Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Keď to počujem tak sa pousmejem aspoň vidím že nie som jediná čo nebývala na území smečky. „Tak to máme niečo spoločné ja som tiež nebývala v smečke. Mala som rada keď som bola sama a nikto ma neotravoval ale teraz som rada že nie som sama a že mám teba.“ A týmto som aj kúsok naznačila čo som mala rada. Potom len prikývnem a zamyslím sa. „No dobre teda. Mám dvoch bratov ktorý mi robili zo života peklo. A potom som odišla a radšej som bola sama a všetkým som sa vyhýbala.“ Poviem a keď sa pozrie na mňa tak sa aj ja pozriem na neho a pousmejem sa. „Ale teraz by som nič nemenila.“ Pousmejem sa a idem s ním.

Ostala som prekvapene na neho zízať keď povedal že tam tiež ešte nebol. Tak toto bude zaujímavé. Dvaja vlci čo ešte nevideli územie smečky. „To si teraz robíš srandu že?“ Pozriem sa na neho a pousmejem sa. Potom keď vydá k pláňam tak ho nasledujem. Ako sme šli pomálim krokom k územiu tak sa ma opýtal či by som mu niečo nepovedala o sebe. Ostanem prekvapená lebo pochybujem že by niekto chcel počuť môj životopis. „A čo presne by si chcel vedieť?“ Opýtam sa ho a tak trochu dúfam že sa ma bude vypytovať ale potom sa to isté opýtam ja jeho.

Už som si myslela že Casper zaspal ale nakoniec prehovoril. Pousmejem sa a pozriem sa na neho. A jeho návrh že sa pôjdeme pozrieť na územie smečky ma potešil lebo až teraz som si uvedomila že som ho vlastne nevidela ešte. „To je dobrý nápad. Ja som tam ešte nebola a ani som ho nevidela. Takže ho uvidím rada.“ Poviem po pravde lebo hneď ako ma Cinterion prijal tak sa stalo to čo sa stalo a niektorý vlci prišli o svoj element a tak sme to šli riešiť. Takže na územie smečky nebol čas. Potom keď sa pozrie na sever smerom k hmlistým pláňam tak sa tam pozriem aj ja a prikývnem. Som aj rada že mi to ukáže Casper a nie Cinterion aj keď proti Cinterionovi nič nemám ale s Casperom je to úplne iné predsa je to môj partner.

Trochu som sa pousmiala. „Ale veď ja nehovorím aby si zmenil spôsob lovu ani nič také.“ Skloním hlavu a vzdychnem si. Prečo musím vždy všetko pokaziť? Bude lepšie keď už nič nepoviem a bude pokoj. Potom ale zodvihnem hlavou a pozriem sa na neho. „Pre mňa si veľký a hrdina a na tom sa nič nezmení.“ Poviem potichu a znova skloním hlavu. Potom keď sa opýta aký Zorro tak len pokrútim hlavou. „To je jedno. Len ma zaujímalo čo budeme teraz robiť.“ Poviem a pozriem sa na vlčicu ktorá odišla. Trochu ma to mrzelo mohli sme sa zoznámiť. No nevadí nemôžem predsa nútiť každého aby sa s nami zoznamoval. Potom sa poobzerám okolo seba a vidím že sme tu len my dvaja. „Nepôjdeme niekam?“ Opýtam sa a pozriem sa na neho.

Pochutnávala som si na srne a keď povedal že on tak zodvihnem hlavu a pozriem sa na neho. „Páni tak to gratulujem. To je čo povedať že ty čo nemusíš veľkú zver tak ty ulovíš srnku. Ale aspoň vidíš čo dokáže spraviť jeden hlad.“ Zasmejem sa nad tým a potom sa znova pustím do srnky. Zjedla som veľký kus lebo som bola vážne hladná. Potom keď dojem tak zodvihnem hlavu a oliznem si ústa a usmejem sa. Po týchto slovách prídem k nemu a oliznem ho na nos. „Si môj a nikoho iného. Ty môj veľký ochranca.“ Usmejem sa a bolo na mne vidno že celá žiarim šťastím. Potom som sa poobzerala a všimla som si toho vlka ale nejako som ho neriešila. Otočila som sa znova na Caspera. „Tak čo ty môj Zorro?“ Zasmejem sa už som to nevydržala a musela som to povedať.

Ja viem že som moc dobre nevysvetľovala ale tak čo mám robiť? Najlepšie by bolo ak by sa pozrel do vody ale ta bola zamrznutá. Ak by sme boli ľudia dám mu zrkadlo aby sa na seba pozrel. Potom som to ale nechala tak a keď sa ma opýta v akom podzemí tak mu to poviem. „Neviem či si si toho všimol ale vlci ktorý mali element oheň a zem tak mali šedé oči a tak aby sme im vrátili elementy tak sme išli na púšť a tam sme sa dostali do podzemia kde boli strážcovia elementov.“ Potom skončím lebo už o tom nechcem rozprávať a spomínať na to ako som bola zbytočná. Potom keď povie aby som šla tak len prikývnem a idem s ním ku srnke. Čo ma celkom prekvapí. „To si ulovil ty?“ Opýtam sa prekvapene lebo som vedela že on moc veľké zvery neloví a toto bola srnka a vyzerala skvelo. „Ďakujem.“ Poviem a znova sa ozval môj žalúdok a ja som sa pustila do srnky a nevšímala som si ďalšieho vlka.

„Ak chceš tak ti poviem čo máš. Teda sa aspoň o to pokúsim. Na tvári máš taký divný znak a na lopatke nejaký kruh.“ Poviem keď som si to obzerala a snažila sa aspoň trochu vysvetliť čo má na sebe. Potom keď povie že som mu spravila radosť a že je najšťastnejší vlk na ostrove tak sa pousmejem. „Ja viem. Aj ja som rada.“ Pousmejem sa a potom keď sa ma opýta či nie som hladná tak sa mi ozve žalúdok. Bola som hladná a veľmi veď som bola v tom podzemí neviem ako dlho a za ten čas som nič nejedla a ani nepila. Takže keď mi ponúkne srnu tak len prikývnem. „Som ani nevieš ako. Za ten čas čo som bola v podzemí mi riadne vyhladlo.“ Pousmejem sa. Potom ma ale napadlo ako sa mám vlastne chovať? Veď Casper je moja prvá láska a nerada by som ho stratila ale čo keď niečo pokazím a ja ho stratím? To by som asi neprežila.

Vyzerá to tak že sa stretol asi s tou bielou vlčicou čo aj ja. „Bola to skutočná vlčica ktorá ti dala tieto znaky. Rovnako ako mne dala tieto.“ Trochu sa pousmejem a keď ma požiada aby sme ten prechod už neriešili tak len prikývnem. Má pravdu je lepšie to nechať tak a už to nerozoberať. Potom ale príde otázka ktorá má totálne zaskočí a ja skoro odpadnem na mieste. Nevedela som či len snívam alebo či je to naozaj. Preto som sa pozrela na Caspera výrazom či to myslí vážne. A potom ma tak napadlo čo ak to myslí vážne? Čo by sa stalo ak by som sa mu pomstila a povedala nie? Ale vedela som že na to nebudem mať srdce mu to spraviť. Na to som ho mala až moc rada a nechcela som ho stratiť. Tak pred mojou odpoveďou sa zhlboka nadýchnem a pousmejem sa. „Casper veľmi rada budem tvoja družka.“

Celú dobu som sa dívala do zeme až kým nezačal rozprávať a potom neprišiel ku mne a pocuchal mi srsť. V tej chvíli mojím telom prešla nejaká zvláštna vlna ani neviem opísať čo to bolo. Ale jedno som vedela páčilo sa mi to keď to spravil. Tak som zodvihla hlavu a pozrela som sa na neho a až vtedy som si všimla jeho znaky a musela som uznať že mu to pasovalo. „Inak pekné znaky.“ Poviem potichu. Potom keď sa mi díval do očí tak som sa mu aj ja pozrela do očí. „Aha tak ja odídem kvôli tebe lebo nechcem byť bez teba lebo ťa m...“ To slovo som sa bála vysloviť. „Ale ide o to že som sa tam cítila sama a vedela som že keď budem s tebou tak sa nebudem cítiť sama. Ale chápem že som ťa tým zaskočila.“ Vzdychnem si asi som to spravila moc rýchlo a bez rozmyslenia ale moje srdce vedelo čo chce a bolo mu jedno čo mu hovorí mozog. Spravilo si podľa seba. Potom keď povedal o tej nočnej more tak ostanem trochu prekvapená. Pravda bola že by som si nebola schopná nájsť niekoho iného pretože by som toho nebola schopná. „Poviem ti len jedno na to si pre mňa dobrý a preto som to spravila.“

Počúvala som Casperové slova a toľko slov sa mi tlačilo až to nebolo nemožné. Bože Casper čo mám s tebou robiť? Odišla som kvôli tebe zo smečky a ty si si to nevážil. „Nie nevrátila som sa tam. Tak trochu som dúfala že ...“ Odmlčím sa a nepokračujem ale keď povedal že o neho a o jeho starostlivosť nestojím tam tak potichu na neho zavrčím. „Ja že nestojím? Ja som kvôli tebe odišla so smečky a ty si si toho vôbec nevážil. Myslela som si že budeš rád ale mýlila som sa. Myslela som si že aspoň tebe na mne záleží ale ako vidím tak asi nie.“ Poviem smutne a skloním hlavu a dívala som do zeme a začala mi chýbať Tess tá jediná má chápala a pomáhala mi. Prečo som ju vôbec opustila? Nemala som to robiť pretože všetko bolo úplne zbytočne.

Išla som ďalej a hľadala nejaký úkryt ale ako som čakala teraz v zime sa ťažko niečo hľadalo. Povzdychnem si a zastavil ma až Casper ktorý sa ma opýtal či som v poriadku. Pozriem sa na neho a mám chuť mu všetko vyhodiť na oči ale skúsim sa ovládnuť. „Nie som v poriadku. A prečo sa vlastne staráš do mňa? Veď ja som ti ukradnutá.“ Poviem smutne a zatvorím oči aby som zahnala slzy ktoré sa mi tlačili do očí. Potom otvorím oči a pozriem sa na neho. Ja som nezabudla na to čo sa stalo a ak on ano tak to je zlé ale ja nezabúdam a bude ma to trápiť už navždy.

labu do Shieldu a % rozdelit do každej dať 3% a len obratnosti dať 4% ďakujem :)

// Púšť (cez lúlu, zauberwald, hmlisté pláne)

Dobehla som na bull meadow a vzdychnem si. Poobzerám sa a našťastie tu nikto nebol. Vydýchnem si a skloním hlavu a pomáli idem ďalej. Išla som ďalej a ani som nevnímala okolie a ani to aké je počasie proste nič. Až keď mi vietor nahnal do nosa dva pachy ktorý s toho jeden patril Casperovi a druhý som nevedela komu. Povzdychnem si a išla som ďalej dúfala som že ma neuvidia ale mýlila som sa mohli ma vidieť ako idem okolo. Keď uvidím Caspera tak si spomeniem ako sa zachoval a bola som ešte vyše smutná. Na jednej strane som chcela ísť za ním a nadať mu ako sa zachoval ale keď som videla že sa s niekým rozpráva tak som to nechala tak a šla som ďalej a hľadala miesto kde by som sa mohla schovať pred ostatnými.

Len som smutne pozorovala ako vlk vody šiel vyriešiť ten spor. Vzdychnem si a stiahnem uši aj chvost a skloním hlavu. V tom na mňa prehovorí Aetas a ja zodvihnem hlavu a len prikývnem. Potom si všimnem ako Cinterion mi naznačil že hlavu hore a ja znova prikývnem. Hanbila som sa a chcela som sa prepadnúť pod zem. Nedokázala som nič a to ma mrzelo. Ani som nesledovala čo robí ten vlk vody spolu s vlkom so vzduchu a ani som nevnímala čo hovoria. Keď si ale všimnem schody na povrch tak rýchlo vybehnem hore a ocitnem sa zase na púšti. Potom sa poobzerám po ostatných a radšej som sa rozbehla preč. Nechcela som aby sa mi smiali že som nič nedokázala. Bežala som cez lúku, zauberwald, hmlisté pláne až na bull meadow. Dúfala som že tam sa schovám pred všetkými a nebudem počúvať ich vysmievanie.

//Bull Meadow ( cez lúku, zauberwald, hmlisté pláne)

Už som sa chystala že pôjdem za tým vlkom ja a skúsim sa s ním porozprávať ale nedostala som šancu. Sledovala som ako Destiny, Rocky a Rain vyjednávajú s vodou a celkom im to išlo. Tak som si sadla a dívala som sa. Nakoniec to zvládli aj bezo mňa. Vlk vody vyšiel zo svojej jaskyne a namieril si to k tým dvom čo sa bili. Ja som si ani neuvedomila že som teraz prišla o element. Vlastne mi to bolo aj jedno ja som vedela že to dokážu bezo mňa. Oni sú skratka lepší ako ja. Ja by som ju nedokázala takto prehovárať a núkať jej niečo za výmenu. Ja by som ju iba poprosila o to aby nám pomohla a nič viac by som nedokázala. Ja neviem prehovárať ani núkať niečo na výmenu. Bola som rada že to išla zastaviť. Konečne sa dostaneme hore a ja budem môcť odísť si konečne odpočinúť a poriadne sa najesť. Za tú dobu čo sme tu mi poriadne vyhladlo.