Příspěvky uživatele

Ani neviem ako dlho som spala ale keď som sa zobudila cítila som sa ako znovuzrodená. Potom som si ale všimla že niekto vedľa mňa leží a prvý moment bolo že som sa zľakla a vyskočila som na nohy a poobzerala som si toho vlka. Keď som si ho poriadne poobzerala všimla som si že je to Casper. Casper? Čo ten tu robí? Veď odišiel predsa nie? Myslela som si že je to len sen. Predsa sa mi snívalo o Tess a Casperovi a tak som nevedela či je to skutočnosť alebo sen. Najskôr som bola s toho prekvapená že je tam ale potom som bola rada že je tu a pousmiala som sa. Zohla som sa k nemu aby som mohla do neho štuchnúť nosom. „Casper?“ Opýtam sa potichu a celá natešená som sa na neho dívala.

Dearel

//Daénska smečka ( cez Hmlisté pláne)

Prišla som na bull beadow a nachvíľu som sa zastavila a poobzerala som sa. Tu budem sama a nebude ma tu nikto otravovať a môžem si prečistiť hlavu. Preto som chvíľu chodila po lúke sem a tam až som našla jedno pekné miesto pri strome. Prišla som k tomu miestu a poobzerala som si ho. Tu ma nikto nenájde a môžem tu byť ako dlho len chcem. Povzdychnem si a vošla som pod strom. Tam som sa schúlila do klbka a zatvorila som oči. Lenže keď som ich zatvorila tak mi po mysli začal behať Casper. Bože ako mi len chýba ale asi to tak malo byť. Ostanem smutná a pokúsim sa zaspať čo sa mi aj podarí. Keď som zaspala snívalo sa mi o Tess a o Casperovi. O dvoch vlkoch s ktorými som chcela byť.

Smutne som sedela na zemi a dívala som sa do zeme. Bola som zase sama ako vždy. Prečo ma vždy opúšťajú osoby ktoré mám rada? Prečo nemôžem byť aspoň chvíľu šťastná? Prečo musím byť len smutná a sama? To si vážne nezaslúžim byť šťastná a mať pri sebe niekoho kto by ma mal rád a ostal by pri mne navždy? Asi sa budem musieť zmieriť s tým že ostanem sama. Povzdychnem si a idem sa niekam prejsť. A keďže som hmlisté pláne nepoznala tak som sa vydala na lúku. Tam som sa cítila aspoň trochu dobre.

// Bull Meadow

// Hmlisté pláne

Nebola som si istá či som na území smečky ale tie pachy čo som tu cítila mi nahovárali že som asi správne. A dokonca som jeden pach aj poznala. Patril Cinterionovi bola som rada že som tu cítila aspoň jeden známy pach. Zastavila som sa a začala som váhať či ich mám nájsť a ísť za nimi alebo nie. Predsa okrem Cinteriona ma nikto nepoznal a mohla som byť pre nich cudzia a nemuseli by sa ku mne chovať dobre. Tak som sa rozhodla že nepôjdem za nimi a ostanem tu. Sadla som si na zem a dívala som sa pred seba a rozmýšľala ako mi to mohol spraviť. To som vážne taká otravná že so mnou nikto nevydrží? Vzdychnem si smutne a skloním hlavu predstavovala som si to trochu inak a nie takto že pri prvej príležitosti odíde a nechá ma samú. Myslela som si že ma má rád ale asi som sa mýlila. Očividne ma nemá tak rád aby bol so mnou.

// Zauberwald

Smutná prídem do hmlistých pláni a zastavím sa. Trochu sa poobzerám ale kvôli hmle som mala problém niečo vidieť. Povzdychnem si a nakoniec sa vydám niekam preč. Ani sama som nevedela kam idem hmlisté pláne som nepoznala tak som nevedela kde sa čo nachádza. Mohla by som skúsiť nájsť niekoho podľa pachu a možno nájdem aj smečku. Chvíľu som blúdila po pláňach ale nikoho som nemohla nájsť. Necítila som žiadne pachy. Teraz by sa mi zišiel Casper lenže ten odišiel a nechal ma samú. Povzdychnem si a nakoniec sa rozhodnem že pôjdem na územie Daénskej smečky.

// Daénska smečka

Sledovala som a vôbec sa mi to nepáčilo. „Ale...“ Chcela som niečo namietať ale bolo neskoro išiel preč. Vzdychnem si a nachvíľu ostanem stáť na mieste a dívam sa tým smerom ktorým odišiel. Mohla som si myslieť že dlho so mnou nevydrží. Vzdychnem si a sadnem si a skloním hlavu. Bolo to až moc krásne aby to bolo skutočné a vydržalo to dlho. Chvíľu som len tak sedela a potom som sa postavila a otočila som sa na odchod. Vydala som sa smerom k hmlistým pláňam aspoň si poobzerám územie smečky. A možno stretnem aj nejakého člena.

// Hmlisté pláne

Pozriem sa na neho ako sa ku mne približuje a chce ma oliznúť. Keď to spraví a svoj nos si dá do mojej srsti na krku tak nachvíľu zatvorím oči. Bolo to veľmi príjemné a páčilo sa mi to. Potom ale začal hovoriť a tak som otvorila oči a pozrela som sa na neho. Moc sa mi to nepáčilo. „Myslíš si že je to dobrý nápad? Čo ak sa niečo stane a ...“ Odmlčím sa a nedokončím to. Nechcela som ani pomyslieť na to čo by sa mohlo stať keby a hneď pokrútim hlavou aby som tie myšlienky zahodila. Pravda bola že som sa bála a nechcela som Caspera nechať samého. Čo ak by som ho už nikdy nevidela? Vyčítala by som si to do konca života.

Pousmejem sa a prikývnem. „Asi máš pravdu.“ Poviem a pozriem sa na neho. Bola som rada že som s ním a nechcela som ho nikdy stratiť. Potom sa zastavil a obzeral sa po okolí. Tak som sa zastavila vedľa neho a dívala som sa po okolí. Potom sa ma opýta či to nebude vadiť Cinterionovi a ja začnem váhať. „Ja neviem ťažko povedať.“ Poviem a povzdychnem si a dívala som sa. „Asi máš pravdu. Ale ja by som bola radšej ak by sme mali súkromie. Ale ak nie tak sa s tým nejako zmierim. Čo mi iné ostáva?“ Poviem ale ja by som bola radšej ak by sme mali súkromie. Nechcem sa tlačiť v nejakom úkryte kde budú všetci vlci a budú sa na nás dívať čo robíme.

Keď mi štuchne do boku tak sa na neho pozriem a usmejem sa. Mohol vidieť vidieť aká som šťastná. Potom začal rozprávať a ja som ho počúvala. „To vážne? Tak to je krásne. Ja si už ani nepamätám kde som prišla ja.“ Zasmejem sa ale to teraz bolo jedno. Ten les bol úžasný. Bol tu kľud, ticho a pokoj. Bola som rozhodnutá že tu ostanem a už neodídem. Potom keď sa Casper vydal hlbšie do lesa tak som šla za ním. Vyzeral tak odhodlaný nájsť úkryt až som sa nad tým musela zasmiať ešte som ho takéhoto nevidela. Čomu sa nečudujem ale vedela som že teraz už budem vedieť všetko o ňom.

// Zauberwald ( cez hmlisté pláne)

Keď sme dobehli do Zauberwaldu tak som sa poobzerala. Mal pravdu vážne tu bolo krásne. „Ano je tu krásne.“ Prikývnem a poobzerám sa a pritom sa vydýchavam. Teda tak krásne miesto som ešte nevidela teda ak nerátam Zlatý les. Pri spomienke na Zlatý les si povzdychnem. Boh vie ako sa tam majú. Mohla by som ich niekedy navštíviť čo by nebol zlý nápad. Potom sa ale vrátim do reality a znova sa poobzerám. Moc sa mi tu páčilo a vedela som že tu chcem vychovávať naše malé vĺčatá.

Casper začal rozprávať a ja som ho pozorne počúvala a nakoniec som prikývla. „Dobre súhlasím.“ Poviem a usmejem sa. Potom povie že vie o jednom mieste a než sa stihnem opýtam o akom mieste hovorí tak sa rozbehne. Pokrútim hlavou a zasmejem sa. Ten je ale nedočkavý. Bola sranda ho sledovať ako beží niekam preč. Ale nechcela som ho stratiť tak som sa rozbehla za ním. „Počkaj.“ Zavolám na neho a bežím najrýchlejšie ako len viem aby som ho dobehla. Nakoniec sa mi to podarilo ho odhnať a bežala som vedľa neho.

// Zauberwald ( cez hmlisté pláne)

Išla som vedľa neho a sem tam som sa na neho pozrela a usmiala som sa. Bola som tak šťastná že ho mám a že je pri mne že som od radosti nevedela čo robiť. Zdalo sa mi to ako sen s ktorého som sa nechcela zobudiť. A v tom mi prebehlo cez hlavu. Čo ak je to sen? Čo ak spím niekde v zlatom lese a toto všetko sa mi len sníva? Dúfam že to sen neni a je to skutočné. Potom ma ale z myšlienok vytrhol Casper ktorý sa ma opýtal či mám úkryt a ja som pokrútila hlavou. „Bohužiaľ nemám.“ Odpoviem mu a pozriem sa na neho. „Čo tak si nejaký nájsť?“ Opýtam sa ho a pousmejem sa a pomáli sme sa blížili k hmlistým pláňam.

Spokojne som vzdychla keď som cítila ako mi nosom strapatí srsť. Bolo to príjemné a páčilo sa mi to. Potom začal hovoriť a ja som potom zodvihla hlavu a počúvala som ho. Na to len prikývnem pretože mal pravdu ako inak. „Ano ale nech sa už stane čokoľvek tak to spolu zvládneme.“ Pousmejem sa a oliznem mu nos. Potom keď sa opýtal či pôjdeme ďalej tak prikývnem. „Ano poďme.“ Poviem a potom sa pomálim krokom vydám ďalej. Šla som pomáli veď sme sa nikam nenáhlili. A ja som si aspoň mohla vychutnávať to že som s Casperom konečne po dlhej dobe.

Keď som ho počúvala tak som bola v šoku. On to mal horšie ako ja a pri tom som si myslela že len ja som na tom bola zle. Povzdychnem si a zastavím sa pred ním a oliznem ho a hlavu zaborím do jeho srsti. „Je mi to ľúto ale čo tak zahodiť minulosť za hlavu a užívať si prítomnosť a jeden druhého?“ Nechcela som sa baviť o minulosti vracali sa mi spomienky o ktoré som nestála. A dúfala som že sem nepríde Lucas lebo už by som mu tak ľahko neutiekla ako naposledy. Z myšlienok ma ale vytrhne to čo povedal Casper pozriem sa na neho a pousmejem sa. „Presne tak. Obaja sme si toho vytrpeli dosť a teraz už môžeme byť šťastný.“ Pousmejem sa a vedela som že ho nechcem nikdy stratiť.