Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Rhysburr
Onemocni - prvá vlna - 2 body
Nakaz iného vlka - Setekhoe; Tajné ostrovy; 6.11. - 2 body
Nakaz iného vlka - Keiji, Gabriel; Kvitnúca lúka; 16.11. - 2 body
3 úlohy - 10kšm + 1 rubín + 3%
Za body si vyberám 1 minca (5b) a 2kšm (1b)
Spolu - 1 minca + 12kšm + 1 rubín + 3% (do rýchlosti prosím)

Naxin
Onemocni - prvá vlna - 2 body
Osud, červená lúka - 3 body
Za body si vyberám 1 minca (5b)

Azrael
Onemocni - nakazený od Morgan; 5.11. - 1 bod
Nakaz iného vlka - Sillarei, úkryt Zlatej, 6.12.- 2 body
Vyhladaj liečiteľa - Sillarei, úkryt Zlatej, 6.12. - 3 body
3 úlohy - 10kšm + 1 rubín + 3%
Za body si vyberám 1 minca (5b) a 2kšm (1b)
Spolu - 1 minca + 12kšm + 1 rubín + 3% (do sily prosím)

Ahvaryan
Predajte informácie svojej alfe - Zlatá svorka 5.12. - 2b
Vyberám si 2kšm (1b) x2
Spolu 4kšm

Luka >
1. najmä Dallius a Alduin

Vlčica takmer vrazila bratovi do stehna, keď pred ňou znenazdajky zastal ako soľný stĺp. Len tak tak sa hlavou vyhla jeho chvostu a tak ho mohla ňufákom šťuchnúť pod rebrá. ,,Čo vyvádzaš?!" zavrčala na neho, no jej uši už mohli počuť čo mal brat na mysli. Vlkov hlas sa vinul ponad celé údolie a oni dvaja neboli príliš ďaleko. Ani jeden z nich sa nepýtal na názor toho druhého, obaja sa takmer až synchronizovane pobrali smerom za hlasom. Nebola si príliš istá či vlka pozná, no mala dojem, že asi bude od nich, keď mal dostatok odvahy na to čo robil. A jej pocit sa zdal byť pravdou ihneď ako jej oči padli na otca. To, že sa tu nachádzali aj ďalší vlci jej bolo jedno, jednu poznala maximálne z videnia a druhé ani to nie. Inštinktívne sa ťahala smerom k otcovi, po očku ale sledujúc aj brata, aby sa jej nestratil z dohľadu. Dallius sa už opýtal na to čo sa chcela spýtať aj ona, tak zostala len ticho pozorovať čo sa deje.

Most >
Dalliove nohy boli dlhšie ako tie jej, už si na svoje postavenie nízkej vlčice celkom zvykla. Vďaka tomu si aj kondičku vybudovala pomerne rýchlo - keď za každým musela vždy utekať zatiaľ čo oni len ležérne kráčali. Teraz sa nad podobným problémom už nezamýšľala a brala to ako niečo normálne, čo bolo súčasťou jej života od narodenia. Na tvári sa jej rozliehal spokojný úsmev. Na ich srsť pmaly ale isto padala noc - jednoducho to najlepšie obdobie, ktoré bolo k vlčicinmu srdcu najbližšie. Možno pri jazere nájdu aj nejakého zajaca a mohli by si spoločne zaspomínať na staré časy. Najmä teda na ten moment kde Dallius niečo ulovil a Rhysburr sa mu to pokúšala ukradnúť. čo môže byť viac ako trochu súrodeneckej šarvátky a nepríjemných pohľadov,
> Jazero

Duny >
Ich konverzácia pomerne rýchlo pohasla, obaja sa venovali tomu čomu sa venovať mali. Kráčaniu. Rhysburr však dobre vedela, že sa plánuje vrátiť k ich téme a možno ešte trošku viac natiahnuť tému vlkov, ktorý sa komu páčia. Dallius sa zdal zatiaľ byť ako z kameňa, zatiaľ spomenul len jednu vlčicu, ale Rhyss nechytala pocit, že by v tom niečo bolo. Vedela však aj, že nemá do vecí cudzích pchať nos, no za prvé, bol to jej brat a za druhé, cudzie veci ju veľmi zaujímali! Rhys zrýchlila krok a držala sa bratovho chvosta. Aj keď len teraz prešla mostom presne opačnou stranou. Pohľadom sa sústredila na bratove zadné laby a ani len nepomyslela na možnosť pozrieť sa smerom dole. Nepríjemný pocit v žalúdku ju ale prenasledoval.
> Lúka cez Les

Rhys ticho sledovala brata ako sa chvastá srnou a možno by si do neho ešte trošku podpichla ak by sa jednalo o niekoho iného. Ale áno, srna znela viac ako len dobre a tak musela pritakať. Aspoň vie za kým môže ísť robiť pekné oči keď bude nabudúce hladná a nebude sa jej chcieť loviť sama pre seba. ,,Ja nechápem na čo ten vlk myslel," krútila hlavou zo strany na stranu na margo Iridana. Popravde jej bolo viacmenej jedno kto si čo robí vo svojom voľnom čase a s akým vlkom sa váľa v tráve. Ale dať sa do partnerstva? S vlkom zo Zlatej? Zlatej? ,,By som chcela byť malá muška na kameni keď sa s ním matka stretne," uškrnula sa. To už sa však Dallius zberal na nohy a ona za ním. Nie ešte jej neujde, ešte si pekne vypočuje jej tiché bľabotanie, lebo na to predsa len bratia boli. Pri otázke ohľadne Havrana prikývla. Hovorili o tom istom vlkovi. ,,Ako, že čo plánujem? Vravím, že sa chcem s ním zblížiť," šťuchla do brata. Akoby nevedel o čom hovorí! ,,Má dobré kontakty v celej svorke a hodilo by sa ho mať na svojej dobrej strane," odfúkla si napokon a nasledovala svojho ryšavého brata. ,,Ja sa tam dostanem," uškrnula sa.
> Most cez Temný les

Rhysburr sa uškŕňala na svojho brata počas toho ako sa obaja zabárali labami do piesku. Aj napriek tomu, že sa už pomaly zbiehalo k noci teplo na púšti bolo poriadne. Mladá vlčica dobre vedela prečo sa tomuto miestu vyhýbala a aj sa ďalej vyhýbať bude. Nech si tu žil kto chcel, pre ňu tu nič zaujímavé nebolo. Radšej by sa plahočila na vlhkej pláži oproti ostrovu, ktorý patril k ich nore. ,,Odvtedy si snáď ulovil aj viac zaujímavé veci, nie?" podpichla ho. Ona sama sa lovu nejako extra nevenovala, popravde ani poriadne nevedela čomu sa venovala. Väčšinou len čakala kým si ju niekto nájde a potom z nich vypáčila niečo čo by jej v tej chvíli pomohlo. A čo sa dalo aj čakať od niekoho tak mladého? Nebodaj by mala od narodenia vedieť čo presne od života chce? Posadila sa na zadok a pozerala na brata. ,,Iridan urobil čo?" uškrnula sa s nadvihnutým obočím. Nebola si úplne istá či počula správne. ,,To si mohol ten myšací mozog rovno nakresliť na chrbát terč," krútila hlavou. ,,Mamka o tom vie?"
Sledovala svojho brata počas toho ako jej vysvetľoval ako sa vlastne veci majú. Mali by sa stretávať častejšie, Rhys mala Dalliusa pomerne rada. ,,Ja som sa snažila zblížiť s Havranom, ale akosi ma totálne ignoruje," zavrčala a popri tom rovno aj vycerila zuby, akoby si práve predstavovala, že ich rovno zarazí čiernemu vlkovi pomedzi oči. ,,Som sa mu snažila zalíškať, podliezať a dokonca aj logické argumenty mu dávala!" vymenovávala na prstoch. ,,Proste, že som dobrá spoločnosť a on je úplný pablb, bože!" vrčala.

Temný les>
Rhysburr poznala cestu do úkrytu kde sa narodila takmer aj naslepo. Alebo si to minimálne hovorila. Temný les bolo miesto kde trávila pomerne dlho času, aj keď nie zrovna postupne, no zopár ráz sa už daným miestom presúvala. Pravda bola taká, že ak ste vždy šli za nosom, napokon ste niekam prišli. Ako ona teraz. Síce bola pravda, že vedela, že sa niekde v ich blízkosti nachádza púšť, radšej sa jej vyhýbala. Mala radšej temné zákutia lesov alebo prepadliská v horách ako na spaľujúcom slnku piesočnatých dún. A aj napriek tomu sa vybrala týmto smerom, so slnkom zapadajúcim za chrbtom to nemuselo byť a také zlé ako sa na prvý pohľad mohlo zdať. Čo i od svojho výletu sľubovala ale bolo niečo úplne neznáme aj pre ňu samotnú. Až do okamihu kedy jej pohľad zachytil pohyb a dokonca vlka. Privrela oči ako sa snažila zaostriť do diaľky. Bol to skutočne-? ,,Ayo braček!" rozbehla sa dolu jednou z dún, bez väčšieho rozmyslu či to bolo múdre alebo nie. Predsa len mala pred sebou svojho obľúbeného brata, ktorého nevidela už pekných pár mesiacov. ,,Ty si ale vyrástol odkedy sme sa naposledy videli," cerila sa na neho, zatiaľ čo hlavu držala pomerne vysoko. Bolo však bezpečné povedať, že z ich malej generácie patrila k tým najnižším. Nie žeby jej to nejako vadilo. Tento fakt i dokázala vynahradiť. ,,Ako a ti darí?"

Krištáľové jazero >
Uši sa jej pritískali k hlave zatiaľ čo takmer až svedomito kráčala dopredu. Krvavé oči pevne zapichnuté do zeme pod jej labami, snáď aby nestratila krok. Dobre vedela čo ju teraz očakáva a už teraz cítila nepríjemne bodavý pocit v žalúdku keď si spomenula na most, ktorý musí prestúpiť. Ak existovalo jedno miesto, ktoré z celej duše na týchto ostrovoch nenávidela, bol to práve most, ktorý ich oddeľoval z jedného ostrova na druhý. Našťastie však sa nikdy nič nestalo, keď sa jej už darilo prechádzať z miesta A na miesto B, to však neznamenalo nič keď práve tie najhoršie pocity prežívala ešte predtým ako sa jej laby dotknú labilných dosák. A tak aj napriek obracajúcemu žalúdku položila labu priamo pred seba, bez jediného zaváhania. Iná cesta, o ktorej by vedela, pre ňu zatiaľ neexistovala.
> Duny cez Temný les

Vlčica si odfkla. Veľmi rýchlo si spomenula prečo nedokázala Havranovu prítomnosť predtým vystáť. Nie len že ju absolútne vytáčala jeho bezočivosť, ešte aj jeho nepríjemný xicht keď odovzdával svoje slová bol ťažko sledovateľný. Napokon však zmizol a ona zostala v jazere sama. Zuby sa jej vycerili v nesúhlase až do okamihu kedy prednými labami rozfrkla naokolo seba všetku vodu, ktorú mohla. ,,Sakra práca," zaštekala a vyrazila z vody ako žihadlo. Ešte sa kvôli nemu aj namočila, hneď po tom ako sa jej podarilo vyzdravieť. Alebo sa aspoň dostať do stavu kde sa cítila lepšie ako počas smrti. No nič. Plán síce fungoval v prvej polovici, tá druhá sa musí ešte dosiahnuť ale nebolo to ďaleko.
> Les pri moste cez luku

Prebudenie sa z ich ,,nálady" bolo ako akési puknutie - aj keď v správaní Rhysburr sa nejednalo o priveľmi veľký rozdiel, keďže snáď by reagovala rovnako aj bez poblúznenia, ak by sa jej Havran plazil pod labami. Rýchlo ju zo seba zhodil a ona zadkom narazil o rozbahnené dno, ktoré spoločne rozryli labami, aby na neho zazrela a jemne naklonila hlavu na stranu. Uši držala pevne nastražené smerom k Havranovi. Ich sladký čas evidentne skončil. ,,Netuším, nemám na nich nasadenú sledovačku," mykla ramenami a odfrkla si. Popravde si ani poriadne nespomínala kedy sa jej podarilo naposledy stretnúť so súrodencami. Už to bolo niekoľko mesiacov, Rhyss uvažovala či má Dallius ešte stále tak ostro ryšavú srsť alebo sa presrstil na niečo iné keď prešiel zo šteňacej na dospelú. Mala ho rada. ,,Šaman a Usmievavá sú v poriadku. Pred pár dňami som sa s nimi stretla v našej nore. O ich zdravie sa báť nemusíš," uškrnula sa. Aspoň mali stále obaja pomerne pevné postavenie v ich spoločenstve a to bolo niečo na čom teraz záležalo. Aspoň do okamihu kým sa o to svoje zatiaľ nepostará. Avšak ostatní- tsk. ,,Moje slová ale stále platia, ak by si si to premyslel milý Havran," narovnala sa a venovala mu jemný pohľad. ,,Stále si myslím, že nám svet môže ležať pri labách."

#7
Ich interakciu vo vode si vlčica predstavovala úplne inak. Najskôr chcela Havrana posadiť na zadok, tak aby mu mohla labami zmyť krv, ktorá mu zlepila srsť do nepríjemne tvrdých chuchvalcov. Potom by ho snáď vytiahla z vody a potom- Chladná voda sa jej vtesnala do nozdier, keď ju Havranovo telo zmietlo do vody. Plávať síce vedela, nakoniec, presne to vedieť musela, keďže jej domovské sídlo sa nachádzalo na ostrove v strede falošného jazera plného slanej vody. Toto bolo ale iné, voda v očiach ju tak nepálila a dokonca keď si aj zopá raz logla, nič sa nestalo. Laby jej miesili vodu aby sa dostala k hladine, až kým na svojom hrudníku nezacítila srsť tmavého vlka a napokon aj jeho chrbát, ktorý ju vytiahol späť na povrch. Celá ich interakcia mohla trvať len niekoľko sekúnd, a presne rovnako dlho trvalo kým si Rhysburr uložila hlavu na základňu Havranovho krku. ,,Môj hrdina," uškrnula sa. Srsť sa jej lapila na telo a voda naokolo nich sa miesila so starou krvou, ktorú Rhys Havranovi trela labami z tela. ,,Myslíš, že si dostal krídla ako dar alebo prekliatie?"

#6
Vlčica sledovala ako sa za ňou tmavý vlk ťahá. Doslova. Jeho tlo bolo slabé aj keď na prvý pohľad mohol vyzerať silno, mohutne a neskutočne dobre. Krídla sa mu drali po zem, Rhys si dokázala predstaviť aké to mohlo byť keď sa mu na tele objavil ďalší set končatín. ,,Vo vode ti bude lepšie, keď bude nadnášať váhu tvojich nových... končatín," naklonila jemne hlavu na stranu, no nejako sa mu nehrnula pomôcť. Chcela byť pri ňom, musela sa veľmi ovládať aby sa k nemu nevrhla, vedela, že v tomto okamihu si musí pomôcť len a len sám. Narovnala sa a hlavu vystrčila o niečo vyššie, avšak ani tak neprevyšovala výšky neho. ,,Do vody s tebou, som rovno za tvojim chrbtom," rozkázala mu, počas toho ako okolo nej prechádzal k priezračnej hladine. Ešte, že bolo vonku tak krásne počasie, inak by si obaja privodili možno len zápal pľúc. ,,Nechaj ma postarať sa o tvoj chrbát," povedala mu. Jednalo sa však skôr o vetu oznamovaciu, už si od tmavého vlka nepýtala povolenie. Vošla do chladnej vody za ním, až jej rýchla zmena teploty prostredia vyrazila dych. Nadskočila aby presunula svoje predné laby na jeho zadok a stiahla ho do vody.

#5
Rhys sa pozornosť tmavého vlka viac ako len páčila. Užívala i jeho pohľady a ako sa krútil pod jej labami, zatiaľ čo mu prechádzala po srsti na chrbtici. Hrozne sa chcela načiahnuť a dotknúť sa miesta kde sa mu krídla predrali z tela. V tomto momente ju ale niečo nútilo tak neurobiť, nechcela aby ho jej dotyk bolel, aj keď si nemohla byť istá, že je úplne bez bolesti. ,,Šetri dychom veľký chlapec a radšej si poriadne zapamätaj čo si mi sľúbil," uškrnula sa nad ním a odtiahla sa, ťahajúc Havranovu pozornosť so sebou do výšky. ,,Čo keby si mi ukázal aký si silný a postavil sa pre mňa na laby?" nadvihla obočie. Pravda bola taká, že mladej vlčici sebavedomie rozhodne nechýbalo, no nebola dostatočne sprostá na to aby nevedela, že sa jej ho odtiahnuť do vody nepodarí. Aj keď a o neho obtierala vždy ako mala príležitosť. ,,Mali by sme ťa umyť, nech si zase taký pekný voňavý ako predtým," upozornila ho. Vlk sa nad ňou skutočne týčil ako nejaká veža, doteraz ako ležal na zemi si nedokázala poriadne uvedomiť aký je skutočne obrovský. Nie žeby jej to nejako vadilo. Vždy sa hodilo mať pri labách nejakého medveďa. Čelom sa mu dotkla zospodu brady aby sa predrala okolo neho smerom k vode kde na neho počkala.

#4
Pohľad vlčice Havranovi plával po chrbte zatiaľ čo mu labou preberala perie. Snažila sa zistiť ako je možné, že sa na jeho tele objavili krídla - predsa len sa nejednalo o niečo čo by ste mohli vidieť každý deň. Srsť na chrbte mal zlepenú krvou, na tmavej srsti pôsobila ako akási melasa vysielajúca do ovzdušia kovovú vôňu. Bola prekvapená, že ich ešte nikto iný nevyňuchal a oni dvaja mohli čas tráviť sami. ,,Ja a ty," odpovedala mu na otázku, ktorá bola úplne nepodstatná. Sklonila sa k jeho hlave počas toho ako sa k nej snažil dostať a ich oči sa zase stretli. ,,Spoločne. Predstav si to," vydýchla a ňufákom sa mu dotkla srsti na líci. Ak ich predtým delilo niekoľko centimetrov, teraz bola ich diaľka úplne zdecimovaná, zatiaľ čo sa jej rameno taktiež dotýkalo jeho krku. ,,Pretvorili by sme Chaos k obrazu svojmu a ostrovy by konečne patrili len nám."

NAXIN
Osud, červená lúka

AZRAEL
Nakaz iného vlka - Sillarei, úkryt Zlatej, 6.12.
Vyhladaj liečiteľa - Sillarei, úkryt Zlatej, 6.12.

AHVARYAN
Predajte informácie svojej alfe - Zlatá svorka 5.12.