Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Azrelov nos napokon neklamal a veľmi dobre si to uvedomil okamžite ako do jeho uší zazneli slová bieleho vlka, ktorého už nejaký ten čas hľadal. ,,Ani nevieš ako so rád, že som ťa našiel," zavrčí spokojne a jeho chvost rozháňa hmlu akoby to bola nejaká záclona. ,,Vždy keď sa od teba niekde oddelím, dostanem sa do nejakej situácie kde mi ide o krk," zasmeje sa a jeho zadok sa zosunie na zem, kde sa chrbtom oprie o jeden z kameňov, ktorý trčal zo zeme akoby ho tam niekto zapichol a potom naň zabudol. ,,Hah, kiežby to bol portál!" zanadáva a z krku sa mu vyderie vrčanie. Nie na Gwyna ale na vlkov, ktorých stretol v bažinách. Najradšej by ich všetkých vyvrčal do druhého sveta. ,,Ale myslím, že to boli rovnaký vlci, ako keď sme vtedy boli v podzemí," kývne k nemu hlavou. Určite si na to spomínal. To bolo chviľku predtým ako sa mu podarilo objaviť Zeirana. Alebo potom? Už to bolo dávno. ,,Každopádne, dosť ich pomelo, tak hádam nebudú robiť také veľké problémy do budúcnosti."

Ďakujem za super akciu a odmeny :)

Základné moneys prosím na Aza ofc, 10% do sily poprosím.

Ďalej si za body, ktorých je 49 vyberám -
40 bodov - lubovolná mágia - ilúzie
5 bodov - minca
3 body - rubín
1 bod - 2 kšm
Náhrdelník si samozrejme nechávam, avšak zatiaľ ho zakresliť nechcem.

Ďakuu : D

Zapsáno

bull meadow >
Azrael sa rozplynul do hmly, no našťastie mal dosť tmavú srst na to aby ho bolo vidieť z pár metrov. To sa však nedá otvoriť o jeho priateľovi ktorý v bielej temnote nebol k nájdeniu. už popravde celkom aj zabudol že ho pred nejakým časom stratil presne na tomto mieste. pach sa však na vhodných kvapôčkach vo vzduchu niesol celkom dobre a preto mu vôňa priateľa udrela do nosa takmer okamžite, keď sa dostal do miest cez ktoré prechádzal on. ,,Gwyn?" prehodil do hmly ráznym hlasom a vydal sa stopovať pach.
Mal však dojem akoby sa motal v kruhu, lebo voda okolo neho, ktorá sa nachádzala vo vzduchu gwynov pach rozniesla po celom okolí a on nedokázal presne zaznamenať z ktorého miesta prichádza. A už vôbec nevedel, ktorý pach je čerstvejší - všetko to voňalo rovnako! ,,GWYN!"

mangrovy >
Azrael sa razom ocitol vo vysokej tráve do ktorej spadol ako vrece zemiakov. Keď ležal na zemi zo školy a tráva mu siahala niečo vyše hlavy, nejako to neriešil. v tomto momente bol príliš unavení na to aby riešil maskovanie. Hlava mu klesla k zemi a so zatvorenými očami zaspal takmer okamžite. On sám si ani neuvedomoval aký ohromne unavený musel byť - adrenalín zboja ho držal v strehu, no teraz ako sa mu z krvi pomaly vyplavil, oči sa mu ihneď unavene zatvorili.
Spánok avšak netrval príliš dlho a akonáhle sa zobudil mal dojem že je ešte unavenejší ako predtým. vedel však že už si nemôže dovoliť ďalej spať a tak sa nespokojný zodvihol na nohy. Nemal kam ísť, nevedel Ktorým smerom sa má vydať a tak sa rozhodol nasledovať svoj nos priamo dopredu - aj keď to znamenalo že zase budem musieť prekročiť hranicu sivej hmly. V tomto momente to však bral ako výhodu, ktorá ho mohla v pohode ochrániť. Keď on nebude vidieť nikoho, ani nikto nebude vidieť jeho. Teraz keď bol unavený a nohy ledva ťahal za sebou sa mu to skutočne hodilo.
> arcus deum

Camp >
Azraelovi sa ešte ani poriadne nepodarilo na svojho nového protivníka zaútočiť a už sa razom ponáral do vody. Nevedel čo sa presne stalo, No akonáhle jeho oči a uši zaplnila voda, vedel že nie je dobre. V tomto momente si nadával, že sa miesto útoku nerozhodol zachrániť svojho malého brata - aj keď nevlastného, no to bolo skutočne malý detail. dúfam že sa čiernej vlčiaci podarilo s nimi niečo urobiť a že tam všetky chúďatá nepomreli. Otázka však bola kde bola ich matka, keď dokázala niečo takéto dopustiť. Tieto myšlienky však boli za jeho hlavy čoskoro vyhnané, najmä z dôvodu že teraz musel hrať o svoj život. A Nech si hovorí kto chce čo chce, vlastný život je predsa len najdôležitejší. Voda ho takmer zomlela, obúvala okoreň ostatných stromov a ak by nebolo jeho rodinnej mágie určite by mu zlomila chrbticu. Voda však nenechala svojho pána zomrieť a dopravila ho až do bahna mangrovov, skutočne mohol poďakovať svojmu strážnemu anjelovi. Akonáhle sa mu podarilo zdvihnúť hlavu z bahna, nemyslel na nič iné len sa odtiaľto dostať preč. Jakabov však prinajhoršom mágia vždycky vie čo je najlepšie. Jednej sekunde to mladý vlk bol a v druhej už bol inde.
> bull meadow

Vino, Niran
Spoločnými silami sa im podarilo vlka dostať na lopatky - či už metaforicky alebo aj v skutočnosti. Amulet, alebo čo to mal vlk na chvoste samcovi praskol pod zubami a možno to tak bolo aj lepšie. Keď bol zničený, už nemohol nikomu ublížiť a ani nikoho zraniť. Bolo to tak lepšie ako sa oň teraz starať a nechávať ďalší postup napospas osudu. Teraz mali istotu, že z tohoto smeru ohrozenie nepríde. Vlk sa Azraelovi vyšmykol, a ten sa ani nenamáhal za ním rozbehnúť. Len nech si beží, len nech dá pokoj jemu a jeho malej skupinke vlkov a bude to okay. Už mal na labách neprávom krv jedného vlka a v tomto momente si nebol istý, či by zniesol ďalšiu. Skôr ako sa mu podarilo nad zamýšľať a viac, čierna vlčica sa rozbehla smerom dopredu, čo okamžite upútalo jeho pozornosť. Bežala do ďalšieho útoku. Mladík urobil pár krokov smerom, ktorým bežala a pred ním sa otvorili dve možnosti. Ísť za ňou a ku šteňatám, kde sa o nich staralo už mnoho vlkov alebo sa vrhnúť na príčinu tohoto všetkého? Rýchlym pohľadom pozrel na Vina, hlboko sa nadýchol a s vrčaním sa rozbehol smerom na jedného z vodcov.

Shine, Vino
Azrael dostal od vlka silnú ranu do nosa, no ani to ho nezastavilo. On sám nevedel, či mu z neho tečie krv alebo nie. To bol detail nad ktorým teraz nemal čas sa zamýšľať a dobre vedel, že v najbližšej dobe ani nebude mať kedy. Nenechal sa však odradiť, skočil po vlkovi znovu a zarazil ho do bahna. Vystrelil pavučinu na jeho chvost aby sa Vinovi podarilo vytrhnúť mu krúžok k kože. Už chcel mať sakra po tom a už chcel sakra mať pokoj. I keď možno ani nie, ale to bol len maličký detail, ktorý sa teraz nebude čas riešiť. Náhrdelník sa však rozhodol nefungovať a tak len ticho pre seba zavrčal, privrel oči a snažil sa svoju vnútornú silu pretlačiť do náhrdelníka.

shine, vino
Netrvalo dlho, kým Azraelove akcie boli nasedované reakciou. Bolo to presne tak ako zamýšľal a v tom momente nemohol byť ani spokojnejší. Vidieť vlka ležať pred ním s hlavou zarytou v bahne bolo zadosťučinenie za to čo sa stalo jemu. Niekedy sa dalo povedať, že osud mal veľmi zaujímavý zmysel pre humor a aj to bolo vidieť práve v tejto situácii. V tomto momente sa do ich boja pridal i Vino, bolo to fajn - aj keď teraz bol boj nevyrovnaný. Kto však vo vojne hral fér, keď jediným cieľom bolo vyhrať? Mladý samec sa teda hodil na krk vlka a čakal ako to dopadne. Nechcel ho zabiť, nechcel mu (nejako extra) ublížiť, chcel len aby ho spolu s Vinom odzbrojili, trocha možno podusili pod bahnom a potom pustili. Aj keď bol on sám vysoko agresívny, zatiaľ nedospel do stavu, kedy by sa mu chcelo len tak zabíjať. Možno o rok či dva, keď sa tam raz dostane. V tomto momente mu oči padli na náhrdelník, ktorý sa mu hojdal medzi prednými nohami. Bol najvyšší čas ho použiť.

Vďakabohu sa Vinovi nič nestalo, Lissandra bude za to určite veľmi spokojná! Avšak pozornosť cudzích vlkov sa veľmi rýchlo presunula na ich malú skupinku, ktorá sa proste a jednoducho musela hrať na hrdinov - veď prečo nie?! Azrael mal šťastie, že mal takú povahu, ktorá ho hnala dopredu - tak to už býva, keď chcete aby vás ostatní obdivovali, aj keď jediné srdce, ktoré chcete nakoniec vyhrať je to vaše. Nič to, Azrael sa postavil vedľa čiernej vlčice a pevne držal svoje miesto. Srsť na krku mu stále svietila, on sám si to ani neuvedomoval, no jeho protivníkom to určite muselo byť nepríjemné. Netrvalo príliš dlho odkedy sa na neho vlk rozbehol, bol zase jeden na jedného a to bol, s ktorým si bol najviac istý. Vtedy vedel, že nemôže sklamať seba, ani nikoho iného. Vedel čo robí. Z podzemia, ktoré bolo v mangrovoch celé nasiaknuté vodou ju vytiahol na povrch. Predsa len sa určite bežalo na blate ťažšie ako na suchej zemi. A to už ani nehovorím o tom, keď sa vám na laby nalepí celkom solídna hŕba bahna! Útok vlka sa však snažil zastaviť aj pavučinou smerovanou presne na jeho tvár.

Herka
Jméno vlka: Ahvaryan
Sám/ve skupině: Einar/Zinek
NPC
Místo kde začnete: Small

Shine a Vinp
Azrael bežal ako len rýchlo mohol, ani i pritom nevšimol, že sa mu na krk zachytila akísi blbôstka. Uháňal tak silno, že i ani nevšimol, že okolo neho zo stien trčali kosti padnutých - alebo si to radšej nevšimol, pre svoje osobné dobro a vnútorný pokoj. Akonáhle sa však ich malá skupinka dostala na povrch, mal chuť vrhnúť sa na zem a vybozkávať ju - bohužiaľ to si však teraz nemohol dovoliť a skočil presne do rany Vina. ,,Vino!" vyprskol na tmavého vlka, ktorý okolo nich prebehol a za ním sa hnalo stádo ďalších vlkov. Shine neváhala, takže ani on sa samozrejme nemohol nechať zahanbiť. Postavil sa vedľa nej a srdce ktoré sa trochu upokojilo po tom, čo sa jeho oči dotkli znov svetla sa zase rozbúchalo ako zmyslov zbavené. Boj ešte ani zďaleka neskončil a on sa neplánoval vzdať bez boja - a aspoň môže Vina prinútiť aby mu bol zaviazaný!

Azraelovi takmer vyskočilo srdce z hrude ihneď ako na neho čierna vlčica zvolala a volala ho do temnoty. Hrudný koš akoby úplne zabudol že existoval a srdce sa mu miesto toho presídlilo do uší. Nie! NIE on tam nemohol! Ale na druhú stranu ho pud sebazáchovy stále hnal dopredu - a v tomto momente dopredu znamenalo do temnoty tunelov o ktorých ani jeden z nich nevedel kde končia a či vôbec končia. Čo ak sú len akousi slepou uličkou a stonožka ich tam bude mať ako na tanieri? ,,Tak poďme!" vyštekne zúfalo napokon a nechá svoju srsť na krku svietiť, kým sa vyberie smerom do tunelov. Popravde mu už v tomto momente bolo jedno, či ho Shine nasleduje alebo nie. Ak by bolo len na ňom, tak by ju i kľudne nechal so stonožkou, nech si tam premeriavajú svoje svaly. Avšak aj napeirk tomu po pár metroh zastavil aby sa obzrel a ked tak jej nejako ešte pomohol.

Shine
Čiernej vlčici to trvalo akosi dlho a jemu sa nechcelo čakať kým ho stonožka svojim ťažkým telom zadlávi a nechá zhniť hlboko v zemi ako najhoršieho psa. Nie, takto si fakt nepredstavoval svoje skonanie a teda sa snažil prežiť ako najlepšie mohol. Asi sa teraz k jeho fóbiám pridá aj strach z obrovského hmyzu, ktorý sa ho pokúša zožrať alebo celkovo sprovodiť do sveta. Nie vďaka! Rýchlo sa obzrel za čiernou vlčicou a akonáhle si uvedomil, že mu pomoc moc neprichádza, musel to zobrať do vlastných láb a zneškodniť hmyz, ktorý sa na nich oboch neprijemne lepil. Rýchlym pohybom hlavy vyslal ku stonožke lúč silného svetla smerovaného priamo k jej očiam nasledujúcim vrstvou ďalších pavučín. Veľmi dúfal, že sa mu takto podarilo ju vyviesť z rovnováhy a skotúľa sa dolu dierou. Aby mali obaja dostatok času vyliezť a pridať sa k ostatným.

Pod Azraelovími nohami sa odohrávalo všetko akosi príliš rýchlo. Nedokázal sa ani poriadne sústrediť na to, čo mu sveto jeho mágie osvetlilo a už sa aj kotúľal dolu smerom do srdca zeme. Jediná vec čo skutočne nenávidel a práve to mu osud privial pod nohy. Niekedy má osud fakt skvelý zmysel pre humor a len hádam čaká kedy mladému vlkovi vyskočí srdce z hrude. Netrvalo však dlho kým sa mu podarilo zistiť, že jeho život je v ohrození a musí teda niečo o tom urobiť. V tomto momente mu bolo jedno, že na neho stonožka skutočne neútočila, mal dojem akoby všetko na neho útočilo a on s tým musel niečo urobiť. Vystrelil na hmyz, konkrétne na jeho tlamu vrstvu pavučiny a nečakal na to aby zistil, či to bolo účinné.
So stiahnutými ušami sa začal driapať smerom hore a akonáhle si uvedomil, že čierna vlčica si vybrala presne opačný smer pohybu než by on chcel. ,,Nechoď dolu, vytiahni ma hore!" vyštekne na ňu, no to sa už vo vzduchu ozve rev roh, čo momentálne Azraela vôbec neserie, lebo sa chce čo najskôr dostať preč z tejto čiernej diery.

Azraelovi tlklo srdce tak silno že mu takmer vyskočilo z hrude. Čakal že sa čierna vlčica poberie za ním ale tomu sa tak nestalo. Už si sa mu razom prilepili k lebke a on musel zobrať všetku odvahu do svojich láb. Aj keď sa pred ostatnými hral na najväčšieho hrdinu, nikdy mu nebolo všetko jedno. Nasucho teda prehltol a pobral sa ku diere odkiaľ vychádza ten prečudesný zvuk. Azrael nemal rád úzke priestory a už vôbec nie keď boli tmavé - vyvolávali v ňom silný pocit klaustrofóbie a často sa nedokázal nadýchnuť. Tento fakt a možno aj to že sa trocha bál, čo by samozrejme on sám nikdy nepriznal, mu zakazovali vstúpiť dolu do temnoty. Druhýkrát už sa nenechá napáliť ako predtým, peklo nech zostane peklom ale bez neho. Kým neumrie tak sa do neho neplánuje vrátiť. Rozhodol sa že teda využije mágiu ktorá sa mu podarilo objaviť keď bol s Gwynom a Zeiranom, ktorý sa ešte vtedy volal havran. rýchlym pohybom hlavy vytvoril svetelný Lúč ktorý zamieril do diery. mohol len hádať čo mu toto svetlo ukáže a ako sa mu podarí odhaliť čo je tam dole.