Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Jméno vlka: Rhysburr
Počet postů: 37
Postavení: sigma
Povýšení: -
Funkce: šteňa lmao
Aktivita pro smečku: -
Krátké shrnutí (i rychlohry): Rhys sa vytratila z hodiny učenia mágií so svojimi rodičmi a pobrala sa na prieskum okolitých území. Počas svojho pochodu naprieč moisom sa jej podarilo stretnúť Sill, ktorá je ukázala ako funguje mágia vetra a spoločne potom premohli líšku, ktorá sa na nich vrhla.
Bobříci: -

16
Azrael sa snažil nájsť ten najviac dokonalý strom aký len mohol, vyberal dokonca tak dlho, že jeho laby začínali byť ešte tmavšej farby ako doteraz boli. Na srsť sa mu lepil popol, a možno aj by sa sám pozrel na svoj odraz vo vode, len veľmi ťažko by sa mu darilo spoznať sa. Pach však neklamal a dalo by sa povedať, že práve ten ho prezradil ešte omnoho skôr. Ako sa preháňal po okolí, dosť pravdepodobne celá časť spáleniska smrdela ako on a on sám to nedokázal nijako ovplyvniť. Až v okamihu ako vo vzduchu zaznelo jeho meno si uvedomil, že sa na mŕtvej pláni nenachádza sám. Ihneď ako daný hlas spoznal, ihneď zabudol načo na miesto vôbec prišiel. Otočil sa smerom z ktorého hlas prišiel a v diaľke na tmavom podklade veľmi jednoducho rozoznal vlka, ktorý k nemu meral cestu. S úsmevom sa mu vybral naproti a chvostom pritom víril prach všade okolo seba. Pozdravil ho jemným šteknutím a okamžite ako mu padli oči na priateľa, tak sa zháčil. ,,Čo sa stalo? Vyzeráš ako..." zarazil sa. Asi nebola príliš dobrá situácia vravieť, že Gwynova tvár vyzerá podobne ako roztečený puding. ,,Teda, vyzeráš dobre, ale -," snaží sa pokračovať ďalej a v tomto momente si nie je príliš istý či niekto zomrel alebo nie. ,,Si v pohode?"

15 Les pri Moste cez Most >
Ihneď ako sa mu laby začali zabárať do popola, vedel, že sa nachádza na mieste. Všade okolo neho to smrdelo zhoreným drevom a rovnako tak aj zhoreným mäsom. Požiar, ktorý to tu vyhladil musel byť nie len obrovský ale aj neľútostný. Azrael nepoznal príbeh daného miesta a popravde ani neodkázal povedať, či sa niekedy aj dokáže dozvedieť čo sa stal. Momentálne však dané informácie neboli vôbec podstatné a tým pádom mohol prestať premýšľať nad niečím čo nikdy neovplyvní. Radšej sa teda vybral prehliadať okolité stromy a tak mohol nájsť práve ten, ktorý sa mu zapáči najviac a bude vhodný a cvičenie mágie ohňa. Našťastie mal však dosť objektov z ktorých mohol vyberať a tým pádom mu samotný výber trval o niečo dlhšie akoby bol ochotný si priznať.

14 Dračí priesmyk cez Luku >
Kým sa dostal do lesa pri Moste, Azrael už takmer utekal. Nedokázal sa dočkať, kedy sa mu podarí dostať sa k Spáleným stromom, aby ich mohol popáliť ešte viac. Takmer sa až nemohol dočkať na deštrukciu, ktorá ho tam čakala - konečne si mohol dovoliť uvoľniť všetky svoje negatívne pocity, ktoré od odchodu z Chaosu v sebe dusil. V Daéne si nemohol dovoliť strácať hlavu a doteraz sa mu ešte poriadne nepodarilo ovládať svoje emócie úplne dokonale. Aj k tomu sa však raz dostane a tým pádom si bude môcť robiť čo len chce. Prvým ohňom rozhodne nechá tlieť prvý strom, zatiaľ čo si bude spokojne nechávať narásť ďalšie, čerstvé - načo mať mágiu zeme, keď ju napokon nepoužiješ? Rozbehol sa smerom k mostu a v rýchlosti popreskakoval dosky pod svojimi labami, ktoré ho ako jediné delili od pádu do hlbokej vody.
> Spálenisko cez Most

13 Sokolí zrak cez Severnú hory >
Cesta mu ubiehala pod labami a on si teda spokojne vykračoval na miesto určenia. Presne vedel kam má namierené a ako sa tam má dostať čo najrýchlejšie s minutím čo najmenej energie. Život ako dobrodruh sa mu skutočne oplatil, aspoň teraz poriadne vedel kde sa všetko nachádza a navyše robil aj česť svojmu menu. Aj keď si už dávno od cestovania osamote odvykol, momentálne celkom spokojne kráčal smerom na severozápad aj bez akejkoľvek pomoci - cieľ mal predsa len omnoho jasnejší ako nejakú spoločnosť a dobre vedel, že čo teraz venuje do svojho štúdia, neskôr sa mu bude skutočne hodiť. A ako každý správny žiadostivý vlk, chcel byť predsa len najsilnejším vlkom akého pozná. Pridal teda radšej do kroku aby sa na spálenisku ocitol čo najskôr a mohol cvičiť ešte skôr ako od únavy padne na hubu.
> Les pri moste cez Luku

12 Daén cez Les Álf >
Ihneď ako sa dostal von z lesa Álf, tak mu padol zo srdca kameň. Nielen, že konečne videl okolo seba a dokázal sa pohybovať omnoho rýchlejšie, ale konečne sa mu aj darilo vidieť ďalej ako len pár metrov pred svoje laby. Doteraz mal namierené na sever, ihneď ako však prešiel les, bol čas otočiť sa zase na severozápad. Cestu teraz už poznal možno až priveľmi dobre, ako člen Chaosu prechádzal cez most nespočetne veľa krát a preto mu už ani výška v ktorej musel kráčať nič nehovorila. So strachom z výšok nikdy nemal problém, naopak strach z malých priestorov bol u neho omnoho horší a preto sa často vyhýbal aj spánku v nore. Hviezdy mali predsa len omnoho väčšie čaro ako nejaký obyčajne kamenný strop, pri ktorom nikdy nemáte istotu kedy sa na vás zosunie. Radšej vyhnal podobné myšlienky z hlavy a pridal do kroku aby hory prešiel ešte pred tým ako na neho padne noc.
> Dračí priesmyk cez Severné hory

11
Lissandra mu venovala ešte zopár slov, ktoré síce počul, no vo svojej mysli bol už dávno kdesi na spálených pláňach, kde ovláda oheň ako najlepší mág. V rýchlosti prehodil pár slov, aby alfa vedela, že ju počul a už sa skutočne pobral pomedzi stromy smerom, ktorým poznal. Klamal by, ak by povedal, že sa po pol roku života v Daéne už konečne vyzná v útrobách ich lesa - jedno obrovské bludisko, len čo bola pravda a on sám sa cítil akoby nikdy predtým v lese nebol. Dokonca by možno aj prisahal, že sa les okolo neho každým krokom mení, akoby posúval svoju pozíciu a stromy pomaly driftovali po svojej podložke. Radšej teda len sklonil hlavu a podľa slnka sa poberal smerom na sever, kde vedel, že vyjde na väčšej čistine, odkiaľ sa už bude môcť pokračovať a normálne vedieť kam ide.
> Sokolí zrak cez les Álf

10
Akonáhle Lissandra naznačila žeby sa mohol neskôr postarať o šteňatá, uši mu nadšene naskočia a on sa uškrnie. ,,Na to sa budem tešiť," zákonitá chvostom, no už vidí, že by sa Alfa pomaly ale isto pobrala smerom za svojimi deťmi. Predsa len mu venovala pomerne dlhý čas, ktorý radšej mohla venovať rodine a on si to tak ako tak veľmi vážil.konecne niekto kto sa o neho zaujíma a nevadí mu venovať čas na rozvoj života mladého vlka. ,, Ďakujem za tvoj čas, veľmi si to vážim a už teda nebudem ďalej obťažovať," snažil sa hnedej vlčici poďakovať, aby vedela, že sa mu čas stra sny s ňou páčil a skutočne ho obohatil. Kývol napokon hlavou a pobral sa medzi stromy snažic sa nemyslieť príliš mnoho na oheň aby sa okolo neho nerozpútalo hotové peklo. V takomto počasí sa nebolo na o čudovať.

9
Konverzácia síce stále plynula okolo mágií aj keď sa už pomaly stáčala úplne iným smerom. ,,Hej, jasné," odpovedal, no vo svojej myslí sa už dávno nachádzal na zhorených planinách niekde za Mostom. Už videl ako sa mu darí ovládať oheň ako najväčšiemu majstrovi, pluje oheň z úst a dajake ďalšie šmakocinky, ktoré by si dokázal čo svojej hlave vybaviť len on. Očakávania nemal vôbec premrštené, aspoň teda v ohľade jeho vlastnej predstavivosti. ,, Šteňatam sa vlastne ako darí?" spýta sa medzi rečou ale je pravda, že mu na danej otázke skutočne záležalo. Štencd mal rád, škoda že sa mu nepodarilo stráviť viac času so svojimi súrodencami alebo dokonca aj s deckami Alfy. Možno by si tým pridal k svojmu menu pár plusových bodov - plusových bodov nikdy nie je dosť, hlavne keď sa môžeš váčšmi zapáčiť svojej vodkyni. ,,Ja to teda ešte pocvičím a potom podám hlásenie," uškrnul a až sa triasol vydať sa za miestom na cvičenie ohňa.

8
Zacvakala ušami. Cez dane miesta už šiel, niekoľkokrát popravde, bola však pravda že mu ako prvé go-to iesto napadlo niečo viac snehové, ako napríklad hory. Pri hlbšom zamyslení však pochopil, že práve toto miesto je tak dobre ohňovzdorné, žeby sa ani jemu samému nemuselo podarilo nejaký oheň vytvoriť. Lissandra mala teraz zaraz lepší nápad ako on a rýchlo sa mladému samcovi podarilo chytiť. ,,Asi tam aj hneď pôjdem keď to tu dokončíme," prikývol svojej alfe a ako sa presunula jeho pozornosť z mágie ku slovám, rastlinka ktorá doteraz rástla k slnku sa zastavila, možno dokonca aj mierne povädla. ,,Hmph," jemne precedil pomedzi zuby, no na tvári sa mu odrážal hrdý výraz. V dnešný deň sa o svojej moci dozvedel omnoho viac ako za celý svoj život v Chaose, čo bolo zároveň aj super a aj veľmi nie. Záležalo od uhla pohľadu, ktorý Azrael momentálne smeroval k Liss. ,,Tak viem zaručene povedať, že ovládam tri elementy. Ten štvrtý je ešte otázny."

7
Naširoko roztiahnuté laby pritiahol k sebe. Prsty na predných sa mu dotýkali ako sledoval Lissandru, ktorá mu ďalej vysvetľovala čo a ako budú ďalej pokračovať. Cvičenie mágií nebolo jednoduché, najmä keď ste nevedeli čomu sa máte vôbec venovať a učiť sa. ,,To je fakt zaujímavé ovládať všetky štyri elementy," zažmurkal prekvapene a na tvári sa mu ukáže aj úsmev. Ako sa však po prvom teste mohlo zdať, on ich všetky štyri rozhodne neovládal - alebo v tomto momente to vlastne ešte nevedel. Uši mu klesnú k hlave ihneď ako sa oheň objaví pod Lissiními labami. Skutočne ju nechcel podpáliť, aspoň sa o tom minimálne nesnažil. ,,To bolo celkom cool," uškrnie sa spokojne a chvost mu mierne zamyksuje vo vzduchu. Takže ovláda oheň, to je mi novinka! Už len vymyslieť miesto kde by mohol lepšie trénovať a nevypáliť polovicu lesa. ,,Dobre, tak skúsim nechať vyrásť nejaké rastliny," prehodil a pohľad presunul k zemi. V tomto momente si spomenul na Sara, ako mu kedysi vďaka svojej mágii pomohol nezomrieť od hladu. A napokon skutočne, malí lístok sa začať vytláčať pomedzi opadané ihličie v lese Álf.

6
,,A koľko ich teda ovládaš? Aby som vedel, čo eventuálne by som mohol.." jemne nakloní hlavu na stranu, toto ho skutočne zaujímalo. Ako mohol Wu vedieť čo ovláda a ako môže vedieť čo je maximálny počet? Možno napokon starý vlk predsa len nie je tak bezvýznamný ako by sa mohlo zdať. Evidentne vie o magickej časti tohto sveta omnoho viac akoby si Azrael myslel a najmä vie niečo viac ako všetci naokolo - minimálne všetci s ktorými sa mladý samec doteraz stretol. Akonáhle mu však Lissandra rozkáže uskutočniť prvé cvičenie, nadšene prikývne a rovno sa aj ponorí do hlbín mágie. Takže, prvým krokom pri učení sa ovládať mágie je, zistiť aké mágie vlastne ovládaš. Pomerne užitočné, premietol si v hlave. Pohľad svojich ladovomodrých očí uprel priamo pred seba a labami sa rozkročil aby získal lepšiu stabilitu. Išlo skôr len o teatrálnu pózu, než niečo čo by mu malo reálne pri cvičení pomôcť.
Sústredil sa možno až priveľmi a miesto toho aby sa popadané ihličie nieslo vo vzduchu, skôr zacítil kovovú pachuť svojej vlastnej krvi. Tak veľmi sa snažil až si ani neuvedomil, že si tesákmi načal svoj vlastný jazyk. Už, už sa chcel vzdať, pohľad mu úfalo preskočil z vetvičiek na hnedú vlčicu - v tom momente sa však miesto pod jej labami chytilo horieť. Nie práve to čo či Azrael predstavoval. Teda snáď.

5
Prikývol. Nečudoval sa, že sa Lissandre nechcelo ísť práve teraz, ale to nevadilo. Jemu samého po chrbte prechádzala jemná triaška a srsť na chrbtici sa stavala na stráž. Dobre vedel čoho sú vlci z Chaosu schopný urobiť aj bez akéhokoľvek dôvodu - a keď sa k tomu dostane aj dôvod, deštrukcia môže byť nezastaviteľná. Azrael si v tichu strelí facku. Vzchop sa idiot! zanadával si a rýchlo presunul pohľad na späť na Lissandru. ,,Viem o vode, ktorá je môj rodný element. Následne pavučiny a moje obľúbené je svetlo," uškrnul sa. So svetlom sa veľmi rád pohrával a skutočne banoval, že od Wua neprijal nádobku, ktorá by dané svetlo zaväzovala. Vtedy si myslel aká je neforemná a vôbec nie cool - teraz však by bol za podobnú cetku veľmi rád ale už bolo neskoro. Momentálne nemal najmenšieho tušenia, že ovládal viac mágií, ešte sa mu nepodarilo nijakým spôsobom objaviť, možno sa to však podarí dnes pri tréningu. ,,Ty máš viac, že?"

4
Lissandra prejavovala pomerne veľký záujem v Chaose a Azrael sa ani príliš nečudoval. Vyložil pred ňou všetky karty na stôl a v mysli ešte stále prehľadával všetky zložky, ktoré súviseli s danou svorkou a mohli by Daénu pomôcť akokoľvek sa od daných vlkov ochrániť. ,,Ešte ti môžem ukázať, kde sa často svorka stretávala, pokiaľ miesto nezmenili, stále by malo byť aktuálne," povzdychol si. Síce je pravda, že sa na danom mieste stretli raz, s prižmúrenými očami možno dvakrát, no stále lepšie ako nevedieť odkiaľ presne sa na vás váš nepriateľ môže vykotiť. Vo vojne, alebo čo toto vôbec bolo, bola každá informácia veľmi cenená.
,,Hm, možno..." zapremýšľal. Do okamihu ako sa ho spýtala čo vlastne chce veľmi dobre vedel, čo by sa chcel naučiť. Teraz však akoby mu z hlavy vyleteli všetky myšlienky, ktoré len mal a musel prinútiť mozog rozmýšľať akosi manuálne. ,,Myslím, žeby sa mi celkom hodilo zlepšiť sústredenie, všimol som si, že najsilnejšia mágie je keď som psychicky nestabilný, s tým by sa malo dať niečo robiť, nie? pozrie sa hnedú vlčicu so zodvihnutým obočím, čo mu na to povie ona. Predsa len vedela veci lepšie ako on a momentálne bola jediná u ktorej to bol ochotný akceptovať.

3
,,Možno..." odpovedal s povzdychom. Fakt sa cítil ako hovädo keď počúval slová o svorke do ktorej kedysi patril. Vedel však, že Lissandra nereferuje k nemu a tým pádom sa mu jednoduchšie odosobňovalo od slov, ktoré on sám vyslovoval. ,,Možno v Chaose aj niekto vhodný je, avšak so zlým vedením... Obe alfy sú celkom dobrí manipulátori a všetci čo majú slabšiu myseľ podľahnú," pridá ďalej. Pre istotu. Hnedá vlčica bola múdra, mohol počítať s tým, že si myslela presne o čo on vyslovil nahlas, nedalo mu však zostať ticho a nevypovedať čo si myslí. Aj keď možno vyjde ako debil ale aspoň bude všetko vypovedané. ,,Ani mne nechýbalo veľa - nie je mi moc príjemné takto hovoriť," zasmeje sa a pokrúti hlavou. Mladosť pochabosť. Aj keď ani teraz nebol príliš starý, stále bol omnoho starší ako kedysi. Logicky.
Následne však už prikyvoval slovám, ktoré mu alfa ponúkala ďalej. ,,Hej, teraz je pomerne logické držať svorku v tichosti, tento les je na to fakt vhodný," pritakal. Ešte nemal príliš veľké strategické skúsenosti a ani ich nemal ako dostať. V Daéne sa všetko dialo ako inak ako v Chaose a tým pádom si aj vyžadoval úplne iné zmýšľanie. Na to však bola alfa a on mal od nej veľmi ďaleko. Metaforicky aj doslova - aj keď ambície mal vysoké, no možnosti a skúsenosti nulové. ,,Ak by nebolo toho červeného vtáka asi by som aj kdesi zomrel," smeje sa ďalej už úplne mimo vlastného ega.
Ihneď ako sa konverzácia stočí späť k mágii a učeniu, takmer až nadskočí nad miestom kde stál. Chvost mu vystrelil do výšky a spokojne ním zakrútil. Skutočne sa tešil na to koľko sa toho naučí aj keď v prvom momente nepočítal s ťažkosťami ktoré môžu prísť. Aj napriek tomu, že sa už neprezentoval s takým vysokým egom ako kedysi, v jeho vnútri bolo ešte stále silné. ,,Naozaj?" hlas mu podskočí. ,,Dobre. Som pripravený. S čím začneme?"