Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Zrkadlové jazero >
Azrael tieto miesta poznal pomaly ako vlastné ponožky, preto sa mu z miesta na miesto presúvalo celkom rýchlo. Planina cez ktorý prechádzal sa mu po niekoľkých prechodoch nezdala byť až taký veľký problém ako na začiatku -vedel, že už sa nemôže poriadne riadiť svojimi zmyslami a už vôbec nie čuchom, korý mu v tomto vlhkom prostredí bol skutočne len na dve veci, radšej nebude spomínať aké. Laby sa mu pohybovali po vlhkej tráve veľmi rýchlo a ani i poriadne nestihol všimnúť kedy prebehol okolo Oblúkov kde s Gwynom trávili tak veľa času, keď boli spolu. Možno okolo nich dokonca ani nešiel a časopriestor sa s ním zahrával, no to on sám nikdy nebude vedieť. Bez ďalšieho zamýšľania sa bežal stále za nosom dúfajúc v najlepší výsledok aký môže dostať.
> Najvyššia hora cez Tesáky a Červenú lúku

Keď Zeiran odišiel, razom pri jazere osamel a už sa mu dané prostredie nie príliš páčilo. Mal rád toho vlka, no jeho prítomnosť mu aspoň v posledných chvíľach vlievala do žíl adrenalín, ktorý po jeho odchode razom a zaraz zmizol. Pokoj sa mu príliš nepozdával tak sa nedokázal prinútiť zostať pri jazere dlhšie ako bolo potrebné - navyše ale nevedel kam presne kam sa má teraz pobrať. Až keď sa mu podarilo postaviť na laby mu prišlo na um čo má vlastne na pláne! Musí nájsť Ayshi a povedať jej čo plánuje. Musel sa už postaviť na vlastné nohy a urobiť niečo so svojim životom, zobrať ho do vlastných láb a čeliť dôsledkom vlastných rozhodnutí a nie len sa nechať posúvať po šachovnici vlkmi na ktorých mu záleží. Musí sa vybrať za Lissandrou a prijať ponuku ktorú mu dala počas vojny.
> mlžné pláne cez piesčiny a prieliv

Stále ležal na zemi a zamýšľal sa ako mohlo všetko spadnúť na ramená chudáka Zeirana. Osud ho skutočne nemal príliš v láske ale bojoval statočne, to sa mu muselo nechať, mal nakročené do dobrej budúcnosti a to bolo fajn. ,,Nemám najmenšieho tušenia ako fungujú krídla na vlkoch," zasmial sa s pokrútením hlavy. ,,Vlastne som nikoho s krídlami okrem Angela ešte nestretol, musí to byť vzácne," zamýšľal sa nahlas avšak jeho slová rozhodne nemali zobrať vietor zo Zeiranových plachiet a tým pádom radšej vo svojich slovách aj rovno pokračoval. ,,Ale keď ich mal tvoj otec, rozhodne ich môžeš mať v krvi a možno sa skutočne objavia v nejaký čas v tvojom živote," mykol plecami a radšej sa posadil. Zem bola ešte stále veľmi chladná na prílišné naťahovania sa.
Akonáhle ale spomenul Angelovu dušu, prikývol. ,,Aspoň si môže byť istý, že ťa odniekiaľ pozoruje a dáva na teba pozor."

mačacia lúka >
Nálada medzi nimi pohasla ak to ešte bolo možné. ,,Angel ma vlastne prijal do svorky," Zastal neďaleko vody, ku ktorej tmavý samec prešiel a on sám sa zhodil na zem. Tráva bola studená, kde tu ešte vykúkala hŕba snehu a pridávala tak ďalšiu farbu do scenérie. ,,Určite si po ňom zdedil svoju veľkosť, čistý Angel!" zasmial sa. Na tohto vlka nemal ťažké srdce, poznal ho a sám patril k jeho vlastným father figures. Bohužiaľ však sa muselo stať niečo strašné, on by svorku ani svoju rodinu len tak neopustil. Veril v to a chcel tomu aj veriť. ,,Ten by ťa len tak neopustil, musela sa mu niečo stať," zamyslel sa napokon nahlas len aby Zeirana presvedčil, že nie všetci sú taký ako si možno teraz myslí. ,,Raz na to určite prídeš," povzdychne si.

Sakura >
Keď mu Zeiran zvestoval novinku, takmer ho vykotilo. Skutočne. Musel zažmurkať aby si uvedomil, že v skutočnosti nespí v Bunkri a skutočne kráča za čierno-modrým chvostom svojho priateľa. ,,Čože?" spýtal sa znovu akoby nerozumel jeho slovám, pritom mu skôr neprichádzala do hlavy ich priama podstata. Skutočne? Práve ona? Tá vlčica čo sa ho pri prvom a vlastne jedinom stretnutí chcela podpíliť.. Asi mu mohlo byť rovno jasné, že z nej nebude najlepšia matka, ale toto skutočne nečakal. ,,Tá čo sa v živote nikde nikdy neukázala?" zavrčal si popod nos. Akoby v tomto svete existovala aj nejaká iná Samantha? A nebolo to pravdepodobné? ,,Pfs, ani sa jej nečudujem, asi by som ju roztrhol ak by som ju teraz niekedy stretol," vrčal ďalej a pokračoval za samcom. ,,A otec?"
Jazero >

Bunker >
Tentoraz si vymenili vediace roly a Azrael nasledoval Zeirana. Vďaka výške čierneho vlka a jeho dlhým nohám musel vynakladať o niečo väčšie úsilie aby za ním príliš nezaostával. Chvíle ticha boli neúnosné a ťaživé ticho na nich dopadalo silno, aspoň teda na Azraela určite. Napokon sa vďakabohu Zeiran rozhodol ho prerušiť a aj napriek podstate otázky bol veľmi rád. V tomto momente bolo všetko lepšie ako ticho, ktoré by sa dalo krájať viac než hmla na Mlžných pláňach. ,,Alfa je Scar a Avanté. Scar je tmavý vlk s bielymi odznakmi na tvári a Avanté je taká ryšavá vlčica," odpovedá mu v rýchlosti. Týchto poznal dosť dobre, nie žeby z toho bol príliš nadšený. ,,A bety... Ja, Ayshi, Azzip, nejaká Samantha a Stray - myslím?" odpovedá, no svojimi slovami si nie je príliš istý. Týchto pozná len pár a mnohé len z rozprávania. ,,Ale tuna poznám len Ayshi, tú poznáš jednoducho, má na hlave parohy. A Stray.. tá je taká šedá myška. Doslova," uškrnie sa. Nemal ju príliš v láske. ,,Taká šedá, nezaujímavá."
> Mačacia lúka

Zeiran sa v ich malom úkryte príliš dlho nezdržal a ihneď sa aj pobral preč. Ešte dobre, že sa mu podarilo dotiahnuť ho aspoň do lesa, kde sa úkryt nachádzal. Akože nečakal, žeby sa tu zdržal dlhšie... ale aj tak ho jeho rýchly odchod dosť zarazil. Akonáhle sa za Zeiranom metaforicky zľahla zem hlasno si povzdychol a stisol zuby aby zo seba dostal frustráciu, ktorá sa v jeho tele nahromadila. Teraz ho však nemohol nechať odísť len tak a tak sa so sklonenou hlavou pretlačil späť von a kráčal za ním. Ešte sa sem vráti a svoj pobyt si užije - možno dokonca znovu stretne Gwyna, ktorý sa možno stále pohybuje po okolí. Bez slova teda bežal za čiernym vlkom ako malý chvostík, skutočne musel celé svoje ego dať po kytičky len aby jedného vlka, ktorého velmi chcel vo svojom živote nestratil. Nevadí. Za posledných pár týždňov sa mu podarilo ponížiť sa nižšie ako more a posrať všetko čo sa dalo. Niekto by mu mal zakázať sa pohybovať.
> Sakura cez Malé hory

Malé hory >
Do úkrytu sa pretlačil pomerne rýchlo, aj napriek tomu, že bol vchod malý stále mal naokolo dosť miesta aby sa nemusel báť, že sa jeho veľký zadok zasekne vo dverách. Potom už žiaden problém nebol, aj keď sa miestnosť pod zemou zdala byť zvonka malá, zvnútra bola skutočne obrovská. Dvaja vlci by v nej mohli tancovať ak by sa tak rozhodli, čo v tejto situacc6asi nebol práve najpravdepodobnejší výsledok ich stretnutia. ,,Vitaj v Bunkri," preniesol Azrael s radosťou v hlase a obzeral si popri tom steny zarastené machom. Všetko čo vnútri pôsobilo tak mäkko a jemne, nejdem by sa rovno chcel zložiť na zem a spat. ,,Zložíme sa, trochu si pospíme a zajtra sa rozhodneme ako ďalej," navrhol mu no popravde nečakal že by si nesúhlasil. Obaja museli byť určite unavený najmä po náročnom preplave po mori. ,,Chcem aby si však vedel, že tu bude pre teba miesto vždy - nech sa deje čokoľvek. Odteraz je to aj tvoj úkryt."

Piesočná pláž >
Fakt, že to skutočne posral si uvedomil takmer okamžite ako Zeiran otvoril tlamu. Zem pod jeho labami sa zatriasla a vedel, že to nebude len tak. Uši sa mu pričapili späť k hlave a zanadával si. Ale sakra práca veď sa snažil! Bol len niečo málo o rok starší ako on, bez otcovského vzoru v akejkoľvek forme a Zeiran bol prakticky jeho prvé vĺča - nemal najmenšieho tušenia čo a ako robiť a nieto sa ešte naťahovať o slovíčkach s urazeným vlkom. Stisol zuby dohromady až mu na spánkoch navrela hrča. Pokoj. ,,Mal som byť s tebou," povie napokon s hlasným povzdychom. ,,Si silnejší než by som si kedy pomyslel," pochválil ho avšak mu bolo jasné, že jemu medové fúzy pod ňufák asi príliš nenatiahne. ,,Čoskoro budeš určite nezastaviteľný," snažil sa vyhnúť priamej reakcii lebo nemal čo povedať skutočne. Našťastie sa však už ocitli pri úkryte tak mal aspoň šancu stočiť konverzáciu tam.
,,A sme tu, v našom novom kráľovstve."
> Bunker

prieliv >
Zeiran mu v tomto momente hádzal pod nohy veľmi zaujímavé otázky na ktoré pomaly ani on sám nevedel odpovedať a možno niekde v hĺbke srdca sa nad nimi ani nechcel zamýšľať. Nemal na to dôvod, chcel aby všetko zostalo tak ako je, čo jediný fakt alebo myšlienka mohla zničiť. Ihneď ako sa mu podarilo vytiahnuť z vody, otriasol sa a nechal všetky kvapky vody klesnúť na zem. Ani chladná voda na jeho tele mu nepomáhala myslieť jasnejšie a tým pádom sa vybral k odpovedi, ktorá pre neho poskytovala komfort a eventuálne ju mal aj Zeiran pochopiť. ,,Je to priateľ," odpovedal jednoducho a pobral sa po piesku smerom k horám. Už neboli ďaleko od úkrytu, ktorého polohu chcel Azrael venovať tmavému vlkovi aby sa keď tak vedeli niekedy stretnúť bez toho aby sa museli naháňať pomedzi ostrovmi. ,,Opustil svoju svorky a prvú zimu trávil sám, tak potreboval pomôcť," vysvetľuje ďalej a dúfa, že Zeiran bude rozumieť. ,,Zimavie byť drsná, keď si celý život žil pod niekoho ochranou."
> malé hory

Jméno, postavení: Azrael, beta
Počet postů za celý předchozí měsíc: 9
Krátké shrnutí všech postů Prežil Valentín so Scarom a následne po dlhom čase objavil Zeirana

Kvílivec >
Kráčali rýchlo, obaja boli v najlepšej kondícii, samci plný energie, ktorá sa niekde potrebovala vybiť. Cesta im teda ubiehala svižne a ani sa nenazdali kedy sa v rýchlosti ocitli na pláži len kúsok od miesta kde sa pod horami nachádzal úkryt do ktorého smerovali. ,,Je to pokojné miesto ďaleko od ruchu iných ostrovov," otočil sa na Zeirana ponad rameno a zastal neďaleko vody, ktorá sa vlnila pod ich labami. Voda ktorú museli prekonať nebola už úplne ľadová avšak rozhodne to nebude najpríjemnejší zážitok dnešného dňa. Aj keď po ,,hádke" možno aj áno. ,,Je to perfektné miesto, keď sa chceš na nejaký čas ukryť pred svetom," pohodil hlavou smerom k ostrovu, ktorý sa nachádzal za vodou. Zeiranovi určite došlo, že sa museli dostať na druhú stranu. Akonáhle sa ho ale spýta či bol sám, takmer na mieste zamrzne. Nemohol mu klamať, však predsa len ihneď ako sa do Bunkra dostanú pach ho prezradí. ,,Nie nebol som sám," povzdychne si a pomaly začne kráčať do vody.,,Nejaký čas bol so mnou Gwyn, spomínaš si kto to je, že?" znova sa na neho obrzrie, no pohľad mu na ňom nespočinie nadlho. ,,Ten biely vlk.. Najhorší zimu sme strávili spolu."
> Piesčiny

Nedostal presne odpoveď akú by si predstavoval, ale ako sa hovorí - Darovanému koňovi na zuby nepozeraj. Bol to dobrý začiatok aj keď Zeiranove slová neprenikali srdečnosťou, nemal sa na čo šťažovať. Predsa len proces liečenia netrvá len pár hodín a poškodená dôvera sa môže znovu budovať aj roky. Najlepší čas nájsť si všetku trpezlivosť na svete. ,,Myslím, že sa ti bude to miesto páčiť," uškrnul sa na neho a snažil sa hodiť všetky starosti za hlavu a začať od začiatku. Rýchlo vydýchol všetok nahromadený vzduch v pľúcach, akoby mu to malo pomôcť zabudnúť na nepríjemné pocity a ocitnúť sa na novom mieste. ,,Tak poďme," kývol hlavou a pobral sa smerom na sever, kde s Gwynom spoločne prežili väčšinu tohtoročnej zimy. O tom mu však radšej ešte nepovie, možno trochu neskôr.
> prieliv

Zeiran bo skutočne ťažkým orieškom, ktorý sa len tak nevzdával. Azrael tomu rozumel veľmi dobre, ale teraz keď bol postavený medzi mlynské kolá, nedýchalo sa mu príliš príjemne, nie len z dôvodu, že sa čierny vlk vzpieral prijať jeho ospravedlnenie. Zaplavovala ho frustrácia ale zároveň sa ani za nič nechcel vzdať svojho brata. Jemne naklonil hlavu na stranu avšak uši mu cvakali k vode, ktorá sa hýbala tak ako by sa normálne hýbať nemala. Zeiran bol skutočne silným vlkom, no obaja mali ešte čo cvičiť v sebaovládaní. ,,Ja- ja neviem čo mám povedať," priznal napokon a ramená mu klesli. Posledných pár dní boli pre neho skutočným emočným vypätím a vedel, že po stretnutí so Zeiranom minimálne ešte jedno príde. ,,Cítim sa akoby som v tomto momente mal mať odpovede na všetko, ale nemám," labou zahrabne do zeme neďaleko miesta na ktoré mu v rýchlosti padne pohľad. ,,Urobil som chybu, posral som to. Kvalitne." kára sa. Potrebuje aby Zeiran vedel, že dokonca i jeho samotná hrdosť je pre neho nič v porovnaní s faktom, že by ho získal späť na svoju stranu. ,,Chcem to ale napraviť, skutočne chcem. To, že si silný neznamená, že musíš svetom chodiť sám."

Sledoval vlka stojaceho pred sebou a stále si nedokázal pomôcť, videl pred sebou len to malé vystrašené vĺča, o ktoré sa potom s Gwynom starali ako oko v hlave. Aspoň teda tie počiatočné mesiace, keď bol vtedy ešte Havran príliš mladý na to aby dokázal behať úplne sám. Ako však dospieval nechával mu aj Azrael omnoho väčší priestor a možno kdesi v procese i zabudol, že stále potrebuje otca, tak ako ho ešte stále potrebuje aj on. Pri jeho slovách mu uši klesli dozadu hlboko k zátylku. Cítil, že urobil chybu a že skutočne nemal nechať mladého samca chodiť po okolí samotného. Čo však teraz mohol urobiť? Jedine sa spoľahnúť na to, že mu Zeiran s ťažkým srdcom odpustí. Ak Boh dá. ,,Je mi skutočne veľmi ľúto, že som nebol pri tebe keď si ma najviac potreboval," odpovedá mu s bolesťou v hlase. ,,Prisahám ti, že sa to už nikdy nestane," zodvihne pohľad zo zeme a pozrie mu do tváre. ,,Budeš mi vedieť odpustiť moje pochybenie? Ukážem ti kde ma nájdeš keď ma budeš potrebovať."