Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ja tam budem

Pozrem sa na Tess. "Ano chcem ho vidieť. Tak potom prečo len tak odišiel? Ani neprišiel za mnou mi povedať ôvodo odchodu a len sa zobral a odišiel." Povzdyhcnem si. Ja som asi tušila prečo odišiel. Nepáčilo sa mu tu tak odišiel do Daénskej smečky za Cinteriom. "Ďakujem že mi chceš pomôcť ale ja neviem či je to dobrý nápad." Poviem a pozrem sa do vody na svoj odraz. Takáto zlomená som hádam ešte nebola. Tak moc to bolelo a nie aby to prestalo. to ma niekdo zaklial aby som nebola nikdy šťastná alebo čo?

Chvílu som mala sklonenú hlavu a potom keď Tess začala hovoriť zodvihlasom hlavu a pozrela som sa na ňu. Keď skončila pokrútila som hlavou. "Neni to omyl. A pochybujem že šiel pre kamaráta. Lebo keď odchádzal pozrel sa na mna ospravedlňujúcim pohľadom. To znamená len jediné odišiel." Poviem smutne a skloním hlavu. Potom keď Tess navrhne ho nájsť a opýtať sa ho zamyslím sa. "Ja neviem či je to dobrý nápad. Čo ak ma nebude chcieť vidieť?" Povzdychnem si. Aj keď by som ho rada videla ale bála som sa toho čo by povedal.

"Jaj a ja ťa ruším?" Opýtam sa a potom keď sa ma opýtala čo sa stalo tak som pokrútila hlavou. "Ani neviem ako to mám povedať." Zamyslím sa nad tým ako jej to mám povedať. Chvílu som preto mlčala. Potom som si sadla na zem. Nakoniec po pár minutách prehovorím. "Spoznala som jedného vlka a ... ponukla som mu či by tu nechcel byť. Súhlasil tak sme sem prišli a on sa dal do rečí s Aetasom a potom odišiel. Myslela som si že ostane ale asi mi klamal vo všetkom." Poviem smutne a skloním hlavu.

Ani neviem ako lho som spala ale keď som sa zobudila už sa pomali stmievalo. Nahla som sa na hladinu a napila som sa. Potom som sa postavila a poobzerala som sa okolo seba. Uvidela som Tess kúsok odo mňa tak som som hneď nahodila úsmev ale moc mi to nešlo. Usmievala som sa na silu. Pomali som sa k nej vydala a snažila som sa tváriť že ma nič netrápi ale to sa moc skryť nedalo. Na očiach mi bolo jasne vydieť že ma niečo trápi. Mohla som sa snažiť ako som len mohla ale nešlo to. Pomali som prišla k nej. "Ahoj čo ty tu tak sama?" Opýtam sa Tess a na silu sa usmievam.

Je tomu pár hodín. Poviem a pozrem sa na nich dvoch a keď vidím že odchádza postavím sa a najradšej by som sa za ním rozbehla ale nespravila som to. Povzdychnem si a skloním hlavu. Prečo všetcia koho mám rada tak odídu? Pomyslím si. Potom sa pozrem na Shy. "Prepáč chcem byť sama." Poviem a idem k rieke. Keď tam prídem lahnem si a dívam sa do vody na svoj odraz a rozmýšľala som čo budem robiť ale momentálne ma nič také nenapadalo a tak som len ležala a dívala sa do vody. Potom som nachvílu zatvorila oči a ani neviem ako a zaspala som.

Keď ku mne prišla Shy pozrela som sa na ňu a prikívla. "Ano ale asi ti to príde divné ale mám obavy že sa mu tu nebude páčiť a odíde." Povzdychnem si a potom sa pozrem na Aetasa a "Zorra." Mám jej povedať že ho mám rada a nechcem oňho prísť? Pomyslím si a potom sa znova pozrem pred seba a bola som zase ticho a rozmýšľala som či jej to mám povedať alebo nie. Čo ak ho Shy nebude mať rada alebo ho bude vydieť ako hrozbu? To by som asi nezvládla a odišla by som keby sa niečo takéto stalo. Nedokázala by som byť niekdo kde sa vlci nemajú radi.

Keď vyšiel Aetas len som prikívla a pozravila som ho. "Ahoj." Poviem a potom už mlčím. Toto je už len na nich dvoch a hlavne na "Zorrovi." tak ja sa do toho nebudem miešať. Trochu som sa obávala toho že sa mu tu nebude páčiť a odíde. Sadnem si na zem a pozrem sa do zeme a počúvala som tých dvoch. Podstate som tam teraz bola na nič tak som sa postavila a trochu som sa vzdialila od nich aby mali súkromie. Prišla som k jednému stromu a tam som si lahla a dívala som sa pred seba a rozmýšľala som ani som nevedela nad cím.

"Možno mení ja neviem. Ešte som tu neni dlho aby som to vedela." Pousmejem sa a idem ďalej. Všimla som si toho ako ma kútikom oka pozoruje. Ja viem neni na mne nič atraktívne. Škoda že na mne neni nič atraktívneho ako na oných vlkoch. Pomyslím si. Po pár minutách dojdeme na miesot kde je úkryt. Zastavila som sa asi 5 metrov od neho. "Tak a sme tu." Poviem a pozrem sa na naňho. "Úkryt je tam." Kývnem na miesto kde je diera v zemy. "Si pripravený na alfu Aetasa?" Opýtam sa a sledovala som ho ako bude reágovať.

"Dobre ja len pre istotu." Usmeje sa a poobzerá sa po lese. "Po pravde ono to tu takto vyzerá stále. Vôbec sa to tu nemení." Usmejem sa a pomali idem. Neviem prečo ale chcem byť sním čo najdlhšie sama. Páčilo sa mi byť sním a rozprávať sa s ním. Ešte som sa pri nikom tak dobre necítila ako pri ňom. Čím to asi tak bude? Nakoniec je to jedno ťím to je hlavne je že je mi sním dobre a cítim sa sním bezpečne. šli sme ďalej a ja som sa naňho pozrela a usmiela som sa naňho.

Počúvala som čo povedal a pousmiala som sa a prikívla ale trochu som ostala smutná lebo ja ho mám viac než rada ale to teraz neriešim. "Ďakujem Casper. A to bud zachvílu len musíme ísť trochu ďalej do lesa kde máme úkryt a tak bude Aetas alfa a môžes sa sním porozprávať." Pousmejem sa a dúfam že za určitý čas bude cítiť to čo ja cítim k nemu. Potom som sa vydala smerom kde sme mali úkryt. "Ale musím ťa varovať ten úkryt je pod zemou tak si dávaj pozor aby si doňho nespadol. Bola by som nerada ak by sa ti niečo stalo." Pousmejem sa a pomáli idem k úkrytu.

// Zlatá smečka ( cez Bull Meadow a Zlatý les)

Keď sme prišli do smečky zastavila som sa a pozrela som sa mu do očí. Nikdy som nemala takú trému ako teraz. "Ja sa len bojím ako zareáguješ keď ti to poviem." Skloním hlavu a musím sa pár krát poriadne nadýchnuť a vydýchnuť aby som nabrala odvahu mu to povedať. "Zorro vlastne prepáč Casper. Keď ti Cinterion hovoril o jeho smečke a potom keď si povedal že máš v pláne tam prísť na návštevu tak som sa zlakla toho že odídeš a ja ťa stratím." Povzdychnem si a znova sa pár krát nadýchnem a vyýchnem. "Mám ťa rada Casper. A nechcem ťa stratiť." Toto poviem potichu. Bála som sa ako zareáguje na to.

Círila som sa hrozne za to ako som sa chovala a mrzelo ma to. "Počkaj chvílu ja by som sa ti chcela ospravedlniť za to ako som sa chovala. Ja..." Odmlčím sa nedokážem mu to povedať že ho mám rada a bála som sa že odíde. Nakoniec som len prikívla a pomali som sa vydala k zlatému lesu. Teraz by som sa najradšej preppala po zem za toto všetko. Isto je tu na silu a najradšej by bol niekde inde a s niekým iným ako somnou. Povzdyhcnem si prečo musím byť tak blbá a sprostá? Musím sa naučiť držat ústa zavreté a nič nehovoriť. Radšej budem len prikivovať aby som niečo nepokazila. Nakoniec sme sa dostali do zlatého lesa a ideme do zlatej smečky.

// Zlatá smečka ( cez zlatý les )

Ja som len mlčala a stále som mala zatvorené oči a sklonenú hlavu. Ale keď sa "Zorro." priblížil ku mne otvorila som oči a pozrela som sa naňho. Všetko čo povedal som počula a nevedela som ako mám na to reágovať. Čo ak mi ide nadať alebo sa mi vysmiať? Pomyslím si a potom pokrútim hlavou aby som tieto myšlienky zahnala. Nevyzeral na to že by niečoho takého bol schopný ale možno je to len pretvárka. Už som ju pár krát zažila a vôbec sa mi to nepáčilo tak by som si asi mála dávať pozor. Ale niečo mi hovorilo že sa mýlim on taký neni a nespravil by to. Skúsim teda veriť svojím citom.

"To je pravda." Prikívla som a pozrela som sa na "Zorra." ale potom čo povedal o tej návšteve mlžných pláni som ostala smutná. Asi som to prehnala zase a tak už radšej len mlčím, Mala som mu chuť povedať nech ide s Cinterrionom a na mňa nech sa vykašle ale nebola som toho schopná. Na to som ho mala až moc rada a nechcela som ho stratiť lenže ak sa budem takto chovať tak ho stratím na vždy a to som nechcela. Asi by bolo lepšie ho nechať tak nech si ide tam kam chce on. Sklopila som hlavu a zatvorila som oči. "Prepáčte." Zamrmlem potichu a aj keby odišiel tak by som tu ostala sama stáť a dívala by som sa do prázdna a rozmýšľala by som aká som hrozná.