Příspěvky uživatele

< návrat zpět

medzipost kým Dorya hodí post s vývarom // reč na Solveig

Zhodli sme sa na tom, že situácia je naozaj zlá, ale nikto z nás nedokázal povedať, kam až môže zájsť, aby bola horšia. Zamračil som sa. Potreboval som sa len kus ohriať a vydať sa späť do terénu, aby som videl, čo sa tam vlastne deje a vedel svorku informovať, ak sa to ešte väčšmi zhorší. Povzdychol som si a ustarostene sa pozrel hlavne na Hanku a potom na vĺčatá. Či už tie najmenšie alebo tie väčšie. Dreva sme nemali dostatok, hlavne bolo navlhnuté, čo by nerobilo dobrotu. Jedinou šancou na lepšie podmienky bola prítomnosť vlkov s ohňom, čo by vedeli vyhrievať okolie. Ale... to zas nebolo úplné riešenie. Museli sme niečo s počasím urobiť. Prosiť bohov? Vypočuli by naše prosby? "Samozrejme, len dajte vedieť, ak budete niečo potrebovať," reagoval som na Mercera, ktorý ma vyrušil z myšlienok. "Oddychujte, drahá Sierro," povedal som k vlčici a následne sa rozišiel za Fialkou, ktorá mierila do liečiteľského kútiku. U toho som sa pozrel i k Hanke, ktorá sa však zhovárala inde, azda sa však i ona za nami vydala na čajový dýchanok? Bol by som za to neskutočne rád. Nasledoval som i Cipher a pohľadom prešiel na drobca, ktororý sa tu tiež zjavil. Toto vĺča som ešte nevidel, bola však zvedavá, čo robí Fialka. "Vývar ťa zahreje drobec, ako sa voláš? Ja som Arryn," riekol som k vĺčaťu (Solveig) a usmial sa na neho. S mladými som sa rozprával inak než s dospelými a bolo vidieť na mne, že i skrývam tie problémy, ktoré som riešil momentálne. Starosti. "Až sa zahrejem a premočená srsť vyschne, pôjdem opäť na ohliadku. Je potrebné monitorovať zhoršujúci sa stav alebo... v lepšom prípade, ten zlepšujúci," vydýchol som a pozrel sa na Fialku, či je s vývarom hotová. Chcel som jej pomôcť, ak by to potrebovala, inak som len trpezlivo vyčkával. "Kto sa však do toho blázinca vydá so mnou," zasmial som sa a pozrel sa na Cipher. Bola by ochotná sa vydať na obhliadku so mnou? Aspoň sme sa mohli lepšie spoznať.

//Alatey

Reakce na: Hanka, Dorya, Mercer/Sierra/vĺčatá, Stina, Espen, Vidar, Cipher ._.

Miloval som na Hanke to, že i keď jej bolo niečo proti srsti, vždy sme našli kompromis, ako danú vec vyriešiť. Pousmial som sa a prešiel jej ňufákom po mokrom líci, i zo mňa ešte voda stekala ako som bol premočený. "Nemusíš mať už o mňa strach, nepôjdem sám," sľúbil som jej, no u toho som sa pozrel na Fialku. Nechcel som ju už nikam ťahať. Musela si oddýchnuť. "Necítite nikde bolesť? Už sme v bezpečí, môžete si tu pokojne oddýchnuť aj niekoľko dní. Nezranili ste sa niekde cestou?" ubezpečoval som sa o stave Fialky, či je v poriadku. Nechcel som, aby sa niečo stalo ďalšiemu členovi a ešte po tom, čo bola so mnou. "A čo ty, drahá? Vonku si musela premrznúť až na kosť. Šalvej mi s mojou váženou spoločníčkou urobili teplý odvar, keď ma sem Vločka s vĺčatmi dotiahla. Dosť ma zahrial a pomohol, mohli by sme niečo také urobiť i pre vás dve, prípadne ostatných premrznutých členov v úkryte?" nadhodil som a pozrel sa u toho na Fialku, či by niečo také bolo možné. "Nechcem, aby si prechladla, kto ťa bude počúvať kýchať," zavrnel som Hanke do ucha a prezrel si ju. Okrem krvácajúceho srdca a premočeného kožucha však vyzerala v poriadku a teraz bola i v bezpečí. "Môžeme každopádne o tom niekedy podiskutovať a niečo spoločne vymyslieť," riekol som a usmial sa na Fialku. Určite spoločne vymyslíme nejaké vážené meno! "Už ťa takto neopustím," doplnil som jej vetu a díval sa na ňu s bolesťou v očiach. Nechcel som, aby sa tak trápila. Radšej však utiekla pozornosťou k vlčici, ktorá bola dcérou Cinder. Vedel som o nich, no nikdy som sa s jej vrhom moc nestýkal. Nasledoval som ju až k nej a pozrel sa i na Espena, ktorého som už stretol a Sierru s Mercerom. Stinu. Kedy sa stali kamarátkami? Všetko som prepásol. Musel som to napraviť. Vĺčatá už boli na svete. Dlho som ich rušiť nechcel. "Prajem vám pekné skoré ráno," zatiahol som a pokračoval: "Prepáčte, že rušíme. Mercere, Vidare." Pri ích menách som len úctivo kývol hlavou a pokračoval k vlčiciam: "vy musíte byť drahá Sierra, želám vám zdravý a silný vrh. Gratulujem vám obom, Merceri a Sierro. Stino, rád vás spoznávam i takto osobne. Espene, rád ťa znova vidím." Venoval som im zdvorilý úklon a prešiel na mladú vlčku. "Cipher, rád by som sa vám predstavil. Moje meno je Arryn a som miestnym hraničiarom. Ospravedlňte ma, nechcem byť nezdvorilý vzhľadom na..." odmlčal som sa. Pocítil som opäť ten zvláštny pocit žiaľu a hnevu. "Neušlo mi však, že ste sa vydali preskúmať okolie. Ja a moja ctená spoločníčka," kukol som u toho na premočenú Doryu: "Sme sa vydali obzrieť terén tiež. Videli sme záplavy všade po okolí hôr. Na planine i v tajge... domnievame sa, že more sa taktiež vyplavuje, pretože zatopené mokrady v tajge niesli pachuť soli. Všetky vodné toky sú rozbúrené a planiny rozbahnené." Pozrel som sa i na Mercera, Vidara a ostatných. "Dúfam, že ste v poriadku a na vašej ceste sa vám nič nestalo. Alebo áno?" chcel som sa ubezpečiť, že je ona v poriadku a u toho sa pozrel i na ostatných: "Mali by sme pripraviť suché kožušiny a drevo na podpal, ak máme niekde zásoby, aby sme zahriali tých, čo prídu hľadať sem bezpečný úkryt. Až moja srsť obschne, vydám sa do toho lejaku opäť. Budem hľadať dobrovoľníka, ktorý sa vydá so mnou. Sám by nemal v tomto nečase odchádzať nikto." Zamračil som sa a pozrel sa na Cipher. "Nikto netuší, ako dlho táto situácia potrvá, ale... svorka musí držať pri sebe viac než obvykle. Pamätám si, že mi Šalvej robila teplý odvar, ktorý ma zahrial, keď ma sem podchladeného a zraneného dotiahli. Azda by bolo fajn, ak by sme ho mali vždy pripravený pre premočených členov svorky a vĺčatá, aby neochoreli?" riekol som a u toho sa pozrel opäť na Fialku. "Mercer, ako sa cíti vaša partnerka? Čo vĺčatá? Nepotrebujete niečo?" otázal som sa vlka. Chápal som, že budú chcieť svoj pokoj, ale museli byť informovaný. Následne som odstúpil stranou a počkal, čo mi k tomu povedia ostatní. Mal som však v pláne zájsť do liečiteľského kútiku, ak Fialka zvolí.

× Ujisti se, že je člen tvé smečky v bezpečí (2b)
× Zauvažuj nad nejlepší akcí pro přežití potopy (3b)

Lissandra: 3b
× Promluv si s jiným vlkem o momentálním počasí (1)
× Dej své alfě (nebo betě*) vědět o momentální situaci (2)

Zeiran: 1b
× Promluv si s jiným vlkem o momentálním počasí (1)

Melanis: 10b
× Promluv si s jiným vlkem o momentálním počasí (1)
× Projdi se po zatopeném území (1)
× Pokus se plavat (1)
× Dej své alfě (nebo betě*) vědět o momentální situaci (2)
× Ulov si na horší časy (2)
× Vydej se hledat bezpečné místo (3)

Astaroth: 5b
× Promluv si s jiným vlkem o momentálním počasí (1)
× Projdi se po zatopeném území (1)
× Pokus se plavat (1)
× Dej své alfě (nebo betě*) vědět o momentální situaci (2)

Arryn: 10b
× Promluv si s jiným vlkem o momentálním počasí (1)
× Projdi se po zatopeném území (1)
× Pokus se plavat (1)
× Dej své alfě (nebo betě*) vědět o momentální situaci (2)
× Ulov si na horší časy (2)
× Vydej se hledat bezpečné místo (3)

Michael: 8b
× Promluv si s jiným vlkem o momentálním počasí (1)
× Projdi se po zatopeném území (1)
× Pokus se plavat (1)
× Ulov si na horší časy (2)
× Vydej se hledat bezpečné místo (3)

"Máš pravdu. Ale ty si tu stále a na tvojom zdraví záleží," riekol som ustarane a prehliadol si ju. Bola tu celý ten čas. Hneval som sa, ale nie na ňu, no na seba, že som odišiel. Na druhú stranu som zistil informácie, ktoré sa svorke skutočne hodili. "Einara sme nevideli, ani nikoho iného. Mnoho vlkov sa radšej vydalo hľadať ukrytý než sa v tomto počasí prechádzať ostrovmi," odpovedal som jej na slová a zamračil sa. Mala však pravdu. Museli sme im dať vedieť. "Vydám sa opäť na obhliadku a ak na niekoho narazím, oboznámim ho s tým. Nie je bezpečné vyliezať von... Otázkou je, ako dlho bude tento dážď trvať," dodal som napokon a vyzeral som dosť napäto. Štvalo ma to, ale tak čo sa s tým dslo robiť. "Nepáči sa ti meno Fialka? Veď tu máme vlkov menom Šalvej, Trezalka..." namietol som a pozrel sa na Fialku. "Máme vám vymyslieť iné meno? Prepáčte, ale mágiu myšlienok neovládame... Alebo?" otázal som ds i na Hanku a následne prešiel na vĺča Cinder. Nepoznali sme sa osobne, ale prehľad o vlkoch vo svorke som mal len vďaka zrazom predtým i teraz. Hanka da vybrala smerom k úkrytu a ja ju nasledoval. "Až tento hnev bohov pominie, rád by som ti ukázal jedno miesto," riekol som tichšie smerom k nej a následne pokračoval: "Narazil som i na toho obchodníka. Už ma žiaden zával nezaskočí a... Cítim sa oveľa lepšie.." klamal som. Z časti. Rebrá ma na boku stále pobolievali, ale však to sa už dolieči! Inak som sa cítil fajn. Pohľadom som prešiel na Fialku, či nás nasleduje do sucha.

//Úkryt

× Dej své alfě (nebo betě*) vědět o momentální situaci (2b)

//Hraničné pohorie

Po našom stretnutí s tajomným obchodníkom, sme sa vydali smerom k územiu svorky. Nebolo tak ďaleko, ale predsa len v tomto počasí cestovať horami nebolo úplne najpríjemnejšie. Sklonil som sa mierne nižšie, keď som sledoval stopy, ktoré viedli v cestičke. Veľmi rýchlo ich však zmýval dážď. Čoskoro sme sa však dostali k hraniciam svorky. Nikoho sme nikde nestretli. Bolo to až priam divné. Vystrčil som krk a rozhliadal sa okolo seba. Naozaj tu nikto nebol. Preto som zamieril k úkrytu. Museli sme prejsť aj okolo stromu, ktorý vyrašil nad hrobom Cinder. Avšak nečakal som, že na tom daždi uvidím stáť Hanku. Privrel som oči a pichlo ma u srdiečka, keď som ju u toho videl. "Mali by sme Hanke dať vedieť, čo sa v okolí deje," riekol som smerom k Fialke. Pomaly som podišiel k miestu, kde sedela Hanka. Nežne som sa na ňu pozrel. Chcel som si k nej sadnúť, odtiahnúť ju do úkrytu, ale najskôr sme museli sa baviť vo formálnej rovinne. Poznal som svoje povinnosti a dôležitosť takýchto vecí. "Hanko, mrzí ma to," začal som opatrne, aby som si získal jej pozornosť. Bolelo ma srdce, keď som sa na ňu díval. Nedokázal som jej však pomôcť, mohol som byť jej oporou, ale vysporiadať sa s tým musela sama. "S Fialkou sme sa prešli po okolí. Ten dážď je nekonečný a má dopad na krajinu. Vodné toky sú preplnené a vylievajú sa. Čoskoro bude bezpečno len na horách, ak neprestane pršať. Mali by sme zvážiť, či nezačneme plánovať niečo, ako tento problém vyriešiť alebo aspoň oddialiť," pokračoval som a pozrel sa na FIalku. Chcela ma v niečom doplniť? Ktovie. Moja pozornosť však čokoro padla na Hanku, ktorá bola v tento moment pre mňa najviac dôležitá. "Mali by sme sa ísť pred tým dažďom ukryť, než budeme mokrí ako myší," nadhodil som, i keď ja už tak mokrý bol. Chcel som ju odtiahnuť do úkrytu, aby i tam oddchla, ale pochyboval som, že s ňou pohnem. Preto som k nej došiel a prešiel jej ňufákom po líci. Obtrel som sa o ňu a drgol bokom No, poďme Dvíhať a a kráčať. Jedna labka za druhou a tak.

× Zlepši své dovednosti (nákupem u Wua či návštěvou mistra - včetně obchůdků a svatyně z první fáze)

Spali sme niekoľko hodín. Nič sa mi nesnívalo. Tak moc som bol unavený. Strihol som uchom a začal sa pomaly prebúdzať za zvukov dažďu. Avšak to nebolo to jediné. Voda začala stekať i k nám do úkrytu. Nebol už viac tak bezpečné, ako sme sa domnievali. "Fialko, vzbuďte sa, musíme odísť," riekol som a nežne do nej štuchal ňufákom. Ak sa neprebrala dostatočne skoro, pridal som na sile. Napokon až sa prebrala a ukázal som ňufákom na vodu, ktorá do jaskyňky vtekala, som sa postavil na rovné labky. "Poďme na územie a nájdime Einara alebo Hanku," nadhodil som a vydal sa von z nášho dočasného úkrytu. Počkal som na Fialku a následne sa vydal smerom k hraniciam, aby sme sa dostali čo najskôr domov. Dážď nás čoskoro opäť celým zmáčal. Darmo sme kus poschli, už sme zas boli celí mokrí. "Vidíte tie stopy?" začal som a pozrel sa na stopy v cestičke pred nami. Čoskoro sme dobehli vozíčkara, teda Wua. Už som o ňom počul, ale nepamätal som si, že by som na neho narazil. Pozrel som sa na Fialku, či ho ona videla. Položil som zajace na zem, keď sme prišli k jeho vozíku.

"Krásnu noc vám želám, cudzinče," riekol som a dal sa s ním do reči. Veľmi rýchlo mi predstavil svoju terajšiu ponuku a svoje služby. Bolo to zvláštne stretnutie, no rýchlo som zistil, aké super veci má pri sebe a ako som sa mohol posilniť k tomu, aby som bol silnejší a svorka zo mňa niečo užitočné mala. Konečne nebudem slabý a dokážem im pomôcť! Vydýchol som si a pozrel sa na Fialku, či i ona niečo chce. Ja som bol kus nervózny z toho, keď povedal, že zo mňa urobí konečne poriadneho vlka. No súhlasil som... nečakal som však, že mi zmení celý vzhľad!

Keď sa naše stretnutie ukončilo, vzal som zajace a spolu s Fialkou sme v daždi pokračovali ďalej do hôr. Cesta bola namáhavá, ale domov sme sa dostať jednoducho museli. Vydal som sa smerom k hraniciam a následne k úkrytu. Cesta bola jasná. Hľadal som kohokoľvek zo svorky, aby som ho varoval o tom, čo sa na prilahlých územiach nachádza!

//Alatey

N Á K U P

Voľné sloty
> 4 / 5 / 6 slot na mágiu → 450 kšm (100+150+200)

Elementy & Mágie
> Vzduch → 180 kšm
> Zem → 180 kšm
> Hradba → 200 kšm + 5 rubínov
> Svetlo → 170 kšm + 3 rubíny

Tlapky do mágií
> Voda → 8 až 11 → 500 kšm
> Hradba → 2 až 10 → 810 kšm
> Svetlo → 2 až 8 → 560 kšm
> Vzduch → 2 až 6 → 350 kšm
> Zem → 2 až 5 → 260 kšm

Vzhľad
200 kšm

Dokopy to bude:
3940 kšm - 30% (1182) = 2758 kšm

Platím teda:
2678 kšm + 8 rubínov

Na účte mám:
2029 kšm 70 rubínov 44 mincí
Rozmieňam 17 mincí na 680 kšm.
Budem mať 2709 kšm / 70 rubínov / 27 mincí

Ostane mi po vyplatení
31 kšm / 62 rubínov / 27 mincí

Schváleno

× Vydej se hledat bezpečné místo (3b) - 5/5

Labky sa mi šmýkali na rozbahnenej horskej pôde. Voda nechcela ustáť, ale ani naša nádej sa nenechala krutým dažďom zmyť. Neustále som kontroloval Fialku, či je v poriadku. Nechcel som, aby sa jej niečo stalo. Bral som za ňu zodpovednosť. Strihol som uchom a pokračoval v ceste k štrbine, na ktorú predtým Fialka upozornila. Boli sme skoro u nej, ale stále nám chýbalo kus vystúpať. Chvíľu to trvalo. Plno úsilia a námahy, ale napokon sme sa dostali do zdárneho konca. Azda zdárneho. Ešte nebolo rozhodnuté, či ten úkryt bude bezpečný. Mohla to byť len prasklina v skaliskách. Obzrel som si bralo, aby jaskyňu nezrútil nejaký zosuv. Hej, mal som nepríjemné záblesky spomienok. Horšie som videl, keďže svetlo Fialky zhaslo pred časom. Nastražil som uši a vošiel do otvoru. Nebolo tam veľa miesta, ale stačilo nám to, aby sme nabrali nové sily predtým, než budeme pokračovať hlbšie do hôr späť domov. Položil som zajace na zem a otriasol sa. "Ospravedlňujem sa vám," riekol som k nej, ale očakával som, že urobí to isté. Vyzeralo to tu bezpečne, muselo to byť bezpečné. Inam sa mi už kráčať nechcelo. Celé telo ma bolelo, ako postupne zo mňa opadával ten adrenalín. "Oddýchnime si trochu, než sa vrátime domov a povieme ostatným, čo sme videli," povedal som a ľahol si na zem. Museli sme si trochu pospať. "Vyzerá to tu bezpečne, nebojte sa. Keby sa čokoľvek stane, vzbudte vy mňa alebo ja vás, drahá," riekol som a pozrel sa na ňu, či ma počúva. Povzdychol som si. Bol som celý unavený a presilený. Položil som si hlavu na labky . Potreboval som spánok. Veľa spánku, ale to mi určite nebude dopriate, ale aspoň trochu. "Oddýchnite si, pospite si, zaslúžite si to. Boli ste skutočne statočná," povedal som jej s úsmevom a dodal: "Usmiala sa na nás šťastena s týmto úkrytom. Azda sa na nás usmeje i s počasím." Povzdychol som si a kývol hlavou. Napokon som zavrel oči a takmer okamžite zaspal. Cítil som sa tu oveľa lepšie.

× Vydej se hledat bezpečné místo (3b) - 4/5

Hory vedeli byť veľmi zrádne. Stopy, na ktoré kde- sme narazili som nebral príliš vážne. Aj keď som rozmýšľal, či to tiež nebudú votrelci. Nechcel som však Fialki vystavovať nebezpečenstvu. Preto som vždy zamieril iným smerom. Nechcel som teraz na nikoho naraziť. Azda neskôr sa na hranice vydám sám. Nastražil som uši a pozrel sa niekam do diaľky. Zdalo sa mi, že som tam videl pohyb. Zachmúril som sa, no po chvíli som si uvedomil, že to bola len nejaká zatúlana horská koza. Tiež hľadala miesto, kde sa môže ukryť. "Užf tam fudeme," zamumlal som so zajacmi v papuli a pozrel sa prívetivo na Fialku. Chcel som, aby sa cítila v bezpečí. Nech sa zbytočne nestresuje. Situácia na ostrovoch bola sama o sebe stresujúca. Pomyslel som si, ako to zvláda Hanka. Až si oddýchneme, budeme sa musieť vydať domov a ja ju musím nájsť. Dúfal som, že nemokne na tom daždi. Teraz sme mali však iné starosti. Hľadanie bezpečného miesta bolo náročné. No i tak som sa tváril, že viem presne, kam idem. O to väčšmi som hľadal nejakú nádej v skalách. Modlil som sa a prosil o zľutovanie. Nie kvôli sebe, ale kvôli Fialke. Napokon sa mi predsa pošťastilo niečo zazrieť. Bolo to však s pomocou Fialky, ktorá si snáď onú škulinu všimla skôr než ja. "Fam," riekol som a ukázal na menšiu skulinu, ku ktorej sme však museli najskôr vyliezť ešte niekoľko desiatok metrov vyššie. Náš cieľ ma oddych bol však ma dosah labky. Museli sme zabrať z posledných síl!

× Vydej se hledat bezpečné místo (3b) - 3/5

Všimol som si, ako Fialka pozerá raz za čas za nás. Akoby nás malo niečo alebo niekto sledovať. Moc vonka asi nechodila alebo si už zažila nejaké príhody. Nevedel som, čo si odžila. Snažil som sa preto vyzerať pokojne a sebaisto, aby sa cítila lepšie. Aby cítila, že ju ochránim. Nás. Pozrel som sa na vodu, ktorá stekala po skalnatom brale. Zamračil som sa. Ak to pôjde takto ďalej, ani v horách nebude bezpečno. Mohli sa vôbec vytopiť? Bolo to vôbec možné? Nikdy som o tom ešte nepočul, ale žili sme v krajine mágie. Všetko bolo možné. Nechcel som však desiť Fialku a nechal si tak svoje myšlienky na neskôr. Nepotreboval som ju stresovať. Sama mala čo robiť so sebou. "Tá vfoda fe fšade," zamrmlal som a zamračil sa ešte väčšmi, keď sme museli zastať lebo pred nami bola prepadnutá zem, kadiaľ sa rynula voda. Tadiaľto cesta na bezpečné miesto neviedla. Zabručal som. Čo sme mali robiť? Začal som sa obzerať okolo. Drgol som ramenom do Fialky aby sme sa vydali iným smerom. Museli sme vyjsť ešte vyššie. Kde sa teraz ukrývali jaskyne, keď sme ich potrebovali? Už sme boli tak premočení a ofúknutí, že to nebolo dobré. Nemohli sme ochorieť. "Fidí nfečo?" opýtal som sa jej a sám fialkavými zrakmi sondoval po okolí, či niečo neuvidím. No vietor a kvapky, ktoré mi šľahali do očí, mi v tom pekne bránili. Už i tie zajace boli na chlp mokré a ťažké.

× Vydej se hledat bezpečné místo (3b) - 2/5

//Mokřady

Mlčky sme sa vydali späť do hôr. V mojej hlave kolovalo množstvo otázok a premýšľal som nad všeličím. Strihol som uchom. Mal by som sa pozrieť aj ďalej do sveta, vidieť, čo sa tu vlastne deje, aby sme boli pripravený na to, čo príde. Nastražil som uši, keď sa mi zazdalo, že počujem žblnkanie vody, akoby niekto v lese s nami bol. Nečudoval by som sa tomu, no asi som mal fantómové schýzy. Potriasol som hlavou a zadíval sa niekam na vrchol jednej z hôr. Bolo na čase sa do nich vrátiť. Boli bezpečné a mohli sme tam nájsť útočisko, ktoré sme tak hľadali. Pohľad som stočil naspäť k Fialke, keď mi vzala jedného zo zajacov, chcela pomáhať, a tak som ju nechal. "Skofo tam smfe," zamrmlal som, keď sme začali stúpať vyššie. Nechcel som jaskyňu hľadať takto nízko. Nebolo to tu bezpečné. Stále tá voda stekala z vrcholov a tu sa mohli tvoriť rôzne jazierka. Museli sme nájsť niečo, čo bude... na tom lepšie. Ale kam zamieriť? Poznal som územie a hranice, ale takto nízko? Veru som celé hory ešte neschodil, ale nadával som si, že som tak ešte neučinil. "Poďfe fade," riekol som a kývol ňufákom náhodným smerom, aby sme sa prešli po stráni a snáď niečo, kam by sme sa obaja vliezli, aj našli. Fialka vyzerala, že ovládala mágie, a tak nás istotne dokáže zahriať, až prestaneme moknúť. Presne to sme obaja potrebovali!

× Projdi se po zatopeném území (1b) - 2/2
× Vydej se hledat bezpečné místo (3b) - 1/5

Pozoroval som les a vodu, ktorá ho zaplavovala. Zamračil som sa. Obával som sa najhoršieho. Avšak nechcel som si to priznať, preto som to nechal tak tú myšlienku teraz. Avšak z môjho rozmýšľania ma vyviedol zvuk, ktorý som začul. Žblnkanie vody bolo viac než bežné, keďže pršalo a my sme sa tu brodili v močiaroch. Avšak tento žblnk bol... Väčší. Otočil som sa prudko, azda prudšie než som mal, lebo mi niekde v stavcoch ruplo. Zaksichtil som sa a pohliadol na fialovú srsť, ktorá sa ponorila pod vodu. Okamžite som pustil zajace do vody. Neboli tak dôležité ako Fialka. V tme som sa ponoril pod vodu a začal hľadať jej telo. Keď som naň narazil, chytil som ju za šiju a začal ťahať späť nahor. Dopomohol som si i mágiou. Keď sme sa vynorili, odtiahol som ju hneď na miesto, ktoré bolo plytšie. "Ste v poriadku?" opýtal som sa jej s ustarostenou tvárou. Bože čo som zas vymýšľal. Mal som chodiť na tieto výpravy sám. Zamračil som sa esteu väčšmi. Ked som videl, že dýcha, skočil som pre zajace. Našiel som však len troch. Jedného niekam odtiahla voda. A nech. Vzal som ich späť k Fialke. "Stačilo, poďme nájsť nejaký úkryt v horách. Vonku nie je bezpečno a v tej vode cítim soľ," riekol som a hlas sa mi mierne zatriasol. Znamenalo to, že hladina mora stúpla. Miešala sa s tou ostrovnou. Ktovie akú paseku to napáchalo v iných častiach krajiny. "Poďme," povedal som a kývol vhlavou. Vzal som zajace a podoprel Fialku. Musel som jej nájsť úkryt, aby si oddýchla a trochu preschla. Ale kde? B horách. Na územie je to však ďaleko. Museli sme preskúmať úpätie a nájsť nejakú jaskyňku.

//Hraničné pohorie

× Projdi se po zatopeném území (1b) - 1/2

//Hraničné pohorie

I napriek podmienkam, aké tu boli... Mi na tvári pohrával pobavený výraz. Chápal som, že určite nie je nadšená z mojej tvrdohlavosti. Ale prežil som i horšie. Nemohol som byť teraz ten pacient a len oddychovať, keď bolo potrebné sa starať o svorku. Keď som bol mimo, umrela Cinder. A to som nemohol dovoliť, aby da stalo znova. Preto som pokračoval ďalej. Nechcel som ísť ďaleko, ale rozhodne sme museli pokračovať. Kukol som sa na Fialku, či ma nasleduje. Pokračovali sme lesom, ktorý bol pod vodou, ale čím ďalej sme šli, tým vody pribúdalo, až som stál vo vode po kolená. Zamračil som sa. Neveštilo to nič dobre, keď ani lesy nezvládali spracúvať vodu. "Tfotfo fe nfe dobfe," zamumlal som so zajacmi v papuli. Vcelku sa mi páčil orb, ktorý vyvolala Fialka, pretože sme.mohli vidieť na cestu a i do okolia, ak ho kus zosilnela. Nepáčilo sa mi to. Vôbec. Zamračil som sa. "Pfejdimfe esfte fusok," riekol som a ešte sa vydal ďalej. Chcel som pohliadnut ideálne i na kraj lesu, tam kde bolo more. Avšak vody bolo skutočne viac... A viac... Obával som sa najhoršieho a srsť na šiji sa mi začínala ježiť. Nemohlo to tak byť. Proste nemohlo. S ustarostenym pohľadom som sa pozrel na Fialku.

//nížina hojnosti

Dostali sme sa na druhý breh. Pozrel som sa na Fialku. Cítil som sa podobne vyčerpane len som to na sebe nedal poznať. K tomu som mal aspoň viac svalov než ona a tým pádom ma to až tak nezložilo. "Rád by som vás i poniesol na chrbte, ale stále cítim bolesť na rebrách z toho závalu..." povedal som mierne zahanbene. Následne som sa pozrel k horám. "Mrzí ma to, ale na oddych teraz nie je čas. Poďte, pomôžem vám," dodal som a ponúkol vlčici oporu. Schmatol som do papule aj jej väčšieho zajaca a nechal jej len mladého. Nech má o niečo ľahšiu záťaž, ale zároveň nech si myslí, že pomáha. Opäť sme sa vydali smerom do hôr. Očividne v tomto počasí boli hory jediné, ktoré mali výhodu pred valiacou sa vodou. Už som si i začínal zvykať na svoj mokrý kožuch, no nemohol som povedať, že by to bolo nejak dva krát príjemné. Ako sme kráčali po jednom z hrebeňov, videli sme i na druhú stranu krajiny. Avšak bola tma a v podstate sa nedalo skoro nič vidieť. Napadla ma však jedna vec. Strihol som uchom a pozrel sa na Fialku. Zastavil som sa a pustil zajace na horskú cestu. "Pôjdem sa pozrieť ešte tu do okolia. Chcem vidieť, či je to na viacerých miestach. Nemusíte ísť so mnou, ale ak chcete, budem za vašu spoločnosť rád. Ste veľmi odvážna," riekol som a venoval jej priateľský úsmev. Potom som vzal onoho zajaca cislo jedna aj dva a l tri a vydal sa cdz hory smerom k tajge. Chcel som vidieť ako je všetko zatopené a možno to bolo len planinou kvôli rieke. Ktovie... Nastražil som uši a pomaly začal klesať. Dostával som však chuť kričať, keď som si uvedomoval, že voda stojí skutočne všade a vodné toky sa len budú vylievať. Ostrovy. Najviac ma znepokojovalo, že sme na ostrovoch.

//Mokrady

× Pokus se plavat (1b)

Pohľadom som sledoval Fialku. Našťastie sa jej podarilo uloviť dvoch zajacov bez väčšieho zranenia. Respektíve žiadneho. Bola to veľmi pozoruhodná vlčica. Zaujimalo ma, čo si už vo svojom živote odžila. Mnohé... Ale pokiaľ nebudem vedieť čítať myšlienky, mohol som len hádať. Vrátila sa ku mne a ja zamával chvostom. "Výborný úlovok! Ste veľmi šikovná, určite ste v živote už toho kopu nalovili!" zložil som jej kompliment a pousmial sa. Bolo na čase však pokračovať ďalej. Ako som sa však díval na pláň, všade bola voda. Nie len z oblakov ale i z rieky. Bola už tma. Zotmelo sa. Nechcel som riskovať hľadanie inej cesty. Ak sme chceli vyjsť späť do hôr, ocividne sme na výber nemali. "Budeme to musieť preplávať. Prúd bude silný, pozri aká je tá voda," riekol som a kývol bradou smerom k rieke. Nie len, že mala vyliaty breh. Ona sama o sebe bola divokejšie než kedykoľvek predtým. "Nemusíte sa báť, ja vám s mágiou pomôžem ak to bude v mojich silách," zamumlal som smerom k nej a kývol hlavou. "Čím rýchlejšie to bude... Tým pre nás lepšie," dodal som napokon. Následne som uchopil svoje zajace a došiel k rieke. Kývol som jej, aby šla prvá. Následne som ju nasledoval. Prúd bol silný a ja mal čo robiť, aby som sa nejak udržal. Rieka ma stiahla o niekoľko metrov dole a bolo to horšie každou sekundou, ktorá nás delila od druhého brehu. Mágiou som sa snažil manipulovať so silou prúdu vody, aby sa mi ľahšie plávalo. Zamračil som sa a pridal do temoa. Ešte, že som mal tú silu a výdrž. Iný by to i vzdali. Zavrčal by som, keby som nemal v papuli mokré kožuchy zajacov. Po očku som sledoval Fialku, či tiež nebude potrebovať pomoc. Zaberal som ďalej labami a snažil sa rieku preplávať zo všetkých síl. Svaly ma.palili a tep sa zvyšoval. Nie len že bolo namáhavé bojovať s prúdom vody, ale voda bola i pekne ľadová. S vypätím všetkých síl a pomoci mágie, sa nám napokon podarilo dostať na druhý breh. Keď sa labky dotkli dna, potešil som sa a začal sa brodiť na pevninu. "Si vfcela?" opýtal som ss jej so zajacmi v hube a ak bola ok, pokračoval som ďalej. Nížina sa pomaly menila na mokradinu. Mali sme čo sme chceli. Teraz sme ss museli vrátiť niekam vyššie... Tam to bolo rozhodne bezpečnejšie!

//Hraničné pohorie

× Ulov si na horší časy (2b) - miniquest 3/3

Periférne som sledoval Fialku, či sa jej darí. Bál som sa o ňu, že sa zraní, no vyzerala vcelku schopne. Veď ešte aby nie! Ušla mi labka na mokrej tráve a rozmáčanej pôde. Na moment som stratil balans, no nespadol som. Ihneď som sa narovnal, i keď ma v boku opäť zabolelo. Nakrčil som ňufák. Musel som sa zamerať väčšmi na svojho ušiaka, aby som sa nezranil a potom som sa mohol strachovať o Fialku. To som i urobil. Svoje modré zraky som upriamil na zajaca a štval ho dokým som nepostrehol jeho únavu.
Zablyslo sa mi v očiach. Mal som šancu, keď som uvidel, ako zajacovi podlízlo nohy. Nespadol, zvládol to. No videl som, ako si natiahol sval. Pokračoval však. Pud prežitia pretrvával. A tak som malinko zrýchlil, no nie veľmi. Stále som nebol tak úplne fit. No ták, už sa vzdaj prosím, pomyslel som si, pretože som sa začal zadýchavať. Presiloval som sa, a to som ešte nevedel, čo ma čaká pri návrate domov. Privrel som zraky a spomalil, v ten moment ušiak zmenil smer a ja zaskočene hľadel na to, ako sa prehnal vedľa mňa. Čo to robil? Otočil som sa po ňom a na šmyku sa zvrtol, aby som natiahol krk a chytil ho. Ušiel mi. Hajzlík. Na prázdno som zacvakol tesáky, ale ako som pokračoval... o niekoľko krokov sa mu pošmyklo, skončil v tráve a ja dostal výhodu. Prišiel som až k nemu, zahryzol sa a ukončil jeho život.
Chvíľu som len tak stál a rozdýchaval to. Bolesť na boku ma stále štvala. Keď som polapil dych, vzal som ušiaka a vydal sa k tomu, čo som ulovil predtým. Zhodil som ho k nemu a pohľadom sledoval Fialku, ako naháňala zajačie mláďa. Bola veľmi šikovná, musel som uznať.