Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Kvitnúca lúka >
Nástojčivo nasledoval Zeirana i keď si nechával medzi nimi akúsi adekvátnu vzdialenosť. Bol nahnevaný, to Azrael vytušil nie len z toho ako niesol svoje telo ale aj z obyčajného sedliackeho pozorovanie, ak mu jeho slová samé o sebe nestačili. Napokon sa obaja zastavili pri jednom z jazier, ktoré sa na území Moisu dali nájsť. Zostala medzi nimi chvíľka ticha až do okamihu keď ju tmavý samec neprerušil. Azrael však cítil z jeho hlasu zatrpknutosť, i keď tam možno nebola, cítil sa akoby sa pozeral sám na seba pred pár rokmi a vedel, že v tom období by presne potreboval niekoho - možno však niekoho konkrétneho, aby mu povedal presne to, na čo sa chystal práve on. ,,Zeiran, je mi lúto, že som nemohol byť s tebou počas zimy," začal rovno a aj keď nechával krátke prestávky medzi vetami, nenechal Zeirana aby mu skočil do reči. ,,Musíš ale pochopiť, že ak sa zopár mesiacov nestretneme, neznamená to, že som na teba zabudol," hovorí smutne ale i tak tvrdo. ,,Stále mi na tebe záleží."

Stále stal na lúke bez nejakého väčšieho pohybu a sledoval pri tom svojho ,,syna", alebo tak sa aspoň pri pohľade na Zeirana cítil. Aj keď bol už o nejakých pár centimetrov väčší ako on, aj tak ho stále pokladal za malého vlka, ktorého stretol vystrašeného pri jazere neďaleko jeho vlastnej nory. Niečo mu vraveli aby si sivého vlka preklepol, avšak nechcel pôsobiť ako hlúpa helikoptéra, najmä teraz keď už bol Zeiran úplne dospelým vlkom. Jemne si povzdychol keď mu čierny samec odpovedal. Aspoň mu už venoval aspoň jednu vetu - boli obaja na dobre ceste, alebo minimálne Azrael bol.
Z hrdla sa mu vydralo tiché zavrčanie, ktoré snáď ani nikto nepočul. Niekde kdesi hlboko v duši vedel ako sa cíti, dokázal sa s ním dokonale zžiť, predsa len sa presne to iste stalo jemu, keď po ňom otec ani len nepátral.,,Zeiran čakaj!" rozbehol sa za ním okamžite ako sa pohol dopredu, bez jediného pohľadu na sivého vlka. Bez pozdravu prebehol okolo neho za vlkom na ktorom mu záležalo omnoho viac. ,,Nechaj má ti to vysvetliť."
> Kvílivec

Zeiran ho veľmi pekne odignoroval a Azraela to mierne zamrzelo. Už sa nejaký čas nevideli - asi od leta. Počítal teda s tým, že sa poteší, keď uvidí vlka s ktorým vyrastal takmer od najmenšieho šteňaťa. Nestalo sa tak a tým pádom Azrael cítil ako mu jemne bodlo do srdca. Zhlboka sa nádychom a radšej prehltol guču, ktorá sa mu vytvorila v hrtane. Teraz, keď sa po tak dlhom čase stretli nebol čas na to aby niekto hral formu, aj keď si mal prekročiť vlastnú hrdosť. ,,Zdravím," pohliadne na bledého vlka, až v okamihu keď sa ozve. Dovtedy ho celkom statočne ignoroval, predsa len ho nepoznal a v tomto momente ho skôr zaujímal Zairan, predsa len ho nevidel takmer pol roka. ,,Vy sa teraz ... kamošíte?" opýta sa ich aby nezostávalo príliš dlho ticho aj keď mu bolo jasné, že je na neho z nejakého dôvodu Zeiran nahnevaný. A boh vie kto bol vlastne ten druhý.

začarovaný les >
Azrael klusal cez lúku vo smere mostu. Nevedel presne ako sa k nemu dostať, vedel, že sa nachádza kdesi na juhozápade od jeho aktuálnej polohy a tak sa teda presúval z miesta A na miesto B, bez toho aby vedel úplne presnú polohu. Naposledy keď sa nachádzal na jednom z dolných ostrovov bolo to ešte ... pred zimou? Asi hej. Väčšinu zimného obdobia totiž prežil s Gwynom v ich novom úkryte, na mieste kde sa mohli cítiť pokojný a odvtedy sa prechádzal po planinách a lesoch tohto ostrova. Skôr ako sa však dostal čo i len blízko k prechodu a k mostu, na lúke kdesi pred sebou uvidel oheň a dvoch vlkov, z ktorých jeden mu bol známi už aj z diaľky. ,,Zeiran?" jemne naklonil hlavu a pobral sa ich smerom. Ihneď ako si bol istý, že sa jedná práve o neho, rozbehol sa v plnej rýchlosti. ,,Zeiran!" vyštekol nadšene a chvost sa mu presúval z jednej strany jeho zadku na druhú. Pohľad mu rýchlo padol na druhého vlka a najmä srnku, ktorá vystrašene skákala v ohnivom kruhu. Nadvihol teda obočie a so záujmom sa spýtal - ,,Zabávate sa?"

Prechádzal medzi stromami a hlavou triasol z jednej strany na druhú. Chcel z nej dostať všetky spomienky na včerajší deň či dokonca noc. Scara už nikdy nebude vidieť v rovnakom svetle ako pár dní či mesiacov predtým. Konečne bol čas pohnúť sa presne tým smerom ktorým sa chcel pohnúť - a najlepšie čo najďalej od Chaosu, ktorý okolo seba skutočne nevytvárali nič iné.
Pridal do kroku a rozhodol sa čo najskôr pobrať z lesa smerom k hlavnému úkrytu, ktorý ... on sám teda predpokladal, že patrí svorke. Nikdy mu niekto nepovedal niečo iné tak s tým akosi aj počítal. Vedel, že ak sa tam vyberie, tak niekoho určite stretne a v tomto momente to bolo niečo čo chcel. Potreboval nájsť Zeirana a rozhodne aj Ayshi s jej malými šteňatami, ktorý by teraz mali už mať možno aj okolo roka? Momentálne si nebol presne istí, kedy sa narodili, no vedel, že už budú veľké.
> kvetoucí lúka

5 postov v začarovanom lese - Scar a Azrael

Amorek 5
Scar sa konečne poddal, rovnako ako Azrael. Už obaja nemohli odolať volaniu Amorka, ktorý si z nich oboch urobil akúsi srandu a Azrael by dal labu do ohňa, že sám nevedela ako ich stretnutie dopadne. Mladému vlkovi sa stále chvost hmíril okolo nôh a tým pádom prezrádzalo jeho nadšenie nad spoločnosťou svojej Alfy. Aké smutné. ,,Výborný nápad," uškrnul sa na neho a dokonca i trochu žmurkol. Jemne sa od Scara odtiahol aby sa mohol lepšie poobzerať medzi stromy aby našiel čo najlepšie miesto na to aby si mohli užiť prítomnosť jeden druhého. Či to už bolo zvláštne alebo nie, to bola druhá vec, odkázaná len a len na osobný postoj, ktorý sa možno dal alebo nedal zmeniť. A tak sa Azrael spoločne so Scarom stratili medzi stromami začarovaného lesa.

Amorek 4
Ak by mohol tak by ho rovno zhodil na zem. Uvedomoval si, že však stále sa jedná o jeho alfu, aj keď v tomto momente boli obaja v omámenej a dosť uvoľnenej nálade. Hlavu si položil vyššie aby sa mohol samcovi pozrieť priamo do očí. V tejto chvíli ani len nepomyslel, žeby samotný fakt, že sa tak lepí na Scara mohol pôsobiť.. divne? Nikto pre neho doteraz nebol nijakým vzorom a ani kompletnú rodinu nikdy nepoznal, predsa len nemal ako vedieť, že pocity, ktoré teraz cíti by nemal cítiť? Čo je však normálne a kto určuje normu? To čo v tomto momente cítil bolo pre neho rovnako normálne ako pre všetkých iných a neplánoval sa nad tým zbytočne zamýšľať. ,,Otázka je ale ako to ďalej posunieme?" spýta sa ho s pohľadom upreným na neho. On už svoj prvý krok urobil. Teraz bola len otázka ako to Scar zakončí.

Valentín 3
Azraelovi netrvalo dlho aby si uvedomil, že sa Scar cíti v jeho prítomnosti rovnako dobre ako on v tej jeho. Pohľad síce upieral pred seba na zem, úkosom však hľadel viac za seba, pod svoje predné a zadné nohy. Okrem nich však videl a Scarove telo, ktoré sa k nemu približovalo rovnako ako sa približoval on k nemu. ,,Hej," odpovie mu a kútik úst sa mu predĺži do poloúsmevu. Nebude predsa len tak okolo neho tancovať kým sa starý vlk rozhodne urobiť prvý krok! Život patrí mladým a on sa ešte nechystá umrieť. ,,Možno ho mám bližšie akoby som si mohol myslieť," hneď ako dopovie svoju vetu, skloní hlavu a umiestni ju pod hlavu Scara. Umiestneným hlavy pod tou jheo samu nie len podriaďuje ale mu tak aj preukazuje, že mu môže veriť. Aspoň v tomto momente Azrael neklamal. V tomto momente sa skutočne pri Scarovi cítil príjemne.

Prosím labku zmeniť na peniaze a všetko zapísať na Azraela.
% prosím do rýchlosti

Amor 2
Azraelov pohľad sa upriamil na Scara. Uši mu klipkali avšak aj napriek tomu, že sa sústredil, príliš dobre sa mu Scarove slová do mozgu nedostávali. Cítil jeho pevný hlas, ktorý mu takmer až na chrbte zodvihovalo srsť zo sedla. Chcel ho poprosiť aby hovoril viac, dlhšie a najmä čo najbližšie jeho uchu aby mu neušla čo i len jedna vlnka zvlneného vzduchu, ktorú mu venoval. Nepovedal však nič, avšak ak by sa mu čierny samec pozrel na zadnú nápravu, uvidel by, že sa mu chvost presúva z jednej strany na druhú v celkom zrýchlenom rytme. Akonáhle mu však položí otázku, čo cíti z intonácie jeho hlasu zaklipká aj očami. Pootvorí tlamu ale pár sekúnd ešte trvá kým z nej vyjdú aj slová, ktoré by mohol Scar počuť. ,,Ešte som nenašiel nikoho... vhodného," odpovedal mu a konečne sa podarilo odtrhnúť od neho oči. Urobil pár krokov ďalej dopredu a pritom sa snažil priblížiť ku Scarovmu telu, len tak - aby sa jeho srsť mohla dotýkať s tou čiernou. Naokolo nebol nikto, nezaujímalo ho teda ani čo si bude ktosi myslieť. Ale prečo sa mu odrazu Scar zdal akýsi.. lepší?

Amor 1
Scarove slová v ušiach mladého vlka zneli ako med. Tak moc túžil počuť chválu, že keď ju už skutočne počul, cítil sa takmer ako v delíriu. Škoda len, že práve prechádzal krízou identity, ktorou si rozhodne musel niekedy prejsť každý mladý vlk - nevieš kde je tvoje miesto vo svete, ako ho dosiahneš, aké sú tvoje ciele a v nekonečne rade, ak ich napokon skutočne dosiahneš, bude to pre tvoju dušu dostatočná úľava alebo bude prahnúť po niečom inom a ty zistíš, že si celé tie roky strávil na zlej koľaji? ,,Spomínam si, rozhodne si spomínam," odpovedal mu v rýchlosti ak by ho náhodou ani len nenapadlo myslieť žeby on, Azral, na niečo tak dôležité mohol zabudnúť. Rozhodne na to nezabudol, len miesto kde sa dvakrát, len dvakrát, stretli prv nepokladal za príliš dôležité. Ďalšia medzera, ktorá by sa mala zatmeliť čo najskôr. Teraz už bude vidieť. ,,Neviem. Zatiaľ mi nič nenapadlo, ale ak sa tak stane, tak ti dám rovno vedieť," naklonil hlavu na stranu a pousmial sa. Jeho laby mimovoľne kráčali a prispôsobovali sa tak rýchlosti chôdze Scara.
Pri poslednej vete samca zakmitá ušami, keďže sa mu zazdalo akoby vetu nedokončil. Alebo ju len jednoducho prepočul? ,,Nápad na čo?" spýta sa, no skôr ako dostane odpoveď ucíti ranu na zadku, kde sa okamžite otočí. ,,Čo to-?" zavrčí si si popod nos a keď sa otočí - hľadí priamo do výrazných Scarových očí. Také červené oči snáď vo svojom živote ešte nevidel. A len ťažko sa mu z nich otrháva pohľad.

Akonáhle Scar navrhol, žeby sa šli prechádzať, Azrael sa postavil na laby a nechal svojho doterajšieho vodcu aby vybral cestu po ktorej sa majú spoločne vydať. Nemali príliš kam ísť a zároveň mali pre seba otvorený celý svet, ktorý metaforicky čakal na ich príchod. ,,Prechádzka znie fajn," odpovedal mu a ktorým smerom sa vydal Scar, tak on kráčal vedľa neho. Bok po boku, akoby si boli obaja vlci rovný, akoby Azrael vôbec nemal strach, že ak by mu nakukol do hlavy, tak by mohol byť namieste mŕtvy. Samozrejme však len v prípade ak by nebol prvý mŕtvy niekto iný. ,,Budem tam, alebo sa tam teda aspoň pokúsim byť," odpovedá mu, aj napriek faktu, že Scar mu nedá presný deň, ani približný, kedy by sa mali stretnúť a pozhovárať. Tento fakt v ňom len viac podporí obavy, že bude už príliš neskoro. Ale neskoro na čo? Hrať sa na niečo čo nie je? Nerobil to celý život v mylnej predstave kým skutočne je? ,,Myslím, že pokiaľ Chaos nemá nejaké špecifické miesto, kde by vlci vedeli, že sa stretnú s inými členmi spoločenstva..." začne, no nie je si istý či má pokračovať. Chaos nebol úplne najjednoduchšia skupina na logistiku a ani im to príliš nevychádzalo. ,,Malo by sa zapracovať na nejakej špecifickej forme komunikácie," odfrkol si. Problém síce videl, vedel aj žeby sa mal vyriešiť a mal i predstavu akým spôsobom. No samotná realizácia už bola niečo úplne iné.
,,Hej, už som ich dlho nevidel, pomaly ani neviem akú majú farbu srsti," pritakal, nie príliš nadšene. Spomínal si vôbec ako sa jeho nevlastný súredenci volajú? ,,Snáď z nich vyrastú správny Chaosania, ktorý budú robiť svojej svorke česť."

Vlk sa k nemu posadí a pár sekúnd premýšľa čo má robiť i on. Nebol si príliš istý či sa chce so Scarom rozprávať zoči-voči, najmä nie po Tom čo predviedol pred otcom - skutočne divadlo len čo je pravda. Teraz sa pomaly ale isto cítil ako nejaký tajný agent, dvojitý či možno až trojitý Boh vie čo všetko už komu nakecal a ani si to sám nepamätá. Mal by si začať písať denník aby vedel čo kde vyžvatlal a tým pádom si nepriniesol nejaké problémy, ktoré by mohol ľutovať. Akonáhle sa ho spýtal na mená nejakých vlčic musí pokrútit hlavou zo strany na stranu. Popravde nemá najmenšieho tušenia ako tie ktorých mená práve povedal vyzerajú. Nedokázal si spojiť mená s farbami kožuchu ktoré už predtým asi videl. Tento fakt nepridával príliš veľa pozitívnej energie do situácie v ktorej sa ocitol. ,,Nevidel som ani jednu z nich asi od vojny," zaklamal mu priamo do očí a necítil sa absolútne previnilo. Možno ak by pred ním stál nejaký iný vlk než bol Scar, tak by možno i niečo cítil, no v situácii v akej sa ocitol ... Musel využiť všetky zbrane aké mal. ,,Ale určite im odovzdám," uškrnie sa na Scara a očami preblikne z vlka na les za ním.
,,A kedy asi to plánuješ?" spýta sa priamo aby si vedel zariadiť čas tak aby sa ... Mohol zúčastniť? Asi? Čo vôbec plánoval ďalej? Musel sa porozprávať s Ayshi. ,,Ja, ňom." zamysli sa ale odpoveď vyprskne takmer okamžite. ,,Už dlho som nevidel Ayshi, musím sa pozrieť ako sa darí jej aj vlcatam," vzdychne si a pozrie na vlka pred sebou. ,,To že mala šteňatá si vedel?"

Azrael nebol zo stretnutia príliš nadšený, len čo je pravda. Nemal sa mu už však ako vyhnúť a tým pádom mu nezostávalo nič iné len prehodiť pár slov s vlkov, ktorého stretol. Uši sa snažil držať čo najvyššie a samozrejme postoj tela vypnutý, zatiaľ čo chvost mu visel pomedzi zadné nohy. ,,Neprimerane mi stál v ceste," odpovedá mu na otázku, snaží sa o humornú nôtu, no nie je príliš jasné či sa mu to aj skutočne podarilo. Úsmev na jeho tvári sa pretiahne a kútiky mu vyletia vyššie. Teraz nesmie zaváhať, nesmie svoje pravé pocity a myšlienky vyjsť na povrch len tak, bez boja.
Sledoval ako samec skáče zo stromu, z konára na ktorý sa nejakým spôsobom dostal. Pôsobilo to skutočne pôsobivo, on sám sa ešte nikdy nepokúšal dostať na strom a nejako mu to ani nechýbala - podľa Scarovho príkladu sa to však evidentne dalo a keby sa to raz rozhodol predsa vyskúšať, mal by záruku toho, že neblázni. Teda... teoreticky. ,,Už dlho som nebol pri úkryte, to je pravda," pritakal mu, aj keď vedel, že podzemný úkryt nepatrí tak úplne Chaosu. On ho však bral ako ich hlavné sídlo, bolo to logické. Minimálne z dôvodu, že sa tam stretávala väčšina Chaosu. Ale je možné, že Azrael mal už zastarané informácie. ,,Mal by som sa tam niekedy znovu pozrieť a zistiť aké novinky sa chystajú," pozrie Scarovi do tváre a jemne nakloní hlavu na stranu. ,,Plánuje sa niečo?"