Příspěvky uživatele

< návrat zpět

x obran hranice/bezpecne misto pred predatorem

//Jezero smrti

Po páde som skontroloval Cipher a podobral som ju, aby som ju vzal na chrbát. Brnelo mi v celom tele. Bol som unavený. Museli sme si oddýchnuť. Hranice už neboli tak ďaleko... Aspoň som túto myšlienku živil. Nechcel som si priznať, že sme boli od hraníc ešte ďaleko. Privrel som oči a niekoľko ráz sa ešte obzrel cez rameno, aby som sa uistil, či sme neboli prenasledovaní. Nezdalo sa však, že by nás niekto sledoval. Mal som po páde zranenú labku. Zanechával som za sebou stopy krvi, ktoré sa miesili s vodou. Nevnímal som to. Sústredil som ds skôr na to, aby som Cipher doniesol za hranice, nech je v bezpečí. Čoskoro sme predsa len prišli do miest, ktoré mi boli známe. Nastražil som uši v stĺp. V tom som však začul čľapkanie. Prenasledovala nás vyhladovaná líška. Očividne i besná. Museli sme ju odstrašiť, aby nenakazila náhodou besnotou naše vĺčata. Bol som unavený, no i tak som vytvoril ďalšiu menšiu svetelnú žiaru, ktorá ju oslepila. Cipher som dal dole zo svojho chrbta, ak už nezoskočila sama a vydal sa k líške, aby som ju prinajhoršom sotil dole zrazom. Nemal som v pláne sa jej zubami dotýkať, keď mala besnotu v sebe. Po očku som sa pozrel na Cipher, či mi s jej odplašením pomôže, np nevyzerala, že by bola na tom lepšie než ja. Bolo to to posledné, čo smd museli urobiť predtým, než sme sa mohli vydať na územie a do úkrytu vyhľadať liečiteľov. Dúfal som, že už nič viac sa nám neudeje. "na dnes... By stačilo," zafunel som a ustarostene sa pozrel na Cipher, či je v rámci možností v poriadku.

x servi se s vlkem 3/3

Frekvencia srdca bola nepríjemne vysoko. Avšak vedel som, že nechránim seba. Zaryl som pazúre do mokrej, skalnatej pôdy. Napol som svaly a pozrel sa kútikom oka na Cipher, ktorú Čiermy spútal na zemi. Slová Cipher som vnímal len okrajovo, predsa len mi šumela moja vlastná krv v ušiach. Keď sa však z ničoho nič okolo nás objavila temnota, skrz ktorú som nevidel absolútne nič... Srsť na šiji sa mi zježila. Museli sme odísť. Hneď. (Predpokladám:) Keď som začul zaskučanieCipher po uhryznutí... Moje telo konalo rýchlejšie než myseľ. Automaticky som vyvolal oslnivú žiaru, ktorá prerazila i tmu. Ja sám hneď zavrel oči a nechal, aby všetkých oslepila. Napokon som vyvolal štit... Bariéru za našimi chrbtami. Vytvoril som z okolitej vody do toho niekoľko šípov, ktoré som hodil náhodne za seba a nejaký určite minimálne vlka lízol/ bol zaneprázdnený vyhýbanim. Potiahol som Cipher, keď som sa pozviechal na laby a priskočil k nej, aby som využil čas oslnenia útočníkov a potiahol ju, aby sme sa vydali preč. Ako sme šli, šmyklo sa mi a zleteli sme obaja do menšieho zrázu, no aspoň nás zakryli kroviny a stratili sa tak z dohľadu, aby sme mali kus čas zdrhnúť ďalej. Sklonil som sa a prehodil si Cipher na chrbát, abx som zabral z posledných síl a vydal sa cestičkami vyššie do hôr...

//Hranice latte

x servi se s vlkem 2/3

Cipher sa mi priečila. Počítal som s tým, no nepúšťal ju. Nechcel som, aby sa vrhla do náručia možnej smrti. Bol som silnejší než ona, azda preto mi to šlo vcelku dobre. Až do jedného momentu. Ako som sa snažil pohnúť preč, začínal som pociťovať, akoby ma moje vlastné telo nechcelo počúvať. Privrel som oči a keď Cipher vyvinula odpor, vykĺzla mi ako na masle. Ani som to nevnímal, pretože sa mi zatočila hlava. Vďaka zvýšenej frekvencii srdca mi prišlo blbě. Zapotácal som sa, no bojoval som s tým. Skôr, než som sa ponoril väčšmi do tohto stavu... Som automaticky vyslal na Čierneho rupnutú skulinu, ktorá pod jeho labami rozbila zem. Nebolo to moc veľké, ale dosť na to, aby som minimálne Cipher dal viac času na útek. Na túto magiu som nebol pripravený. Čo to bolo? Otrávil ma? Ale ako. Nedotkol som sa ho. Vypar? Ale Cipher bola v poriadku. Zapotácalo ma a na nerovnom povrchu som zakopol. Zvalil som sa k zemi a okrem šumenia mojej vlastnej krvi a búšenia srdca, som počul len tlmený krik Cipher. Prečo neuteká... Nemala zmysel inštinktu prežitia? Na moment som zamdlel, ale mal som silnú vôľu a čoskoro prišiel opäť k sebe. Nebolo to behom sekundy, ale tiež to netrvalo minútu. "Bež..." zastonal som, bojujúc s vlastným telom, aby som sa pozviechal na rovné laby. Vedel som, že nech jr toto za hocijaké čary, Cipher musí utiecť.

x servi se s cizim vlkem 1/3

Vážnym pohľadom som sledoval vlka, ktorý pristúpil k nášmu menšiemu úkrytu. Nechcel som sa dostať do konfliktu. Na to sme obaja boli príliš unavení. Nebolo by to rozumné. Avšak, vlk mi ani nestihol odpovedať, keď Cipher začala hulákať. Nechápal som spočiatku jej slovám, no pochopil som. Nebol som v tejto téme dostatočne informovaný, keďže som bol sám vtedy mimo. Avšak tí, čo boli pátrať po vrahoch, určite podali hlásenie. Popis vlka sedel? Ako ho spoznala? Plášť. Vyzeral dostatočne špecificky alebo jeho podivný náramok. Tak či onak... Cipher bola nezastaviteľná ohnivá guľa. Doslova. Ja sám pocítil hnev, keď som si uvedomil, že vlk mohol byť potenciálnym vrahom jej matky. No nebol som tak impulzívny ako ona. Nekonala racionálne, ale to som od nej ani neočakával. Musel som ju však uchrániť, aby jej niečo nespôsobili. "Nie," zabručal som, keď sa po neznámom vrhla. Ten sám mi venoval pohľad, ktorý bol plný zmätenosti. Ak bol vrahom, dobre to skrýval. To teraz však nebolo podstatné. Využil som to kvantum vody a privolal vodu medzi nich v podobe vodnej trysky, ktorá mala Cipher a Čierneho oddeliť od seba. Nemal som v pláne sa s ním naťahovať viac, než bolo nutné. "Dosť," zavrčal som smerom k Cipher a priskočil k nej, aby sa stiahla. Avšak začala niečo, čo nebolo tak jednoduché skončiť. Vodu som v okolí vyparil, čím sme sa stratili v hmle. Mohli sme zmiznúť. Určite však para, ktorá aa prudko odparila u Čierneho, ho mierne i oparila. Zatiahol som Cipher za kožuch a chcel sa vydať preč. "Teraz nie sme vo forme," šepol som jej rýchlo do ucha. Museli sme zmiznúť. Avšak nemuselo to byť tak jednoduché. I pri útoku na Cipher nebol útočník sám... Preto som strihal ušami a díval sa do pary/hmly, ktorú som okolo odparenim vody vytvoril. pričom som ťahal Cipher preč do hôr, od siluety Čierneho.

Zahľadel som sa do diaľky a premýšľal. Spomínal som. Cipherina otázka ma priviedla k myšlienkam a spomienkam, na ktoré som ju dávno zabudol. Privrel som oči a privrel oči. "Pokiaľ by ste nikdy nepoznali mágiu, nikdy by ste nad týmto neuvažovali. Nechýbalo by vám to," vysvetlil som jej a pozrel sa na ňu. Usmial som sa. "Život je tak ťažký, akým si ho urobíme," dodal som napokon a povzdychol si. Absencia mágie skutočne nebola problémom, ani život moc nesťažovala. Avšak moju pozornosť strhlo niečo iné. Pohľadom som zablúdil k mršine, okolo ktorej sa zbehli mrchožrúti. Takým sa stal i dravec, pretože tieto dni boli náročné. Strihol som uchom a ani si nevšimol, že sa k nám niekto pridal. Nastražil som uši a srsť na šiji sa mi naježila. "Za mňa," riekol som hlasom, ktorému sa nedalo oponovať. Postavil som sa pred Cipher a pozrel sa na vlka, ktorý sa k nám pripojil. Mlčky. Nevyzeral ako niekto, kto chcel rozprávať. Predsa len som vyriekol: "S mojou spoločníčkou sme už na odchode, môžete sa tu ukryť." Môj hlas bol vážny a o to viac i môj pohľad. Nemal som však dobrý pocit. Svaly som mal napnuté.

× Setkej se tváří tvář s predátorem

× Napiš v horách/vyhlídce jeden post alespoň po dobu čtyř dní 4/4

Aspoň na moment se mohli pocítiť pokoj, keď sme našli menší úkryt. Zastrihal som ušami a stále prečesával okolie pred našim úkrytom. Mali by sme sa pohnúť ďalej, stále mi vŕtalo hlavou. Bolo jedno, kde by sme teraz boli. Všade mimo územia som sa necítil bezpečne. A vlastne ani na ňom. Nie v týchto časoch, kedy nám hranice mohol narušiť ktokoľvek, kto by hľadal azyl. Premýšľal som nad tým, či sú vĺčatá v poriadku. Či je Hanka v poriadku. Nemohol tam niekto medzičasom vtrhnúť? "Hm?" zamumlal som, keď ma z mojich myšlienok vytrhla Cipher. Pousmial som sa a pozrel sa jej do očí. "Nie všetci sa tu narodili. Popravde som tu stretol hrozne málo vlkov, ktorí by sa narodili práve na ostrovoch. Väčšinu, koho poznám, pochádza z krajín mimo," začal som a zapremýšľal sa vlastne nad tým, odkiaľ som pochádzal. Bolo to už dávno. Môj mozog pomaly zabúdal. Nie, že by chcel, ale tým spomienkam už nedával takú váhu. Mal som nový život, nový domov. Teraz som sa musel sústrediť na ostrovy a nie na to, čo bolo predtým. "I ja pochádzam z miest mimo ostrovov. Kraj, kde som vyrastal a žil nebol až tak výnimočný. Povedal by som, že vôbec. Hanka taktiež pochádza z krajiny, ktorá je však úplne iná, výnimočná, vlci žijúc v harmónii a súzniac s prírodou. Nerozprávala vám o jej domovine? Naozaj ma očarila tým, kde vyrastala," riekol som a pozrel sa Cipher do očí. O tej mojej zemi som jej toho veľa povedať nedokázal. Nič, čo by ju zaujímalo. Až na... "Za to tá moja zem bola čisto bez mágie, museli sme sa spoliehať len na svoje zručnosti. Tak ako je tam život náročný, tak je i krásny a každý, čo žije, si môže povedať, že si to zaslúži," dodal som a povzdychol si. Viera v boha bola len tou poslednou kvapkou toho, čo nás spájalo na nejakej magickej úrovni. Ale nedalo sa to chápať tak ako tu. Naša viera nebola hmatateľná. Veru, že nie.

× Napiš v horách/vyhlídce jeden post alespoň po dobu čtyř dní 3/4

Na prázdno som zcvakol zuby. Situácia bola vážna, ako som sa díval po okolí. Voda bola všade. Doslova všade. Mali sme šťastie posledné dni, že sme niekde neutonuli. Jazero bolo pri horách, azda preto tu situácia nebola až tak zlá. No nebola ani dobrá. Cipher navrhla, aby sme šli vyššie do hôr. "Poďme," pritakal som smerom k nej a nechal ju ísť prvú. I keď to teraz nemuselo byť to najbezpečnejšie, no aspoň som jej chránil chrbát a videl i dopredu. Nech by na nás vyskočil akýkoľvek predátor. Jazero bolo obrovské a ako som sa díval, pozdĺž brehu som kde-tu videl nejaký pohyb. Boli sme však ďaleko a viditeľnosť nebola najlepšia. Mohli to byť jelene, vlci, či iné predátori. Radšej som sa teda zameral na to, aby sme vystupali vyššie. "V okolí jazera sa pohybujú zvieratá, azda i vlci. Nuž, oddýchnime si chvíľu a potom budeme pokračovať do avaru," povedal som rozhodne a keď sme našli menší vyklenok, prefúkol som našu srsť vetrom a "odparil" vlhkosť z našich srstí, aby sme neprechladli, keď sme sa už ocitli pod ochrannou pred dažďom aspoň na chvíľu.

Jméno vlka: Arryn (nový vzhľad zašlem ak nebude dovtedy zakresleny)
Glow up: prívesok
Preference: prírodné materiály, nordic warrior style
Nechci: nič gýčové, mohutné/robustné, žiadne vtipné prívesky

Jméno vlka: Astaroth
Glow up: prívesok
Preference: temná kňažka, vesmír, žiadne vtipné prívesky
Nechci: \

Jméno vlka: Michael
Glow up: prívesok
Preference: archanjel, halo, anjelie krídla
Nechci: nič mimo biblický formát, žiadne vtipné prívesky

× Napiš v horách/vyhlídce jeden post alespoň po dobu čtyř dní 2/4

Kus mäsa mi ulahodil. Síce naplavené mäso bolo nie tak kvalitné, ako to normálne čerstvo ulovené. Zastrihal som ušami. Bolo to však dostačujúce na to, aby som prežil. Boli sme premočení a uzimení. Museli sme si nájsť úkryt. Mala pravdu. "Skvelý a rozumný nápad, dráha Cipher. Len opatrne. Nebudeme jediní, ktorí sa tu budú chcieť ukrývať," povedal som a zamračil sa. Zatiaľ tu nikto nebol, ale vedel som, že za chvíľu môžeme naraziť na nejakého predátora alebo vlkov. Museli všetci panikáriť, keď im vytápalo územia, ukryty... Nevedel som o žiadnej svorke, ktorá by tiež mala svoje územie v horách. Bolo mi ich ľúto. Ale museli sme myslieť na priority. A tou bola v tento moment svorka a jej členovia. Nemohli sme poskytnúť útočisko iným. Mali sme dosť svojich hladných krkov. Preto som tu veľmi ani zostávať nechcel. Nie príliš dlho. Len kým bude Cipher pripravená pokračovať. "Jaskyne môžu byť teraz zrádne. Keď nejakú pôjdeme preskúmať, i keby je to len vyklenok... Musíme sa prv presvedčiť, že si ju nezabrala kdejaka zver," pripomenul som jej a pokračoval v sledovaní okolia. Srsť na šiji sa mi i napriek vode mierne dvíhala. Nebolo mi tu príjemne.

//temný les

Spadol mi kameň zo srdca, keď sa Cipher pohla. Samozrejme potrebovala kus času, aby sa vschopila. Rovnako ako ja. Zastrihal som ušami a pomaly sa vydal za mršinou. "Budeme musieť nájsť cestu do hôr. Nech nenarazíme na ďalší prúd, ktorý by nás mohol strhnúť," riekol som a pozrel sa na vodnú plochu. Nebolo tu predtým jazero? Lepšie než rieka. Na vyvýšenom mieste bola však zakliesnená mršina. Asi jeleňa? Ktovie. Kopytník ako kopytník. Podišli sme k nej a zastavil som sa. Bol som už unavený. Nebol som vyčerpaný, to zas nie, ale už som toho mal pre dnešok dosť. Celá táto vodná apokalypsy ma unavovala. "Dajte si, posilnite sa," vyzval som Cipher, aby sa najedla. Museli sme doplniť svoje zásoby. Spaľovali sme príliš veľa energie. Zahryzol som sa i ja a odtrhol kus mäsa. Začal prežúvať a sledoval okolie. Bál som sa, aké vyhladované tvory sem taká mršina dokáže priviesť. Neboli sme v stave kedy by sme vedeli sa moc brániť. Pred liskou alebo rysom ešte hej, ale taký medveď alebo leopard? No tak to som vidieť nechcel. Nenapadlo ma však, že nepriateľmi teraz môžu byť i bežní vlci...

× Napiš v horách/vyhlídce jeden post alespoň po dobu čtyř dní 1/4

x prúd 3/3

//Nížina

Voda bola dravá, plná energie. Nemali sme proti nej šancu, ak by som si nespomenul na fakt, že ovládam tento element po magickej stránke. Najskôr som mal však frustrujúci pocit, že to nedokážem. Že je voda i tak silnejšia, než moja mágia. Do toho ma tĺkla o prekážky, ktoré sa mi postavili do cesty. Avšak eventuálne, keď sa rieka stočila do temného lesa, podarilo sa mi zachytiť o spadnutý strom, ktorý trčal časťou nad riekou. Pomocou mágie som sa naň vyškriabal a celý zničený pohliadol na vodu, hľadajúc Cipher. Bola o niečo ďalej, ale tiež sa ku mne približovala. Dúfal som, že ešte vydržala a bojuje zo všetkých síl. Už to bude v poriadku. Ovládol som na kus prúd rieky a jeho časťou odvalil Cipher mimo jej koryto. Skončila teda na plytčine nedzi zatopenými stromami. Prebehol som nemotorne po dreve a skočil do vody, ktorá mi bola pomaly aj nad kolená. Prebrodil som sa k Cipher. V mieste, kde som ju vyhodil. Bola voda len po členky. "Cipher! Ste v poriadku? Odpusťte mi prosím, ale ovládnuť tú vodu popri tom prúde a skalám bolo náročne. Mrzí ma to z hĺbky mojej duše," ospravedlnil som sa jej a skontroloval poriadne jej stav. Keď sa dostaneme späť domov budeme potrebovať liečiteľa. Zrak mi potom upútala mršina vysokej, ktorá sa tu musela utopiť alebo ju tiež strhla rieka. V žalúdku mi zaškvŕkalo a v papule sa mi vytvorili sliny. V tom nešťasti sa na nás predsa len usmiali bohovia! Ak sa Cipher dala do poriadku a postavila sa na labky, podoprel som ju a vydal sa k vysokej, aby sme sa nažrali aspoň pár súst než pôjdeme ďalej späť do hôr.

//Jezero smrti

× Nech se strhnout proudem alespoň na 3 posty (3b) → 2/3

Voda bola mojim nepriateľom, i napriek tomu, že jej moc mi kolovala v žilách. Bol to paradox, ale na to všetko, i keď som mal pocit, akoby som sa dusil... stále som bol schopný dýchať. Keď som sa mierne upokojil a vynoril sa nad hladinu, aspoň kde-tu... bol som schopný minimálne začať premýšľať nad tým, kde je Cipher. Nevidel som ju. Minimálne nie hneď. Fialkavými zrakmi som brázdil po okolí, snažiac sa zachytiť o nejaké naplavené drevo alebo skalu, no jediné, čo som bol schopný, bolo narážanie do takýchto prekážok, ktoré sa v rieke nachádzali. Po chvíli som bol unavený a celý ubolený. Narazil som do ďalšej prekážky, keď som sa spamätal v tej zmesi vody... Cipher! Bola so mnou vo vodnom prúde a obaja sme boli unášaní vodou. Bolo to oveľa nebezpečnejšie než keď ju prúd stiahol v jazere. Rieka bola nevyspytateľná a plná nástrah. Obaja sme do nejakých predmetov narazili a voda nás pritápala. Postupne som si však začal uvedomovať jeden fakt. Ovládal som mágiu vody, čo znamenalo, že som nás dokázal zachrániť. Voda... začal som sa sústrediť a snažil sa upraviť tok prudu, aby som nás vyhodil na breh, ale bolo to náročné s tým, že si ma voda hádzala ako handrovú bábiku. A tak sme putovali po prúde ďalej a ďalej, až som postrehol v okolí holé konáre stromov. Prúd nás tiahol skutočne veľmi rýchlo preč... už som bol vyčerpaný z toho a bál som sa o Cipher. Ak by sa jej skutočne niečo udialo, nikdy by som si to neodpustil. Musel som nás zachrániť, minimálne dostať z vody ju. Preto som sa začal sústrediť na mágiu, ktorá vo mne kolovala. Bál som sa však, že nebudem vediet využiť jej plný potenciál, keďže som sa jej moc nevenoval. No ten Wu u ktorého som bol spravil nejaké čary a preto som bol sám zvedavý, čoho som vlastne schopný. Len som sa musel na to poriadne zamerať...

//Temný les

× Nech se strhnout proudem alespoň na 3 posty (3b) → 1/3

//Hraničné pohorie

Niečo v mojom vnútri mi hovorilo, že sa nebude chcieť odo mňa oddeliť. Predsa len i Hanka v tom mala svoje labky. Pousmial som sa. "Máte pravdu, nie je vhodné chodiť niekam osamote. I na ceste do svorky by sa vám mohlo niečo udiať. Dobre... tak poďme rýchlo, kým hladiny ešte väčšmi stúpnu," povedal som a pridal do kroku. Nie, že by niečo ovplyvnilo to počasie okolo. Už to bolo nezvrátiteľné. Až prestane pršať, potrvá niekoľko dní, než sa voda odparí, vstrebe a vráti tam kam patrí. Zastrihal som ušami a pozrel sa na Cipher. "Gamma? Takže vás to tiahne na vyššie rebríčky? Pozoruhodné, že v tak mladom veku túžite po toľkej zodpovednosti a povinnostiach," riekol som, no myslel som to v dobrom. To sa len tak nevidelo. Mladí skôr chceli cestovať, objavovať a baviť sa. Nie sa starať o druhých a neustále niečo riešiť. Ako sme sa však rozprávali, kráčali sme po zavodnenej pláni. Bolo náročné rozoznať, kde je pôvodná rieka, azda preto sa mi podarilo pri rozprávaní na prázdno vkročiť do prúdu vody. "Určite to jedného dňa dotiahnete veľmi ďale-" prerušil ma šok, keď ma stiahla voda. Vkročili sme do koryta rieky. Nevšimol som si onen prud, ktorý bol v tom mieste väčší, pretože voda bola všade. Stiahol ma a ja ostal na moment v šoku. V prvé momenty som sa len snažil nejak zabrať a vynoriť sa nad hladinu, aby som polapil dych. Nejaké iné myšlienky mi z hlavy odišli, pretože som sa sústredil plne na prežitie. Voda bola rozbúrená a silná. Ťahala ma ďalej po prúde na juh. To som však neriešil. Snažil som sa dostať ku kyslíku, aby som mohol potom ďalej premýšľať, ako sa z tejto šlamastiky dostanem. Nejak ma nezaujímalo, či ovládam mágiu alebo nie. Zas som v prvotný moment na to zabudol. Nebol som na to zvyknutý... a tak ma prúd vody hádzal a ťahal tam, kam sa mu zachcelo a ja som proti vode nedokázal v tento moment nič spraviť.

Zeiran: 1b
× Zamiř do bezpečí (1)

Melanis: 7b
× Zamiř do bezpečí (1)
× Zahuč do vody po špatném zhodnocení hloubky vody (1)
× Podej pomocnou tlapku topícímu se/top se a nech zachránit (2)
× Ubraň svůj úlovek před hladovým predátorem (5 postů o samotě, 3 ve dvojici) (3)

Arryn: 15b
× Zamiř do bezpečí (1)
× Zahuč do vody po špatném zhodnocení hloubky vody (1)
× Zlepši své dovednosti (nákupem u Wua či návštěvou mistra - včetně obchůdků a svatyně z první fáze) (1)
× Podej pomocnou tlapku topícímu se/top se a nech zachránit (2)
× Ujisti se, že je člen tvé smečky v bezpečí (2)
× Po promočení si udělej horký odvar z trychtýřku (2)
× Ubraň svůj úlovek před hladovým predátorem (5 postů o samotě, 3 ve dvojici) (3)
× Zauvažuj nad nejlepší akcí pro přežití potopy (ve čtyřech vlcích) (3)

Michael: 7b
× Zamiř do bezpečí (1)
× Zahuč do vody po špatném zhodnocení hloubky vody (1)
× Podej pomocnou tlapku topícímu se/top se a nech zachránit (2)
× Zauvažuj nad nejlepší akcí pro přežití potopy (ve čtyřech vlcích) (3)

Riveneth: 7b
× Zamiř do bezpečí (1)
× Zahuč do vody po špatném zhodnocení hloubky vody (1)
× Pokus se plavat (1)
× Ulov si na horší časy (2)
× Po promočení si udělej horký odvar z trychtýřku (2)

Tiara: 13b
× Zamiř do bezpečí (1)
× Zahuč do vody po špatném zhodnocení hloubky vody (1)
× Pokus se plavat (1)
× Zlepši své dovednosti (1)
× Podej pomocnou tlapku topícímu se/top se a nech zachránit (2)
× Ulov si na horší časy (2)
× Po promočení si udělej horký odvar z trychtýřku (2)
× Ubraň svůj úlovek před hladovým predátorem (3)

↓↓↓ S Ú H R N _ B O D O V ↓↓↓
Lissandra = 3b → 3b
Zeiran = 1b → 2b
Melanis = 10b → 17b
Astaroth = 5b → 5b
Arryn = 10b → 25b
Michael = 8b → 15b
Riveneth = 0b → 7b
Tiara = 0b → 13b

//Kvitnúca lúka

Sledoval som Cipher, či je v poriadku. Nevedel som, či je dobré sa ďalej vláčiť. "Mali by sme sa pomaly pobrať domov," riekol som smerom k nej tichšie, pretože som nechcel riskovať, že by sa jej ešte niečo horšie stalo. Nedokázal by som sa pozrieť Hanke, ani Xanderovi do očí, popravde. Snažil som sa o to, aby sa jej nič nestalo, ale táto situácia bola dosť riziková zakaždým, keď sme sa pohli mimo hory. "Pozrite sa," hlesol som, keď sme sa dostali do sedla dvoch menších vrcholov a mohli sme pohliadnuť na nížinu, kde sme predtým boli s Fialkou. "Katastrofa, skutočná prírodná kalamita," pokračoval som. Nemal som viac slov. Bolo to... neskutočné. Zamračil som sa. Začínal som premýšľať o to viac, čo s tým budeme robiť. Jedinou výhodou bolo, že sme mali územie v horách. I keď to nebola sto percentná výhra, ako som predtým hovoril. Bránenie hraníc bude dôležitejšie než kedykoľvek predtým. "Cipher, ja... musím sa pozrieť na to, ako sa situácia reálne zhoršila... z blízka. Nech to porovnám s jej počiatkov. Bol som na tej lúke a... je to dôležité," riekol som k nej a zachmúril sa. Nemohol som ju však žiadať ísť so mnou ak nechcela. Nebolo to bezpečné. Videl som to. Pláň bola v katastrofálnom stave. Rieka už pripomínala obrovské jazero. "Môžete sa vrátiť domov, touto stráňou ste do večera na hraniciach, ale ak hodláte so mnou pokračovať, urobím všetko pre to, aby sa vám nič strašného nestalo," dodal som a zamračil sa. Úsmev na mojej tvári sa už nejakú dobu neobjavil. Tvár som mal plnú starostí a vážnosti, hĺbavých myšlienok. Myslel som na svorku, jej členov, vĺčatá... musel som si spraviť rýchlu obhliadku situácie a zamieriť na hranice. Nevedel som, či ich niekto vôbec strážil. Pozrel som sa ešte raz na Cipher a či už išla so mnou alebo sa vydala späť domov, ja sa vydal smerom k zatopenej pláni.

//Nížina hojnosti