Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Azrael s nastraženými ušami počúval čo všetku mu o rastline Lissandra hovorila a snažil sa zapísať si všetky informácie čo najhlbšie do pamäte ako len mohol. Dúfal, že sa mu podarí naučiť sa čo najviac, najmä teda preto, že mal pocit, že čím viac toho vie, tým viac sa bude cítiť lepšie a najmä užitočnejšie. ,,Budem si to pamätať," odpovedal a pohľadom sledoval ako sa hnedá vlčica poberá za ďalšími dôležitými vecami, ktoré vo svojom živote alfy mala. S ňou odletel aj červený vtáčik a Azrael osamel spoločne s Vinom a kvetinou, ktorú im vlčica nechala. Pohľad svojich pichľavo-modrých očí presunul na samca, ktorý doteraz príliš neprehovoril. Mladík teda prestúpil z nohy na nohu a prebral vedenie v rozhovore, ktorý mal začať práve teraz. ,,Viem, že sme nezačali príliš najlepšie," jemne naklonil hlavu na stranu. Pršať už prestalo a tak spoločne s nocou odišli aj mraky, ktoré zahaľovali oblohu. ,,Myslím, žeby bolo lepšie, ak by sme o nejako... poskladali?"

,,Oh, dobre vedieť," uškrnul sa. Čítanie myšlienok bol pre neho pomerne nový koncept, no už sa mu s ním podarilo stretnúť. Aspoň teraz bude vedieť, že vedľa neho nemá rozmýšľať nad blbosťami, aj keď pravda bola, že o by skôr musel vedieť kto Atreas vôbec je a ako vyzerá. Problém však jeho budúceho ja, ak vôbec niekde v procese na čítanie myšlienok vôbec nezabudne. ,,Áno, tam to poznám, to je veľmi dobrá skrýša pre červenú kvetinu," pritakal vlčici a jednou z predných láb sa načiahol ku kvetine aby si ju mohol prezrieť aj z druhej strany. Zase taká rozdielna z nej nebola. ,,A ako sa používa na liečenie teda?" spýtal sa so záujmom a konečne sa vystrel. ,,Kto pozná jej silu bude mať asi dosť veľkú výhodu," zamyslel sa. Bolo dobré, že danou informáciou bol obdarovaný práve Daén - avšak s ním aj koľko ďalších vlkov?

,,To je otázka," odpovedal jednoducho. Nemal jej k tomu nič viac čo povedať a tým pádom sa radšej ďalej nevyjadroval. Čo ho však zaujímalo omnoho viac bola kvetina, ktorú si priniesli. Nie žeby Chaos nepokladal za dôležitý ale vo svojej situácii si vybral čokoľvek iné ako bavenie sa na tému, ktorá sa mu nepáčila. ,,Ešte som ju nikde predtým nevidel," priblížil sa k operencovi aby si mohol lepšie prezrieť všetko čo potreboval a to aby si ju mohol zapamätať. Aj keď Liss vravela, že samá podobať na nejaké iné, on si nebol vedomí, žeby čokoľvek podobné videl. Možno tomu aj skutočne tak bolo, on sa len na kvety doteraz nikdy nesústredil a tým pádom ani nevnímal veci, ktoré ho nezaujímali. ,,A to takto teda žije celý rok?" spýtal sa. Veď už bola jeseň, kvety teraz odkvitali a ani presne naopak. Podľa všetkého by rastlina kvety mať nemala, no na Moise sa jeden nemohol ničomu príliš čudovať.

,,Je to dosť pravdepodobné, počas toho koľko som tam bol, mohlo pribudnúť len pár nových vlkov, ak nepočítam šteňatá," prikývol. Chaos možno bol pomerne veľká svorka, no cirkulácia vlkov i ich okolí nebol až taká veľká. Niekoľko stálych a verných členov (ktorých vernosť je v niektorých situáciách diskutabilná) a potom akási hŕstka, ktorý sa prijali a nikdy neprišli ani na jedno stretnutie. Ako koncept celkom zaujímavé ale v realite nemožné udržať príliš dlho. Pohľad mu zablúdil na hlavu Liss kde si všimol vtáčika so zaujímavým kvetom v pazúroch, snažil sa vrátiť k myšlienkam o chaose, no príliš sa mu nedarilo. ,,Čo to tam máte za kvet?" spýta sa. Muselo sa jednať o niečo špeciálne, ak si daný kvet Lissandra brala domov. ,,Myslím, že si svoju prácu so Sarom celkom užijeme."

Zacvakal ušami. Týmto smerom nad svojou situáciou zatiaľ nepremýšľal, no zdalo sa, že Lissandra mala pravdu. Vlastne tak ako vždy, kto by sa bol čudoval. Na to, že ,,vojna" prebehla len pre menej ako rokom, zdalo sa, že sa Chaos až priveľmi stiahol do svojej ulity a tak sa ticho ... ľutovali? Alebo čo. ,,Myslíš, že Chaos znovu niečo plánuje?" spýtal sa jej so záujmom, no popravde ani moc nechcel počuť odpoveď. Veľmi dobre si uvedomoval, že ak by k niečomu znovu došlo, tentoraz by stál na bojisku proti svojim vlastným, aj keď možno bývalým, no stále vlkom, ktorý pre neho nejaký čas niečo znamenali. Nechcel si ani len predstaviť ako by to všetko nakoniec dopadlo.,,Keby som bol o tom viac rozmýšľal... mohol som ostať ako informátor. Ale už je neskoro," povzdychol si. Nebol ale čas na ľutovanie sa, už sa ľutoval nejaký čas a vôbec mu to nepomohlo.
,,Vôbec neviem ako to teraz s členmi v Chaose je," mykol plecami. ,,Je to tam veľmi ťažko určiť, keď svorka nemá vlastné územie," odpovedal. Toto jej už predsa hovoril! On sa nikdy o druhých moc nezaujímal, sústredil sa na seba a získavanie chvíli pre seba. ,,A inak som rozmýšľal, žeby som asi mohol strážiť hranice, alebo také niečo. Aby som bol užitočný."

Ihneď ako zaznelo vo vzduchu Zeiranovo meno, Azrael si uvedomil, že je ale riadne hlboko v ... Uši mu už nesedeli nastražené na hlave, skôr sa len poslušne pridŕžali jeho hlavy. Jeho ľadovomodré oči však rozprávali úplne iný príbeh; veľmi dobre si uvedomoval, že obaja samci mali medzi sebou veľmi hlboký konflikt, ktorý takmer vyvrcholil už pri ich stretnutí v Zlatom lese, na mieste kde by Azrael skutočne nečakal, že stretne práve tmavého samca. Teraz sa však zdalo, že mladíka dobehla jeho vlastná minulosť, omnoho skôr ako by to on sám predpokladal a skutočne si nemal chuť pospevovať. ,,Oh.. Tak to-" po pár sekundách ticha zo seba vydral nejaké slová, ktoré však práve nezneli príliš najpresvedčivejšie, najmä teda preto, že s mu nepodarilo naraz ani poriadne poskladať jednu vetu. ,,To znie ako celkom problém," jemne si odkašlal a pozrel na Lissadru, či pre neho nemala ešte nejaké informácie. Popravde ich dostal celkom dosť, možno ešte viac akoby mu bolo treba - vedieť, že niekto takmer vyvoláva bohov aby ti zlomil chrbticu, nie je niečo s čím chcete zaspávať každý večer pod hviezdami. ,,Som sa o neho staral keď bol malý a matka ho nechala vonku dochnúť od hladu. Nejaký ča sme spolu strávili, potom sa rozdelili a ... už je to nejaký čas čo sme sa nevideli," odpovedal na položenú otázku. ,,Nehádal by som, že ho môj odchod tak silno zasiahne," zaklame. Dobre si to uvedomoval, a možno práve preto bola Ayshi jediná vlčica, ktorej o svojich plánoch povedal. Zeiranovi neveril. Nie vtedy a ani nie teraz.

Azrael si to ďalej spokojne kráčal popri skalnatom masíve smerom na lúku, no zastavil sa, keď sa pred ním objavila dvojica siluet, ktorú by spoznal aj za úplnej absencie mesiaca - teda, minimálne jednu z nich určite. Chvost popri zadných nohách sa mu mierne zakmital zo strany na stranu a pobehol smerom k nim. Lissandru spoznal už z diaľky, Vino bol už o niečo ťažší oriešok a teda ho spoznal až sa mu pach vnoril do nosa. Aj keď je pravda, že keď sa stretli naposledy, ani jeden z nich nevoňal príliš po fialkách. ,,Ahojte!" pozdravil ich pomerne radostne, momentálne bol za spoločnosť celkom rád a tým pádom spomienky na Vina tiež zasunul na druhú či tretiu koľaj. Skôr ako sa však stihli pozdraviť, Lissandra na neho vyvalila s upozornením s ktorým konverzáciu rozhodne začínať nechcete. Jemne naklonil hlavu na stranu a uši mi poskočili. Dobre vedel, čo sa nachádza za ich chrbtami, no nechcel si pripustiť čo jej slová môžu znamenať. ,,Akoto?" pozrel sa jej do tváre a rozhodol sa radšej nehádať.

Severné hory >
Azrael sa šmýkal po zvlhnutej pôde smerom dolu z hôr a popri tom nadával ako sa mu zase podarilo zamachtať sa. Blato mu nikdy nejako extra nevadilo, no rozhodne mu bolo lepšie bez neho na nohách. Srsť sa mu lepila na telo a on by sa najradšej hodil rovno do nejakého jazera - na čo ale príležitosť príliš nemal a skôr by mu to len pohoršilo. Ihneď ako sa mu podarilo dostať sa do priesmyku, cítil sa ako malé prasiatko. No nič, nepomôžem si. pohodil hlavou a pobral sa naprieč priesmykom. Už vedel kde sa nachádza a rovnako tak aj vedel, že neďaleko za priesmykom a lúkou je jazero, kde sa zdržiaval Chaos. Možno by bolo lepšie ak by sa práve tomuto miestu mal vyhnúť, no z nejakého dôvodu sa nemohol prinútiť ísť niekam inam.

Prosím o zapísanie odmeny za povýšenie na Ahvu :3 % do lovu poprosím!

Les Álf >
Obloha nad jeho hlavou sa napokon skutočne otvorila a on sa ocitol kdesi v horách, kde si vôbec nebol istý kde. Vedel, že prsteň, ktorý dostal ho nemohol preniesť zase až tak moc ďaleko, no aj napriek tomu sa naokolo neho nachádzalo dosť pohorí a každé z nich prichádzalo do úvahy. Stále sa nad ním preháňali mraky a on svojimi očami neuvidel ani jediný záblesk hviezd na oblohe. Nezostávalo mu nič iné len sa po daždi prechádzať a jediná normálna trasa viedla smerom dolu do doliny. Síce sa mohol šplhať niekam hore, no v tomto počasí nebol ani on dostatočne blázon aby riskoval všetky svoje zdravé nohy len kvôli svojej stupidite. A možno sa mu dolu napokon podarí nájsť niečo zaujímavejšie ako len hviezdy a bude mať o zábavu postarané aj na viac ako len noc.
> Dračí priesmyk

Úkryt >
Azrael sa ponáhľal a poriadne ani nevedel kde, noc okolo neho ho upokojovala, skutočne mal rád hviezdy nad svojou hlavou. Nielen že mu chladné ovzdušie robilo dobre, vonku sa cítil omnoho lepšie ako v úkryte, kde vďaka svojim dvom priateľom strávil dosť dlhý čas aj na svoj výkon. Keď však vyvráti hlavu k oblohe, hviezdy nevidel - obloha nad jeho hlavou bola zahalená v oblakoch vďaka ktorým na jeho hnedú srsť dopadali chladné kvapky dažďa. Povzdychol si a vo svojich krokoch pokračoval ďalej smerom preč z bludiska stromov Lesu Álf, ktoré sa vždy zdalo byť akési iné, koľkoráz ním prechádzal, toľkoráz by prisahal, že stromy okolo neho zmenili svoju orientáciu a ukazujú presne opačným smerom ako predtým. Teda samozrejme ak stromy boli vôbec schopné ukazovať. V rýchlosti si spomenul na prsteň, ktorý kedysi dostal do daru a vyhodil ho k oblohe. Možnože ho tentoraz vezme na nejaké zaujímavé miesto.
> Severné hory s pomocou prsteňa

Obaja vlci sa do neho pustili, čo on v tomto momente bral ako krivdu. Povzdychol si a s hlavou odvrátenou ku zemi prekrútil očami. Gwyn bol múdry, bolo mu to jasné, však presne to sa snažil povedať Lissandre keď sa uchádzal o členstvo vo svorke. ,,Budem si na to pamätať," uškrnul sa, no v hlase ani na výraze mu príliš veľa srdečnosti nehralo aj napriek tomu, že sa pomerne dosť snažil. Zdalo sa, že si Sar spoločne s Gwynom celkom dobre sadli a on sám bol rád, že sa jeho priateľ tak dobre zabydluje vo svojom novom domove. Ona mal ale na práci ešte nejaké veci, ktoré potreboval doriešiť a ako teraz videl, Gwyn mal pri sebe jedného z najlepších sprievodcov po území akého by si mohol želať. ,,Dobre vy dvaja, kecajte, ja idem ešte von," s kývnutím hlavou sa s nimi rozišiel a popri dvoch vĺčatách si to namieril priamo von kdesi do lesa. Noc predsa len bola lepšia prežitá pod hviezdami a nie kdesi pod skalou, ktorá sa mohla kedykoľvek zosypať.
> Les Álf cez svorku

,,Voda, pavučina, svetlo a oheň!" pochválil sa radostne a pri Gwynovej poznámke sa musel len uškrnúť. Zdalo sa, že ho poznal omnoho lepšie ako si myslel - aj keď v prítomnosti Azraela nemal byť problém všimnúť si, že sa do mágií pchal možno omnoho viac ako bolo dravé. Ktovie, možno raz budú stáť práve za jeho skazou, no to bolo snáď ešte dosť ďaleko na to aby sa tým strašil. A povedzme si pravdu, svet momentálne pre mladého samca skutočne bol gombičkou, nemal žiadne problémy ako napríklad Gwyn a teda si mysle, že mu patrí svet. ,,Ooo, tak to je super, ja som zatiaľ len kappa, ale snažím sa aby mi Lisso niečo viac verila," jemne kývol hlavou. Gwynovi ž o tomto rozprával, pre Sara to mohla byť novinka - aj keď mladý vlk by nepochyboval, že si Sar mohol všimnúť omnoho viac ako on na jeho mieste. ,,Aj keď mi je jasné, že moja minulosť môže byť trochu problém prijať, najmä pre túto svorku," sklonil hlavu a ak by bol sám, možno by aj prevrátil očami.
Akonáhle spomenú Bunker, chvost sa mu mierne rozhýbe. Čas, ktorý tam strávili bol fajn, prežili a to bolo hlavné. ,,Bunker je náš úkryt, ktorý sme našli minulú zimu a tie najhoršie mesiace strávili práve tam," vtedy ešte obaja mali pomerne rozviazané laby a nemuseli sa na nikoho držať. Ale teraz..? ,,Tento rok bude ale asi lepšie ak by sme zostali vo svorke, keď už obaja nie sme tuláci," pozrel na Gwyna aby si vypočul aj jeho názor. Teraz si však nemyslel, že stráviť na tom mieste viac ako týždeň by bolo múdre.

Azrael nikdy nejako neobľuboval stiesnené priestory a preto sa aj pri ich rozhovore necítil príliš dobre. Stále sa snažil so svojimi pocitmi bojovať a často to aj nejaký čas zvládal - nič však netrvalo celú vecnut a aj tak nakoniec vždy skončil vonku pod hviezdami, ktoré boli pre neho omnoho lepšou prikrývkou ako hlina a kamene v úkrytoch. Škoda len, že v zime bola príliš veľká zima na to aby mohol celú noc späť pod hviezdami - bunker sa však zdal akoby mal na neho akísi lepší vplyv a noci spoločne s Gwynom dokázal prežiť aj vo vnútri. ,,Tak teda, to aby sme šli niečo potom uloviť," pozrie smerom kde by sa mala nachádzať špajzka s odloženým jedlom. Čoskoro bude zima a koristi ani zďaleka tak veľa ako na jar či v lete. Ak sa im nepodarí urobiť dostatočne veľké zásoby, nasledujúca zima by mohla byť pre tak veľkú svorku problémom. Najmä pre mladých vlkov, čo sa narodili len tento rok. ,,A hej, behal som po ostrovoch a cvičil mágiu. Vďaka Liss som zistil aké ovládam, takže som spokojný," odpovedal Sarovi hneď ako sa mu podarilo pohľad odtrhnúť od prázdnej miestnosti. ,,Si asi chvíľu ešte tuná odpočiniem a pôjdem zase ďalej, ešte kým nieje všade toľko snehu."

Les Álf >
,,Ani nehovor! Za chvíľu už budem oficiálne dospelý, nedokážem sa toho dočkať," odpovedal nadšene svojmu spoločníkov, akoby čakal, že svet okolo neho výrazne zmení, ihneď ako dosiahne ďalší míľnik vo svojom živote. Teraz, v jeho veku sa mu zdalo ako úplne iní sú dospelí vlci a on je schopný dokázať sa dostať na ich úroveň ihneď ako jeho vek preskočí tri roky - tak veľmi sa snáď nemýlil už dávno avšak veľmi ťažko sa uvedomovalo vlastnej chyby, keď ste sa nedokázali stať externým pozorovateľom. O pár rokov si spomenie a veľmi jednoducho si uvedomí, že čas nie je to čo vlkov posúva dopredu a čas je vlastne len niečo čo si oni sami vymysleli. ,,Je len škoda, že máme Bunker tak ďaleko," jemne zavrčal, no v tomto momente už nemal ako inak svoju situáciu vyriešiť. Bolo príliš neskoro.
Niekedy v tomto okamihu sa pred nimi otvorila malá čistinka s norou niekde v strede. Obaja vlci si rýchlo uvedomili, že už ďalej nie sú vo svojej spoločnosti sami. ,,To je Sar, poď predstavím vás," oznámil bielemu vlkovi a poklusom sa vybral k starému známemu. ,,Sar! Ahoj," pozdravil sa napokon aj staršiemu samcovi, ktorý mu bol kedysi ako adoptívny otec. S jemne vrtiacim chvostom pri ňom zastal a počkal na svojho priateľa, aby ich oboch mohol normálne predstaviť. Teraz keď už sú vlastne spolučlenovia. ,,Toto je Gwyn, je tu nový. Trocha mu teraz ukazujem okolie."