Příspěvky uživatele

Pousmejem sa zdal sa celkom milý. "Ano už som tu nikolko mesiacov a môžem povedať že poznám skoro celé územie. Takže ak by si chcel môžem ti to tu ukázať." Pousmejem sa a všimnem si jeho pohľadu. Isto si obzeral môj prívesok čo mi nevadilo. "Páči sa ti môj prívesok?" Opýtam sa a potichu sa zasmejem. "Bože prepáč ani som sa ti nepredstavila. Som Sisi." Poviem trochu zahambene. Ako som sa len mohla zabunúť predstaviť? Pomyslím si a stále som ho sledovala.

Z mojich myšlienok my vytrhol nejaký hlas. Zodvihla som hlavu a pozrela som sa kto to je. Uvidela som nejakého vlka tak som sa pousmiala. "Ahoj." Pozdravila som sa a potom som sa postavila na nohy a ponaťahovala som sa. Potom som si ho poobzerala poriane. Vyzeral celkom zaujímave a jazvy mal hádam po celom tele. "Ty si tu nový že? Ešte som ťa tu nevidela." Poviem a pousmejem sa na neho.

// Bull Meadow ( cez Zlatý les)

Prišla som na lúku a povzdychla som si. Začala som sa prechádzať. Prechádzala som sa po územý cestou som rozmýšľala čo mám robiť. Bola som sama a nemala som čo robiť. Nemala som chuť ani na jedlo ani na nič iné. Tak som si našla nejaké miesto na lúke a tam som si ľahla do trávy a sledovala som okolie. Chýbal mi Casper tak rada by som ho videla a porozprávala sa sním ale nevedela som kam odišiel možno už ani neni na tomto územý povzychnem si. Mala som vedieť že to takto skončí. Pomyslím si a hlavu si položím na predné laby a dívam sa pred seba.

Keď bolo po všetkom tak som sa poobzerala a zistila som že som na hranici so zlatým lesom. Neváhala som ani chvíľu a rozbehla som sa preč. Nechcela som tu byť už ani minútu. Bežala som ďalej a ničoho si nevšímala. Zastavila som sa až na hranici z Bull Meadow. Tam som sa zastavila a poobzerala som sa. Musím ísť ďalej toto je dosť blízsko. Pomyslím si a rozbehla som sa na lúku. Chcela som sa dostať čo najďalej z toho miesta kde bol ten duch.

// Bull Meadow (cez Zatý Les)

ďakujem :) mne sa to páčilo a chcela by som ešte nejakú :)
a rozdelenie do každej dať 3% :)

Keď konečne vyliezol zo mňa tak som si vydýchla a zamračila som sa na neho. „O čo ti sakra ide?!“ Zavrčala som na neho ale videla som že je už o dosť slabší ako na začiatku. Začala som si ho obzerať. „Prečo neodídeš a nedáš mi pokoj?!“ Zavrčala som znova na neho. Mala som chuť sa zobrať a odísť aj tak proti duchovi sa bojovať nedá tak načo sa zbytočne namáhať? Chvíľu som ho sledovala ako tam len stojí a nič nerobí a potom som sa vybrala na proti nemu a chcela som odísť.

Započula som vytie od Aetasa. Chudák čo ak potrebuje pomoc a ja mu nemám ako pomôcť. Pomyslím si .Sledovala som toho vlka a čakala či mi odpovie ale odpovedi som sa nedočkala. Práve na opak rozbehol sa proti mne a ja som zatvorila oči lebo som čakala útok lenže nič sa nestalo. Keď ich otvorím vlk bol preč teda aspoň som si to myslela že je preč. V tom som ucítila že sa mi niečo deje s telom a niekdo sa dotieral na moje vedomie. Uvedomila som si že to je isto ten vlk a snažila som sa tomu nejako postaviť. Snažila som sa byť silná aby ma neovládol.

Pomaly som šla za tým duchom aj keď niečo v hlave mi hovorilo aby som to nerobila. Lenže zvedavosť zistiť o čo mu ide bola väčšia a tak som sa dostala až k hraniciam a pozriem sa na more. Zastavím sa a poobzerám sa. Nachvíľu som toho ducha stratila ale potom započujem čo hovorí a myknem sa od strachu keď mi zavrčí do ucha. „Čože?“ Opýtam sa so strachom. Potom keď počujem smiech pomaly sa otočím k nemu. „Čo po mne chceš?“ Opýtam sa toho vlka a bolo vidno na mne že sa ho bojím.

S Tess sme sa prechádzali po lese keď v tom zrazu sa celý les začal meniť do červena. Prestávalo sa mi to páčiť a začínala som sa trochu báť. S Tess sme pridali do kroku aby sme našli Aetasa a Shy. Lenže v tom sa mi začal zjavovať nejaký vlk. Najskôr som si myslela že sa mi to len zdá a začínam fantazírovať. Lenže sa to dosť často opakovalo a ja som si pomali začínala myslieť že sa mi to nezdá a naozaj vidím duchov.Lenže duchovia neexistujú. Pomyslím si. Lenže ten duch sa objavoval raz pri mne a raz ďalej odo mňa. Síce som nevedela čo to má znamenať ale chcela som to zistiť a tak som sa trochu so strachom pohybovala tam kde sa objavil ten duch.

Bola to dobrá súťaž a môžeš dať ďalšiu :)
Ďakujem nečakala som že budem mať všetko dobre :D
Percentá: do každej 6%

// to je v poriadku :)

"Nemáš mi čo závidieť. Akurát sa teraz trápim že moja jediná láska odišla a už ju neuvidím." Poviem smutne a skloním hlavu. Potom keď sa ma opýta či neviem kde je Aetas tak pokrútim hlavou. "Neviem ale podľa pachu by sme ho mohli nájsť." Poviem a potom zodvihnem hlavu a pousmejem sa. "Ďakujem Tess máš to u mňa." Ja by som to asi nedokázala sa opýtať Aetasa kam odišiel "Zorro." Povzdychnem si. Prečo mi každá myšlienka naňho tak strašne blíži? Tak moc by som chcela byť sním a počuť jeho hlas a vidieť jeho krásnu masku na očiach. Povzdychnem si pri tom.

Pozrem sa trochu prekvapene na Tess. "To hádam nemyslíš vážne?" Opýtam sa a sledovala som ju ale keď začala vyprávať tak som ju počúvala. "Presne tak a to isté sa stalo aj mne. Hneď keď som ho uvidela tak ... Bolo to ako v nejakom sne. Na svete sme boli len on a ja a nikdo iný. Vtedy sa mi rozbúchalo srdce ako ešte nikdy pred tým. A ja som si pomyslela že by to mohol byť on." Povzdychnem si lebo viem že niečo také už nikdy cítiť nebudem. "To pochybujem. Ja už neverím že sa uvidíme." Poviem smutne. "To by som ti bola veľmi vďačna Tess." Pousmejem sa trochu.

Keď ma osloví pozrem sa na ňu. "Po pravde? Ano." Prikívla som. Ja viem teraz si isto myslela že som hlúpa sa do niekoho zamilovať na prvý pohľad ale tak čo som mala robiť? Srdcu presa nerozkážeš aby sa nezamilovalo. Povzdyhcnem si a skloním hlavu. "Ja viem asi je to blbosť že?" Pozrem sa na Tess a opýtam sa a pritom som šla pomáli ďalej. Že by to bola chyba povedať to? Aj Shy takto reágovala keď som jej to povedala. Pomyslím si a povzdyhcnem si. Tak asi som hlúpa že som sa do niekoho zamilovala a on odišiel a očividne mu bolo jedno ako sa budem cítiť.

"To kam pôjdeme nechám na tebe." Pousmiala som sa a pomali som sa vydala s ňou. A potom som sa nadýchla a začala som rozprávať. "Stretli sme sa pred pár hodinami na lúke. Vyzeral ako tajomný Zorro." Pousmejem sa a keď si ho v mysli vybavim povzdyhcnem si. "Bol krásny a hrozne sa mi páčil. Tak sme sa dali do rečí. Potom som mu navrhla že by sa mohol k nám pridať a tom súhlasil. Tak sme sem prišli a on sa rozprával s Aetasom a potom sa len na mňa ospravedlňujúcim pohľadom pozrel a odišiel. Do teraz nechápem prečo odišiel. Slúbil mi že ho nestratím že bude somnou. Lenže ako vidím tak mi klamal a ja hlúpa som mu verila." Poviem smutne.

Ak by ti to nevadilo rada by som ti to povedala. Možno by sa mi tak uľavilo. Ano poďme." Prikívnem. Pousmejem sa a bola som rada že Tess ma chcela vypočuť. Aj keď možno o vzťahoch nič nevedela ale to mi nevadilo. Proste som to len potrebovala dostať von a Tess bola ta správna pre mňa. "Kam sa pôjdeme prejsť?" Opýtam sa jej chcela som nech ona vybere miesto kam by sme šli a ja zatial vymyslím ako jej to poviem. Ale už len tá predstava že budem o ňom hovoriť s niekym druhým tak ma aspoň trochu utešovala a necítila som sa potom tak smutná.