Příspěvky uživatele

Keď do mňa štuchla nosom pozrela som sa na ňu a sadla som si. "Ďakujem." Poviem keď mi povie že sa mi nemá prečo posmievať a trochu som sa pousmiala. A keď som videla ten jej láskavý pohľad a milý úsmev začala som sa trochu ukludňovať. Je vidno že niesú rovnaké. Pomyslím si. "Dôležitá? Prosím ťa to vôbec neni pravda. Akurát som všetmým na obtiaž lebo sa o mna musia starať a ochraňovať ma lebo ja to nedokážem." Povzdychnem si a skloním hlavu. "Ten druhý krát ma k nej zaviedla nejaká vlčica čo jej robí otroka ale to je jedno. Bola som hlúpa že som jej verila. Ale máš pravdu chúda Tess by to asi neprežila. Videla si aká je drobná? Jasné už tomu chápem." Poviem a znova sa na ňu pozrem.

Keď povedala o tej slabosti zastavila som sa a vzdychla som si. Stále som ale bola otočená k nej chrbtom. Hmm jasné to ti tak mam veriť? Ste rodina tak ste rovnako zlé. Pomyslím si. Potom skloním hlavu a dívam sa do zeme. "Takže sa mi nieniš posmievať?" Opýtam sa a potom ostanem smutná. Stiahnem uši do zadu a chvost stiahnem medzi nohy. Už som sa tu necítila ako doma. To som si mohla myslieť že to nevydrží večne. Asi si zase pôjdem hľadať nový domov. "Nemusíš ma ochraňovať. Nechcem aby to niekdo robil len preto čo sa mi stalo. Radšej odídem a tým pádom vám nebude nič hroziť." Povzdychnem si a nakoniec sa k nej otočím a pozrem sa na ňu. V mojich očiah bolo vidieť že smutná stoho.

//dáme chvílu spoločnú hru so Shy :D

Videla som ako sa Aetas a Tess vzďaluju a povzdychla som si. Ale potom sa vedľa mna objavila Shy. Pozrem sa na ňu. "Čo tu vlastne chceš? Prišla si ma udať Near aby ma zabila? Tak kľudne do toho." Poviem trochu nahnevane a aj zavrčím na ňu. Neverila som jej a nechcela som byť v jej blízskoti tak som sa otočila chrbtom k nej. Aj keď to možno bola chyba. Preto že teraz na mňa môže zaútočiť a dotiahnúť ma k Near. Pomali som sa vydala od nej preč.

Keď sa ma Aetas opytal čo sa deje tak som povedala len jedno slovo. "Nič." Nechcela som aby vedeli že som neni nadčená stoho že je tam Shy. Nechcela som vyvolávať zbytočné hádky ani nič iné. Preto som bola ticho. Potom keď sa vydali za Tess aby im ukázala úkryt pomali som sa postavila a šla som za nimi. Šla som ale tak pomali že boli pre do mnou asi 5m a ja som šla pomali za nimi so sklonenou hlavou. Potom som sa zastavila a zodvihla som hlavu a dívala sa ako sa vzďaluju odo mňa.

"Ahoj." Pozdravila som Shy ale viac som nepovedala. Potom som len mlčala. A keď Tess povedala o tom úkryte len som prikívla na súhlas. Potom som sa len dívala do zeme a počúvala som o čom sa rozprávajú. Nebola som stoho moc nadčená že je tu ale tak čo už narobím? Asi nič? Povzdychnem si a sadla som si na zem a stále som sa dívala do zeme. Rozmýšľala som či ich nenechám o samote aby sa porozprávali a ja sa zatial poprechádzam.

Len prikívnem a keď sme zapocčuli vytie a Tess vybehla ako stretla s jaskyne trochu som sa na tým pousmiala. Potom som pomali vyšla von a šla som za nimi. Nikam som sa nenáhlila nebolo ani kam sa vlastne náhliť. Prišla som k ním o pár minút neskôr. Keď som tam prišla uvidela som aj tú vlčicu. Tá tu je stále? Myslela som si že odíde. Pomslím si a len som mlčky všetkých pozorvala a počúvala o čom sa budu vyprávať.

"Tomu neverim. Mne sa sny nikdy nesplnili tak som prestala na to verť. Povzdyhcnem si a potom idem s ňou a keď nájdeme našu skrýš poteším sa. "No vidíš ja hovorila že to nájdeme a mala som pravdu." Pousmejem sa a išla som za ňou dnu. "Ty asi pôjdeš do tej jaskyne ktorá sa ti tak páčila že? Opýtam sa lebo som vedela že je unavená a potrebuje odpočinok. Tak som ju nechala nech si ide opočinúť.

"Veď je to pravda." Poviem trochu zvýšeným hlasom ale potom zase skloním hlavu a ostanem chvílu ticho. "Ale nič kašli na to." Poviem a potom len prikívnem. "Tebe sa to splní tomu verím." Trochu sa pousmejem ale mne sa nesplní nič. Ja ani na zázraky neverím. Mám len jeden sen a to byť šťastná. Pomyslím si ale to jej nepoviem isto by sa mi smiala.

Povzdychnem si a sadnem si na zem a skloním hlavu. "Napríklad: neviem sa brániť, hodikdo ma môže napadnúť alebo po prípade zabiť, niesom moc zhovorčivá atď." Stále som sa dívala do zeme a vzdychla som si. "To sa mi nepáči. Aj keď..." Odmlčím sa nemôžem jej to povedať smiala by sa mi. "Máš pekné želanie isto sa ti splnia." Pousmejem sa a zodvihne hlavu aby som sa na ňu mohla pozrieť.

Povzdyhcnem si a zastavím sa. "Ja po rodine netúžim pretože kdo by už len o mňa stál? A čo sa týka schpností? Tak ešte neviem ani poriane ovláať túto čo mám. A ty máš nejaké sny?" Opýtam sa a skúsim to prehodiť na ňu aby mi ona povedala aké ma sny a nemusela som to hovoriť ja. Proste som nechcela hovoriť o mojom sne lebo by sa mi isto smiala že mám taký sen.

"To som si myslela že to tak u vás bude. Ani sa nedivím že si za to rada." Pousmejem sa a pomali idem ďalej. Keď sa ma opýta na sny zamyslím sa. Moje sny boli odísť od rodiny a začať od znova a to sa mi splnilo. Pomyslím si. "Ja a sny? Ani nie." Poviem a pokrútim hlavou. Aj keď možno by tu jeden bol ale to radšej nepoviem ešte by sa mi možno začala smiať že som naivná. Sklním hlavu a tak idem do kým nenarazíme na náš úkryt.

"Tak to si veľmi múdra potom." Usmejem sa a pozrem sa na nu. "Mňam to mám tiež rada. Nemali by sme už pomali ísť?" Opýtam sa a sledovala som ju. Niekedy si želám aby som bola ako ona. Veselá, mať brata ktorý ju ochraňuje. Lenže ja som stoho nemala nič ale už som o tom nechcela rozmýšľať a pomali som sa vydala hľadať náš nový úkryt.

"Ďakujem aspoň na chvílu mi to pomôže. Vždy prídeš s nejakým nápadom ako to ty len robíš?" Pousmejem sa a zjem celý konár ktorý priniesla. Keď som dojedla bola som aspoň nachvílu plná a nebola som hladná. Potom som sa pozrem na to miesto ktoré ukázala. "Dobre vedieť." Usmejem sa. "Hmm ja keď tak na tým rozmýšľam čo mám rada tak sú to asi jahody." Usmejem sa.

"Tak to som netusila." Pousmejem sa a keď na mna trochu štekla tak som sa mykla. "Tak to vyzerá že nie. Poviem a ked mi povie aby som sa nehýbala tak ostanem stáť na mieste a ani sa nepohnem. Chvílu vyzerám ako socha. Keď sa vrátila aj s nejakým konarom na ktorom boli čučoriedky ostala som prekvapená. Pozrem sa na konár ktorý položila pre do mň a prikívla som. "Dobre." Poviem a nakloním sa ku konáru a opatrne otrhnem pár čučoriedok a zjem ich. "Hmm chutia vynikajúco." Poviem a olíznem si ústa.

Počkaj takže si myslíš že by mu to nevadilo niečo nám dvom uloviť?" Opýtam sa trochu prekvapene. Nečakala som takúto odpoveď ale zase som bola aja rada za ňu. "Presne to poznám a potom ako ich vybrať. To tak nenávidím." Pousmejem sa a keď sa ma opýta či som jedla čučoriedky tak sa zamyslím nachvílu. "Hmm myslím si že ešte nie. Prečo? Ty si ich jedla?" Opýtam sa a pozrem sa na ňu.