Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Hlasim sa xD

<<< Kristalove jazero (cez luku)
Alyanna sa radšej ani neobzerala, či za ňou niekto ide a to hlúpe skonštatovanie si mohla odpustiť, ale rozhodne to neodmietala. Mala toho dosť na to, aby prešla veľa miest a išla za rodinu. Nemohla si dovoliť sa moc zdržiavať. Zlate očká prechádzali po džungli a musela si dávať, pretože mokrá džungľa bola nebezpečné miesto hlavne keď si niekto nedaval poriadny pozor. Alyanna ale tu už raz bola a tak poznala cestu k mistrovi, ktorého dlgo nenavstivila. Ak sa chcela zase niečo nové naučiť tak musela ísť za ním. Nemohla sa zdržiavať niečím nepodstatným. Tlapy dopadali na mokrú zem a celkom sa aj zabarali, ale ppdarilo sa je dostať na miesto, kde presne chcela. Nie je to moc bezpečné, ale je potreba to spraviť. Pomyslí si. Chce chrániť svoju rodinu a preto potrebuje byť silnejšia.

>>> Svätyňa

Alyanna sa začala dusiť z ničoho nič a nechápala, prečo sa to deje. Vlka pustila a sledovala ako vlci odchádzajú portálom preč, čo ju posadilo do celkom zlej situácie, keď zostala sama s vlkmi z Chaosu. To rozhodne jej nepomáhalo a ona nechcela tam s nimi zostať sama. Bolo to pre ňu nepríjemné už len z toho dôvodu, že nemala chuť sa n nimi vykecavat. No predsa len bola tvrdohlavá sa leb tak vzdať. Mala ale ona na výber? Musela odísť, predsa len si robila starosti o matku aj o ostatných. Nemala ich tam nechať samotných, ale predsa len sa snažila zistiť nejaké veci. Fajn, tu už ma niet potreba a hlavne sa nechcem dostať do potycky s vlkmi z Chaosu. To už radšej prenecham tým cizakom, ktorý ich vyzvali. Pomyslí si a napne nohy. Aj keď ju videli, ale neboli dostatočne dosť blízko, aby sa ku nej dostali. "Škoda. Sú preč." Povie iba a rozbehne sa radšej preč. Keďže na tomto ostrove bola, tak mala tú česť sa tu trochu vyznať. Vydá sa teda cez lúku smerom do džungle, kde si pamätala mistra, ktorý ju trochu naučil. Hlavne nechcela mať nič s Chaosanmi.

>>> Mlžna dzungľa cez lúku

Približuje sa zozadu k vlkom, pričom dáva pozor na to, aby nevydala jediný zvuk. Vlčica z chaosu bola celkom múdra, aj keď tá druhá s bojom moc dobre nepremyslala. Všetci chceli bojovať, aj keď boj možno nebol najlepší nápad. Alyanna vedela, že slová vlčice boli múdre a chápala ju. Keďže potrebovali proti nim vedieť, čo sa len dá tak sa priblíži dosť blízko na to, aby na jedného z nich mohla skočiť. Vlčica ich poznala a to znamenalo problém a keďže vyzerala, že nie je moc nadšená, tak sa jej ani moc nedivila. Teraz alebo nikdy. Pomyslí si a skočí na vlka, ktorý ku nej bol najbližšie. Využije svoju mágiu ilúzie, aby tak ukryla seba a vlka, ktorého chytila za krk, aby ho odtiahla. Tu in zatiaľ ešte nezabranili použiť mágiu. Takže ju využila na minime len aby si mysleli, že ten vlk tam stále je. "Poď so mnou." Zamumla mu do srsti a dúfa, že si toho nikto nevšimne.

Keďže je tu ten konkurz tak sa do neho hlásim aj ja. Podmienky spĺňam u všetkých postáv. U Beliala mi síce chýba pár postov, ale zato si to vynahrádzam u Alyanny. V Decembri tu budem už druhý rok a prestávkami keď som toho mala veľa, tak by som naozaj chcela prispieť viac. Chcela by som sa prihlásiť o štvrtý mladší charakter, ktorý nebude odtiaľto. Aj keď to s mojou aktivitou nie je až tak ľahké a hlavne u Samanthy, ktorej prepisujem povahu a píšem históriu. Rada by som prispela postavou, ktorá bude pravým opakom mojich postáv. Pôjde o malého vlka, ktorý bude dosť roztomilý. Keďže bude hľadať matku, tak sa zatulal až sem na Moisgris. Bude mať veľmi dobré srdce a veľmi rád bude pomáhať každému, aj keď to nebude v jeho silách. Raz za čas bude vymýšľať hlúposti, takže ten kto si ho neskôr vezme na starosti bude to mať veľmi ťažké. Bude to také trdlo, ktoré sa bude chcieť s každým zoznámiť a polovici vecí nebude rozumieť.
Ak by mi nebol schválený mladší tak poprosím o starší charakter.
Za odpoveď veľmi pekne ďakujem.

Hlásim sa aj do druhej časti xD

<<< Severné Hory cez lúku
Alyanna prenasledovala cudzích vlkov a ani nevedela kam presne sa dostane. No predsa len ich dohnala. Chceli vojnu ale nechápala prečo. No jeden vlk mal nejakú vec, ktorá zabránila, aby prešla nejaká mágia. To bolo zlé. Vedeli ako zabrániť aby oni s nimi mohli bojovať s mágiou, ale ako to mohli dokázať. Nebolo to náhodou tými vecami, čo mali na sebe? Mohli za to tie veci? Musela to zistiť. Sledovala ich priamo až k Chaosu, čo nebol najlepší adi nápad, ale predsa len to mohlo dopadnúť horšie. Zastavila sa a sledovala šiestich cizakov, ktorý určite prišli, aby s nimi bojovali. To s nimi chcú bojovať? To nebude dobré. Pomyslí si a pomaly sa plíži za vlkmi. Musela si dávať pozor. Boli v presile, ale mohli proti nim vyhrať pokiaľ budú spolupracovať môžu ich poraziť. Svojim pohľadom sledovala vlčicu a hľadala jej slabiny. No nevedela zatiaľ ako ich poraziť, ale nevzdávala sa nádeje.

Alyanna začala vrčať, keďže ju vlčica chytila za krk, čo sa jej nepáčilo. Začala sebou metať, aby sa jej zbavila a keď sa tak stalo, tak zostala na mieste, kde nikoho nebolo. A hlavne vlčica zmizla v nejakom portáli a ona zostala na mieste. Už sa cítila v poriadku a bolo dôležité ich nájsť. Tí vlci mali niečo v pláne a to o boji znamenalo, že bolo potreba ich dostať a zastaviť. Možno bolo možné ich zastaviť, ale nevedela ako. Začala vetriť ich pach a netrvalo dlho, aby ho našla a bežala priamo za ním. Nemohla dovoliť, aby sa vyhrážali ďalším vlkom. "Nemôžem dovoliť aby niekomu ublížili. Musím ich zastaviť." Povie si pre seba a rozhodnutá pre to niečo spraviť sa vyberá priamo za nimi. Ohrozuje tým svoj život? Áno, ale radšej ohrozí ten svoj akoby mali ohroziť životy iných vĺčat. Nemohla to jednoducho dovoliť.

>>> Krištáľové jazero cez luku

Alyanna počúvala vlčicu a hkavne dávala pozor, ak by chcwl niekto z nich zaútočiť. Privrie oči na vlčicu, keď sa konečne dočkala odpovedi, ktorú presne potrebovala. V tejto chvíli mohla byť rada, že aspoň niekto im tú odpoveď dal. Potrebovali mágiu, ale spôsob akým sa ju snažili získať nebol správny. Bol to krutý spôsob, ktorý by očakávala od vlkov z Chaosu. Svoje oči uprie na vlčicu a potom prehovorí. "Potrebujete mágiu, ale to stačilo prísť v mieri a požiadať o pomoc. Tunajší vlci by vám ochotne pomohli." Vysloviť tie slová bolo ľahké, aj keď vedela, že nie všetci vlci by im pomohli. U Chaosanov nevedela, čo by sa dalo čakať. Jednoducho nemohla hovoriť za všetkých. " Áno mladí vlci sú ľahko vychovateľný, ale to neznamená, že im nebudú chýbať ich pravý rodičia. Lojalita sa nedá len tak získať. Chcete rozdeliť rodinu a rpdina sa chráni. Chcete pomoc, tak ju požiadajte a nie berte nám našich súrodencov a priateľov." Potom sa obzrie na vlčicu za sebou. Bola vyčerpaná a tak vedela, že bude musieť tiež zasiahnuť. Pozrie znova na vlčicu, aby sa dobre rozmyslela, čo spraví. "Pomôcť vám pomôžek, ale pridať sa ku vám nepridám." Povie a pazúry radšej zaryje do zeme. Potrebovali čas a to znamenalo dosť. Chcela použiť mágiu, ale nevedela, či to zaberie. Takže chvíľu vyčkáva a chce vedieť, či naozaj zaútočí ta vlčica.

<<< Ostríži zrak
Alyanna sledovala vlkov a keď sa zastavili, tak sa zastavila aj ona. Vlčica by nemala dôverovať jej úsudku, ale predsa len nevedela presne do čoho ide. Privrela oči a trochu sa snažila aspoň pôsobiť, že sa snaží nejako si to premyslieť. No musela ísť na to hlavou a nie silou. Tvárila sa, že premýšľa nad jej ponukou a tak aspoň získavala nejaký čas. "Čo by to ale obnášalo pridať sa k vám? Nechápte ma zle, ale to že ste na nás zaútočili nás nijako nepresvedčilo, že by ste nás nejako chceli na svojej strane." Snaží sa aspoň z toho nejako vykecať, aj keď bolo jasné, že to tak jednoduché nebude. Nakloní hlavu a položí jej na oplátku inú otázku. "Povedzte nám vy o vašom svete a na oplátku vám my prezradíme o našom. Je to celkom fér dohoda. Nemyslíte?" So stále naklonenou hlavou sleduje vlčicu a jej spoločníkov. Vie že druhá vlčica je zranená, takže potrebovala aspoň zistiť nejaké informácie. Boj v tejto chvíli bol až na poslednom mieste.

Alyannu moc slová vlka nepobavili, ale keďže bola odhodlaná dostať vlčicu, ktorá zdrhla. Niečo sa jej nepáčilo na tom, ako sa chovali a aj keď nemala takú rýchlosť ako obvykle, tak sa snažila udržať tempo, kým sa podarí dostať ich k zemi. Alyanna nemala rada, keď niekto sa vyhrážal a potom utekal. Ona nebola zbabelec, ale predsa len chcela vedieť po čom presne idú. Čo je ich dôležité. Pozrela sa na vlčicu, ktorá išla za ňou. Síce sa nenahnevala, ale predsa len moc nepotrebuje chúvičku, ale nič nepovedala. "Neviem, čo majú v pláne, takže pozor. Treba očakávať čokoľvek. Hlavne sa nenechať prekvapiť." Povie potichu smerom k vlčici. Trochu dychčí, ale už ju vôbec nesužuje teplota. Mala skôr adrenalín zistiť, čo presne majú títo vlci v pláne. Mohli by oddeliť jedného vlka, alebo ho chytiť, ale to chcelo čas. Čo to máte naozaj za lubom? Opýta sa sama seba v mysli, ale drží sa vzadu, aby im dali viac menej pokoj, ale zdiaľky ich mohli sledovať.

>>> Severné Hory

Alyanna prechádzala pohľadom z vlkov na svojich rodičov a zo všetkého toho zmätku ju bolela hlava. Nevedela, čo si mala pomyslieť o tom čo sa tu dialo. Aj vlk sa rozhovoril o niečom a ju skôr zaujímalo to, čo hovoril, ako nejaká bitka. Možno za to mohlo, že nebola vôbec schopná bojovať, ale informácie sa vždy hodili. "Čo sa stalo s vašim svetom, keď túžite po našom?" Spýta sa a rozhodne sa jej nepáči prístup ako sa snažia riešiť. Prečo vždy sa všetko rieši bitkou, aj keď nápodobne by to riešila ona, ale teraz by sa z toho chcela skôr vykecať. Povzdychne si a trochu sa stiahne. Horúčky už síce pominuli, ale stále sa necítila moc na boj, ale ak musí bojovať, tak bude, ale vydrží iba veľmi krátku chvíľu. No predsa len niektorý vlci cupitali preč, čo sa jej nepáčilo, preto sa pozrela na ostatných a vedela, že aj keď bude dychčať pri behu za tými vlkmi, tak sa jej to zdalo ako lepšia voľba. Pozrie sa na rodičov a jemne šeptne. "Skúsim dohoniť tú skupinku." Potom sa vyberie za krémovou vlčicou, aj keď nie tak rýchlo, predsa len ale vedela ju prenásledovať, aj keď to asi znalo ísť za nimi samostatne.

Alyanna len sledovala, čo sa deje, ale predsa len sa jej to nepáčilo. Bolo tam veľa toho, čo jej uniklo a predsa len keď sa jej do tláp zarazili úponky, tak vyvalila oči. Nečakala to a bolo jej to veľmi nepríjemné. Zavrčí a aj keď sa jej znova zatmí pred očami, tak rozhodne sa nebude nechať zastrašovať. Tí vlci sa jej nepáčili a ešte viac ten ktorý prišiel ku nim. Jej srsť sa naježila a pozrela sa na úponky, akoby ich chcela svojou mágiou odpútať od seba. No predsa len sa nepohli. Ani necítila, žeby jej mágia fungovala. Sledovala, ako to omotalo aj jej matku, ale aj keď jej veľmi chcela pomôcť nevedela ako. Zavrčala, pretože sa jej to moc nepáčilo a začala zubami trhať svoje liány, aj keď jej to spôsobovalo bolesť. Bolesť ju aspoň tak dokázala prebrať z mrákot, ktoré jej spôsobovala teplota a aj keď stále ťažko dýchala, tak sa nemienila nechať uniesť nejakými cudzincami. No predsa len ju zaujímalo, čo presne sú zač a prečo sem prišli. Čo ich k tomu muselo donútiť. Všimla si, že jej otec tak isto prišiel, ale moc tomu nemohla venovať pozornosť, pretože sa chcela oslobodiť. Niekoľko krát sa zahryzla silno do nohy, pričom jej neskôr z rany začala tiecť krv. Pozrie sa na vlkov a spýta sa ich. "Prečo to robíte? Čo je váš dôvod nám ubližovať?" Potom sa znova vráti pohľadom po ostatných. "Nič sme vám nespravili." Povie nakoniec, aj keď sa jej k tomu moc nechcelo. Nechcela veriť, žeby boli taký zlý, aj keď ako sa ukazovalo, tak aj boli. Len nechápala načo by im oni boli? Prečo ich chceli uniesť. Asi sa moc k odpovedi nedostane, pretože svoje otázky, ktoré jej výrili v hlave spôsobovali jej tým bolesť sa ani von nedostali, pretože si ich nechala sama pre seba.

Alyanna sledovala, čo sa snažila vytvoriť, ale niečo jej nahováralo, že to moc geniálny nápad nebol. Sledovala ju a už len pri tom vlkovi sa jej srsť naježila. Pomrkáva, aby si bola istá tým, čo práve videla. Nevyzeralo to moc dobre a obe vlčice boli v maléri, tým si bola istá. Ťažko sa nadýchne, keď vidí, čo spraví a ako to vyprovokuje vlkov. Tie ich jasno žiariace prívesky sa jej moc nepáčili, ale čo na nich bolo také zvláštne? Čím sú tak zvláštny? Odkiaľ ide ich obrovská moc?Nie je náhodou z tých príveskou? Alebo si to len myslím ja? Pomyslí si a keď vycíti zemetrasenie, tak sa okamžite stavia na nohy, aj keď jej to spôsobí menšie zatmenie pred očami. Nepáčilo sa jej to a rozhodne neverila vlkom ako boli oni. Hlavu mala nižšie položenú a uši stiahnuté dozadu. Tak silnú mágiu ešte necítila, predsa len toto ešte nevidela. Uhne na chvíľu pohľadom smerom k matke a aj keď teplota pomaličky mizne, ale stále tam je. "Problém." Povie iba, ale necúva preč. Aj keď bola slabá v tejto chvíli, rozhodne nemienila nechať vlčicu v tom samotnú. Bránila jej v tom česť a rozhodne nebola zbabelec. "Dajte nám pokoj. Čo od nás chcete?" Spýta sa a jemne prešlapne, aby udržala rovnováhu. Predsa len keď už stála na nohách, tak niečo zvládne.

Trochu sa preberie zo spánku keď začuje hlas nejakej vlčice. Nepoznala ho, ale predsa len z neho vycitila, že jej nechce ublížiť. Zamrká trochu svojimi očami a zdvihne pohľad na vlčicu, ktorá ju chcela hnať k vode, ale ona vodu nechcela. Chcela utíšiť len to teplo, ktoré ju zachvacovalo. No keď chcela prehovoriť, tak sa priblížili cudzí vlci. Očami ich sledovala a nevedela kam ich zaradiť. Uši stiahla k sebe a aj keď sa jej ťažko dýchalo, tak predsa len bola schopná vlčici odpoveď. "Nnneee.. neverrrr immmm. Nnneee... nepppáčia ssss... sa mmm... mi." Povie, pričom sa jej od klepe hlas kvôli teplote a triaške. Neverila moc druhým vlkom, ale ak si mala skôr vybrať tak by radšej strávila viac času s vlčicou ako vlkmi. Nepozdavali sa jej a to nie v moc dobrom slova zmysle. No pri vykviknuti vlčice vzadu sa stiahla a aj cez slabú triašku vycerila zuby. No v tejto chvíli mohla len ceriť zuby. "Ddd... Dávaj si pozor. Neviem čo sú zač." [img][/img] Snaží sa varovať vlčicu. Pričom jej oči sledujú dvoch vlkov pre sebou. No jej oči sú privrete akoby chcela spať.