Příspěvky uživatele


< návrat zpět

Strana:  1 ... « předchozí  19 20 21   další » ... 58

//Územie svorky (cez Zlatý les)

Keď som prišla na lúku tak som sa zastavila a sadla som si do trávy a teraz som mohla v pokoji a v kľude rozmýšľať nad všetkým čo som počula. Bolo to až neuveriteľné že niečo také môže existovať. Lenže takto to nezistím čo sa deje. Bolo by dobré ak by som niekoho nesmrteľného stretla a ten by mi to možno vysvetlil ale otázka je či by mi to vôbec vysvetlil. Pretože nie všetci sú ochotný vysvetľovať čo sa stalo a možno aj oni sami nevedia čo sa stalo tak mi to možno ani oni nebudú vedieť vysvetliť. Ťažko povedať. Neostáva mi nič iné ako len dúfať že sa mi to podarí zistiť. A tak som len sedela a rozmýšľala som nad tým a dívala som sa pred seba.

Otočila som sa ešte na ostatných a všila som si že Athai bola unavená a to znamenalo iba jediné že si chce pospať. A tak som nechcela rušiť. Preto som odvrátila pohľad od nich a išla som preč. Aspoň sa prejdem a porozmýšľam nad tým čo hovorili ostatný. Ako je možné že tu nikto nezomiera? Ako je možné že sú zvieratá nesmrtelné? Už som tu niekoľko rokov ale toto som ešte nikdy nezažila. Jedno sa ale musí nechať. Tento ostrov je stále plný prekvapení a to som si myslela že som videla a zažila všetko. Asi som sa mýlila. Možno som ešte nič nevidela a nezažila ale aspoň sa tu niečo deje a neni tu nuda. Aspoň to ma tešilo. Táto záhada ale bola jedna z mála ktorá ma vážne zaujala a rada by som to videla na vlastné oči to že nič nezomrie. S tými to myšlienkami som opustila zlatý les a ocitla som sa na lúke.

//Bull Meadow (cez Zlatý les)

6 ťahov doprava a to je 8 KŠM k Dail

POSUNUTO a PŘIDÁNO img

Pisálek pre Sisi 600
Pisálek pre Dail 300

PŘIDÁNO img

Všetci si ma všimli ale jediný kto si ma vôbec nevšimol bol Marcos. Nepochopila som prečo si ma vôbec nevšimol. A tak som si len povzdychla. Athai ma len pozdravila a tak som jej kývla na pozdrav. Aetas sa ma opýtal či som nevidela Barnat a či sa mi niečo nestalo že vraj tu boli nesmrtelné líšky. "Ahoj. Nevidela a ani neviem ako vyzerá a ani neviem kto to je. A nič sa mi nestalo. A to si robíš srandu?" Opýtala som sa Aetasa a len som sa prekvapene dívala. Kto to videl aby tu boli nesmrtelné bytosti? Acci ma pozdravila. "Ahoj. Ako zbláznil? A len som sa prišla pozrieť na vás. Nebudem vás zdržiavať. Vidím že niečo riešite." Poviem a pozriem sa na brata a len pokrútim hlavou že Acci mu bola prednejšia ako ja. Potom som sa otočila na odchod.

pre Sisi by som dala buď lovec alebo opatrovník
POVÝŠENO

//Bull Meadow (cez Zlatý les)

Cesta netrvala nijak dlho a po chvíľke som bola na území svorky. Preto som sa zastavila a znova som sa poobzerala okolo seba. Zatiaľ som nikoho nevidela a tak som sa teda vydala ďalej. Ako som tak išla tak som ucítila pachy. Nebol to len pach môjho brata ale aj ostatných. Otočila som sa tým smerom ktorým išiel tie pachy. Po chvíľke som uvidela postavy a vedela som že sa blížim a tak som išla ďalej. Netrvalo dlho a po chvíľke som prišla k ním a na všetkých som sa len pozrela.

Spala som niekoľko hodín a keď som sa zobudila bolo mi omnoho lepšie. A tak som sa postavila a poriadne som sa ponaťahovala a potom som sa poobzerala okolo seba. Potom som sa zamyslela kam pôjdem a napadlo že sa asi vrátim na územie svorky a tam možno uvidím čo ďalej. A tak som sa pomalým krokom vydala smerom k svorke. Po ceste som ale rozmýšľala čo budem robiť a čo spravím ak stretnem niekoho. Všetko sa uvidí až na mieste teraz by som to mala nechať tak a všetko riešiť až na mieste a nie takto. A tak som to teda zahodila za hlavu a pokračovala som v ceste do svorky.

//Územie svorky (cez Zlatý les)

KŠM pripísať Daleovi :)

přidáno img

//Územie svorky (cez Zlatý les)

Pokračovala som v ceste a rozmýšľala som. Keď som sa ocitla na lúke ktorá bola moja obľúbená tak som sa zastavila. Tu som stratila Erra a Sagiho. Pochybovala som o tom že by tu boli. A tak som si ľahla na zem a len tak som sa zadívala pred seba a nechala som myšlienkam a pocitom voľný priebeh. Potrebovala som si prečistiť hlavu a toto bolo ideálne miesto na to. Bol tu pokoj a kľud a nikdy ma tu nikto neotravoval. Preto som toto miesto milovala. Bolo tu všetko čo som potrebovala. Po chvíľke sa mi ale začali zatvárať oči a ja neviem ani ako a nakoniec som zaspala.

Ja by som sa rada zapojila ale nechcem otravovat

Len tak som sa prechádzala po lese a obzerala som sa okolo seba a pritom som rozmýšľala nad rôznymi vecami. Teraz som ľutovala že som odišla od Sagiho a Erra oni dvaja by mi mi pomohli. Lenže teraz som tu bola sama a nebol tu nikto kto by mi pomohol alebo poradil čo mám robiť. A tak som sa teda rozhodla že by som šľa Erra a Sagiho hľadať keďže ostatný na mňa kašlú. A tak som sa teda ako vždy vybrala preč z lesa. Aj tak ma nebude nikto hľadať. Takže si môžem robiť to čo do teraz a nikto aj tak na to nepríde. A tak som sa teda vybrala preč z toho lesa a išla som na moju obľúbenú lúku.

//Bull Meadow

//Úkryt

Išla som rovno za nosom a cítila som známe pachy a tak som sa otočila a šla som za pachmi. Keď som sa dostatočne priblížila videla som že nie sú sami a že s niekym bojujú. Tak do tohoto sa nebudem miešať. Toto je ich starosť. Ešte by mi nadali že čo sa tam miešam do toho a tak som sa len otočila a išla som preč. Nechcela som robiť problémy už aj tak ich mali dosť. A tak som si len povzdychla a šla som sa len prechádzať po lese a pritom som rozmýšľala čo budem robiť. Teraz som nemala žiadny nápad na to čo robiť. A tak som sa zatiaľ len prechádzala a do ničoho som sa nestarala.

Zdalo sa mi to ako večnosť. Bola som tu sama a nikto nechodil. Povzdychnem si a tak som sa postavila a ponaťahovala som sa. Rozmýšľala som nad tým čo mám robiť. A jediná možnosť bola ísť von a pohľadať niekoho. Ale čo ak nikoho nenájdem? Čo ak tu budem sama? To mám ísť zase na potulky po ostrove? Tak to ma už rozhodne nebaví. Už ho mám skoro celý prejdutí a čo s toho mám? Nič. A tak som sa otočila smerom k východu a išla som von. Keby tu bol Erro a Sagi tý by vedeli čo robiť ale takto neviem nič. A tak som vykukla von a potom som pomaly vyliezla von z úkrytu. Poobzerala som sa okolo seba a vydala som sa rovno za nosom.

//Územie svorky

Prikývnem a pousmejem sa. "Ano aj ja som rada." Poviem a potom som ju len sledovala a keď povedala že by z nich bol pekný pár tak len myknem plecami. Pretože mne toto bolo jedno. Nestarala som sa do druhých. Mne išlo hlavne o mňa a o to aby som niekoho mala. Pretože za chvíľu budem stará a nemám ešte žiadnu rodinu ani nič. Takže asi zomriem sama. Narodila som sa sama a zomriem sama. Povzdychnem si a na toto som jej neodpovedala. Potom začala hovoriť o love a tak som ju počúvala. Potom keď skončila tak som prikývla. "Dobre." Poviem a ostala som prekvapená keď povedala že až keď sa vráti tak by sme sa mohli lepšie zoznámiť ak budem chcieť. Myslela som si že tu ostane ale asi som sa mýlila. "Mne je to jedno. Môžeme." Poviem jej a myknem plecami. Potom sa so mnou rozlúčila a išla preč. A tak som si len povzdychla a zase som tam ostala sama. A tak som si len ľahla a dívala som sa pred seba.


Strana:  1 ... « předchozí  19 20 21   další » ... 58