Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Prihlasuje sa

,,Výborne, aspoň sa teda poriadne podozvedám veci okolo územia," spokojne nasledoval Sara smerom mimo územia svorky a pozorne pritom sledoval ako sa okolo nič mení príroda. Aj napriek tomu, že všade naokolo boli vysoké ihličnaté stromy, každé miesto sa dalo akési omnoho inakšie ako miesta ktorými už prešli. Skutočne by nevedel ako si poradiť ako ho po prvý raz neprišiel ratovať ten červený vtáčik, ktorý ho doviedol až do úkrytu svorky. Moc by si teda nepočal a jediný pravdepodobný koniec by bol jeho vyhladovanie na smrť. Čo sa našťastie nekonalo a dúfajúc, že sa ani nebude konať. ,,O tých horách mi už niečo vravela Lissandra, vraj sú tam nejaké rastliny čo môžu byť nebezpečné pre vĺčatá," mykol plecami. Aj keď si poriadne zapamätal názov tej kvetiny, asi by musel v hlave pohľadať omnoho viac ako sa nad tým zamýšľal práve teraz. ,,A áno, ten portál poznám, na druhej strane sú dosť vysoké hory a neďaleko odtiaľ je Zlatá svorka," prikyvoval jeho slovám a pri spomenutí Zlatej akoby mu vnuklo do hlavy - čo ak by šiel znovu pozrieť svojich súrodencov? A možno by spoznal aj nejakých nových. ,,Mám mladších súrodencov," podotkne len tak pomimo, aby Sar vedel. Predsa len samec poznal jeho rodinné rozpoloženie a čo si o svojich rodičoch myslel ...možno len potreboval počuť názor niekoho múdrejšieho na situáciu v ktorej sa cítil mierne ublížene.
> Sokolí zrak cez Les álf

Otázka ohľadne ďalšej kariery vo svorke mu do hlavy naparila celkom veľkého chrobáka, ktorého sa teraz nevedel poriadne zbaviť. Nie žeby nevedel čo chce robiť, skôr mal až príliš veľa možností z ktorých každá sa zdala byť úplne perfektná vo svojom vlastnom ohľade - jednoducho si nedokázal vybrať ani jednu z ponuky, ktorá sa mu dostala pod laby. Teda... nie žeby mu Lissandra už nejakú ponúkla, to však bolo vedlajšie, aj ten čas niekedy príde. ,,Určite nájde niekoho zodpovedného," odpovedal mu, nevediac čo presne mu budúcnosť prinesie. Ak by v tomto momente vedel, že to bude práve on kto skončí ako strážca mláďat, asi by sa niekomu vysmial. Osud má však často veľmi zvláštny zmysel pre humor, o tom niet pochýb. ,,Jasné, poďme niekam. Kľudne ma veď," odpovedal mu pomerne nadšene na otázku ohľadne odchodu z územia. ,,Ešte to tu veľmi dobre nepoznám, takže budem veľmi rád ak budem mať sprievodcu," uškrnul sa na Sara a tak mu nechal priestor aby ho viedol medzi stromami. ,,Kam máme namierené?"

,,To nevadí," uškrnul sa na Sara. Určite počas svojho života robil dobrú prácu nie len čo sa týkalo jeho ,,zamestnania" ale aj mimo neho povinností. V určito zmysle to bolo dobré, veľmi dobré - bohužiaľ však Azrael nikdy nemal tak hlboký cit k vyššiemu dobru. Tak ďaleko sa vo svojom vývine charakteru ešte nedostal. Zatiaľ. Teda ak sa k nemu vôbec niekedy dostane. ,,Teraz máš aspoň ten titul no..." mykol plecami a v rýchlosti znovu pridal do kroku, aby sa zase posunuli ďalej. Lissandra sa vytratila medzi stromami a oni obaja zase osameli. Pre Azraela to v tomto momente bol titul ako uznanie vďaky? Viac-menej. Predsa len si na tituloch zakladal už od narodenia a preto pre neho boli dôležité. Vyzeralo to však, že Sar bol s touto problematikou na celkom inej vlne.
Akonáhle s ho samec spýta na jeho budúcnosť, prekvapene zacvaká ušami. Tak ďaleko sa mu ešte nepodarilo rozmýšľať, najmä keď sa ešte nedostal ani k prvej hodine svojho cvičenia. ,,Možno by som mohol byť obranca ako ty," zamyslel sa. ,,Alebo keď mi to dobre pôjde, tak možno aj učiteľ!" s radosťou vyhŕkne. ,,Ale to je ešte ďaleko."

,,Pravdu máš," prikývol na jeho slová a mierne sklonil hlavu tak aby mu pohlaď spadol k zemi. V tomto ohľade nad danou vecou neuvažoval a teda ani nevidel akési zákulisie ktoré nemusí byť také ružové ako si on zo začiatku mohol myslieť. Skôr ako sa však stihol ponorí do svojich myšlienok o stupeň hlbšie, objavila sa pri nich Lissandra a vyrušila ich rozhovor, ktorý nebol až taký intímny akoby si ona sama mohla myslieť. ,,Nazdar Liss," pozdravil ju a popri tom aj kývol hlavou, no hneď od začiatku bolo jasné, že neprišla za ním. nevzďaľoval sa však, snáď sa nerozprávali o ničom dôležitom čo by nemal počuť - a aj keby áno, tak by mu snáď naznačili, že im má dať súkromie.
Rozhovor však netrval príliš dlho a tým pádom nemusel ani dlho čakať. Vlčica sa ponáhľala za svojou prácou, a oni dvaja čoskoro znovu osameli. Azrael na Sara nadšene pozrel a dokonca možno aj trochu povyskočil. ,,No tak vidím, že už si teda pán Obranca, gratulujem k povýšeniu," uškrnul sa na neho a pomaly ďalej postupoval lesom aby sa dostali na miesto, ktoré ani nevedeli aké je. Nikam sa neponáhlali a ani nikam nemierili tým pádom mohlo byť každé miesto ich finálna destinácia. ,,Teraz budeš veľmi dôležitý."

,,Hej," prikyvoval jeho slovám a pri tom sa v myšlienkach dostával späť do minulosti, keď stál oproti jednej z vlčíc z Daénu. Niekde v hĺbke duši dúfal že sa s ňou nikdy nebude musieť stretnúť, najmä z dôvodu, žeby sa jej potom musel ospravedlňovať a ... to sa mu popravde nejako extra nechcelo. Čo iné však mohol v danom prípade robiť? ,,Bolo to ... zaujímavé," rýchlo sa otriasol zo spomienok na vojnu, ako to vodcovia Chaosu sami nazvali a radšej sa ďalej sústredil na iné veci, ktoré by mohli byť v danej situácii dôležitejšie.
,,Ale fakt, myslím si, že táto svorka sa dostane ešte veľmi ďaleko," narovnal sa hrdo a pozrel smerom na Sara, ktorý celý čas kráčal vedľa neho. ,,Nemyslím si, žeby mal niekedy Chaos dostatočnú silu a úroveň plánovania na to aby sa ich pokusy stali skutočnosťou," prekrútil očami. Už dávno sa necítil ako člen Chaosu a tak mu nerobilo vôbec žiaden problém hovoriť všetko čo mal na jazyku, aj keď pred nejakým časom by všetky nedostatky ešte spokojne prehliadal a dával si načas s vlastnými názormi len aby sa na neho alfa náhodou nenahnevala. ,,Vieš čo bolo zaujímavé? Že keď sme šli do vojny, tak nám ani nepovedali prečo. Jednoducho povedali že ideme toto a tamto a kto nesúhlasí tak je nepriateľ," uchechtne sa, avšak to nie je všetko čo mu chcel povedať. ,,A potom keď som po útoku povedal, že jedna z biet zachraňovala životy vašim vlkom, tak nad tým len kývli plecami," zavrčí, ,,serú si do huby."

,,Keď sa na to tak pozriem, tak v Chaose skutočne vládne jedine chaos," uchechtne sa k Sarovym slovám a pokrúti hlavou. Ako veľmi mu museli vymyť mozog aby sa mu zdalo, že všetko ohľadne ich spoločenstva dávalo zmysel? Popravde nedávalo zmysel skoro nič čo mu bolo povedané a on nerozumel, že niekedy mohol túžiť potom aby sa toho všetkého stal alfom. Jeho detská naivita a adoptívna matka, ktorá sa ako jediná o neho starala... jednoducho ako ich člen si neuvedomoval všetkých problémov, ktoré sa mu vynorili takmer okamžite ako sa od nich odlúčil. Akonáhle sa ale Sar spýta na Liss, musí v rýchlosti zacvakať ušami. ,,Popravde sa s ňou až tak moc dobre nepoznám, avšak ..." odmlčal sa. Hľadal správne slová, ktoré by mohol použiť na to aby pred samcom nevyzeral ako hovado. Jemne kývol hlavou na stranu, zatiaľ sa necítil príliš dobre na to aby vykladal pravdu na mieste kde by ho mohol ktokoľvek počuť. Nepotrebuje aby sa mu otočili spolučlenovia chrbtom ešte skôr ako ich vôbec bude môcť spoznať.
,,Pred nejakým časom Chaos vyhlásil vojnu Daénu a ja som bojoval s nejakou vlčicou od vás. Boh vie akoby to dopadlo ak sa tam vtedy neobjavila Liss," šepkal a popri tom mykol plecami ako kráčal kdesi hlbšie do lesa. ,,Vtedy povedala, že mám v sebe potenciál a otvorila mi oči v tom, že Chaos je len banda agresívnych idiotov bez nejakého hlbšieho zmýšľania," vravel ďalej. ,,Povedala, že ma bude učiť ak sa vzdám Chaosu a prídem."

Mala som 97 bodov za Ahvaryana takže poprosím -

50 bodov - 25% - všetko do sily poprosím
25 bodov - 10% - 2% do rýchlosti, 8% do obratnosti
10 bodov - 3% - všetko do obratnosti
10 bodov - 3% - 2% do obratnosti, 1% do vytrvalosti
2 body - 2 kšm

Ďakujem.

Sar ho veľmi milo privítal a skutočne ho to potešilo. Už dlho sa necítil na nejakom mieste vítaný, hlavne čo sa teda týkalo jeho vlastného pocitu a nie úmyslu vlkov naokolo neho - do hlavy im nevidel tak to ani nedokázal presne posúdiť. ,,Oh neboj sa. Vravela len, že si veľmi múdry vlk, to snáď nebolo ohováranie," uškrnul sa na neho. Ale nie, Lissandra o ňom skutočne pekne hovorila, muselo sa teda v tejto svorke jednať o veľmi váženého vlka čo sa Azraelovi celkom pozdávalo. Ešte však nevedel ako na neho reagovali ostatní vlci ale v tomto momente mu úplne stačila vlastná skúsenosť a najmä slová Liss.
Akonáhle sa ale konverzácia poberie smerom k Chaosu, narovná sa, no jeho oči sa presunú k zemi. Stále mu daná téma nebola príliš príjemná, no nedokázal sa jej nijakým spôsobom vyhnúť. A možno niekde v hĺbke duše ani nechcel.,,No, aby som povedal pravdu, v Chaose som sa o svojom odchode príliš nerozkrikoval," odpovedal v rýchlosti avšak to rozhodne nebolo všetko čo mu chcel povedať. ,,Tým spôsobom aký je vedené spoločenstvo si takého slušného pol roka ani nevšimnú, že im tam jeden vlk chýba," oznámil mu a bolo na ňom jasne vidieť, že svojim slovám verí. Však on sám sa prvý raz s alfami stretol takmer až po dvoch rokoch života v Chaose a to je už čo povedať. ,,Takže sa zatiaľ cítim celkom pokojný, možno o pár mesiacov už začnem panikáriť," zasmeje sa aby mierne odľahčil situáciu.

Úkryt Daén >
V rýchlosti sa mu podarilo vybehnúť z úkrytu bez toho aby sa príliš staral do toho kto a čo tam robí. Ak by si totiž všimol Enza s malým vľčaťom, konverzácia ktorá by nasledovala by nebola príliš krátka a možno by si neušetril aj trochu vrčania. Ako jeden tak možno aj druhý. Ako člen Daénu sa však vo svorke nachádzal príliš krátko na to aby si mohol dovoliť vyvolávať problémy so staršími členmi. Skôr ako sa však stihol dostať niekam ďalej od brlohu, už aj sa medzi stromami vynoril hnedý vlk na ktorého si tak veľmi dobre spomínal. ,,Sar!" vykŕkol nadšene a chvost sa mu ihneď pobral do vzduchu. Držal ho vysoko, tak ako bol zvyknutý, no nie príliš vysoko na to aby ho niekto mohol brať ako hrozbh svojmu postaveniu. ,,Práve sme sa o tebe rozprávali s Lissandrou," pricupkal k samcovi a narovnal sa aby bolo vidieť ako veľmi vyrástol odkedy sa videli naposledy - čo však nebolo príliš prekvapivé, najmä keď si vezme, že sa naposledy videli tak bol ešte malým šteňaťom na svojej prvej ceste okolo ostrovov. ,,Popravde som si nemyslel, žeby sme sa ešte niekedy stretli," začal konverzáciu a v hlase mu hral príjemné radostný tón. Teraz už sa nemusel báť, že musí svorka nedá to čo si od nej prestavival. Ak mu nepomôže Lissandra, pomôže mu určite Sar. ,,Ale som fakt rád, že ťa znovu vidím, a už nie sme na opačnej strane bojiska," uškrnul sa na neho.

Už sa pomaly ale isto poberá na odchod z úkrytu. Svoju pozornosť rozkladá medzi novú alfu a vlkov, ktorý sa dole pomaly zhromažďovali. Chcel ich najskôr pozdraviť ale keď uvidel, že má pri sebe vĺča, rozhodol sa to nechať na neskôr aby zbytočne nepridával olej do ohňa ak nejaký vôbec bol, čo však nemohol nijakým spôsobom vedieť. Skôr ako sa však stihol rozbehnúť dolu schodkami, zastaví ho ešte známe meno, ktoré Liss vypustila úst. ,,Sar? Toho poznám, ale už sme sa veľmi dlho nevideli," oznámil jej a konečne sa odhodlal urobiť pár krokov smerom k dolným poschodiam, ktoré mali teraz patriť jemu. Teda okrem iných vlkov, ktorý boli na rovnakom postavení ako on. S čím počítal, že ich bude celkom dosť. Akonáhle sa pred ním objavila nejaká rastlina, poriadne si ju prezrel aby dokázal vykonať čo mu povedala. V rýchlosti prikývne a pozrie smerom hore k alfe. ,,Jasné, pozriem sa na to a niečo s tým urobím," pousmial sa a s obrázkom kvetu v mysli sa pobral do lesa medzi ihličnaté stromy.
> daen

Neveriacky pozrel na Lissandru. Zo začiatku si myslel, že láska k vĺčatám je niečo normálne, čo by sa dalo nájsť v každom jednom vlkovi, evidentne však nemal pravdu a bol v tomto ohľade... výnimočný? To sa mu celkom pozdávalo a hruď sa mu možno aj trochu mimovoľne napla. ,,Vĺčatá sú super si myslím," odpovedal jej s pohľadom pripevneným na mladých. Boli roztomilé, malé a tučnučké - mali však matku a to on teda musel rešpektovať. ,,Tie neklamú."
Konverzácia sa im opäť stočila na Vina, čo sa mu už však toľko nepozdávalo. ,,Ah tak, chápem," odpovedal ale nechápal. Teda. Viacmenej. Mal už v tomto ohľade od narodenia akúsi zášť s ktorou si nedokázal príliš pomôcť. Jednoducho si bude musieť poradiť a nebiť na každého nasraný. Alebo edukovať. To by bolo najlepšie. ,,Neviem či som práve ja najlepší v pomenovávaní vlčiat," kyslo sa usmeje, keď si spomenie na prvé meno, ktoré spoločne s Gwynom dali Zeiranovi. Havran - meno hodné medaile, len čo je pravda. ,,To by ste sa mali dať skôr dokopy s Vinom a vymyslieť niečo spoločne," snažil sa z toho nejakým spôsobom vyšmyknúť a tak sa radšej už aj postavil na odchod. ,,Ja sa asi pomaly poberiem aj preskúmať územie, nech viem kde to vlastne bývam," vysvetľoval, no skôr ako sa skutočne stihol od nej vzdialiť do uší mu padli hlasy, ktoré práve vchádzali do úkrytu. Zakmital ušami a dvaja vlci pritiahli takmer všetku jeho pozornosť. ,,Sa to tu pomaly napĺňa."

Nečakal, žeby mu Lissandra dovolila pozrieť sa na vĺčatá, preto zostal ešte pár sekúnd zaskočený, keď mu to oznámila. Sledoval ju ako kráča hore schodmi a keď bola niekde v prvej štvrtine pomalým krokom sa vybral smerom za ňou. Uši mal pevne nastražené a špička chvosta samu vlnila vo vzduchu, on osobne mal veľmi rád vĺčatá a tak sa nedokázal dočkať keby ich bude môcť vidieť a kedy budú dostatočne veľké na to aby s nimi mohol stráviť nejaký ten čas. Aj napriek tomu, že mal celkom veľa súrodencov, či už vlastných alebo nie až tak vlastných, nikdy nemal šancu stráviť s nimi nejaké chvíle, ktoré by následne boli akýmsi ukazovateľom do ich budúceho života. Ak však nepočíta Zeirana, s ktorým to celkom slušne posral - ale odprisahal si, že už podobnú chybu nikdy neurobí. Ak vôbec niekedy dostane ďalšiu možnosť. ,,Sú roztomilý," pousmeje sa keď mu na ne padne pohľad. Nevedel čo iné by mal povedať, ako sa vôbec reaguje na novonarodené šteňatá ak s ich matkou nemáte nejaký veľký vzťah? ,,Takže Vino?" s drobným úškrnom sa pozrie smerom späť na Lissandru. Vedel, že niečo z toho bude! Snáď však nebude ako väčšina otcov, ktorých doteraz vo svojom živote stretol.

Lissandra mu začala rozprávať o veciach, o ktoré sa mal skôr asi on osobne zaujímať omnoho skôr - avšak na jeho vlastnú ochranu, bolo mu absolútne jedno či boli vo svorke traja, piati či desiati. Skutočne mu nezáležalo na veľkosti svorky, najmä keď jeho hlavným cieľom bolo cvičenie mágie a rozvíjanie schopností, život v novej svorke bol len postranná záležitosť, ktorá mu teraz padla vhod, najmä po všetkých nezhodách ktoré mal sám so sebou ohľadne Chaosu. ,,Chápem," pritakal a už sa ďalej nepýtal, dôležité veci sa od Lissandri dozvedel a všetko ostatné bude mať možnosť zistiť na vlastnej koži okamžite ako sa mu podarí od nej dostať späť do lesa. Zbytočne sa však neponáhľal, dobre vedel, že má zostatok života pripravený na presúkavanie územia Daénu a zisťovanie prečo sa s Chaosom tak veľmi nemajú radi. ,,Mám ísť niekoho nájsť? Alebo ich možem potrážiť ak chceš ísť preč," navrhne. ,,Nemyslím si, žeby mi v tomto stave mohli zdrhnuť."

,,Dobre," prikývol jej slovám a bol skutočne rád, že si napokon vypočul kladnú odpoveď a mohol si predstaviť svoju budúcnosť. Nadšene sledoval hnedú samicu a špička chvosta sa mu vlnila vo vzduchu. ,,Prisahám, že ďalšiu šancu potrebovať ani nebudem," jemne nadskočil na svojom mieste a ticho zostal sledovať samicu, ktorá bola odteraz jeho novou alfou a čakal na ďalšie inštrukcie, ktoré by mu mohla dať. Razom mu v žilách bubnoval dobrý adrenalín a bol pripravený urobiť čokoľvek čo by jej na zelených očiach videl, len aby jej ukázal, že skutočne stojí za to. ,,Čo teraz?" spýta sa jej pozorne a oči mu behali s takmer až šteňacou nedočkavosťou, ktorá sa len tak nedala zahnať.