Příspěvky uživatele

„Ďakujeme Cinterion.“ Poviem a pousmejem sa trochu. Potom ostanem trochu prekvapená keď to vlk vzduchu povie. „To vážne? Ale ja si to nemyslím ale to neni teraz podstatné.“ Vzdychnem si a potom sa pozriem na Rockyho ktorý šiel k vlkovi vody a skúsil sa ho prehovoriť ale nepodarilo sa mu to. Skloním hlavu a vzdychnem si. Tak toto nevyzerá dobre ten vlk nemá v pláne nám vôbec pomôcť. Sadnem si a stále sa dívam do zeme. Na čo sa vôbec snažiť keď ten vlk nemá záujem nám pomôcť? Asi nám neostáva nič iné ako sa len zmieriť s tým že tu ostaneme už navždy. Potom sa ale pozriem na Destiny tá ma tiež vodu a ak sa to ani jej nepodarí tak to už potom bude koniec. V tom k nám ale prišla Rain a ja som sa na ňu pousmiala. Rain skúsila vyjednávať s vlkom čo má vodu a ja som v kútiku duše dúfala že to zvládne a prehovorí toho vlka aby nám pomohol. „Ty to dokážeš Rain.“ Poviem potichu a sledovala som situáciu.

paráda som na 3 mieste super :D labka do shield a do každej dať 1% :D už som asi s tým otrepaná :D

Ja to skusim ale čo sa týka kreslenia tak to nedám :D

Pozriem sa na Cinteriona, Aetasa a ostaných a vzdychnem si. „Dobre skúsim to teda s nimi.“ Poviem a pozriem sa na Destiny a Rockyho. Potom keď vlčica začne vyprávať o Casperovi tak sa trochu zamyslím. „Aha takže vieš aký je a že nechcel byť so mnou? A keď som kvôli nemu prišla do Daénu tak mi ešte nadal že čo to robím a odišiel.“ Vzdychnem si. „To znamená že aj vlk vody pozná mňa?“ Opýtam sa trochu prekvapene. Potom uvidím Near ako ide k mrežiam kde je vlk vody a potom už len vidím ako ju gejzír vody vyhodí do vzduchu a keď dopadne na zem tak sa zasmejem na nej. Tak jej treba mrche jednej ale bolo by lepšie keby ju utopila a nie ju len odhodila. Potom sa znova pozriem na Destiny a Rockyho a čakám na ich reakciu či tam pôjdu alebo nie.

Zrazu ku mne prídu Aetas a Cinterion a žiadajú ma o pomoc. Ja sa len na nich pozriem a vzdychnem si. „Ako vám mám pomôcť keď som ani Caspera nedokázala prehovoriť aby ostal so mnou? Radšej si nájdite niekoho iného kto to dokáže. Čo tak ona?“ Vzdychnem si a ukážem na Detiny ktorá mala tiež vodu. Potom sa pozriem na toho vlka a vzdychnem si. „To vážne? A čo keď sa snaží ale žiadna iná možnosť neni? Casper? Od kadiaľ o ňom vieš? Ale to je jedno na koniec. On už isto má svoj život a na mňa zabudol takže to je už jedno. A ako mi môžeš veriť keď ma ani nepoznáš a nevieš aká som?“ Vzdychnem si a skloním hlavu a stiahnem uši k hlave. Teraz som mala chuť odísť niekam preč. Chcela som byť sama. Potom ale začala rozprávať o strážkyni vody aká je rozmaznaná ale mňa to nezaujímalo. Bolo mi to jedno.

píš do PODZEMIA!!! :D

Dívala som sa na ostatných a videla som ako sa Cinterion pokúsil zastaviť tých dvoch ale nepomohlo to. Vzdychnem si toto je na nič keď ich ani oni nedokážu zastaviť tak potom už asi nikto. Potom som sa poobzerala okolo seba a všimla som si nejaký pohyb za mrežami. Chvíľu som váhala či tam mám ísť alebo nie ale potom si uvedomila že ten niekto je za mrežami a nič mi nehrozí. Tak som sa pomálim krokom vydala. Ostanem trochu prekvapená keď na mňa prehovorí. „Ano aj tak som tu na nič. Mala som radšej ostať hore a riešiť svoje problémy a nie tvrdnúť tu dole a dívať sa ako oni riešia spor ktorý sa aj tak nedá vyriešiť ale to je jedno.“ Nevedela som ako dlho už som tú dole a pochybovala som že keď sa vrátim hore teda ak sa vôbec vrátim tak Casper bude ešte voľný. Isto si za ten čas čo ja som tu našiel nejakú vlčicu a na mňa dávno zabudol. Vzdychnem si a keď prídem k mrežám tak si všimnem že za nimi stojí nejaký vlk.

//kedže Rain nenapísala Casper povedala že ju môžeme preskočiť

Vzdychnem si keď tam prídem a vidím čo sa tam deje. Boli tam dve jaskyne a obe boli zničené. Potom som započula vrčanie a zavýjanie. Uskočila som dozadu a bála som sa toho čo sa tam deje. Keď som ale nabrala trochu odvahy tak som sa išla pozrieť na tie zvuky a tak som sa tam pomálim krokom vydala. Keď som tam prišla uvidela som dvoch vlkov ako sa bijú a hneď som vedela že toto neni pre mňa že tu nič nezmôžem. Pomáli som sa začala vzďaľovať od ostatných a zastavila som sa keď som bola asi 5 metrov od nich a len som sa dívala. Vedela som že toto sa týka iba tých čo majú zem a oheň a ja som mala vodu takže som tu bola nepotrebná. Veď oni si poriadia sami mňa k tomu to nepotrebujú.

ďakujem a schopnosti rozdeliť do všetkého dať 3%

„Hmm keď myslíš.“ Poviem Cinterionovi ako odpoveď. Potom som bola vzadu za ostatnými a sledovala som ich. Išla som všade kam sa pohli ale držala som si odstup od nich aby nevideli ako sa bojím. Nechcela som aby o mne hovorili že som bojko ktorý sa všetkého bojí a nevie čo má robiť. Aj keď v podstate by to bola pravda. Jediné po čom som teraz túžila bolo vypadnúť preč. Lenže nebola žiadna cesta preč iba tie v chody do tunelov ktorých som sa bála a nechcela som v kročiť ani do jedného. Radšej by som bola ak by tu bol nejaký východ aby som mohla ujsť. Nepáčilo sa mi tu ani trochu a chcela som preč. Radšej som ale mlčala a šla som potichu za ostatnými.

Keď sa ma Aetas opýta či som v poriadku a či sa niečo nestalo tak len pokrútim hlavou. „Som v poriadku neboj sa.“ Trochu sa pousmejem a potom prišiel Cinterion a tiež sa ma opýta či sa niečo deje a tiež som pokrútila hlavou. „Nie neboj sa.“ Potom keď začal vyprávať tak som zodvihla hlavu a počúvala som ho. Po tých slovách som ostala v šoku nevedela som ako mám reagovať. Ešte nikto takto pekne o mne nehovoril. „Ďakujem a chcem vám pomôcť ale neviem ako.“ Keď sa na mňa usmeje tak sa usmejem aj ja na neho. Nevedela som čím som si to vôbec zaslúžila aby boli všetci taký milý na mňa. V tom sa začala zem triasť a mňa pohltila panika. Toto asi nebol dobrý nápad. Asi som mala ostať hore a všetko by bolo v poriadku.

Než som stihla Destine odpovedať tak sa podo mnou prepadol piesok a ja som spadla dole. Postavím sa a otrepem sa. Našťastie sa mi nič nestalo a pozriem sa na ostatných. Na otázku či som v poriadku len prikývnem. Potom si vzdychnem a uvidím tie chápadla ktoré som videla po druhý krát. *Sakra to čo som spravila? Načo som vôbec kopala? Akurát im budem na príťaž.* Pomyslím si a poobzerám sa lenže cesta von tu nebola. Sadnem si na zem a len skloním hlavu a dívam sa do zeme a robím sa že som tam neni.

Videla som ako Aetas a Rocky spadli do diery keď začali hrabať. Povzdychnem si a začala som rozmýšľať. Čo mám robiť? Aj tak im nepomôžem som len na obtiaž a tak bude lepšie keď odídem. Veď ja sa neviem ani poriadne brániť a ešte by mňa museli zachraňovať a potom by mi nadávali že kvôli mne nezískali elementy. Som zbytočná nie som schopná ani pomôcť keď to potrebujú. Skloním hlavu a jednou labou začnem len tak hrabať do piesku robila som to len tak lebo som vedela že ja sa tam neprepadnem. Ale potom začala aj Rain a aj ostatný hrabať a pomáli som si začala myslieť že by sa to aj mne mohlo podariť a tak som začala hrabať poriadne.

Keď som videla ako Near vycerila na mňa zuby zľakla som sa a sklonila som hlavu. Začala som váhať či ísť vôbec s nimi alebo nie. Nakoniec som šla ale išla som pomáli za nimi až sa mi začali vzďaľovať ale ja som šla stále svojím krokom. Nechcela som byť niekde kde je Near. Vedela som že ostatný by jej nedovolili niečo spraviť ale aj tak som sa jej bála. Išla som pomáli za nimi ale nevidela som čo sa stalo bola som dosť ďaleko od nich. Otočila som hlavu a zamyslela som sa nad tým že ešte stále môžem odísť. Pochybujem že by si toho niekto všimol že som tu neni. Nakoniec som k ním prišla ale držala som si odstup a dávala pozor na Near. Lenže keď som sa poobzerala po ostatných tak som si všimla že tu Cinťa neni. Kde môže byť? Pomyslím si a keď som sa pozrela lepšie uvidela som dieru a už som vedela kde je.