Příspěvky uživatele

< návrat zpět

2
Azrael si pozdychol. Dobre vedel, že Lissandru zaujímajú veci ohľadne Chaosu, najmä teda z dôvodu keď obe svorky stáli proti sebe na bojovom fronte ako nepriatelia. Teraz keď už patril k Daénu bola jeho myšia povinnosť aby odovzdal informácie, ktoré by mohli byť výhodné k ďalšiemu prežívaniu. Predsa len nepriateľstvo sa len tak zo dňa na deň nezmení. ,,Za svoj život vo svorke som sa so žiadnym zasadnutím nestretol," odpovedal na otázku a v rýchlosti sa sa snažil upratať si myšlienky aby jeho ďalšie slová dávali zmysel. ,,Popravde som jednu z álf stretol asi len pár dní predtým ako som sa rozhodol opustiť svorku," zasmeje sa a mierne pokrúti hlavou. Teraz keď sa mu darilo sledovať Chaos inými očami než očami jedného z členov. Ihneď ako sa mu podarilo pozerať cez iné okuliare, ihneď uvidel aké absurdné boli všetky ideológie v tých momentoch prechádzajúce jeho hlavou.
,,Teraz sú tam dve alfy - Scar a Allavante," vysvetľoval ďalej. Bolo dosť možné, že toto už Lissandra vedela, avšak aj napriek tomu pokračoval ďalej. Niekedy sa musí začať od základov aby všetko ďalšie dávalo väčší zmysel. ,,Potom nejaký počet biet je, myslím, že počas môjho odchodu boli akurát štyri,"** pokračoval a pohľad pri tom jemne sklonil do zeme. Ak teda nepočíta seba. Bez neho ich bolo menej, samozrejme. K tomu sa však radšej nevracal, nebolo príliš podstatné akú rolu vtedy zastupoval on.
,,A všetci títo môžu prijímať členov do svorky, čiže v určitom čase sa asi poriadne nevie kto je prijatý a kto nie," mykol plecami. Boh vie či tá vlčica ktorú do svorky prijal na mlžných pláňach už vôbec videla niekoho z álf. To sa ale asi už nedozvie. ,,Myslím si, že ak by mal nejaký vlk dostatok informácií o Chaose, dokázal by sa nejakým spôsobom v ich svorke vykľučkovať aj bez reálneho prijatia," zasmial sa a myslel to pomerne vážne. Ak by moc chcel, nepochyboval by žeby dokázal robiť špeha pre Daén. Alebo Chaos - táto možnosť však už odpadla.
Rozprávanie o členoch Daénu mu však padlo už omnoho lepšie. ,,Možno sa napokon zoberú preč a bude od nich pokoj," mykol plecami. Taký vlci ho príliš netrápili. Keď nevedeli čo chcú, možno by sa mali lepšie rozmyslieť a nebrať zdroje bez toho aby svorke podali pomocnú labu. To však nebolo už jeho rozhodnutie, na to tu boli iní. ,,A inak... ohľadne toho môjho tréningu," odkašlal si a pozrel na alfu. Už ubehlo pekných pár mesiacov odkedy sa stal členom a ešte ani raz k mágii poriadne ani nepričuchol. Možno bol najvyšší čas pripomenúť sa.,,Už sa na to pomerne dosť teším."

1
Laby mu trčali do vzduchu zatiaľ čo mal oči príjemne zatvorené a nechával vánok prečesávať srsť na jeho bruchu. Príchod alfy by normálne počul ak by mu v tejto polohe zem netlačila uši ku hlave. Avšak okamžite ako zazneli prvé slová venované jeho osobe, v rýchlosti sa prekoprcol na brucho a zvíril popri tom i ktorési steblá trávy, ktoré mu následne spokojne posadali na chrbát alebo aj hlavu. ,,Leto je veľmi príjemné obdobie, len čo je pravda. Všetko sa akosi zdá omnoho lepšie," odpovedá na jej milú otázku a popri tom mu chvost jemne zaklope o tvrdú podložku. Všetko naokolo sa už veľmi pekne zelenalo, kvety už boli dávno odkvitnuté a už len tento samotný fakt predznamenával, že leto je už dávno tu alebo sa čoskoro skutočne ukáže.
Azrael sa napokon postavil na laby, predsa len nie je práve vhodné aby sa so svojou alfou rozprával takto neúctivo. V rýchlosti sa aj pohybom celého tela oprášil od všetkých nepríjemností, ktoré sa mu počas ležania na chrbte zachytili na srsti. ,,Vlci tu sú pomerne milý, je fajn pre zmenu aj vedieť kto sa nachádza vo svorke v ktorej žiješ," uškrnie sa na samicu. Predpokladal, že niečo o tom ako fungujú veci v Chaose vedela a tak ďalej príliš do hĺbky nevysvetľoval. Ak bude potrebovať nejaké dodatočné informácie, určite sa ho spýta, o tom nepochyboval. ,,Ale ešte sa mi určite nepodarilo stretnúť s každým vlkom."

Prosím o zapísanie odmien na Rhyss ♥ dakujem!

Zapsáno

Sokolí zrak >
Azraelovi príliš dlho netrvalo kým si na život v Daénskej svorke zvykol. Žiť stále na jednom mieste sa mu zapáčilo a bolo to určite omnoho lepšie ako nikdy nevedieť kde sa nachádza ktokoľvek z tvojej vlastnej svorky. Samozrejme, život v Chaose bol skutočnou výzvou avšak on sám si už čo to odžil a stačilo mu. Teraz, keď mal pred sebou úplne iný cieľ musel tomu prispôsobiť aj svoje prostredie. Keď sa mu podarilo naraziť na jazero, spokojne si vzdychol - nielen, že okolo neho príjemne svietilo slnko a hrialo jej srsť, ale dokonca vzduch nebol taký suchý a mohol sa napiť kedy len chcel. Tráva pod jeho labami bola taktiež príjemne vyhriata a on sa na ňu mohol v celej svojej veľkosti natiahnuť ako každý správny vlk. Prehodil sa na chrbát a s nohami vysoko vo vzduchu nechal slnečné lúče dopadať na svoje brucho a tak získať nejaké endorfíny, ktoré boli veľmi potrebné nie len pre neho - kiežby sa tak k nemu niekto pridal a mohol tento krásny deň zdieľať spoločne s ním.

Červená lúka >
Azrael bol spokojný že sa mu konečne podarilo zobrať život do vlastných lab a konečne sa pohnúť ďalej. Po dlhom čase mal dokonca chuť krútiť chvostom ako malé šteňa - to sa u neho nestalo už možno... Pár mesiacov? Alebo dokonca rok? Teraz už mal dôvod cítiť sa spokojne a mať možno aj nejakú víziu do budúcna, nejakú lepšiu možnosť byť pokojný. Spokojne sa teda zložil na zem aby si mohol sledovať svet okolo seba, svet do ktorého teraz bude patriť. Neďaleko odtiaľto sa nachádzal jeho nový domov a on si toho bol vedomí. Razom sa mu dýchalo omnoho lepšie ako pred pár dňami a to len vďaka tomu že nabral všetku odvahu a rozhodol sa posunúť správnym smerom. Teda, aspoň v tomto momente sa mu zdal správnym, možno o pár rokov si zase bude búchať hlavu do steny, že akú debiliny urobil. To však v tomto momente nemal ako vedieť a jediné čo sa mu chceli riešiť bol chladný vzduch ktorý sa mu každým nádychom dostával do pľúc. Jeho deň už nemohol byť lepší. Už sa len dostať späť do svorky živý a zdravý.
> Daén

Zlatý les >
Azrael sa ponáhľal do svojej novej svorky, výlet do Zlatej svorky bol väčšie fiasko ako by čakal a momentálne skutočne nemal náladu na nijaké iné nepríjemné strtnutia. Chcel si len ľahnúť, zavrieť oči a nemyslieť na nič iné ako je nesmrteľnosť chrústa alebo nejaká iná hovadina, ktorá mu v tom momente napadne. Dobre vedel, že ak sa nejako nepozbiera bude to len a len horšie. Nasilu sa usmial, raz počul že ak svoje svaly prinútite konať, napokon sa môže aj mozog akosi preorientovať na lepšiu vlnu. Síce nevedel, čo má očakávať keď sa znovu dostane do svojho nového domu - možno by sa konečne mal stretnúť aj s alfou, prebrať nejaké veci alebo sa aspoň len ukázať, že ešte existuje a je členom svorky aj po tých týždňoch k ním ešte stále patrí.
> Ostrieží zrak

Prechod > Červená lúka cez Zubriu pláň a Hory

Po Zeiranovich slovách silno stisol zuby a metaforicky si zahryzol do jazyka. Bolo vidieť že si ho tmavý samec doberal, avšak nebol momentálna v nálade aby mu to oplatil a dokonca ani v rozpoložení aby ho v jeho sprostých slovách zastavil. Aj napriek tomu, že mu Azrael venoval veľa svojho času, medzi nimi dvomi to nevyzeralo dobre a ani jeden z nich nemal dostatok je silné ego na to aby si vzťah medzi sebou urovnali ako mentálne stabilní vlci. V tomto momente situácia v ktorej sa ocitli mala len jedno riešenie v ktorom bol Azrael skutočne dobrý - zdrhať pred problémami. Nevedel však presne ako sa otočiť k Zeiranovi chrbtom tak aby nezostal za úplného debila. Aj keď už asi nebola príliš možnosť zmeniť čo bolo nastavené.
Hlboko sa nadýchol a otočil sa smerom k čiernemu samcovi celým svojim telom. Konečne na neho hľadel z očí do očí, aj keď musel mať svoj krk pomerne vysoko natočený. Zeiran sa svojou výškou skutočne nezdal. ,,Rád som ťa videl Zei," zaklamal, no na tvári sa mu odrážal úsmev - aspoň trochu. Aj keď oči mal stále pomerne smutné. ,,Drž sa ešte."

Pohľad zo stromov, ktoré tak zaujali jeho myšlienky presunul smerom k čiernemu vlkovi, ktorý bol v tomto ohľade omnoho vzdelanejší ako on sám. Evidentne kým Azrael riešil svoju krízu identity, Zeiran študoval omnoho viac ako by predpokladal. Niekde v hĺbke duše ho to mierne vytáčalo, vedieť, že Zeiran využil svoj čas omnoho lepšie ako zlomený on, ktorý sa pokúšal dať si najskôr dokopy a až potom sa začať rozvíjať. Najviac ho ale sralo to, že bol tmavý samec od neho vo všetkom lepší - momentálne múdrejší, väčší a dokonca aj vedel kde patrí. Nasucho prehltol a rýchlo zahnal tieto myšlienky preč. *Zeiran pre mňa nepredstavuje žiadnu hrozbu, nie je tu na to aby ma ohrozil,* opakoval si v hlave, no aj napriek tomu sa jeho ego celkom slušne vyschýzovalo.
,,Asi by som sa mal začať okolo seba pozerať s otvorenými očami," konštatoval po tom, v hlase mu hral humor, no z krku sa mu slová drali len vážne ťažko. Azrael sa veľmi snažil aby mu uši nenadskakovali a radšej držali pevne vystreté, pohľad teda radšej presunul späť do Zlatého lesa. Svorka v ktorej sa narodil napokon predsa len nebude taká sprostá ako si myslel. ,,Od koho si dostal toľko užitočných informácií?" uškrnie sa na neho a ponad plece na neho hodí pohľadom.

Ak by povedal, že odpoveď ktorú dostal od Zeirana očakával, klamal by. Alfam cmChaosu sa teda predsa len nepodarilo pretiahnuť na svoju stranu všetkých členov tej pochabej svorky a v určitom zmysle niektorí ešte rebelovali. Tak ako aj on, avšak on sa rozhodol posunúť ďalej, čo aké tmavemu samcovi na nos vešať nebude. ,,Predsa len bojovali po boku Daenu," odpovedal jednoducho ak faktu že v tejto svorke žije jeho rodina sa nejako nevyjadroval. V tomto momente si ani nebol príliš istý či to už niekedy Zeiranovi hovoril. Už prešlo skutočne veľa času kedy sa naposledy spolu poriadne porozprávali a on sám si poriadne nepamätal všetky informácie ktoré mu vtedy poskytol. Nevadí. ,,Popravde som sa sem prišiel pozrieť len na tieto stromy," kývol hlavou smerom hore ku korunám zlatých stromov. ,,Musí byť na nich nie o špeciálne keď nerastú na žiadnom inom mieste," zamýšľal sa nahlas a popravde neočakával že by mu Zei mohol poskytnúť nejaké informácie - nie že by si mala myslel že je hlúpy alebo niečo podobné, skôr som nevedel predstaviť že by sa o veci ako sú stromy zaujímal. Evidentne sa však Azrael mýlil vo veľa veciach.

Spoločnosť o ktorej dúfal a očakával sa síce neukázala, no aj napriek svojmu ,,sklamaniu" sa neďaleko neho objavil niekto omnoho lepší. Pohľad mu padol na čierno modrého samca, ktorého veľmi dobre poznal. Kútiky úst mu razom vyskočili do vzduchu a dokonca i jeho hnedý chvost urobil pár čísel vo vzduchu. Ani so Zeiranom sa nejaký čas už nevidel a dokonca sa naposledy ani nerozišli práve v najlepšom. Teraz však mladší vlk vyzeral byť v lepšej náladu, čo bolo rozhodne pozitívum. ,,Ani ja teba by som tu príliš nečakal," pozdravil Zeirana rovnakým spôsobom ako pozdravil on jeho. Dobre vedel, že nemá ako vedieť, že odišiel z Chaosu, no už len jeho prítomnosť mu príliš nerobila dobre, akoby s každou sekundou, ktorú s ním strávil bol omnoho bližšie k tomu aby sa prezradil. Nechcel Zeiranovi klamať, no vedel, že mu ani nemôže povedať pravdu, pre dobro oboch vlkov, ktorý teraz stáli oproti sebe. Mohol len dúfať, že sa neopýta - a aký by bol dôvod jej otázky? Nemá mať prečo žiadne podozrenie. Hádam. ,,Prišiel si okuknúť nepriateľov?" zasmeje sa s otázkou na perách. Prečo inak by tu vlk z Chaosu chcel zachovať svoju prítomnosť? Žeby predsa len Chaos bol na nejakej misii o ktorej nevidel? Hlavne sa neprezradiť. ,,Ako ide život inak?"

Hory cez Zubriu pláň >
Ihneď ako sa dostal za hranicu Zlatých stromov, srdce sa mu rozbúchalo o niečo silnejšie. Aj keď dobre vedel, že Zlatej svorke nepatrí celý Zlatý les, bolo mu jasné, že čím bližšie ku svorke sa dostane, tým je väčšia pravdepodobnosť, že stretne niekoho známeho, kto by dokonca mohol byť aj jeho rodina. Táto predstava sa mu príliš nepozdávala ale zároveň to bol aj dôvod prečo sa práve do daného lesu vybral. Nie žeby sa snažil popraviť vzťahy, ktoré boli už dávno rozvrátené, to nie - ale na druhej strane niekde v hĺbke duši chcel vedieť ako sa jeho rodina má. Ani nie z dôvodu, žeby im chcel pomôcť ale skôr len preto aby mal prehľad a mohol porovnávať medzi svojim životom a ich životom. Skôr ako sa však poberie ešte hlbšie do lesa, zastal pri jednom zo stromov a pozrel smerom hore. Nikde inde podobné stromy nevidel.

Najvyššia hora cez portál >
Teraz keď už mal jasný cieľ, razom sa mu išlo omnoho lepšia a rýchlejšie - samozrejme tomu prispel aj ostrý horský vzduch, ktorý sa dýchal omnoho jednoduchšie ako príjemnejšie ako vzduch na pláňach zahalených páliacim slnkom. Azrael mal síce veľmi rád leto, pláže a najmä more, avšak všetkého priveľa škodí a rozhodne si pláž radšej užíval na jar ako v lete, keď slnko páli ako zmyslov zbavené. Síce sa mu príliš nepozdávala predstava, žeby sa mal zase pobrať do nížin, no do karát mu hral fakt, že akonáhle sa bude vracať späť do Daénu bude musieť prejsť znovu cez hory. Dokonca sa tam možno aj zastaví na nejaký čas aby si odpočinul od slnka, no to je ešte ďaleko.
> Zlatý les cez Zubriu pláň

Sokolí zrak cez Roklinu >
Azrael pridal do kroku aby sa pomaly ale isto pohli smerom kam sa plánovali dostať. Nemal presne určené čo je jeho cieľová destinácia, avšak po rozhovore so Sarom ho v duši tlačila predstava rodiny v Zlatej svorke, ktorú naposledy navštívil ešte predtým ako sa na isto rozhodol opustiť Chaos. Matku nevidel už niekoľko rokov, otca sa mu ale podarilo zahliadnuť na pár hodín naposledy v lese. Dokonca aj s jeho novým súrodencom - Boh vie koľko ich vlastne mal? Otec mu možno aj povedal koľko sa ich narodilo, no on si na to momentálne nespomínal. Keď mu túto informáciu oznámil, asi bol príliš prekvapený na to aby ďalej počúval slová samca, ktorý bol a aj navždy bude jeho otcom. Aj na rozpor toho, že o neho Azrael príliš nestál.
> Snežné tesáky cez portál

Les Álf cez Sokolí zrak >
,,To hej," odpovedal, no už sa k rastlinám nejako vracať nechcel. Nevedel o nich dostatok na to aby viedol dlhšiu konverzáciu o Sarom. Uvedomoval si, že je v tomto samec lepší ako on. ,,Neviem, moc som s nimi času netrávil ani kedysi ani teraz," mykol plecami nad témou rodičov.,,Ale spravili si ďalšie decká, tak majú teraz snáď lepšiu rodinu ako predtým," uškrnul sa a pomykal hlavou do strán. Cítil sa zhrdení. ,,Pre dobro mojich súrodencov, nie rodičov," zavrčal si pomedzi zuby. Tak veľmi chcel aby sa dokázal na nich prestať hnevať, no akosi to nešlo. Vedel, že jedine odpustenie mu pomôže posunúť sa ďalej smerom k emocionálnej vyrovnanosti, no bolo jasné, že ešte nebol dostatočne v pohode aby im skutočne odpustil všetko čo sa možno stalo aj nie práve im pričinením. Nevadí. Ešte stále bol dosť mladý, možno to príde s vekom. ,,Kam máme vlastne namierené?"
> Najvyššia hora cez Roklinu