Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//alatey

Blúdil som horami, sem a tam. Nechcel som sa príliš vzdialiť od hraníc. Bál som sa, že by sa opäť stalo niečo zlé. Zastrihal som ušami a pozrel sa na úpätia hôr. Zima síce v horách naďalej pretrvávala, ale v nížinách už prevládala zelená a hnedá farba. Jar bola za dverami, ak už nie priamo na prahu. Bolo len otázkou času, kedy zavíta i do horských údolí. Zaujímalo ma i to, či prinesie aj nové prírastky. Naša svorka nimi bola smáď i známa. Početné rady mladých… pousmial som sa a u toho si spomenul na Hanku. Premýšľal som, ako sa asi má, až som podvedome predsa len zamieril k úkrytu, chcel som si trošku odpočinúť a spánok v jaskyniach mimo nebolo úplne to pravé orechové. Keď som prišiel ku vchodu, cítil som tu množstvo pachov, nemal som však potrebu ísť k nikomu špecifickému. Zamieril som preto rovno do hlbín úkrytu a našiel si miesto, kde som sa hodlal prespať. Trvalo to dlhé hodiny, no napokon som vstal a zívol si. Zamrkal som a postavil sa na rovné laby. Kroky som nasmeroval len tak do prázdna, až som nakoniec uvidel v šere Šalvej. Boli sme príliš blízko na to, aby som pokračoval v ceste a nevyzerala, že by mala nejak moc práce momentálne. ”Dobrý deň vám želám, ako sa vám darí? Dlho sme sa nevideli, chcel by som vám však ešte raz poďakovať za pomoc, ktorú ste mi pred mesiacmi poskytli, som vaším dlžníkom,” prehodil som k nej pár slov a zdvorilo sa uklonil. Nie prehnane, ale na dobré maniére sa nemohlo zabúdať!

Sledoval som ryšavú, mladú dámu, ktorá mi niečím bola známa, len som netušil čím. Predstavila sa mi a vtedy som pochopil, ktorá bije. Prikyvoval som hlavou u jej slov a nechal ju slušne dohovoriť. "Ach, prepáčte. Dlho som vás nevidel, vyrástli ste do krásy." ospravedlnil som sa jej, vzhľadom na to, že posledné stretnutia svorky som ju vôbec nezastrehol, tak ako jej sestru. Možno sa vydala na cesty? Ktovie. Bola mladá, mohla byť hocikde alebo sa niekde špeciálne trénovala? Moc som však v to neveril. Bola vlčicou a až taký špeciálny tréning by jej rozhodne nevenovali.
Vypytoval som sa jej skôr na to vytie, keďže sme tu boli jediní, ktorí dokázali komunikovať slovami. Chcel som, aby nám to objasnila, nech sme vedeli, do čoho s Podbelom pôjdeme, keď sa vydáme ďalej k hraniciam. "Alatey je vám zaviazaná, drahá Noro, že ste boli tak odvážnou a postavili sa nepriateľovi. Prosím, pokračujte ďalej a oddýchnite si v útrobách podzemia. Obávam sa, že podobných incidentov bude čoraz viac," riekol som a zamračil sa. Museli sme sa pripraviť i na ďalšie krviprelievania až na to príde. "Ďakujem vám za informácie, rozhodne hranice dôkladne preverím, nech s takým vlkom nepríde do kontaktu nejaké z vašich mladších súrodencov," uistil som ju a pozrel sa na Podbela, či ako obránca sa toho skutočne podujme s hrdosťou. Predsa len obránci a hraničiari zvykli tvoriť skvelú dvojicu. Parťáci. "Obchodníka je náročné zohnať. Väčšinou sa objaví, keď to najmenej očakávate. Najjednoduchšou cestou je zamieriť priamo do svätyne na juh, cez most na druhý ostrov, priamo do srdca džungle. Tam vám Mistr pomôže posilniť vašu fyzičku a dovolím si povedať, že i myseľ. Napokon po ceste azda narazíte niekde i na Wua, ktorý má množstvo magických predmetov a možnosti rozprúdiť vo vašej krvi mágiu," riekol som a poradil som jej tak, kam má zamieriť. Veril som, že som jej pomohol. Ja som mal svoju prácu, ktorú som si musel vykonať. Po očku som sledoval Fialku a Podbela. Prišlo mi to neskutočne zlaté, ako spolu komunikovali.

//úkryt

Podběl
Komunikácia s nemým vlkom sa mohla zdať niektorým náročná, ale mal som s tým už bohaté skúsenosti, čo sa týkalo Fialky. Nebolo to preto tak náročné a práve naopak. Aspoň som sa muse väčšmi snažiť mu porozumieť a nejako udržiavať tok komunikácie. Keď som sa ho opýtal na profesiu, splietol som sa. Ach! To som naozaj nechcel, ale čo už. Bolo tu toľko vĺčat každý rok, že kto si to mal všetko poriadne pamätať. "Prepáčte mi moju chybu, ako obranca však vskutku vyzeráte, malo ma to hneď napadnúť," povedal som smerom k nemu a pousmial sa. Zastrihal som ušami a dodal po chvíli odmlky ako sme kráčali ďalej k hraniciam: "Máte mnoho súrodencov, k nim potomkovia Einara a noví členovia. Bohužiaľ nemám tak dobrú pamäť na všetkých ako moja družka. Občas sa mi to popletie." Zasmial som sa sám svojej hlúposti a pokrútil hlavou. Bol som naozaj zaostalý po tom úraze. "Dosť mi nepomohlo ani to, keď ma na niekoľko týždňov zavalilo v skalnatom výklenku," povedal som a pozrel sa na Podbela. "Zažili ste niekedy skutočne nebezpečnú situáciu? Zranenie? Boj? Magické záhady?" otázal som sa ho, no než mi stihol niečo "povedať", začuli sme zdĺhavé vytie. Srsť na šiji sa mi naježila. "Poďme," riekol som a išiel som smerom, odkiaľ doliehalo vytie. Niečo sa dialo. Nemal som z toho dobrý pocit.

Dorya, Nora, Podbel
Naproti nám sme mohli uvidieť dvojicu vlčíc, ktoré kráčali naším smerom. Hneď mi prebehlo hlavou, že mohli vyť oni dve. Spoznal som však z nich len Fialku. Bola v poriadku. Vydýchol som si. Modrofialové zraky som skôr stočil na ryšavú vlčicu. Jej pach mi bol však povedomí. Fialka vyzerala nadšene, preto som sa na ňu pozrel s priateľským úsmevom: "I ja vás rád vidím, teší ma, že ste si po našom dobrodružstve oddýchla." Pokýval som hlavou a zamávala chvostom zo strany na stranu. "A vaša spoločníčka? Ospravedlňte mi to, ale vaše meno mi utieklo. Ja sa volám Arryn a som miestny Epsilon a hraničiar svorky," predstavil som sa jej a zdvorilo sa uklonil. Keď sme mali formality za sebou, prešiel som k veci: "Práve sme sa s mojim spoločníkom Podbelom vydali k úseku hraníc a začuli sme vytie. Počuli ste ho taktiež?" Nadvihol som spýtavo obočie a vyčkával na ich slová, pokojne. Situácia nemohla byť tak vážna, keď sme iné vytie už od vtedy nepočuli. Uvidíme.

Zbieranie vetvičiek a väčších polien nám šlo skutočne od labky. Bol som spokojný s našou prácou. Čoskoro sme mali nazbieranú peknú kôpku a ani okolie už nebolo také zabordelované ako predtým. "Dobrá práca, priateľu. Poďme ich odniesť na začiatok vchodu do úkrytu a hlbšie ich stiahneme neskôr, až sa vrátime z obhliadky hraníc," nadhodil som a kývol hlavou smerom k úkrytu. Pomocou zeme som klacky k sebe spojil liánami, aby sa nám lepšie odnášali k jaskyni. Potom som vzal dva zväzky a prehodil si ich cez chrbát a tretí vzal do papule. Vykročil som smerom k úkrytu, kde som ich hneď v predsieni zhodil na zem. Potom som sa pozrel na Podbela, či je pripravený vyraziť k hraniciam. "Poďme, skôr než v horách napadnú dva metre snehu," riekol som a vydal sa po skalnatej cestičke k môjmu východiskovému bodu, odkiaľ som chodieval robiť obhliadky. "Vašou zvolenou profesiou je lovec, nemýlim sa?" nadhodil som a nadvihol spýtavo obočie. Mal som v tom mix, keď nás tu bolo toľko a po tej mojej nehode som si zas tak dobre nepamätal veci. "Máte v pláne ísť v dohľadnej dobe na lov alebo to nechávate až na jar? neviem, ako sú na tom naše zásoby momentálne, popravde," dodal som a zachmúril sa. Rád by som sa však k nim pridal a trochu si ponaťahoval svoje šľachy. Bol to už nejaký čas, kedy som lovil poriadne nejakú vysokú zver!

Pohľadom som zablúdil k mladému vlkovi, ktorý sa ku mne vydal. Mlčky. Samozrejme. Venoval som mu priateľský pozdrav hlavou, vzhľadom na to, že v papuli som mal potrhané vetve. Nemyslel som si však, že ticho bude problém. Keď som zachytil jeho pohľad, kývol som hlavou, aby ma nasledoval. Podišli sme obďaleč už k hromádke dreva, kam som vetve položil. "Až drevo preschne, mám v pláne ho vziať do úkrytu, aby sme mali zásobu dreva na zimu. Čochvíľa začne snežiť a chlad nepozná zábrany," riekol som a pozrel sa smerom na oblohu. Po tej jesennej potope to bola len otázka času. Nechápal som, že ešte nesnežilo. Mal som v pláne ešte skočiť na lov zvery, ale to nebola moja priorita. Tou boli hranice. Lovcov sme mali dostatok. "Vy musíte byť syn Shine... Podběl, ak ma moja pamäť neklame? Nemali sme ešte tu česť takto osobne, volám sa Arryn, nech je to na poriadku," predstavil som sa mu, aby sme mali medzi sebou čistý štít a pousmial sa. Neočakával som odpoveď, vedel som, že je nemí. "Nižšie na stráni som po ceste sem videl mršinu nejakej zvery. Mám v pláne prejsť sa po území a hraniciach, aby som pospratával tieto... povodňové škody. Nech nám tu nehnijú mršiny celú zimu," riekol som a zasmial som sa. I na niečom takomto som sa musel zasmiať. Veď sme nemohli byť stále tak vážni. "Chceli by ste sa ku mne pridať, vážený Podbele?" opýtal som sa vlka a spýtavo nadvihol obočie. Veril som, že e tu šanca, že nebudem sám.

Cítiť slnečné lúče v srsti bolo príjemné. Priam potrebné po tých zdĺhavých, upršaných dňoch. Na to všetko, čo sme si zažili a ako krajina vyzerala teraz, som pocítil pokoj na duši a bol rád, že si len tak vychutnávam slnko a horský vetrík. Strihol som uchom, keď som začul kroky. Prišla k nám Hanka, ku ktorej som sa usmial. Nechal som, aby sa s ňou Cipher zvítala a napokon bol jej prítomnosťou obdarený i ja. Položil som hlavu na jej vrch spánkov a chvíľu ju objímal. Mlčky. Nebolo treba používať slová. Napokon sa odtiahla a ja prikývol. "Oddýchni si drahá, azda sa k tebe i pridám," šepol som k nej a mrkol jedným okom. Potom som ju sledoval, ako mizne vo vchode do jaskyne. Cipher sa tiež chcela vzdialiť a ja som to plne chápal. Bolo toho moc, čo sme zažili a musela to trochu spracovať. "Bolo mi cťou s vami stráviť posledné dni. Rád sa k vám opäť niekedy pridám na vašom dobrodružstve. Azda by ste ma mohli na jar naučiť loviť ryby," dodal som a pousmial sa. Nikdy som nemal potrebu sa tomu učiť. Boli slizké a jednoduchšie mi prišlo uloviť zajaca. Aspoň bude môcť zužitkovať to, čo ju Hanka naučila a bude mať dobrý pocit, keď to ukáže niekomu druhému. Napokon po našom objatí na rozlúčku, som sa i ja vzdialil. Mal som v pláne prejsť hranice, bolo to potreba.

Ako som kráčal ďalej v horách, neďaleko som sa zastavil na menšom výčnelku a pohliadol na šedobieleho vlka. Bol v prítomnosti ryšavej vlčky. Napokon som ich nechal tak a sklonil hlavu, aby som odpratal ďalší bordel, ktorý tu po povodniach bol. Mohli sa ku mne pridať, ak by chceli mi pomôcť, to tu dať do poriadku.

Poprosím z Arryna podarovať 10 mincí môjmu decku Elvean. Ďakujem <3

Převedeno

Lissandra = 3b
> 3b = 1 rubín

Melanis = 17b
> 15b = 3 tlapky vzduch
> 2b = 3 kšm

Astaroth = 5b
> 5b = 4 % do obratnosti

Arryn = 50b
> 15kšm, 1 rubín, 15% na kšm a 1 tlapka do svetla
> 41b = špeciálna mágia
> 8b = 1 tlapka do svetla
> 1b = 1kšm

Michael = 15b
> 15b = 3 tlapky do vzduchu

Riveneth = 7b
> 7b = 1 mince

Tiara = 13b
> 8b = 1 tlapka do aury
> 3b = 1 rubín
> 2b = 3 kšm

Ďakujem za odmeny, akcia bol super a hlavne sa nezasekávala. Páčilo sa mi to viac ako apatia a teším sa o rok zas n niečo, dúfam že to príde. Takýto koncept je fajn :> vlci majjú miernu traumu, ale to rozchodia. Dúfam, že ďalší rok sa budem môcť zúčastniť viac.

Arryn: 10b
× Zkontroluj svůj/smečkový úkryt (1)
× Prokonzultuj s jiným vlkem povodňová zranění (1)
× Odhal následky potop (2)
× Jakkoliv se zbav nalezeného, vyplaveného těla (3)
× Ošetři/nech si ošetřit vážné zranění související s potopami** (3)

↓↓↓ S Ú H R N _ B O D O V ↓↓↓
Lissandra = 3b
Zeiran = 2b
Melanis = 17b
Astaroth = 5b
Arryn = 40b → 50b
Michael = 15b
Riveneth = 7b
Tiara = 13b

× Odhal následky potop
× Jakkoliv se zbav nalezeného, vyplaveného těla

//úkryt

Nasledoval som Cipher smerom von. Bol som ustarostený, pretože jej impulz prišiel z ničoho nič. Nečudoval som sa jej však. Na krv nikdy nebol pekný pohľad. Zastrihal som ušami a pozrel sa na oblohu, ktorá bola krásna. Slnko svietilo a zdalo sa, že by bol pekný deň. Avšak to sa nedalo povedat o krajine, na ktorú som mohol pohliadnuť. Srsť na šiji sa mi mierne naježila. Bolo to nepríjemné sledovať. Polámané stromy, kde tu i spadnutý. Pobité lístia, nánosy hliny a kamenia. Bahno, kam som len mohol stupiť. Vlk by si myslel, že v horách to tak zlé nebude ako v dolinách, no i tu bolo očividne vidieť, že krajina dostala pekne na frak. A to som si dokázal predstaviť, aké to muselo byť v iných častiach zeme.
Pohľad mi spadol na Cipher, ktorá našla niečo zakliesnené v bahne. Podišiel som smerom k nej a privrel zraky. Uhynutý vtáčik. Rozhodla sa mu vyhrabať hrob a ja som sa rozhodol jej v tom pomôcť. Keď som ho strčil do vykopanej diery a začali sme ho zahrabávať... napokon som okolo neho naukladal kamienky, ktoré som našiel v okolí a v kruhu z nich vyčaroval pomocou zeme čerstvú trávu a drobné biele kvetinky, aby mal krajší hrob. Usmial som sa na Cipher a vydýchol si. "Ako sa cítite?" opýtal som sa jej po chvíli, čo sme len tak u toho malého hrobu postávali. Ja som sa cítil... všelijako.

× Ošetři/nech si ošetřit vážné zranění související s potopami

Povyk z hlavnej miestnosti som počul. Avšak pokiaľ nešlo o život, nešlo o nič. Rany sme mali všetci. Avšak mal som otázky ako k nim mohlo prísť. Či to bolo len vďaka potope alebo v tom bolo niečo viac. "Pokiaľ sú viac zranení než my, tak majú prednosť. Teoreticky by sme si vedeli rany ošetriť i sami, keby na to malo prísť," skonštatoval som. Mal som očividne väčšiu trpezlivosť. Vedel som si na pomoc počkať. I dlhšie. I keby sa mi to neosetrilo, prežil by som to. Bol som predsa kus vlka! Skôr ma trápilo nastavenie mysle tejto mladej vlčici. Nezazlieval som jej to. Býval som rovnaký ako ona. Než som pochopil. "Zlý život je horší, než vykúpenie smrti. Pokiaľ urobíte to, čo urobil on sám, stanete sa rovnakým vrahom a to vám za to nestojí. Avšak... Robte ako uznáte za vhodné, keď na to dôjde. Rozumiem vám, sám som sa k tomu staval s týmto postojom. Je prirodzený, ale... Zistil som, že nie je tým najuvedomelejším," riekol som a povzdychol si. Bola mladá. Mala sa ešte čo učiť. Veľmi veľa toho bolo ešte. Napokon sa pri nás zastavila Konvalinka. Usmial som sa na ňu a keď Cipher prehodila, že musí na vzduch... Prikývol som. "Ďakujeme vám za váš čas," poďakoval som liečiteľke a rozišiel sa za Cipher. U toho som nahliadol i na situáciu v hlavnej miestnosti a stiahol uši. Zamračil som sa. Mal.som ozltazky. Teraz na ne nebol však čas. Pokračoval som za svojou spoločnickoum

//Uzemie

Strihol som uchom a zamyslel sa nad jej slovami. Stav, ktorý sa jej stal, však nebol až tak nevysvetliteľný. Minimálne bolo možné to docieliť i bez mágie. "Hm, i napriek tomu, že v tomto kraji všetko dávajú miestni vlci za vin mágii... takýto chmat je úplne normálny. Pokiaľ by ste vlka trafili na presné miesto, dokážete ho na chvíľu paralyzovať," riekol som zamyslene. Azda sme čelili nejakému dobrému bojovníkovi? Zamračil som sa. Ak na niekoho takého skutočne narazila Cinder, nemala šancu ani keby bol sám. Nechcel som ju podcenovať, ale dobre vycvičený vojak by zložil i mňa. Strihol som uchom, stále ma dráždili hlasy ostatných a pach krvi. Bol som nervózny. A čo bolo s Hankou? Nevidel som ju vo vnútri, žeby sa vydala von? Nemal som čas sa tým však teraz zaoberať, len som si pomyslel smerom k nej, aby bola v poriadku. "Až Astrid ošetrí ostatných, azda sa za nami zastaví a minimálne nám niečím prepláchne rany, aby sme nedostali infekciu. A vaša labka by sa taktiež zišla prezrieť, či ju nebude treba nejak zafixovať, aby sa ti nezranila ešte väčšmi a dobre sa vyliečila," riekol som a zamračil sa. Možno sa za nami zastaví i Sierra alebo Fialka... a kde bola vlastne Doubravka? Prešiel som si jazykom po tesákoch. No z myšlienok ma vytrhli slová Cipher. "Najlepšou pomstou je byť iný, než ten, ktorý vás zranil," riekol som smerom k nej a privrel zraky. Chápal som, že to nie je to, čo chce počuť. "Mrzí ma, čo sa vám stalo, ale nič vám už matku späť neprivedie. Tým, že by sa jej vrahovi niečo stalo vašou labkou, pre príklad, nič nevyriešite, len si sama sebe ublížite na duši. Musíte si svoje srdce vyliečiť, nie naďalej nechávať otvorené rany. Verte, že boží súd hriešnikov zastihne, ale vy nebuďte sudcom, drahá, pretože sa dostanete na rovnakú úroveň, na akej sú oni," dodal som a povzdychol si. Bolo to však náročné a po tom, čo som s ňou zažil... som si myslel, že ak by na niekoho z nich narazila, asi by sa zas neovládla. Zničí ju to... a o to som sa obával. Nechcel som vidieť ako tak mladý jedinec príde o časť svojej duše.

Arryn: 15b
× Setkej se tváří tvář s predátorem (1)
× Nech se strhnout proudem alespoň na 3 posty (3)
× Pokus se ubránit své bezpečné místo/hranice před nájezdníkem (včetně predátorů) (3)
× Napiš v horách/vyhlídce jeden post alespoň po dobu čtyř dní (4)
× Servi se s cizím vlkem (4)

↓↓↓ S Ú H R N _ B O D O V ↓↓↓
Lissandra = 3b
Zeiran = 2b
Melanis = 17b
Astaroth = 5b
Arryn = 25b → 40b
Michael = 15b
Riveneth = 7b
Tiara = 13b

× Zkontroluj svůj/smečkový úkryt
× Prokonzultuj s jiným vlkem povodňová zranění

//územie svorky

Pomaly sme schádzali do podzemia a u toho som sa díval na Cipher, či to zvládne. Boli sme tak blízko. Určite by to bolo na škodu, keby sme sa tu teraz u vchodu obaja zložili. "Mali by byť, mali by sme ich mať viac než dosť, aspoň čo si pamätám predtým, než som uviazol pod tým závalom. Minimálne Sierra by tu mala byť s vĺčatmi," skonštatoval som a pohliadol do šera. Postupoval som rovno k liečiteľskému kútiku, nech sme tam pripravený nechať sa ošetriť tými ich rôznymi bylinami a podobne. Veď ja som sa do toho remesla zas až tak nevyznal. Len som chápal, že sú liečivé a jedované rastliny, ktoré by som naozaj žrať nemal. Strihol som uchom. "Pri tom súboji... cítil som sa z ničoho nič zvláštne. Rozbúchalo sa mi srdce, akoby som zabehol maratón svojho života a potom... sa mi z toho začalo zatmievať pred očami. Nerozumiem tomu," vysvetlil som jej a pohľadom prechádzal po úkryte, ako sme ním kráčali. Bolo tu množstvo vlkov. "Úkryt vyzerá, že nezaplavilo. Azda len v jeho nižších, hlbších chodbách možno? To je dobré. Aspoň tu boli členovia v bezpečí," povedal som a tým som i skontroloval jeho stav. Nechcel som sa k nikomu konkrétnemu zrovna pripájať, a tak som pokračoval až k liečiteľskému miestu, kde som nechal Cipher si prvú sadnúť na nejakú kožušinu a potom som sa zvalil na skalu i ja. Menším zdvihnutím vánku som nám kus vyfúkal srsť, aby nebola až tak mokrá, oheň som bohužiaľ neovládal. "Tak sa mi ukážte. Ja cítim na sebe únavu hlavne a keď nás strhla rieka, uštedrilo mi dosť rán niekoľko skalísk pod vodou a naplavené konáre. Mám určite buchnuté rebrá, niekoľko šrámov a pri boji som si zranil zadnú labu i vďaka tomu pádu... ale nie je to nič vážne, dúfam, len aby sa to nezapálilo," riekol som a pozrel sa na zakrvavenú labu. Bolo to kus väčšie, ale nie smrteľné. "A čo vy drahá?" zatiahol som k nej a začal si obzerať, či niekde nemá nejakú väčšiu ranu a či náhodou nepociťuje bolesť hlavy alebo niečoho, čo by si zranila vnútorne.

Začínal som pociťovať tik v zranenej labe. Cítil som, že som presilil za posledné hodiny a dni svoje telo. Viac než by som mal. Vydýchol som si. Boli sme tak blízko. Pozrel som sa na Cipher. Teraz nebolo rozumné prezerať zranenia, kým sme neboli v bezpečí úkrytu. "Poďme," pritakal som smerom k vlčici. V tento moment som nemal energiu ani na to rozprávať. Pomaly som teda zamieril smerom k podzemnému úkrytu, kde by sme azda vedeli naraziť i na niekoho, kto by nám dokázal ošetriť rany. "Hneď ako zídeme dole, prezriem vám vaše zranenia a vyhľadám liečiteľa," riekol som zadýchane. Sám som jedného potreboval, ale ja som už zniesol bárs čo. V tento moment som nepotreboval nejakú väčšiu pozornosť. Aspoň som v to veril, ktovie, čo všetko som si na našej zbesilej obhliadke zranil. A k čomu som prišiel pri tom vlkovi... zamračil som sa. "Zvládate to?" opýtal som sa jej kontrolne, keď sme začali schádzať/prichádzať k vchodu do úkrytu. Zastrihal som ušami. Už mi začínalo byť chladno a pociťoval som zranenia čoraz viac, ako mi opadával adrenalín z tela. Cítil som, že sa približujem k úkrytu, kde ma čaká bezpečné miesto. Potrebovali sme obaja zahriať, ošetriť a pospať si.

//ukryt