Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Pozorne som ju počúvala a uvedomovala som si že jej dávam otázky na ktoré nemohla vedieť odpovedať. "Prepáč uvedomujem si to ale pravda je že mám veľa otázok a viem aj to že nepoznáš odpovede. To by mohla byť pravda. Teraz sa naskytuje otázka ak to bola bytosť tak aká a prečo to pravila aký mala na to dôvod? Lebo pochybujem že by sa hmla len tak sama od seba pohybovala a brala elemnti. Podľa mňa za tým niekdo je. Niekdo kdo ju ovláda." Poviem svoj názor lebo som si nevedela predstaviť že by hmla prišla zobrala elemnti a zase odišla.

Prikývla som a potom som počúvala o čom hovorí. Hmm zaujímavé je že ja som nič nevidela a to om bola v tichej zátoke alebo som to nevidela preto že mám vodu a ta tým nemá nič spoločné kedže to postihlo iby tých čo majú zem a oheň. "Hmm ale niečo je na tom zaujímavé. Cinterion dopadol rovnako ako ty. Tiež videl tie chapadlá a tiež odpadol. Začínam i myslieť že tie chapadlá volali k sebe iba tých čo majú zem a oheň ale prečo len tieto dva elementy? Prečo nie aj voda a vzduch?" Pýtala som sa otázky na ktoré asi Rain nevedela odpovedať.

"Ďakujem Rain." Poviem takže Casper sa musel cítiť rovnako a preto reágoval tak ako reágoval. Možno to bola moja vina že som to na neho tak vybalila a nešla som na to pomáli. Možno ak by som šla na to pomáli tak by tak možno nereágoval. Lenže to sa nedozviem pokial s ním nebudem. Ale to počká teraz je tu toto. Pozriem sa na Rain a keď sa ma opýta tak som pokrútila hlavou. "Tie chápadlá som nevidela ale Cinterion a aj Aetas majú tiež šedé oči rovnako ako ty. Nevieš čo to má všetko znamenať?" Opýtam sa aj keď som pochybovala že niečo bude vedieť.

Keď povie že to nevadí tak sa trochu pousmejem. "Dobre." Poviem ale keď sa ma opýta či som v poriadku a čo sa stalo tak ostanem ticho. Som chvíľu iba pár minút potom prehovorím. "Ako by si ty zareágovala keby ti niekdo povedal že kvôli tebe odišiel so smečky aby mohol byť stebou?" Opýtam sa jej a som zvedavá na jej názor ak bude taký istý ako Casperov tak odídem ale ak bude iný tak porozmýšľam či mu mám dať ešte šancu alebo som uvažovala unáhlene a mala som si to ešte rozmyslieť? Lenže to teraz nechcem riešiť Rain mala šedé oči rovnako ako Cinterion a Aetas takže sa musí teraz vyriešiť prečo to tak je. Môj milostný život počká.

// Tichá zátoka

Smutná som bežala až som sa dostala do púšte. Dívala som sa stále do zeme a tak som vedela že som v púšti keď som uvidela piesok pod mojími nohami. Ale to mi bolo jedno smutná som bežala ďalej. Zrazu sa predomnou objavila Rain ale kedže som mala sklonenú hlavu nevšimla som si ju a v plnej rýchlosti som do nej vrazila. Až keď som spadla na zem tak som si všimla Rain ktorá ležala vedľa mňa. Hneď som sa postavila a otrepala som sa. "Prepáč nevidela som ta." Poviem potichu a skloním hlavu

Casperové slová ma ranili tak ja kvôli láske odídem a on si toho ani neváži? Bola som hlúpa keď som si myslela že bude rád že som prišla za ním. Nikomu sa už nevenujem len skloním hlavu a smutná sa otočím na odchod. Takže nakoniec bude zo mňa tulák ale to nevadí aj tak sa dá uživiť a aspoň sa už nebudem môcť trápiť s nejakým vlkom ktorý o mňa vôbec nestojí. Nakoniec sa smutná rozbehnem preč. Čakala som že to bude môj najkrajší deň ale pravdou je opak je najhorší. Smutná som bežala smerom k púšti.

// Púšť

Bola som rada že to Cinterionovi nevadilo a trochu som sa pousmiala. „Dopadlo to dobre až som prekvapená. Pustil ma a nehneval sa aj keď bolo vidno že je trochu smutný stoho ale srdcu nerozkážeš.“ Pousmejem sa. Už som sa chystala povedať Casperovi čo som spravila keď v tom prišiel Aetas a tiež mal šede oči rovnako ako Cinterion. Nechápala som tomu ale keď ma Casper vyzval aby som povedala čo chcem tak som sa nadýchla a otočila som sa k nemu. „Možno sa ti to nebude páčiť ale odišla som kvôli tebe zo zlatej a pridala som sa k Cinterionovi do jeho smečky.“ Sklonila som hlavu a čakala som na to že na mňa vyletí a začne mi nadávať. Ak to spraví tak potom odídem a už ma nikdy neuvidí ale v kútiku duše dúfam že to nespraví a bude rád že som to spravila. Potom prišla Att len som sa na ňu pozrela a kývla som jej na pozdrav a potom som sa venovala Casperovi a čakala na jeho reakciu.

// Zlatá smečka

Povzdychnem si a ani neviem ako som sa ocitla pri zátoke. Zodvihnem hlavu aby som videla kde som a kto tu je. V diaľke som uvidela Cinteriona a Caspera a začala som váhať či mám ísť za nimi. Moje srdce mi však hovorilo aby som tam šla a tak som ho poslúchla a šla som pomáli za nimi. Keď som prišla bližšie uvidela Cinterione oči ostanem v šoku. „To čo máš z očami?“ Potom si uvedomím že to bolo neslušné a skloním hlavu. „Prepáč to som nechcela.“ Potom sa pozriem na Caspera a trochu sa pousmejem. „Chcela som vám niečo povedať ale myslím si že to počká.“ Poviem a potom ostanem ticho a sadnem si aby som videla na Caspera a Cinteriona.

Potom som sa otočila na neho a pousmiala sa. „Ďakujem a uvidíme. Veď nikdy nehovor nikdy.“ Potom som sa pomálim krokom a so sklonenou hlavou som sa blížila k hranici zlatej. Zatiaľ som nemala tušenie o tom čo sa deje. Keď som prišla na hranice tak som sa zastavila a otočila som sa späť. Ešte mám čas si to rozmyslieť a zmeniť svoje rozhodnutie. „Zbohom.“ Poviem potichu a prekročím hranice a smutná som šla ďalej. Ani som nevedela kam vlastne idem. Ako som šla ďalej a ďalej začala som sa cítiť sama a bolo mi smutno že som ich opustila. Potom som si spomenula pre koho to vlastne robím a bolo mi trochu lepšie ale nie moc. Chýbala mi moja rodina ktorú mi dal Aetas.

// Tichá zátoka EDIT NEAR: (přes Zlatý les)

Sisi sa hlási :D a je rada že ma vodu

„Aetas ja si to nemyslím ja to viem a je to pravda.“ Pousmejem sa. Potom som ale trochu cúvla od neho a sklonila hlavu. „Prepáč mi to ale ťahá ma to za ním. A prosím povec Tess že ju mám rada a bude mi chýbať. Rovnako ako ty a Shy. Boli ste mi ako rodina.“ Cítila som sa hrozne mala som chuť ujsť niekam ďaleko. Potom zodvihnem hlavu a trochu ma potešilo čo povedal. „Ďakujem Aetas rozhodne sa nevidíme naposledy.“ Potom pomáli prídem k nemu a ako vďaku ho oliznem na líce. Potom znova cúvnem a chystalo som sa na odchod ale stála som na mieste. Nikdy som nemala problém odísť ale teraz som nevedela čo mám robiť. Na jednej strane chcem odísť a na druhej chcem ostať. Škoda že sa nedá rozdvojiť a byť na dvoch miestach zároveň. Potom sa pomalím krokom vydám preč.

„Nie nevyľakal si ma.“ Trochu sa pousmejem sa. Potom si spomeniem na Tess a vzdychnem si. Tá mi bude chýbať najviac. „Aetas neboj sa isto je niekde schovaná a čaká na teba. Ja tiež.“ Pousmejem sa. „Near teraz do toho neťahaj tú som nevidela čo som rada.“ Pousmejem sa. Potom keď mi zodvihne hlavu pozriem sa mu do očí. Keď povie že je rád že som tu ostanem smutná. Prečo to musí byť tak ťažké? Nachvíľu zatvorím oči a nadýchnem sa. Potom ich otvorím a vydýchnem. „Aetas si skvelý alfa a priateľ a za všetko čo si pre mňa spravil som ti vďačná ale moje srdce neni šťastné a cíti sa samé. A jediný vlk ktoré ho môže spraviť šťastným a aby sa necítilo samé je Casper. Aetas mám rada Caspera ale tým že si mu povedal že je neužitočný a on odišiel si mi ublížil. Celé noci som preplakala a rozmýšľala som čo mám robiť. A ver že som rozmýšľala dosť dlho a zvážila som všetko zlé aj dobré.“ Nachvíľu sa odmlčím a vzdychnem si a potom pokračujem. „Odchádzam za Casperom.“ Poviem smutne.

Keď Aetas ku mne pribehol trochu som sa ho zlakla ale potom som sa pousmiala. Na otázku či som videla Tess som pokrútila hlavou. "Tess som nevidela ale isto je v poriadku. A neboj sa nič mi tie príšery nespravili." Pousmejem sa a potom sa pozriem na neho. "Near mi neublížila. Aetas ja ..." Odmlčím sa a skloním hlavu. Bola som ticho dosť dlho hladala som ako mám začať aby si niečo nemyslel. Ale nakoniec ma niečo napadlo a zodvihla som hlavu a pozrela sa na neho. "Aetas v prvom rade ti chcem poďakovať za všetko. Pomohol si mi keď som to potrebovala a za to ti budem do smrti vďačná. Dal si mi domov a priateľov ktorých som tak moc potrebovala aby som sa necítila tal sama. Preto ma bolí to čo ti chcem povedať." Poviem smutne a odmlčím sa.

// Wolf Lake ( cez Bull Meadow)

Po ceste do zlatej som rozmýšľala čo poviem Aetasovi. Bola som smutná a zároveň šťastná a aj som sa bála čo povie Aetas. Lenže srdcu sa nedá rozkázať. Ach prečo musí byť všetko tak ťažké? Ako som sa blížila k územiu zlatej začínala som mať obavy. Na hranici smečky som sa zastavila a zhlboka som sa nadýchla. Potom som pomalím krokom prekročila hranice smečky. Poobzerám sa a potom začuchám aby som zachytila pach Aetasa. Keď ho zachytím išla som za ním. Nohy sa mi triasli od toho ako som bola nervózna. V diaľke som ho videla so Shy povzdychla som si a so sklonenou hlavou som prišla k ním.

Ja som sa len dívala na to čo sa deje a nijako som sa do toho nemiešala. Ignorovala som to ale bolo mi divé prečo sa hádajú kvôli nejakej alfe. Keď na neho Att skočila chcela som nejako zasiahnuť ale potom som si uvedomila že by som to mohla akurát zhoršiť tak som to nechala tak. Na Cinterionu otázku som prikývla. „Áno poviem neboj sa. Ani ja nechcem konflikt kvôli odchodu so smečky.“ Pousmejem sa bola som rada že to Cinterion takto zobral. „Ďakujem ti za všetko.“ Pousmejem sa a dúfala som že keď to poviem Aetasovi že bude mať rovnaké pochopenie ako Cinterion. Potom som sa otočila a pomalím krokom som šla na územie zlatej smečky.

// Zlatá smečka ( cez Bull Meadow)