Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Až som sa zľakla keď vlčica od radosti vyskočila na nohy. Tak jej isto nič neni. Preto som sa nad tým musela zasmiať. "To som rada že ste v poriadku." Poviem spokojne. Lebo keby jej niečo bolo tak to by nebolo dobré. Nad jej poznámkou že sme sa ešte nestretli som pokrútila hlavou. "Nie som si sto percentne istá že sme sa nestretli." Pousmejem sa a podľa všetkého to nebol žiadny votrelec ale člen svorky. Ako dlho som bola mimo? Keď ani neviem kto je členom a kto nie? Pomyslela som si a poriadne som si ju poobzerala. Mala peknú korunku s kvietkov.
Vlčica sa mi predstavila. "Rada ťa spoznávam Rýdie. Ja som Sisi." Predstavila som sa jej. Dobre môžem si ripísať ďalšieho vlka na zoznam ktorého som spoznala vo svorke. Lebo až teraz som si uvedomila že tu skoro nikoho nepoznám. "Si tu už dlho alebo si tu nova?" Opýtala som sa jej a pousmiala som sa. Zatiaľ sa mi Rýdie zdala ako milá a priateľská vlčica. Dúfam že sa v nej nesklamem a že to neni len nejaká pretvárka.

Zase som bola mimo. Ani neviem ako dlho som takto bola ale keď som sa prebrala tak bola zima. Čo sa to so mnou deje? Akosi často bývam mimo. To by sa malo zmeniť. A tak som sa otrepala a poriadne som sa ponaťahovala a vydala som sa rovno za nosom. Ani som nevedela kam idem. Vlastne som len tak blúdila po lese a obzerala som sa okolo seba. Asi by som mala zistiť čo sa deje a čo sa tu zmenilo. Bolo by dobre niekoho nájsť a porozprávať sa s ním. Lenže kde začať? Každý mal svoje rodiny a starosti takže niekoho nájsť bude problém.
Blúdila som po lese niekoľko minút a už som to chcela vzdať keď v tom som ucítila nejaký pach. Pre mňa to bol cudzí pach. Ešte som ho necítila a tak ma najskôr napadlo či to neni nejaký votrelec. Preto som sa vydala rovno za tým pachom. Ako som sa tak blížila všimla som si že v snehu niekto leží. Opatrne som sa približovala. Najskôr sa mi zdalo že je mŕtvy ale keď som prišla dostatočne blízko všimla som si že je to vlk a žije. Presnejšie vlčica. "Zdravím ste v poriadku?" Opýtala som sa jej a poriadne som si ju poobzerala.

Sill sa zobudila a chcela som sa jej opýtať čo ideme robiť lenže v tom prišiel Navin a poprosil ma aby som sa postarala o vĺčatá. Chcela som niečo povedať ale v tom som stratila Sill a ostala som s vĺčatami. Povzdychnem si lebo som nevedela čo mám robiť. Mám sa starať o vĺčatá alebo isť hľadať Sill. Lebo som za ňu zodpovedná čo ak sa jej niečo stane? Aetas ma zabije. Povzdychnem si a potom poviem vĺčatám. "Pôjdete so mnou hľadať Sill?" Opýtala som sa ich a potom som sa poobzerala po okolí. Nikdevsom ju ale nevidela a nevedela som či oni chcú ísť hľadať alebo či niečo iné robiť. A tak som len čakala čo spravia. Medzi tým som dúfala že sa jej nič nestane a všetko bude v poriadku. Prečo všetko teraz dávajú mne? Najskôr si ma nevšímali a teraz chcú aby som sa starala o malé. A tak mi neostávalo nič iné ako len čakať a dávať pozor.

Veľmi ma potešilo keď aspoň niečo zjedla. To čo som mala v ústach som prehltla a usmiala som sa. "Šikulka." Pochválim Sill a usmejem sa. Ani nevedela akú radosť mi spravila keď to zjedla. Ani mi nevadilo keď niečo vypľula. Hlavné bolo že sa najedla a nebola hľadná. Potom si ľahla ku mne a zaspala. Ja som ju len jemne olizla aby som ju nezobudila a pritúlila som sa k nej aby som ju zohrievala. A dávala som pozor aby sa nezobudila. Bola som ako taká socha ktorá ju strážila. Keď som nemala šancu sa starať o Gwyna tak som si to aspoň trochu vyskúšala sa starať o vĺča. Len by to bolo omnoho ľahšie ak by som mala mlieko. Bolo by to omnoho ľahšie dať jej mlieko ako sa takto trápiť s mäsom ale aspoň som si to vyskúšala a do budúcna už budem vedieť čo a ako a možno budem vedieť aj menšie kúsky robiť aby to vĺča mohla zjesť.

"Viem o čo ti ide ale to ti ja bohužiaľ nemôžem dať." Poviem sklamane. Ak by som mala mlieko tak by som jej ho dala a veľmi rada ale bohužiaľ som ho nemala. Takže neostávalo nič iné ako jej dať mäso. Vedela som že to bude komplikované ale niečo som musela spraviť. Nechcela som aby umrela od hladu. Ale potom mi Sill niečo naznačila a ja som prikývla. "Za pokus nič nedáme." A tak som zobrala mäso do úst a rozžula som ho na kašu. Ak už toto nepomôže tak potom neviem. Ale keď to ona sama naznačila tak by to malo fungovať. Keďže som nemala možnosť sa starať o Gwyna tak som teraz nevedela ako na Sill ale vďaka tomu že mi dávala najavo čo mám spraviť tak som to nejako zvládala. V ústach som mala kašu z mäsa. Časť som vypluľa na zem a časť som si nechala v ústach. Teraz uvidíme ako bude chcieť jesť. Či z úst alebo zo zeme.

Presne som vedela o čo ide ale to som ja jej dať nemohla. Povzdychnem si a sadnem si. "Viem o čo ti ide ale to ti ja bohužiaľ nemôžem dať." Mrzelo ma to a preto neostávalo nič iné ako zabiť zajaca a roztrhať ho na malé kúsky aby ho Sill dokázala zjesť. Možno ju to aspoň trochu nasýti. A tak som zobrala zajaca a zahryzla som sa mu do krku čím som ho zabila. Potom som ho začala trhať na malé kúsky. Keď to bolo natrhané tak ich posunula Sill. "Skúsiš to spapať?" Opýtam sa jej a ak by to nepomohla tak by som v najhoršom našla Ath aby jej dala to čo potrebuje. To čo ja jej dať nemôžem dať. Zatiaľ som si sadla a dívala som sa či bude jesť alebo nie. Aj keď moc som tomu neverila ale jeden nikdy nevie. Možno ma prekvapý a začne jesť.

Na odpoveď som nemusela dlho čakať. Keď som počula zvuk jej žalúdka tak som sa usmiala a pochopila som čo by bolo dobré. Takže som vedela čo máme robiť. Tak som jej naznačila že ideme na lov aby sa najedla. A tak som kývla na Sill aby šla so mnou. Vedela som že musíme nájsť niečo malé aby si na tom mohla vyskúšať lovenie. Najlepšie by bol nejaký zajac alebo nejaká myš alebo ako povedal Aetas nejaká veverica. Veď uvidíme čo sa nám podarí. Išla som pomaly aby ma stíhala a pritom som hľadala nejaké zvieratko. V tom som v tráve zaregistrovala pohyb. Tak som skočila do trávy a podarilo sa mi uloviť zajaca. Pousmiala som sa a vrátila som sa k Sill a zajaca som mala v papuli. Bol omráčený tak som ho položila na zem. "Môžeš sa s ním pohrať." Poviem jej a naznačím jej to. Potom keď tak ho zabijem aby sa najedla.

Musela som sa nad tým zasmiať. "Vidno. Asi vám všetkým bola cez zimu zima tak ste sa navzájom zohrievali čo?" Opýtala som sa so smiechom. "To nevadí. Veď mám ešte jedno." Smiala som sa. Takto som sa už dlho nepobavila. Pokračovala som som s nimi v ceste. A musela som povedať že ma to prekvapilo. Žeby bol Aetas taký nezodpovedný a zanedbal vlastne vĺčatá? To sa mi moc nechcelo veriť. Ale asi to bola pravda keď to povedal. "Isto veď ty si skvelý a Ath je skvelá mama. Ale aj tak tomu moc nechcem veriť že by si toho bol schopný." Neodpustila som si poznámku.
Tešila som sa na lov ale v tom som počula zavýjanie. A na moje prekvapenie Aetas chcel aby som sa postarala o Sill. Nebola som si istá či robí dobre ale bola som odhodlaná sa o ňu postarať. "Ďakujem a dám na ňu pozor máš moje slovo." Poviem mu a potom som sa pozrela na Sill. "Pôjdeme na lov alebo chceš ísť za otcom?" Opýtala som sa jej a čakala som čo naznačí.

Len prekvapene zareágujem na vĺčatá. "Čože?" Potom som ale svoju pozornosť presunula na Sill. Veľmi ma prekvapilo a potešilo ako sa mala Sill snažila chytiť moje pierka. Úprimne som na ne aj zabudla nebyť jej tak ani neviem že ich mám. "Je vidno že sa jej páčia. Keď budeš chcieť môžeš sa s nimi kedykoľvek pohrať." Usmejem sa na ňu a žmurknem. Potom Aetas začal hovoriť o tom ako vĺčatá opúštajú rodičov. Jasné že som si toho bola vedomá ale tiež ma potešilo keď povedal že to možno niekedy zažijem. "To by bolo krásne ak by som to zažila. Ale som si toho vedomá že vĺčatá po čase odídu. Ja len že som Gwyna zanedbala." Povzdychnem si ale s tým sa už nedalo nič robiť. Život išiel ďalej a on už bude za chvíľu dospelý a bude mať svoj život. "Ďakujem." Poviem keď Aetas povie že to nebude vadiť a pokračovala som v pohybe.

Ako som ich sledovala tak som si začala v hlave premietať aké by to bolo keby som toto zažila s Gwynom. Povzdychnem si ale potom som sa usmiala a pozrela som sa na oboch. "Tak tomu verím. Rada ťa spoznávam Sill. Máš veľmi pekné meno." Usmiala som sa a nechcela som sa aby sa bál tak som len stála na mieste. To čo povedal Aetas ma prekvapilo. "Ako tak počúvam je tu veľa prírastkov čo?" Opýtala som sa a pozrela som sa na Aetasa a pousmiala som sa. Ako dlho som bola preč? To keby som vedela ale ako vidím tak za ten čas sa tu toho veľa zmenilo. Nad jeho poznámkou ohľadne piraní som sa zasmiala. "Ano viem a to bolo na posledy. A asi máš pravdu. Musím si zvyknúť že už nebude stále so mnou." Poviem a chvíľu som rozmýšľala či môžem ísť s nimi na lov alebo nie. "Ak by to nevadilo tak by som šla s vami." Poviem a pohla som sa v pred.

Úprimne som nečakala že by na mňa niekto reágoval. Preto ma prekvapilo keď ma Aetas pozdravil a povedal že som tetička. To ma najviac prekvapilo. Takto ešte o mne nikto nepovedal. A musím povedať že sa mi to páčilo a veľmi. Usmiala som sa a pozrela som sa na vĺčatá. "Vidím že máš potomkov. Nádherný." Pochválim ich a potom som sa zamyslela nad tým či sa mám opýtať na Gwyna alebo nie. Dlho som ho nevidela a vôbec neviem čo s ním je. Ale zase som nechcela otravovať Aetasa s takýmito vecami. "Škoda že neviem čo je s mojim synom." Povedala som si viac menej sama pre seba. Ale úprimne som im závidela. Tiež by som to mohla zažiť aj ja. Pretože s Gwynom som to nemala možnosť zažiť ale do budúcna už budem vedieť čo mám robiť. Teda ak ešte nejaká šanca bude. Uvidíme.

//Bull Meadow (cez Zlatý les)

Keď som prišla na územie svorky tak som sa zastavila a poobzerala som sa okolo seba. Povzdychla som si lebo som tu cítila mnoho nových pachov ktoré som nepoznala. Asi by som mala nájsť niekoho kto mi povie čo sa tu zmenilo lebo takto to asi ťažko zistím. A behať ku každému vlkovi ktorý tu je a pýtať sa ho kto je je asi blbý nápad. Ako som tak išla ďalej uvidela som Navina a aj Aetasa s vĺčatámi. Povzdychnem si a len som ich v tichosti sledovala. Toto som ja nikdy nezažila. A tak som sa len na nich dívala. Nakoniec som nabrala odvahu a pozdravila som ich. "Zdravím."

//Snežné tesáky (cez Hmlisté pláne)

Keď som prešla pláne ocitla som sa na lúke ktorú som mala veľmi rada. Tu som sa vždy cítila dobre. A ani neviem kedy som tu vlastne bola na posledy. Preto som sa tu na chvíľu zastavila a poobzerala som sa okolo seba. Len som si povzdychla. Zažila som tu toho veľa takže som mala na čo spomínať. Niečo bolo dobré a niečo zlé ale taký je život a s tým sa nedá nič robiť. Po chvíľke som pokračovala v ceste. Vedela som že za chvíľu budem už doma. A tak som z lúky prešla do zlatého lesa ktorý sa vôbec nemenil. Stále bol taký istý.

//Svorka (cez zlatý les)

//Červená lúka

Keď som vyšla z poltáru tak som sa ocitla na horách. Toto miesto nebolo pre mňa nové. A tak som sa len otrepala a pomalými krokmi som išla dole kopcom. Musela som si dávať pozor aby sa mi niečo nestalo. Hory som moc v láske nemala ale čo už narobím. Cesta mi trvala dosť dlho ale to sa dalo pochopiť keďže cesta dole dala zabrať. Keď som sa ale konečne ocitla na zemi bola som rada že to mám za sebou a mohla som pokojne a v kľude pokračovať v ceste.

//Bull Meadow (cez Hmlisté pláne)

Ostala som sama a tak som sa rozhodla že sa vrátim späť do svorky. Aspoň zistím čo je nové a čo sa tam deje. Aj keď sa mi moc nechcelo ale tak čo som mala iné robiť? Samej sa mi tu nechcelo byť. A tak som sa pomalým krokom vydala k poltáru ktorý bol neďaleko odo mňa. A možno stretnem aj svojho syna a budeme zase rodina. Čo by som bola veľmi rada. Toľko veľa vecí som premeškala tak nech aspoň teraz si to všetko vynahradíme. Keď som prišla k poltáru tak som sa len zhlboka nadýchla a potom som vošla do poltáru.

//Snežné Tesáky