Příspěvky uživatele

Aj keď to povedali tak som stála otočená k chrbtom k ním. Potom čo povedal "Zorro." som si myslela že to povedal len tak aby som nebola smutná. Vedela že má rád nízsku zver a na mlžných pláňach je ich dosť pre neho tak prečo by teraz zrazu hovoril toto? Ešte chvílu som bola otočená chrbtom a až po chvílke som sa k ním otočila. "To vážne? Dvaja vlci si majú toho dosť povedať ako keď je tu aj samica." Poviem obom a na to ďalšie som nevedela ako mám reágovať. Nevedela som či to myslí vážne alebo to hovorí len tak aby som sa necítila smutne. Ale nakoniec som len prikívla a odpovedala som len jedno slovo. "Dobre." Ale stále som tomu neverila.

Keď začal zisťovať o tej ruhej smečke bolo mi jasné že k nám sa asi neprida. Potichu som si povzdychla a zodvihla som hlavu a pozrela som sa na oboch. "Kľune tam choť Casper ja ťa nedržím." Poviem trochu smutne a zase skloním hlavu a potom sa otočím k hraniciam. Teraz som mala chuť odísť a nechať to len medzi nimi. Čo ma to len napadlo si myslieť že by sa dal k nám? Bola som hlúpa. Pomyslím si. "Asi už pôjdem a nechám vás nech sa dohodnete. Ako vidím tak ja som tu zbytočná." Poviem smutne a chcela som sa vydať do mojej smečky ale nejako som to nedokázala a tak som tam stála otočená k nim chrbtom.

Počúvala som Cinteriona a "Zorra." a pokrútila som hlavou lebo som nemala tušenie o tom kolko vlkov sa tu vôbec nachádza. Keď som videla ako sa "Zorro." na mňa díva tak som mala chuť ho prehovoriť aby sa pridal k nám ale radšej som mlčala a nič som nehovorila. Bola by som rada ak by bol so mnou v mojej smečke ale nemohla som nič robiť rozhonutie bolo na ňom. Sklonila som hlavu a dívala som sa do zeme a prestavovala si aké by to bolo ak by bol so mnou. Tá prestava sa mi páčila ale vedela som že sa to asi nestane a tak som len mlčala a dívala sa do zeme.

Keď sa opýtal na druhu smečku tak som prikívla. "Ano a volá sa zlatá smečka lebo sa nachádzame v zlatom lese. Je tam alfa Aetas, beta je jeho sestra Tess a potom ja a Shy." Poviem a stále som stála za "Zorrom." pri ňom som sa cítila bezpečne neviem prečo ale bolo to tak. Aj keď nevyzeral že by sa o niečo pokúšal a snažil sa vystupovať milo a priateľsky ale mne chvílu trvá kým sa osmelím. Asi si Cinte myslel prečo sa schovávam za "Zorrom." keď niesme priatelia. Bolo to tým že som sa pri ňom cítila bezpečne a verila som mu že ma ochráni.

Kívla som mu nech pokračuje aj za mňa. Bola som rada že "Zorro." rozpráva za mňa ja som teraz nemala odvahu niečo povedať. Potom keď povedal o svojej smečke som sa pozre na "Zorra." a povzdychla som si. Isto už rozmýšľal že pôjde k ním do jeho smečky a ja sa vrátim sama. Ale tak nemohla som "Zorra." nasilu nútiť aby šiel somnou. Bol to slobodný vlk rovnako ako ja a mohol sa slobodne rozhodvať. Takže to bolo všetko na ňom ako sa rozhodne a mne neostávalo nič iné ako len súhlasiť.

"Dobre a máš pravdu." Prikívnem a trochu sa pousmejem. Pred tebou som neutiekla lebo sa mi páčiš. Pomyslím si a pozrem sa na toho udýchaného vlka. Chvílu som mlčala nevedela som čo si mám o ňom myslieť. Nevyzeral ako "Zorro." vyzeral trochu nebezpečne a preto som mala strach. Spravila som pár krokov do zadu. Skoro som stála za "Zorrom." a stále som mlčala a len sledovala toho vlka. Až po pár minutách som sa odhodlala prehovoriť. "Ahoj." Poviem potichu.

"Jasne chápem." Poviem a prikívnem. Potom som ho počúvala čo hovorí a trochu som sklonila hlavu. "Dobre." Odpoviem mu a potom som si všimla že k nám ide ďalši vlk. Asi bude lepsšie aby som sa vrátila a nechala tých dvoch samých. Aj tak pochybujem že by sa k nám pridal. Potichu si povzdyhcnem aby to nepočul a potom som sa zadívala do lesa. "Asi by som sa mala vrátiť." Poviem lebo som vedela že radšej bude s nejakým vlkom ako so mnou. "Vidím že k nám idem vlk a s ním si budeš asi lepšie rozumieť ako so mnou." Povedala som a stále som sa dívala do lesa.

Keď do mňa štuchol zodvihla som hlavu a pozrela som sa naňho. "Ano je to pravda ver mi. Dufam ze ti to pomôže." Pousmejem sa a keď sa ma opýta či som v poriaku a či niečo nepovedal blbo tak som pokrútila hlavou. "Ano som v poriaku a nič si nespravil ani si nič blbé nepovedal. Len som si myslela že si o mne pomyslíš že som blbá keď som ti povedala aký je Aetas."Znova som sa trochu pousmejem a pomali sme sa blížili ku zlatému lesu. "Už sme skoro tam." Poviem keď sa zastavím na hranici so zlatým lesom.

Pozrem sa naňho keď ma dobehne a pousmejem sa. "Pretože ste obaja milý, dobrý a viete pomôcť keď to ruhý potrebuje." Pousmejem sa. Teraz si asi o mne bohvie čo pomyslel a tak radšej už mlčím a so klonenou hlavou ide do zlatého lesa. Ani by mi nevadilo keby somnou nešiel a ostal tu. Potom čo som povedala si o mne myslí že som hlúpa a nebude v smecke kde je taká hlupaňa ako som ja. Išla som ďalej a stále som sa dívala o zeme a ani som nevnímala či ide somnou alebo nie.

Keď začal zobrávať tak som ho počúvala a na to že ma poriane nepoznal tak mi tieto reči od neho dosť pomohli. "Máš pravdu Casper a neboj sa nenechám si ju utiesť." Pousmejem sa a potom sa znova pomali vydám do zlatého lesa. Bola som raa že som spoznávala takýchto milých vlkov ktory sa mi snažia pomôcť a pritom ani nemusia ale oni to robia samy od seba a to je úžasné od nich. "Myslím si že by si si s Aetasom rozumel. Ste skoro rovnaky." Pousmejem sa a pomali idem.

"Ja som jej nespravila nič. Ona na mňa bezdôvodu zautočila" Poviem a stále som sa dívala do zeme nańho som sa ani raz nepozrela. "Nie nemala. Odstrkovali ma. Moji bratia mali vžy to najlepšie a ja nič." Odpoviem mu hneď aj na otázku či som mala súrodencov. "Keď som odišla tak som bola na kraji smrti nebyť jednje vlčici menom Darkness ktorá ma zobrala k sebe a postarala sa o mňa a naučila ma všetko čo má vlk vedieť. Ona mi bola ako náhradná matka ktorú som nikdy nemala." Poviem smutne a nachvílu zatvorim oči aby som sa aspoň trochu upokojila. Pri každej spomienke na Darkness som bola smutná nikdo nebol ku mne taký milý a dobrý ako ona.

Keď do mna štuchne tak sa pousmejem. "Máš pravdu ja ani neviem prčo som sa toho hanbila. To by som bola rada ale to dost pochybujem. Aetas mi uz musel 2x pomáhať čo ma napadla jedna vlčica." Povzdyhcnem si a pomali som šla ďalej a keď sa ma opýtal na moju bývalu tak som sa zastavila a sklonila som hlavu. "Radšej by som sa naridola v zlatej ako ten kde som sa pôvodne narodila. Moji rodičia boli bety ale ja som rada že som od nich odišla a úfam že ich nikdy neuvidím." Povzdyhcnem si. O rodine som tak nerada rozprávala ale tak čo už keď sa opýtal.

Nemala som sa kam náhlliť nechcela som tak prísť a dať sa do upratovania úkrytu. Išla som ďalej a keď sa ma opýtal aké mám postavenie tak som bola ticho. Rozmýšľala som čo mu mám povedať. 4o ak čaká nejaké vysoke postavenie a ja mu poviem že som len obyčajná sigma a nič viac? Ale tak čo už aj tak by sa to dozvedel takže to mám jedno. "Až sa za to hanbím aké mám postavenie. Tak sa mi prosím nesmej. Som sigma." To slovo sigma zašepkám potichu ako keby som sa bála že sa mi bude smiať alebo niečo horšie.

Celú dobu som ho sledovala a všetky myšlienky som sa snažila nejako zablokovať. Keď sa postavil na nohy a opýtal sa ma či ideme tak som prikívla a postavila som sa. "Ano poďme. To máš pravdu radšej čím skôr ako neskôr a bohvie čo by sa mezi tým stalo." Pousmejem sa a postavila som sa na nohy. "Tak poď za mnou. Neni to ďaleko." Poviem a potom sa pozrem na srnku. NAkoniec sa rozhodnem že ju tam nechám pre nejakého iného vlka a pomali sa vydám do zlatej smečky. Išla som pomali lebo som vedela že Aetas a ostatný upratujú ukryt.

"Pravdaže s tým prblém nebude. Aetas sa rád stebou porozpráva a všetko ti vysvetlí." Poviem a pousmejem sa. Potom sa poobzerám po území ale okrem nás a zvery tam nebol žiadný iný vlk. "Keď budeš chcieť tak povec a zavediem ťa tam." Pousmejem sa a snažila som sa byť milá a nemyslieť na tú Holly. Ja by som bola celkom rada ak by sa k nám pridal a možno ... ale radšej nič na to ani nechcem myslieť pretože je to tak nereálne ako .... teraz ma tak rýchlo nič nenapadá.