Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Rhysburr čakala z ktorého kríka sa na ňu brat vyhrnie a napokon sa presne tak aj stalo - mal však jediné šťastie, že sa mu podarilo ju prekvapiť práve zo strany na ktorú nepozerala. Uši jej klesli k lebke a srsť na krku sa naježila, keď sa snažila od neho odskočiť. Takto ju nikto strašiť nebude! Netrvalo ani len zopár sekúnd, kým sa jej podarilo nestrácať pôdu pod nohami a pripraviť sa na protiútok. Malé šteňa ešte nemalo príliš veľké taktické znalosti a aj boj bol pre ňu niečo úplne nové - urobila teda presne to, čo vedela najlepšie. Vrhla sa dopredu pripravená sa zahryznúť bratovi priamo do nosa; tentoraz mal však znovu šťastie on a miesto zubov sestry, ktoré by mu na nose nechali veľmi nepekné jazvy sa zviezol do vody. Rhyssine zuby cvakli naprázdno a vydali pritom veľmi nepríjemný škrípavý zvuk, ktorý však Dallius nemal najmenšiu šancu počuť, keďže s hlavou ponorenou pod vodou sa musel sústrediť na dôležitejšie veci - napríklad na to aby ju dostal okamžite nad hladinu.
Tmavá vlčica stála ďalej od vody a preto ju breh dolu nestiahol tak ako červeného vlka. So svojimi červenými očami upierala pohľad smerom na brata a hlavu nakláňala mierne na bok. Veľmi dobre vedela, že vlci pod vodou dýchať nedokážu, predsa len si to ako malá vyskúšala na vlastnej koži, no pohľad na brata zápasiaceho o vlastné prežitie sa jej pomerne pozdával. Pomáhať mu sa neponáhľala, skôr len čakala ako sa jeho pokúšanie skončí. ,,Si ok?" spýtala sa ho napokon ako sa mu podarilo dostať hlavu nad hladinu a zachytiť sa konára.

Podzemný úkryt >
Šmýkala sa za bratom, no kamenivá podlaha nepomáhala jej dlhým labám - ako keby tomu nebolo málo, ihneď ako vybehla von, obyčajné kamene sa zmenili na sliznaté, oprskané vodou z vodopádov, ktoré sa nachádzali neďaleko vchodu. Nebolo preto žiadnym prekvapením, že ako sa silou-mocou snažila dostať k bratovmu chvostu sa rozpleštila na podlahe. A aby tomu nebolo dostatočne veľa, ešte sa i prekoprcla zopár schodov smerom dolu. Tentoraz však nemala pri sebe Sillarei aby mohla začať lietať - miesto toho dostala zopár pekných rán do chrbtice a bedier.
Nebola by to však ona, ak by sa ihneď nehrabala na nohy, v tom okamihu však už brat bol za horami a dolami. V rýchlosti sa obzerala okolo seba a s pokrčením nosom vrčala do vzduchu. Nad ich hlavami sa pomaly ale isto rozkladala obloha a teda aj slnko hralo v Dalliusov prospech. Pach svojho brata by však vlčica poznala všade, aj keď je pravda, že po stretnutí svorky všade po okolí bolo pachov viac ako dosť. ,,Ty had!" zavyla a chvostom máchala vo vzduchu, v hlase jej hralo potešenie. Teraz sa hrali na lovca a korisť - a práve ona bola teraz lovcom! ,,Sa ma bojíš, tak sa skrývaš v tieni, čo?" húkala nadšene absolútne ignorujúc ostatných vlkov, ktorý by mohli byť z jej výstupu nie príliš nadšení.

Jméno vlka: Rhysburr
Počet postů: 9
Postavení: sigma
Povýšení: N/A
Aktivita pro smečku: zúčastnila sa svorkovského stretnutia
Krátké shrnutí (i rychlohry): S otcom prišli na svorkovské stretnutie kde sa zoznámila s mnohými novými vlkmi a najmä sa dozvedela veľa nového čo bude vo svojom ďalšom živote potrebovať.

Akonáhle sa Dallius zosunul na zem ona sa odtiahla. Ak by sa jednalo o niekoho iného, dosť pravdepodobne by ešte ďalej dobiedzala, no na bratov si nedovoľovala až tak moc skoby si mohla dovoľovať na cudzincov. Chvost sa jej hompáľal vo vzduchu ako predskakovala očami medzi bratom a otcom, ktorý sa pomaly ale isto poberal aj s Iriadanom von. ,,Si myslíš, že máš šancu?" zavrčala na brata ihneď ako sa rozbehol von za rodinou. Zavrtela zadkom vo vzduchu a dala mu zopár sekúnd náskok - verila si, dosť veľmi si verila a nebála sa, žeby sa jej červený brat dostal od nej príliš ďaleko. Predsa len obaja sa momentálne nachádzali vo svojom štádiu dlhých nôh, ktoré ich niesli z miesta A na miesto B omnoho rýchlejšie akoby si niekto mohol predstaviť. Mladícka energia, ktorá im ešte stále hrala v žilách bola ešte pozostatkom z ich šteňacieho obdobia a nevyzeralo, žeby sa ich chystala v najbližšom období opustiť. Rozbehla sa za ním a cvakala po jeho chvoste zubami len čo sa k nemu dostala dostatočne blízko.
> Krištalové jazero

Nebolo treba nejakého príliš dobrého pozorovania, aby si Rhysburr uvedomila, že dospeláci nakoniec chcú preberať niečo dôležité. Doteraz všetci vraveli akozo nahlas, dokonca počula pár krát zaznieť aj svoje vlastné meno - všetky slová, ktore jej boli venované si vtlačila hlboko do hlavy aj keď v tomto momente jej až tak veľa nehovorili. Čo tam bolo po nejakom post Alfy pre polročné šteňa, ktoré jediné čo chcelo v tomto veku robiť bolo hrabanie sa v bahne a možno ešte nakopanie zadku svojim vrstovníkom? Preklad si keď sa Zeiran aj so Svarom pobrali kamsi preč do útrob katakomb v ktorých sa nachádzali a ona osamela. Vlci začali vychádzať von a jediný, ktorý s ňou v jaskyni zostali bol otec aj s bratmi.
Vrhla sa smerom k nim a s dlhými labami skočila priamo na Dalliusa, ktorého slová Alfy pomerne zaujali. Bohužiaľ, teraz mal omnoho väčší problém v podobe sestry, ktorá sa ho snažila stiahnuť k zemi a možno ho popri tom aj nepríjemne pošticovala. Hravo pri tom vrčala, no niektoré hryznutia mohli byť silnejšie než si ona sama uvedomovala. ,,Nechceš sa ísť hrať von?" odskočila a so zadkom vo vzduchu mávala chvostom. Po očku pozrela na otca, čo má na pláne on, teraz keď už Scar odišiel?

Jméno vlka: Rhysburr
Povolání: zlodej
Délka pobytu na MG: talent tri roky
Váš počet postů: za Rhys 60 a celkovo plus mínus tisíc
Proč vybrat právě mě: ťažko povedať niečo, čo už nebolo povedané nižšie, tak sa asi budem len opakovať; myslím si, že som dostatočne aktívna a s hernými akciami mám dosť skúseností, aktivita nebude určite problém a či už sa jedná o posúvanie deja alebo práca s pridelenymi informáciami, to mi celkom ide! A Rhys si to určite veľmi úžije, možno sa priučí trochu svojej magii a dostane sa ku svojej viac Chaos povahe, hehe.
Ďakujem za zváženie!

Krištálové jazero >
Aj napriek tomu, že si myslela, že sa napokon do nory dostane prvá, veľký vlk ju predbehol. Jeho srsť osvetľovala kamenné steny jaskyne keď cez ne prechádzal a ona sa ho snažila nasledovať v príjemnej vzdialenosti. Momentálne nemala ďaleko od svojho dlhonohého štádia a preto nemala až taký veľký problém držať krok aj s dospelým vlkom. Ona ešte do svojich nôh dorastie, no už teraz jej mohlo byť jasné, že veľkosť Havrana dosiahne asi tak len vo sne. Dostali sa napokon do väčšej miestnosti a ona sa zase prisunula k nemu aby dokončili čo mali začaté. Fakt, že sa Zeiran necítil tak dobre ako predtým si uvedomovala, no v tomto momente a dalo povedať, že jej to bolo absolútne jedno. Empatia nikdy nebola jej najsilnejšia stránka a tým pádom jej nejaké dekórum nič nehovorilo. ,,A prečo si také veci hovoril o svojej mamine? Čo bola zlá?" zašepkala takmer nečujným hlasom a snažila sa natiahnuť do dostatočnej výšky na to aby nebola ďaleko od jeho uší. Zdalo sa, že konverzácia, ktorej sa oddávali mal byť súkromná, minimálne teda podľa toho, že ju na začiatku práve tmavý samec začal so šepotom. Vlci prichádzajú a odchádzajú. ,,A ty zostaneš alebo chceš odísť?" spýtala sa ho s cvaknutím uší. Pohľad jej padol na otca. Odíde raz aj on? A čo bratia? V rýchlosti hlavu vrátila ku Zeiranovi, bola mierne zmätená, no snažila sa zostať prítomná v momente v ktorom sa nachádzala.
Keď im jeden z vlkov ponúkol jedlo, nejako sa neponáhľala. Všade naokolo nej sa nachádzalo niečo zaujímavejšie ako žrádlo, ktoré mali aj doma. Možno neskôr.

Zei + rodina
Spoločne si niečo šepkali, no ihneď ako zaznel hlas Scara otočila sa smerom k nemu. Mali sa presunúť do úkrytu a tým pádom zmeniť lokáciu na miesto kde ona sama ešte nebola. Dážď jej nevadil, no jeho váha ho aj tak ťažila na srsti - navyše ju viac ako tento fakt ťahala do podzemia predstava niečoho nového. Bude to tam rovnaké ako keď bola v podzemí so Sillarei alebo úplne iné? Pokrčila nosom a skôr ako stihla Zeiranovi odpovedať a položiť ďalšie otázky, podišiel k nejakým cudzím vlkom. Zacvakala ušami, ani jedného z nich nepoznala a nejako extra ju nezaujímali, pobrala sa teda za otcom a bratmi, ktorý si to mierili priamo do úkrytu, kde teraz bežala aj ona. ,,Počkajte ma!" vyštekla a utekala ako najrýchlejšie mohla aby ich ešte aj predbehla. Podariť sa jej to nepodarilo, no skúsiť mohla.
> Úkryt

Hlavne Zeiran, spomenutá aj rodina
Príchod svojho brata si všimla, uši jej hneď poskočili dozadu ako započula jeho hlas medzi hlasmi ostatných vlkov, ktoré sa všetky miešali dohromady. Ak by chcela, bola by schopná rozoznať známe hlasy, no v tomto okamihu ju to kôr ťahalo kamsi do neznáma, k vlkom, ktorých predtým ešte nikdy nevidela. Kútikom oka však sledovala otca, zdalo sa, že pre neho toto stretnutie veľa znamenalo a tým pádom sa rozhodla, že nebude provokovať ako predtým - aspoň zatiaľ jej záležalo na jeho pocitoch a momentálne aj na tých jej vlastných, ktoré mala. Najmä teda potom čo jej bolo oznámená, že matka sa stratila z povrchu zemského a nie je k nájdeniu. ,,Som v pohode," zacvakala ušami a vlka pred sebou si v rýchlosti obzerala. Páčili sa jej jeho svietiace časti srsti, ešte nikdy nevidela niekoho svietiť alebo teda skôr emitovať jemné svetlo zo svojej srsti. ,,Takže aj tvoj otec len tak odišiel?" zašepkala. Všimla si, že aj on tlmí svoj hlas a tým pádom sa tak nastavila aj ona. Nevedela prečo, no aj tak to urobila. ,,To je nejaký zákon, že tak končia všetci..?" jemne sa pootočila a pohľad jej padol na otca. Momentálne sa jej zdalo, že to bola len otázka času kedy odíde aj on. ,,A tvoja mama?"

Les u mostu > |Alduin, Iridan, Zeiran|
Rhysburr takmer okamžite ohromil počet vlkov ktorý sa zhromaždili na jednom území, dokonca na jednom mieste pri jazere. Ona sama ešte nikdy predtým toľko vlkov nestretla, zatiaľ však vedela jediné, a to, že cudzinci boli celkom milý. Minimálne Sillarei, s ktorou si užila veľa dobrodružstiev bola - možno sa jej aj tu podarí nájsť niekto kto by s ňou chcel preskúmať okolie, avšak zdalo sa, že všade okolo boli len dospelí, statní vlci. Rhys sa nedela dočkať prieskumu a práve vtedy teda prišiel čas aby si mladá vlčica všetko naokolo seba poriadne poobzerala, jej oči však nestíhajú vnímať všetko a preto nie je absolútnou náhodou, že sa po pár desiatkach krkov rozpleštila na niekoho labe. Nespokojne zavrčí a udretí nos si pošúcha labou, zatiaľ čo pohliada hore na čiernomodrého vlka.
Kdesi za chrbtom mala otca, pár krokov za sebou, no to ju nijako nezastavovalo dostať sa k reči k ďalším vlkom.

Tak sa o ďalší char hlásim aj ja :D už som sa aj konečne rozhodla koho si dám, takže letsgo dospelý charakter! Podmienky spĺňam všetky, tak ako roky, tak aj počet postov na všetkých postavách :D akcií sa zapájam do takmer všetkých a príbehy postáv rozvíjam ako sa len dá.

Schváleno, gratulujeme!

Jazero smrti >
Nedalo sa očakávať, že šteňatá zoberú informáciu o matkinej neprítomnosti príliš pozitívne, preto ani ich reakcia nebola príliš neočakávateľná. Zdalo sa však, že Iridan si všetko čo im otec povedal vzal akosi viac k srdcu - Rhys nikdy nepatrila k najviac emocionálne dostupným vlkom a ani empatia jej nehovorila veľa. Zatiaľ čo Iri videl v ich situácii fakt, že sa matka už nemusí vrátiť, ona sa dostala len k záveru, že sa k ním pridá neskôr. Otázka však bola, či sa len nejednalo o skrývanie emócií, ktoré nedokázala tak jednoducho prezentovať ako jej brat. Pohľad držala pri zemi, už ju príliš nezaujímalo lietanie a ani líška, ktorej spoločne so Sillarei odhryzli nos - teraz sa skôr snažila pochopiť, čo si z toho všetkého mala zobrať. ,,A kde je Dallius?" položila napokon otázku o ktorej sama ani nevedela, že napokon príde. Na um jej vzišla až v okamihu ako otec spomenul, že sú si s bratom tuna pre seba - lenže ona nemala len jedného brata. ,,Možno je on niekde s mamou a len na nás hrajú triky aby sme ich našli pomocou mágie, ktorá nám vtedy tak nešla," povedala, no nebola si istá či sama verila tomu čo vyšlo z jej úst. Pozrela na Iridana a prikývla. Zdalo sa, že pri konci snáď myslel na to isté čo ona.
> Krištálové jazero

Začarovaný les >
S ušami pritisnutými ku hlave klusala popri otcovi a pohľadom kde tu zablúdila na brata. Pach krvi síce nebol silný, no aj napriek tomu nebolo príliš ťažké vyčuchať zranené zviera, ktoré bolo momentálne jej rodina. Nie žeby ju zranenie brata nejako extra zasiahlo, skôr sa jej len nepáčila suchá reakcia otca, ktorý nijakým spôsobom neopätoval jej nadšenie. ,,Keď som skočila zo skaly tak som nespadla ale bola vo vzduchu," snaží sa naviazať späť na svoju konverzáciu. Kútik úst sa jej šklbal do výšky v polovičnom úsmeve a niekde v hĺbke duši dúfala, že otec zareaguje tak ako si predstavovala. Skôr ako sa však podarí dostať do plynulosti rozhovoru, téma sa strhne úplne iným smerom z ktorého sa len veľmi ťažko bude vracať tam, odkiaľ sa odišlo.
Na čele jej navrie vráska, príliš hlboká na to aby sa dala prehliadnuť. ,,Akože čo ju ako malo uniesť?" nechápavo sa pridá k otázkam Iridana. Nerozumela čo sa im otec snažil povedať, no vycítila nie len z reči jeho tela, že sa nejedná o niečo práve pozitívne. ,,Čo to hovoríš? To vôbec nedáva zmysel," bránila sa predstave, ktorú súrodencom otec predstrkoval. Čo ťa nezabije, to ťa posilní - to práve teraz povedal. Mama sa rozhodne vráti späť omnoho silnejšia.
> Les pri moste

Zatiaľ čo čakala že sa jej rodina objaví, viac-menej pokojne ležala pod jedným zo stromov a pozorovala svet okolo seba. Les v ktorom sa nachádzala bol zvláštny, to však ona nemala ako vedieť, keďže doteraz na žiadny iný len poriadne nenarazila a stromy v Tesákoch, ktoré skôr pripomínali miniatúry, do lesa nepočítala. Už pomaly čakala, že na ňu rodičia dokonca zabudli a všetci spoločne sa teraz vyhrievajú niekde pri ich úkryte - ihneď ako však táto idea prišla, takmer okamžite aj odišla, lebo razom sa v diaľke medzi stromami objavil otec. Vyskočila na laby a s veľkou radosťou a ku nemo rozbehla. ,,Oci! Nebudeš veriť čo sa stalo," nadšene poskakovala smerom k nemu, zatiaľ si nevšimnúc brata na jeho pleciach. V tomto momente bola príliš zahladená na seba a ani ju nenapadlo, žeby sa jej bratovi mohlo niečo stať. Alebo komukoľvek inému. ,,Som sa dostala až do hôr, a tam bola jedna vlčica, ktorá mi ukázala ako dokážem lietať! A potom sme boli v jaskyni, kde bola voda úplne hnusná, nie ako tá čo máme doma! A potom- A, nebudeš veriť čo sa potom stalo-" nedokončila a až v tomto okamihu si všimla Iridana. Zastala a už neurobila ani jeden skok. Naklonila hlavu na stranu. ,,Čo sa mu stalo?"
>> Jezero Smrti (cez Tichú zátoku a Púšť)

32 Zubria pláň cez Mlžné pláne >
Aj napriek tomu, že sa vody ani nedotkla, mokrá srsť sa jej lepila po tele a vytvárala miesta s kučeravou srsťou, za ktoré by zo seba Rhys robila srandu - ak by teda v tom momente bola niekým iným. K tomu aby si dokázala urobiť srandu zo seba samej sa ešte nedostala, predsa len si to vyžaduje omnoho viac vyformovaný charakter, ktorý Rhysburr možno ani nikde mať nebude. Momentálne ju však viac zaujímalo, ako presne nájde miesto z ktorého pred pár dňami odišla. Síce jej bolo jasné, že ju rodičia rozhodne nečakali presne na rovnakom mieste, no určite by sa jej ľahšie našiel úkryt ak by začínala na rovnakom mieste na ktorom predtým skončila. A tak si teda len obzerala okolité stromy, ktorý jej v tomto momente pripadali úplne normálne, však predsa len nijaké iné doteraz nevidela.