie toto. Keď som sa už chystala že idem za ním tak prišiel ku mne a povedal že on je tučniak a ja jeho družka a potom o tom že nejaký tučniaci nosia svojím milým kamienky a ten kto ich má najviac tak vyhrá u samíc. O čom to sakra hovorí? Preto mi to nedalo a opýtala som sa ho. "Si v poriadku? Neudrel si sa náhodou do hlavy?" Opýtala som sa ho a začala som si ho obzerať ale nevidela som žiadnu ranu. A keď som videla ten kameň tak tomu som už vôbec nechápala. Na čo mi dáva kameň ktorý mi je na dve veci. Chápala som že ma vyzýval k hre ale prečo ku hre keď by sme mali robiť niečo iné a nie sa hrať. Veď prečo to nespraví rovno a robí okolo toho takúto vedu?

Jeho slová ma potešili keď povedal že ma neopusti a že sa bál že ja odídem. "Som rada že ma neopustíš. A nemusíš sa báť ani ja teba nikdy neopustím. Už si neviem predstaviť život bez teba. A som rada že je už všetko dobré. To nevadí už to nechajme tak. Ďakujem som rada že sa nehneváš na mňa a ani ja na teba sa nehnevám. A to vôbec neni pravda. Nie si hlúpy. si ten najmúdrejší vlk ako poznám." Poviem mu a pousmejem sa a potom som si vychutnávala chvíľu s ním. "Jasné chápem ale už to nechajme tak. Už to nechcem rozoberať. A po pravde mne je to jedno kedy to bude." Povedala som mu. vážne mi to už bolo jedno. Hlavne som to už chcela mať za sebou. Miesto kecania už sa dávno do toho mohol pustiť. ale radšej som mlčala a nič som nehovorila. Nechcela som to znova pokaziť. Pretože v tom som bola najlepšia. Všetko som len kazila a nič viac. A preto už to bolo všetko len na ňom. Nech to spraví kedy bude chcieť. Ja som mu povedala že to chcem a kedy to spraví tak to je už na ňom. A ak to nespraví tak s tým už nenarobím nič. Už sa mu nebudem vnucovať.

Bože čo som to spravila? Ja som to takto nemyslela. Nechcem sa a s ním ani hádať. Prečo si následky uvedomím až keď je neskoro. Hneď som prišla k nemu a pritúlila som sa k nemu. "Xin prepáč nehnevaj sa na mňa. Ja som to tak nemyslela. Prosím odpusti mi. Ono to bolo myslené ako sranda. Prosím nehnevaj sa." Začnem sa mu ospravedlňovať lebo ma to veľmi trápilo. Pretože toto som vážne nechcela. Xina mám rada a nechcela som ho stratiť. Ale toto k tomu viedlo. Začala som ho olizovať aby som sa mu ospravedlnila a aby mi odpustil a už sa na mňa nehneval. "Xin milujem ťa a som šťastná že som s tebou a nechcem ťa stratiť." Poviem a potom sa mu pozriem do očí a dúfam že mi odpustí. Ale pochopím ak mi neodpustí. Teraz to bola moja vina. "Xin veľmi rada aby som to chcela. Prosím." Poviem a potom sa k nemu znova pritúlim a hlavu zaborím do jeho srsti a v duchu som sa modlila aby mi odpustil a nehneval sa na mňa. Niekedy si vážne zaslúžim pár faciek aby som sa uvedomila. Povzdychnem si a s napätím som čakala čo Xin povie.