Příspěvky uživatele

Keď povie svoj návrh tak sa trochu pousmejem a prikívnem. "Ano to je dobrý nápad." Poviem a sledovala som ho. Už som sa na neho nehnevala len som bola stále smutná že neprišiel za mnou a len tak bez slova odišiel. "Ano ale nie až takto. Ja takáto niesom ani neviem prečo som sa vlastne takto chovala." Povzdychnem si. "Dobre budem si to pamätať." Pousmejem sa a stále som ho sledovala. Už som nemala chuť odísť zase sa všetko začalo zlepšovať čo ma na jednej strane tešilo ale na druhej som sa bála aby som zase niečo nepokazila. "Casper? A môžem sa opýtať kde si teraz?" Opýtam sa ho a trochu sa pousmejem.

Keď povie že ho to zaujíma tak si povzdychnem. "Bojím sa ti to povedať. Bojím sa ako by si na to reágoval." Poviem ale bojím sa mu to povedať. Potom čo to povedal tak ostanem smutná a neviem čo mám na to povedať. Casper mal vo všetkom pravdu a ja som sa chovala ako idiot. "Casper prepáč mi to prosím." Vzdychnem si a keď si sadne tak sa pozrem na neho a spravím krok k nemu a sadnem si oproti nemu. "Nikomu na mne nezáležalo a teraz keď si tu ty a hovoríš že ti záleží na mne tak sa bojím že sa niečo stane a tebe prestane na mne záležať. Nemusíš to nijako dokazovať. Ja ti verím." Poviem smutne. "Ďakujem za všetko Casper." Málinko sa pousmejem.

Jeho slová mi lámali srdce na malé kúsky. "Ja len ... ale to je jedno. Aj tak ťa to nezaujíma. A máš pravdu si slobodný vlk tak si rob čo chceš." Poviem smutne. Tak len kamarátka? Pomyslím si. "Lenže aj na kamarátov sa zabúda a asi to tak bude lepšie." Do očí sa mi hrnuli slzy. Mala som chuť sa rozbehnúť a újsť ale nemohla som držalo ma tu niečo a to niečo bolo teda lepšie povedané bol Casper keby tak vedel čo k nemu cítim možno by sa takto nechoval ale to je už jedno. Povedal čo si myslí je slobodný vlk a ja som len kamarátka nič viac. Potom keď mi nosom prešiel po tvári tak som sa odtiahla. "Prestaň toto kamaráti nerobia." Poviem to nahnevane ale zároveň aj smutne. Bola som zmierená s tým že som ho stratila len som sa s tým musela vyrovnať ale to mi nešlo.

Otvorila som oči keď prehovoril a počúvala som ho. Keď skončil tak som znova na neho štekla. "Prečo si neprišiel za mnou? Mohli sme to spolu vyriešiť ale ty nie radšej odídeš a bez slova. A navyše si mi sľúbil že neodídeš. Takže si mi klamal?" Poviem smutne a sklním hlavu. Mne klame každý tak prečo nie aj vlk o ktorom som si mohla myslieť že som mu mohla veriť. "Asi bude lepšie keď odídem a dám vám pokoj a vy na mňa zabudnete." Poviem smutne. Zrazu som sa cítila sama. Už som nemala nikoho komu by som mohla veriť a kdo by mi pomohol.

"Ty sa pýtaš či sa niečo stalo?" Zavrčím a mala som čo robiť aby som po ňom neskočila. "Tak kde mám začať? Najskôr mi povieš že by si neodišiel a potom len tak bez slova odídeš a potom sa vrátiš a tváriš sa ako keby sa nič nestalo?!" Štekla som po ňom. "Ja celé dni plačem a rozmýšľam prečo si odišiel bez slova. Rozmýšľam čo som spravila zlé alebo čo spravil Aetas že si odišiel. Celé dni sa len trápim a myslím na teba ale tebe je to očividne jedno ako sa cítim." Pri tom ako som to hovorila mi bolo do plaču a bolo to aj na mne vidieť. "Tak moc si mi ublížil ako ešte nikdo. Myslela som si že už budem šťastná ale asi som sa mýlila nikomu nezáleží na mojom šťastní ani na tom ako sa cítim." Potom som zatvorila oči aby som sa trochu ukludnila ale nešlo to.

"Ja neviem." Vzdychnem si. "Možno odídem niekam ďaleko kde ma nikdo nenájde a budem navždy sama." Poviem smutne a skloním hlavu. Už som prestala dúfať že niekedy uvidím Caspera keď v tom ma pozdravil. Zodvihla som hlavu a najskôr som nevedela či mám naňho od radosti skočiť alebo či mu mám najskôr poriadne nadať za to čo sa stalo. "Casper?!" Poviem a zavrčím na neho naštvane.

"Ano povedala ale teraz mám pochybi či to tak je." Povzdyhcnem si. "Ja neviem prečo odišiel ale muselo to byť niečo vážne. Pochybujem že by len tak odišiel keď mi sľúbil že neodíde a nakoniec predsa odišiel." Poviem smutne a vzdyhcnem si. Potom sa postavím a mala som chuť niekam újsť. Niekam ďaleko kde budem sama a kde ma nikdo nenájde. Aj tak by ma nikdo nehľadal takže by to bolo aj nakoniec jedno.

Pozorne som ho počúvala a prikivovala som. "Ano presne tak. Možno by som mala ale keď ja sa bojím toho čo sa dozviem. Čo ak ho Aetas vyhodil? To by som mu v živote neodpustila a nenávidela by som ho celý život." Povzdychnem si a poobzerám sa okolo seba. Vzdaj to on nepríde. Pomyslím si a skloním hlavu a vzdychnem si. Konečne by som sa mala schopiť a ísť ďalej a prestať sa užierať nad tým že som Caspera asi stratila navždy.

"Aetas neni zlý práve na opak je dobrý a pomohol my." Povzdychnem si a potom zodvihnem hlavu a pozrem as na Angela. "Ja neviem ale isto mu niečo povedal alebo spravil čo ho donútilo odísť. Tak to neni mám ho rada len ma trápi to že kvôli nemu on odišiel." Povzdychnem si. "Ako inak myslíš?" Opýtam sa neverím že by Casper odišiel len tak keď mi sľúbil že neodíde. Isto ho Aetas vyhnal lebo ho brak ako konkureciu.

// :D ja viem

Pozrem sa na neho a pokrútim hlavou. "Nie sú tam zlý na mňa práve na opak. Sú veľmi milý a priateľský a ..." Odmlčím sa a nachvíľu zatvorím oči. Potom keď ich otvorím pokračujem ďalej. "Možno ti to príde divné ale kvôli Aetasovi odišiel niekdo koho mám rada a preto chcem aj ja odísť." Skloním hlavu lebo som čakalaže mi začne nadávať aká som hlúpa že som kvôli niekomu odísť že to neni správne a tak ďalej.

// musíš byť opatrná :D

Zasmejem sa keď sebou trhne. "Angel kľud to len Aetas zavýja. Neviem prečo ale to je jedno." Ja som kľudne sedela na zemy. "Už som tu niekoľko mesiacov." Usmejem sa a prikívnem. "Tak vidíš. Ano som ale rozmýšľam že odídem." Povzdychnem si. Bola som si ístá tak na 60% že odídem. Stále som ešte váhala či to mám spraviť alebo nie. Ale zase som sa ale bála že ak ostanem tak už neuvidím Caspera. Bože keby tu tak bol možno by mi vedel poradiť. Pomyslím si.

// bože čo si robila?

V dialke som započula vytie Aetasa. Čo asi potrebuje keď vyje? Pomyslím si a potom sa pozrem na Angela. "Niesom cestovalteľka iba som si to územie prešla keď som sem prišla." Pousmejem sa a potom keď sa opýta či sú v tej zlatej smečke zlatý vlci tak som sa zasmiala. "No povec sám. Ja som tam a prídem ti zlatá?" Smiala som sa tomu ale potom som sa zamyslela nad tým že to možno vyzeralo blbo že som sa mu smiala a tak som sa prestala smiať.

Pousmejem sa bolo zlaté sletovať ako sa Angel posadil a sledoval ma. Prišiel mi ako malé vĺča. Trochu povzdyhcnem. Dúfam že sa aj mne podarí niekedy mat malé. Pomyslím si a potom sa znova pousmejem. Potom som sa nadýchla a zamyslela som sa nad tým čo mu mám povedať čo vlastne viem o tomto územý. "Asi bude dobre keď začnem pekne od kraja." Pousmejem sa a pozrem sa smerom k zlatému lesu. "Vidíš tam ten len čo vyzeá ako zlatý? Tak to je zlatý les a nachádza sa tam zlatá smečka. Táto lúka kde sme sa volá Bull Meadow. Potom tam ďalej je jazero a hmlisté územie. Na tejto lúke je dosť postravy čo sa týka vysokej zvery ale ak máš radšej nízsku tak tá sa nachadza v hmlistom územi." Nachvíľu som sa odmlčala.

"Po pravde? Potrebovala som nachvíľu vypadnúť a byť chvíľu sama. Nečakám na nikoho a neotravuješ ak si si myslel toto." Pousmejem sa. Menšie rozptýlenie neuškodí a aspoň by som mohla prísť na iné myšlienky. Potom si sadnem lebo to vyzeralo že sa v najbližšej dobe asi nikam nepohneme. "Chcel by si niečo vedieť o tomto územy?" Opýtam sa a usmejem sa na neho. Keby tak teraz prišiel Casper neviem čo by som spravila. Pomyslím si.

Usmejem sa keď povie že by tu možno ostal. "Rada ti to tu ukážem. A ak tu ostaneš tak uvidíš že nebudeš ľutovať." Pousmejem sa bola som rada že prišiel ďalší vlk. Pomali ale isto sa to tu zapĺňalo čo sa mi páčilo. Teraz ma tak napalo že keď sa to tu tak zapĺňa aby jedného krásneho dňa neprišiel Lucas alebo Marcos čo by vôbec nebolo dobré. Pokrútila som hlavu aby som sa toho zbavila a pozrela som sa na Angela. "A to niesom jediná aj iný ho majú a ďakujem. To je krásne meno Angel. Rada ťa spoznávam." Usmejem sa na neho.