Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Chmatol ju za krku, popravde ani nemal tušenia ako sa mu to podarilo a v tom okamihu čakal, že mu odletí ucho - respektíve, že sa čoskoro ocitne na zemi. Nestalo sa tomu však a tak len jednoducho zostal stáť so zubami stisknutými nad krkom Riveneth. Držal ju podobne silno tak ako matky držia svoje mladé, dostatočne silno na to aby mu len tak nezdrhla ale zároveň nie dostatočne silno na to aby sa mu podarilo prehryznúť jej kožu a krv sa navalila do jeho úst. Možno napokon bol predsa len slabým vlkom, keď bez nejakého väčšieho dôvodu nedokázal niekomu ublížiť. Možno mu Lissandr vtedy nasadila chrobáka do hlavy a razom začal spochybňovať i svoju vlastnú osobnosť. Na druhej strane ju však ani nechcel len tak pustiť, nie takto a teraz. Zavrel oči a následne ju predsa len pustil a začal sa od nej odťahovať. Na dnes mal dosť.

Aj napriek tomu, že a mu podarilo zraziť do snehu príliš dlho jej ticho nevydržalo. Jej hlas sa mu dostával do uší a takmer ho až fyziky rezal do tkaniva. Nechcel ju počúvať, prečo vravela pravdu a prečo to bolelo omnoho viac ako keď mu to isté povedala hnedá vlčica? Vtedy, dávnejšie .. mal ešte nejakú vieru v to čo robil, ale to sa už odvtedy zmenilo. S hlavou sklonenou dolu dýchal hlasno, akoby ubehol maratón, aj napriek tomu, že nič podobné v skutočnosti neurobil. Zo všetkej tej frustrácie mu bolo zle ale zároveň... ,,To či vstúpiš alebo nie ma už popravde vôbec nezaujíma," zavrčí jej na odpoveď a to už cvaká zubami niekde pri jej krku. Mohol by na ňu použiť mágiu, skutočne by mohol ale ... v tomto momente si chcel dokázať niečo sám za seba a nie za mágiu.

Azraelovi z hrdla zase vyšlo nepríjemné vrčanie ale ako bolo vidieť, tak to na samicu nejako extra nezapôsobilo. Jemne neisto stiahol uši dozadu a v prvej sekunde mu bolo ľúto, že nestrávil viac času s tým raneným vlkom pri ktorom sa mohol ctiť nadradene bez toho aby sa musel reálne biť. Síce sa boju nevyhýbal, no v tomto momente nebol nablízku nikto kto by ho mohol vidieť a tým pádom... Obrazil za zadnými labami od vlhkej podložky na ktorej stál a hlavou si to namieril priamo na rameno vlčice, ktorá stála pred ním. Nechcel jej nejako príliš ublížiť, aspoň nie zatiaľ. Chcel ju vyviesť z miery, strčiť ju na zem a ukázať, že v skutočnosti nieje len malé šteňa - alebo čokoľvek čo sa mu v tomto momente nieslo hlavou.

Kayseri - 32 bodov
50% zľava do obchodu -10
30% zľava do obchodu - 15
Minca - 5
6 ksm - 2

Zapsáno

,,Asi máš pravdu," mykne plecami a otočí sa k nej tak, aby jej mohol pozrieť do očí. ,,Avšak snaha je stále lepšie ako ničnerobenie," vraví aj keď nevie čo chce svojimi slovami niečo povedať. ,,Veľké výsledky neprichádzajú len tak z ničoho nič a na všetkom treba pracovať. Neviem ako si to ty predstavuješ ale nie všetko sa dá urobiť zo dňa na deň," zavrčí mierne nahnevane. Už ho to nebaví. Nemá chuť ospravedlňovať spoločenstvo ktorého posolstvu už neverí a najradšej by teraz hneď vypadol aby mohol rozmýšľať ďalej o svojom živote a akým smerom sa má ďalej uberať. ,,Nechaj ma. Vypadni," zavrcí na ňu ešte ostrejšie a srsť na krku sa mu naježí. On sám však nikam neodchádza. On nie je ten ktorý y mal utekať a ani tak robiť nebude. ,,Uz nemám záujem sa s tebou viac rozprávať."

,,Áno. Viacmenej. Samozrejme to ale nedokážeš ovládať ihneď," vysvetlí ďalej a pomaly sa cíti ako jej učiteľ. Nie že by mu to príliš vadilo ale na druhú stranu mu to nebolo ani trikrát príjemné. ,,Ale To si ty určite videla vyzeráš byť veľmi múdra," odpovedá s jemným prekrútením očí. Evidentne ju však rozprava o mágii zaujala rovnako silno ako slová o svorke, teda nie svorke - spoločenstve. Azraela to celkom potešilo a rýchlo sa toho chytil. Keby bol len vedel že za pár mesiacov už bude kopať za úplne iný tím. Určite by sa tak nesnažil ju priviesť k nim a vyslúžiť si tak len nejaký ten pohľad. Popravde čakal od svojho nového postavenia niečo viac a evidentne to nedostal. ,,Snažíme sa, okay?" zavrčí si pomedzi zuby lebo sa ho jej slová mierne dotkli. Ešte stále bol hrdým členom chaosu aj keď ... Už sa necítim tak hrdo ako pred vojnou. ,,Niekedy potrebuješ na rozpútanie plánu nejaký ten čas. Alebo aj kľudne môžeš ísť ukázať ako sa to robí," zasmeje sa. ,,Alfe by sa to i zišlo," vzdychne si, no dá si pozor aby to nebolo počuť. ,,Sú tu tri ostrovy. Ale vyzerá to skôr ako jeden. Celé územie je nasiaknuté mágiou ako špongia "

,,Keď ich potrebuješ tak sa proste len tak... objavia," vysvetľuje jej ďalej ako to v tomto svete existuje, a sám pomaly prichádza na to, že všetko čo sa jemu zdá normálne a prakticky s tým vyrastal, tak vôbec byť nemusí. Predsa len nie je toto normálne všade? Asi by sa mal naučiť spochybňovať veci okolo seba ale prečo by to mal robiť ked to je všetko pre jeho generáciu vlkov narodenú na ostrovoch normálne? ,,To pochopíš keď sa tu viac zabývaš a pochopíš, že vlastne všetko tu dáva zmysel," uškrnie sa, no rýchlo si uvedomí, že to môžn vôbec nie je pravda a on je len apatickým vlkom, ktorý berie všetko tak ako je. ,,Väčšinou..." jemne privrie oči a urobí posledných pár krokov predtým ako zastaví pred jedným z veľkých kameňov, ktoré sa razom objavili v hmle. ,,Alebo možno ani nie," mykne plecami. Nebol to jeho problém.
,,Naša banda idiotov sa špecializuje v terorizovaní ostrovov," uškrnie sa a v tom momente ho mierne pichne pri srdci keď si spomenie na hnedú vlčicu z Daénu, ktorú stretol vo vojne. ,,Berieme si čo chceme, žijeme kde chceme. A ak niekto nesúhlasí, tak to mu to stručne vysvetlíme."

//pláne
,,Vlastne je správne všetko," odpovedá na jej slová s miernym kývnutím hlavou. ,,Občas ich len tak nájdeš pohodené na zemi, niekedy ti ich dá jeden z Bohov, alebo dokonca alfa - nie je to príliš ťažké získať ak sa angažuješ do života okolo seba, chápeš," po očku na ňu pozrie. Nevie čo od neho čakala, predsa len tieto informácie boli pravdivé - nebodaj sa azda domnievala že tu lietajú magické draky, zo zeme vyliezajú magické červíky a našim poslaním je ch zahnať. Jemne prekrúti očami, tento svet evidentne nebol až taký zaujímavý akoby si mohol niekto myslieť ale zároveň to bol aj jediné svet, ktorý Azrael ako mladý vlk, ktorý sa tu narodil, poznal.
Akonáhle však spomenie šikanovanie vlkov, uvedomí si ... ,,Spoločenstvo Chaosu v tom určit nebude vidieť taký veľký problém."

Azrael prekrútil nad jej slovami očami a mierne zavrčal. ,,Tak vidím, že ste už nejaké veci zistili aj sama," odpovedá a mierne pridá do kroku. Asi by bolo lepšie ak by na seba obaja lepšie videli mimo hmly, ktorá ich spokojne obkolesovala a zdalo sa akoby sa dokonca ešte väčšmi zhusťovala. Predsa len nebolo príliš jednoduché sa na takomto mieste orientovať a on to vedel - však nenadarmo sa mu Gwyn už hádam dva razy stratil práve na tomto mieste. ,,Voda, vzduch, zem... všetky živly. Potom sú už také zaujímavejšie ako ...ilúzie, ovládanie svetla alebo pavučín," vysvetľuje jej veci, ktoré ju teda podľa jej vlastných slov celkom zaujímajú. ,,Existuje jeden starý vlk, ktorý to za nejaké malé drobnosti vlkov učí, alebo sa niekedy môže stať, že si ťa tá mágia nájde sama," rozpráva jej ďalej veľmi dôležité veci.
,,Ja si náhodou myslím, že nie každá svorka je taká nudná akoby si si predstavovala," jemne mykne ramenami a rozmýšľa akoby jej mohol Chaos podať tak, aby sa jej svorka zapáčila. ,,Mať spoločníkov na trhanie chvostov by niekedy mohlo byť celkom príjemne? Alebo vojny, ktoré sú úplne zbytočné ale keď je nuda tak je nuda."
> arcus deum

Bola pravda že samica mu celkom imponovala aj keď nie vzhľadom ale skôr tým do akej pozície ho stavala. Cítil sa pri nej akosi silnejšie a jej slová ho len v tom podporovali aj keď bolo vysoko pravdepodobné že ich vôbec nemyslela vážne - ale ako sa vraví, čo oči nevidia to srdce nebolí. ,,Predpokladám teda že ste sa tu na tomto mieste nenarodili," začal teatralne, akoby sa snažil štýlom svojho rozprávania pridať si na vážnosti.,,A podľa vašich očí usudzujem, že vaša vrodená mágia je oheň. Lebo ich máte červené," vysvetľuje jej a ak by sa príliš neovládal, v tomto momente by mu skákal chvost zo strany na stranu ako tenisová loptička. ,,Tuná sa každý narodí - alebo teda príde sem s nejakou mágiou, ktorá sa ho potom celý život drží. Samozrejme sa dá toho získať viac, ale to teraz nie je podstatné," po ocku na ňu pozrie. Predsa len nechcem na ňu vybafnut všetky svoje informácie naraz a nechať ju len tak odísť skôr ako bude mať väčšiu zábavu ako s tým Zdochliakom čo zmizol Boh vie kde. ,,A sú tu tri svorky, ak dobre viem. Myslím že ťa z ktorej som ja by sa vám veľmi páčila. S jednou z alf máte asi... Celkom podobne záujmy."

Vlčica sa mu prizná, že jeho chvost neplánuje oddtrhnut a pritom ho pekne pouráža. ,,HM.. ďakujem. Asi," odpovedá jej nie príliš nadšene a popri tom labou mierne hrabne do chvosta ktorý pred ním ležal. V tomto momente si ani nechcel predstaviť čo muselo zostať na druhej strane a radšej ti ani nevediet. Akonáhle sa samica vytratila dúfam že už sa nevráti. Avšak aj jej slová a aj fakt že bola za pár minút späť ho vyviedli z omylu. Napokon sa postavil na laby a pozrel jej do očí. Jej cteny darček nechal na mieste - síce ho prijal, no neplánoval s ním robiť nič iné. ,,Áno, viem toho celkom dosť," odpovedá jej s úsmevom na otazku a už cíti že toto môže byť neho šanca zahviezdiť pred niekým. Už sa mu to dlho nepodarilo a bol najvyšší čas si trochu pomstiť ego. ,,Budete mojou spoločníčkou kým vám ukážem ako to tu chodí?" spýta sa jej a pomaly vykročí do hmly v hlave sproadajuc plán ako sa o ňu postarať. ,,Môžeme?"

Zdalo sa, že vlčica chce stráviť s ním a s jeho zraneným priateľom nejaký čas. Usúdil to najmä z dôvodu, že sa moc nemala k odchodu a dokonca sa k nim dvom priblížila. Nie žeby mu to vadilo, len si nebol istý čo bolo také zaujímavé na dvoch samcoch, ktorý evidentne nerobili nič iné len na seba hľadeli a jeden z nich smrdel po vlastnej krvi. Možno ona videla niečo viac ako on a teraz sa snažila to využiť. Alebo to bola ona ktorá mu pomohla spôsobiť tieto zranenia? Kto vie, Azrael skutočne nemal chuť súdiť knihu podľa obalu, i keď tento obal vyzeral mierne... ,,To je od teba.. milé," odpovie akonáhle mu samica pred predné nohy hodí chvost, ktorý najskôr nedokázal identifikovať, akému zvieraťu patril. Alebo si to skôr nechcel priznať a niekde v hĺbke duši vedel, žeby sa mu táto informácia skutočne nepáčila. Nechal ho teda radšej sedieť na zemi a neprítomne zažmurkal. ,,Neviem čo s tým budem robiť, ale ďakujem," presunul pohľad späť na vlčicu a premeral si ju. Vyzerala ako niekto kto by sa jeho alfám páčil. Rovnako šialená ako tá hnedá, možno by si pri šálke čaj robili o hlavu čajník. ,,Aké sú tvoje ďalšie plány ó záhadná vlčica, komu ďalšiemu plánuješ urvať chvost?"

Vlk vyzeral akoby umieral, respektíve odtoho nemal ďaleko a jeho nejako extra nebavilo pozerať sa na jeho vyšklebený xicht. Bola však aj pravda, že na prváci nemal nič lepšie a tak sa teda nejako extra neponáhľal aby zmenil svoje zameranie a robil niečo iné. Vďaka bohu si ho však rozptýlenie našlo samé a on sa ani len nemusel snažiť niečo zmeniť. Zostal sedieť na mieste a pozrel smerom k vlčici. O vlčice strach nemal a jeho ego bolo dostatočne vysoko na to aby čo i len nepredpokladal, žeby ho vlčica mala chuť napadnúť. ,,Kľudne sa pridaj, možno sa ti tie úchylnosti zapáčia," odpovedá jej hlasom, ktorý nemá v sebe takmer žiadne zafarbenie, no vlčica v ňom rozhodne vyvolala záujem. Nebodaj aj ona niečo potrebovala alebo prišla len za pachom krvi miesto pumy, ktorú spolu so samcom spomínali? Zaujímavé, skutočne zaujímavé.

Azrael sa narovnal a pozrel na vlka so zmrašteními očami. Nebol si istý či ho zle počul alebo si vlk nepamätá čo vypúšťa z tlamy, tak či onak - odtiahol sa od neho a nepríjemne na neho zavrčal. ,,Tak chceš moju pomoc alebo nie?" opýtal sa ho ostrím hlasom ale pravda bola, že sa mu už nejako extra pomáhať nechystal. Už ho dobrá nálada prešla a tak sa zase len zadkom hodil o zem a uprel na vlka skúmavý pohľad. ,,Budem si brať tvoju radu teda k srdcu a nebudem sa starať do vecí do ktorých ma nič," mykne plecami a ďalej sa ani nepohne. Aj keď mu je jasné, že sa vlk trápi, nenechá so sebou zametať ako s handrou a raz si za pomoc ďakovať a raz nadávať. Nie vďaka. ,,Možno ak si problémov dostatočne dlho nevšímaš tak sa vyriešia samé," podotkne znovu bez akejkoľvek väčšej reakcie a musí si potichu zanadávať. Škoda, že je vlk zranený, takto sa stále cíti zodpovedný za to, že by ho tu nechal osamoteného. ,,Možno som chcel len získať priateľa, ale táto možnosť pomoci už uletela," odpovedá mu na otázku. Síce nie pozitívne, ale i to je odpoveď.

Azrael prekrútili očami. ,,Fajn," odpovedal jednoducho na celkové ostré slová. Možno by sa ho to aj dotklo ak by pre neho vlakové slová niečo znamenali. Sledoval vlkov ako zatina bolesťou zuby a s nadvihnutím obočím uznával, že mu hra na toz že mu nič nie je celkom ide. Srsť na krku mi sadla späť ku svalom a on si už uvedomoval, že od tohoto vlka mu nehrozí nič iné ako maximálne vyhubivanie za niečo čo ani neurobil. ,,Neviem, ale príde mi, že by som sa mal starať o seba..." odsekne mu s hlavou hrdo vztýčenou do vzduchu avšak aj napriek tomu, že bol zástupcom Spoločenstva Chaosu, nebol bezcitný vlkom. Po pár sekundách k nemu aj tak prišiel a pomohol mu zaprieť sa do bolavych Láb. Boh vie, či nemal aj zlomené nejaké vnútorné kosti alebo stlačené vnútornosti. ,,V horách je jazero, ak chces ísť tam. Alebo neďaleko je more, tam je však voda slaná," vraví mu. V tunajších miestach sa celkom vyznal, predsa len ich mal pochodene od predu dozadu. ,,Alebo nájdeme nejakú mláku aj tu," mýlil plecami. Všetko záležalo od toho ako ďaleko vlk dokáže ešte prejsť. Pri jeho ďalších slovách sa ale musí zasmiať. Soo mysterious.