Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Dokonca i samotná vlčica cítila, že sa niečo zmenilo. Úplne zabudla na bolesť v ďasne alebo potlačených miestach na tele. Boli tam, no zrazu jej telo bolo nabudené, akoby mala každú chvíľu vybuchnúť. "Ospravedlňujem sa, úprimne neviem, čo sa deje. Je to, ako adrenalín, no mocnejšie," dumala nad správnym pomenovaním pocitu. Cítila teplo. Čo jej to ten Wu dal? Zdalo sa jej to alebo sa vzduch vôkol začínal ohrievať? Okrem toho, do nosa jej vrážalo, stále viac a viac pachov. Bláznila nebodaj? Ako tvrdo, že dopadla na tú zem?
Čierna tomu nerozumela. Zahrávali sa s ňou Duchovia predkov? Nebodaj mágia Mois Grisu? Bola pravda, že už odkedy sa na ostrovy dostala, cítila sa inak. V jej krvi bolo odhodlanie, nebojácnosť, pocit, že mala moc, ktorá doteraz spala. Žeby skutočne bola schopná používať čary, tak ako Lissandra? Ako si však mala vysvetliť, že zrazu cítila i stopy staré niekoľko týždňov? Alebo myšky ukryté v norách pod zemou? A sakra, kto tu večne prikuroval? Cítila to i Astra alebo sa vlčica už dočista zbláznila? Cyra švihla chvostom, čo spôsobilo menší poriv vánku čechrajúc obom srsť a... boli to snáď iskričky, ktoré si mohla Šedá povšimnúť na špičkách Cyriných uší? "I tebe je tak neznesiteľne teplo?"

Šedá jej nemusela o nevypočítatelnosti hovoriť dvakrát. Nikdy by ju, ani v tých najbláznivejších snoch nenapadlo, že niečo ako čarovný portál bude reálne. Žeby pretože nemala ani zdania, čo slovo portál znamenalo? Jednému sa ťažko vysvetľovalo neznáme. Rovnako ako jej presvedčenie, že Duchovia riadili celý kolobeh sveta a jeho rovnováhu. Nie, o svojich predkoch pochybovať nemohla, to bolo neúctivé! No, kto by nebol na pochybách, ak by mu otrčili vyššie sily chrbát? "Vyzerá tak? Neviem, ako inak to popísať, než pôsobnosťou ku vodnej hladine. Pravdepodobne nejaká ďalšia záhada Mois Grisu," mykla plecom v rečníckej otázke. "Každopádne nemyslím, že je to nebezpečné. Čo si pamätám, na druhom konci sa objavíš v horách a naopak," dodala, aby Astru uistila, že jej nemohla magická brána ublížiť.
"Prepáč, nechcela som hneď predpokladať, no Wu vyzerá byť skutočne ako "niekto" týchto ostrovov. Myslela som, že by si o ňom vedela povedať niečo bližšie," vysypala na Šedú hromadu slov. Bolo to, až moc? Sama cítila isté brnenie v labkách. Snáď, akoby ju magické labky od obchodníka nabili energiou. A mala, čím ďalej, tým väčšiu chuť túto energiu vypustiť do sveta. "Ak chceš, kľudne ti o ňom môžem povedať to, čo som sa dopočula," navrhla napokon Astre, aby reč nestála.

Mierna manipulácia s Astrou povolená Hankou!
Kráčať cez tú nekonečnú lúku znova, Cyra by sa cítila rovnako stratene ako kedysi. Teraz tu však po boku mala kamarátku? Mohla tak Astru nazvať? Pravdou bolo, že si stále sama nebola úplne istá, čo si o tejto náhlej zmene myslieť. Nebodaj na ňu mala Čierna dobrý vplyv? Každopádne bola rada za spoločnosť. Bolo to dlhšie, čo si s niekým sadla do noty, tak ako práve s Astrou.
Než Šedá stihla odpovedať na otázku, Cyra spozorovala toho prapodivného vlka s vozíkom. "Pozri, to je on! Ten sivý vlk obchodník!" A to už sa za ním vydala, snáď so záujmom si niečo zakúpiť.
Cyra si so záujmom prezerala veci, ktoré boli vo vozíku. Šedý vlk sa jej predstavil ako Wu, hovoriac o veciach, ktoré bolo možné zakúpiť. Čierna si napokon vybrala tri labky, so záujmom pozorujúc, ako ich Wu uvaril. Po ich vypití, Cyra cítila ako jej telo zabrnelo novou silou. Akoby prebudili tvrdo spiacu medvedicu v žilách vlčice. Za jeho služby, Cyra vlkovi dala lesklé kamienky, ktoré sa jej objavili v labkách a s poďakovaním, vrátila sa ku svojej spoločníčke, postavajúcej opodial. "Čo o Wuovi vieš?" bola prvá otázka, keď sa pri Šedej zastavila.

Nákup

Pred:
190 KŠM
12 rubínov
9 mincí

Kupuje:
80 KŠM - 5. lvl ohňa
90 KŠM - 6. lvl ohňa
100 KŠM - 7. lvl ohňa
Spolu: 270 KŠM –30% zľava na celý nákup(81 KŠM) = 189 KŠM za 3 packy do ohňa (5., 6., 7. level)

Po:
1 KŠM
12 rubínov
9 mincí

Zľava z Týmovanej využitá skôr, ako bola zapísaná!

//Najvyššia hora

Vidieť Astru usmiať sa, Cyra začínala stále viac veriť, že tá odmeranosť, vážnosť bola iba maskou. Možno mala len zlé skúsenosti z minulosti? Žeby niekoho stratila? Možno dokonca prišla o svorku? Kto vie či si napokon nebudú podobné ako vajce, vajcu. "Máš pravdu," kývla napokon, dávajúc Šedej zapravdu. No, mohla s tým plne súhlasiť? Napokon ona vždy k Ahovi vzhliadala. Ako vĺča si želala mať vedomosti ako ten otrhaný starček. A nemusela behať, ani tak ďaleko - hneď tu bola Joseline, ktorá by si vypočula prvé posledné. Na druhú stranu - jej brat bol pravým opakom. Čo toto vlastne dokazovalo? Asi, že skutočne záležalo na individualite každého vlka.
Vziať si ho zo sebou? Cyra dokonca chvíľu skutočne zvažovala túto možnosť. Nakoniec sa len s uchechtnutím pozrela na miesto, kde asi tesák ležal. "Myslím, že je to pocta, nechať svoj špičák na najvyššom špičáku ostrovov," myknutím ramena a ľahostajným úškľabkom, vydala sa dolu skalami.
Konečne, Cyra zacítila trávu štekliť jej vankúšiky. Dokázali to a bez ďalších nepríjemností! Pamätala si túto lúku. Spomienka na ten podivný portál ju vždy zamrazila. Vedela o ňom Astra? Mohla by sa naň konečne popýtať viac? Vtedy s tou... Stina Ezra jej meno znelo? Ona jej toho moc nenarozprávala. "Nevieš niečo o tej podivnej vodnej ploche, ktorá sa nachádza na konci tejto lúky? Dokáže jedného preniesť na úplne opačnú stranu ostrovov," pohliadla na vlčku s otáznikom v očiach. Ak o magickej bráne nemala zdania, možno by jej ju mohla Cyra i ukázať, keď už teda borili medzi sebou ľady.

Mala by začať premýšľať nad dôchodkom? Normálne by označenie "babka" brala ako výsmech jej osoby, no Astra mala recht. Možno by, už sama mala začať premýšľať nad vlastnou fyzičkou predtým, ako sa znovu pustí do výpravy istých samovrahov. Stále však čierna bojovníčka vládla elementu ohňa a síce povahou bola skôr pokojná, šumiaca voda s rozvahou starého dubu v lese, jej srdce bolo odhodlané a plné elánu, nikdy neustupujúc, i keď to znamenalo jej vlastný skon. Napokon šedivé chlpy na pyskoch znamenali múdrosť, nie stareckú slabosť. "Ale no, no," pokrútila hlavou s úškrnkom, "čo by také mladé uchá dali za babkovské skúsenosti?" poznamenala so smiechom.
"Ah, to je to moje šťastie..." zamrmlala, pristupujúc krok či dva Astriným smerom a podvihujúc pysky, z bližša ukázala vlčici dôvod jej pľutia. Mala by sa za chýbajúci tesák hanbiť? Iste, ak by niekomu povedala, ako oň prišla, asi by len dostala výsmešné pohľady - na druhú stranu, vždy žila v presvedčení, že jazvy, i keď tie najtrápnejšie, trebalo ich nosiť hrde. Každé zranenie bola skúsenosť, vďaka ktorej možno v budúcnu zachráni život, prečo by sa mala za uvedomelosť cítiť zle?
S príchodom rána, Cyra vstala, hľadajúc cestu z plošiny. Jej vízia pokojného zostupu zas a znova zlyhala, zároveň im pád, ale ušetril hodných pár metrov kráčania úzkymi chodníčkami. Všetko zlé je na niečo dobré! A to už jej do nosa cvengla cesta, akoby snáď ušitá pre dve dobúchané starešiny. Nie moc strmá, široká dosť, kľudne pre obe, kráčajúc jedna druhej po boku. "Cítiš sa na pokračovanie tejto cesty?" obrátila červené kukadlá na Astru. Stále nenávidela hory a čím dlhšie tu bola, tým neistejšie sa začínala cítiť.

//Červená lúka

Čierna zaregistrovala pohyb. Nezdalo sa jej to? To už však zacítila ťapnutie na zjazvenej tvári, čo ju uistilo, že Astra bola živá. Odstúpila pár krokov, dávajúc vlčici priestor, aby sa pozbierala zo zeme. Cyra zatiaľ kecla na zadok, jazykom prechádzajúc po diere, ktorá bola donedávna vyplnená jedným z horných rezákov. Prečo mala vo zvyku, nosiť si z hôr suveníry v podobe tých najtrápnejších zranení? Povzdychla si a vypľula ďalšiu červenú tekutinu. Stáčajúc zraky späť na Šedú, ktorá stále ležala bez slova.
Uši sa Cyre vzpriamili okamžite, čo začula hlas vlčky. Dokonca si vyslúžila i zopár zavrtení čiernym chvostom. Čo ju temer zhodilo z nôh, Astra otrčila brucho nebu a... počula smiech? Natiekla jej snáď krv do hlavy? Cyra však musela uznať, celá táto situácia bola vcelku komická. Komická, tak moc, až to roztopilo ľadové srdce šedej nebodaj? Čiernej teda zacukali kútiky, istá si faktom, že sa iba tešila so smiechu šedej spoločnosti, viac než so samotnej poznámky.
Ďalší komentár ju donútil, zamyslieť sa. Koľko to už bolo celých období, čo bola na svete? Sama zabudla počítať a úprimne? Asi ju to, už netrápilo. Vedela o pár šedivých chlpoch, ktoré jej len pribúdali - najmä na hrudi, akoby snáď biela škvrnka začínala expandovať. Hah, tak rýchlo sa ma zas Daén nezbaví! Pomyslela si a úškrnok Astre opätovala. "Tlochu? Ehm... Trochu?" opravila zle vyslovené slovo. Na medzeru, ktorú nehoda v jej papuli utvorila, si stále musela navyknúť. "No myslím, že tá starecká tvldohlavosť sa v tomto prípade vyplatila," vyprskla do smiechu, div jej slzy nevyhŕkli, odkrývajúc zívajúcu prázdnotu, donedávna vyplnenú bielym tesákom.

Práve vo chvíli, kedy Astra vypískla slovo "pusť," Cyra zacítila trhnutie a už, už letela dole za šedavou vlčkou. Keďže všetku silu dávala do ťahu, akonáhle sa Astra pošmykla, Čierna nemala šancu udržať rovnováhu. Svet sa jej mihal pred očami, padajúc chrbtom dole, netušila či toto nie sú posledné sekundy, čo je na žive.
Možno mala práve teraz ďakovať, že ju Predkovia ochraňovali alebo to bolo obyčajné šťastie? Pád jej mierne stlmil suchý, starý strom, ktorého konáre síce pod váhou vlčice popraskali, no definitívne spomalili dopadový čas.
Telo vlčice so zadunením pristálo neďaleko toho Astrinho. Na pár sekúnd sa jej zotmelo pred očami, bez akéhokoľvek pohybu, jediná známka života bol slabo sa nadvyhujúci hrudník. Na toto už bola stará... Prvá myšlienka preletiac jej hlavou, keď začala pomaly otvárať oči. S ťažkým povzdychom zdvíhajúc sa zo zeme, telo ju bolelo, no necítila žiadnu ostrú bolesť. Žiadna zlomenina - vydýchla si, otriasajúc zo seba prach a štrk, spolu so zopár konárikmi, ktoré sa jej zo stromu zachytili v srsti. Žeby ale skríkla hop skôr, ako preskočila? Papuľa sa jej totiž po otrasení hlavy zaliala železitou chuťou krvi. Čierna cítila bolesť v dasne - Nie to nemôže byť! Rýchlo si prešla jazykom po hornom rade zubov a... jeden z tesákov jej chýbal! Potvrdilo sa to, práve keď krv zberajúcu sa v ústach, Cyra vypľula, spolu s vybitým špičákom. Úžasné, fakt geniálne! Zahromžila, odpľúvajúc si znovu, tvoriac malú kaluž krvi zmiešanej so slinami.
Našťastie, vybitý tesák nebolo zranenie, ktoré by neprežila. Síce ju bolela celá papuľa, mala všetky štyri labky na miestie a hlavu na krku. Zato Astra, tá sa nepohla po celý čas, čo Cyra riešila svoje perličky. Bola snáď? Vlčica stiahla uši k hlave a pomaly pristúpila k šedavej kôpke srsti, jemne ju drgajúc nosom, snažiac sa spozorovať i ten najmenší náznak života. "Astra?" pípla ticho, dúfajúc, že sa dočká odpovede alebo zvuku. Čohokoľvek, čo by značilo, že je šedá vlčica nažive.

Ďakujem za zábavnú akcičku, teším sa účastniť i s Alinou!

K odmenám - 30% zľava, element vzduchu a 1 packu prosím rovno do vzduchu pridať.

Presne ako predpokladala, Astra bola jedna z tých zaritých realistov, ktorí nie a nie priznať, že niečo ako "vyššie sily" či "duchovia" existovalo. Cyra sa ju však nechystala presviedčať. Tak ako Šedá rešpektovala jej životné presvedčenia, tak mienila Cyra konať tiež. Usúdila tiež, že asi začať vysvetľovať celú históriu ich rodinnej filozofie, je zbytočné. Na porozumenie tu mala Josie, tá bola do jej príbehov ponorená až po uši. Mala by sa s ňou stretnúť, keď sa vráti. Premýšľala Cyra, opatrne kráčajúc po jednom z úzkych chodníčkov. Mohla by ju znovu zobrať loviť a cestou jej porozprávať znovu kúsok histórie Yiratel... Dumala, nachvíľu zabúdajúc na Astru kráčajúcu pár krokov od nej.
Cyru z myšlienok vytrhol zvuk sypajúceho sa kamenia a uľaknutý zvuk, unikajúci z Astriných úst. Keď si uvedomila, čo sa stalo, na pár chvíľ zamrzla, ježiac chlpy na zátylku. Prečo sa to, sakra, stále dialo?! Pohliadla na oblohu a potom znovu cez plece na vlčicu, ktorá visela na okraji cestičky, o chlp unikajúc istej smrti alebo ju iba odďalujúc? Nie, to by nedopustila! A tak začala Cyra cúvať, keďže priestor na otočenie cestička neposkytovala, musela to rysknúť kráčaním späť. Akonáhle sa dostala za úroveň, kde sa nachádzala Šedá, schmatla ju za kožu na krku a okamžite začala ťahať. Bolo to náročné, keďže priestor, kam ju vytiahnuť, bol zároveň i miestom, kde práve stála. "Zapri zadné nohy," zamrmlala s papuľou plnou sivých chlpov, sama napínajúc všetky svaly v tele, aby sa jej podarilo dostať Astru do bezpečia.

Nevysmeje ju Astra, ak jej povie skutočný dôvod, prečo sem liezla? Cyra šklbla uchom a povzdychla si. Sama netušila či kvôli opotrebovaným kĺbom alebo len čistým sklamaním, že ju jej vlastná krv nevypočula. Započínajúc cestu dole strmými skalami. "Veríš vo vyššie sily?" otázala sa vlčica, nepriamo odpovedajúc na Astrinu otázku. Kto vie či Šedá vôbec vedela, čo taká vyššia sila znamená? Nie, žeby ju označovala za zadubenca, no nie každý musel mať znalosť o posmrtnom živote.
Cyra volila každý krok s nesmiernou opatrnosťou, vždy labkou predom kontrolujúc či niektorá zo skál nepovolila. Čierna si zvolila cestu dlhšiu, no z menej strmšej časti hory. Ak by sa chceli vrátiť rovnakou cestou, ktorou sa sem vyštverali, vlčica si nebola istá či by to s jej strachom z hôr zvládla. Začala rozhodnutia ľutovať v moment, keď sa dostali k zúženej časti, tvoriacej cestičku zťažka pre jedného dospelého vlka. Cyra, ako väčšinu času, ujala sa vedenia v prípade, že by sa malo niečo stať. Nemohla nechať skonať nikoho, pokiaľ pri tom neskoná i ona sama!

Cyra začínala na tvári pociťovať prvé slnečné paprsky úsvitu. Neprišli. Neobjavil sa ani najmenší náznak, že by tu s ňou Duchovia predkov boli. Zavrhli ju snáď nadobro? Stratila nebodaj to jediné, čo jej blednúce spomienky na domov držalo pohromade? Vlčica stiahla uši k hlave, prečo sa neukázali? Predsa riadili celý kolobeh prírody, prečo nechali nebesia zahaliť mračnami? Urobila predsa, tak veľa, aby k nim prehovorila, prečo jej teraz otrčili chrbát?
Čierna nastražila uši, až keď na ňu prehovorila Astra. Obhliadla sa ponad plece a o chvíľu na to, znovu začala zúfalo pozorovať oblohu, ktorá postupne začínala naberať farieb rána. "Je to... komplikované," hlesla, stále dúfajúc, že zazrie aspoň znamenie, niečo, čo jej dá trochu istoty, že sú predkovia stále s ňou. Nič. Bolo to snáď kvôli Astre? No každý mal predkov a podľa otca, žili tam Duchovia predkov všetkých zosnulých neboštíkov.
Cyra konečne vstala, otáčajúc sa smerom, kde stála jej šedá spoločnosť. "Neprídu, je čas ísť..." zamrmlala sklesnutím hlasom, čakajúc či Astra bude súhlasiť. Síce nadchádzajúce ráno so sebou prinieslo i trochu svetla, stále bolo šero. Čierna nechcela, aby sa Astra zranila, len kvôli nej, avšak nechcela tu stráviť ďalšie drahocenné minúty. To prežije, kým sa dostaneme k najstrmšej časti, bude už dostatočná viditeľnosť - uisťovala samú seba. Toto nebola ona, ten majestátny, hrdý, no zároveň priateľský postoj sa začínal trieštiť ako ľad v jari, ukazujúc, snáď poprvýkrát jemne prešedivenú, postaršiu vlčicu.

Helou zdravím!
Som tu, že úplne na tesno s termínom, hádam sa mi to ešte započíta, ale teda k veci.
Rada by som požiadala o tretí herný charakter. Aktivita, ako tá herná, tak i na Discorde či v akciách je, podľa mňa, teraz na tom veľmi dobre, oproti prvým dvom rokom. Naozaj ma Mois chytil, keď som začala byť aktívna a teda by som rada dala život jednému ďalšiemu vlčkovi.
Postavu mam prebratú s Taylor, jednalo by sa o partnera Kary.
Budem veľmi rada za zváženie a vopred ďakujem za akékoľvek rozhodnutie adminu

Žiadosť o tretí herný charakter
• +- rok na MG
Som tu od 22. 10. 2021, čiže čoskoro tohto roka 4 krásne roky
• na prvním charakteru alespoň cca 150 postů
• na druhém charakteru mít alespoň cca 65 postů
Ku obom, Cyre i Aline mi chýba cca 10 postov do min. hranice. Verím však, že ich čoskoro dozbieram, keďže sú obidve zapojené do aktívnych hier. Cyra - okolo tých 145 postov, Alina - cca 35 postov. Nemám na nich presné počítadlo;-;

Do 18. 4. čas na prokázání aktivity.

Astra si nebodaj vstúpila do svedomia a tam, kde by inokedy namietala, teraz bezslovne napomáhala? Cyra mala síce skúsenosti s horami, no samotný strach zo zranenia, ktoré utŕžila v minulosti jej chvel labkami, čím vyššie vystúpili. Bola rada, že mala po boku niekoho, kto bol jej labkami, keď sa jej vlastné nemienili pohnúť. Možno sa na Šedú začínala lepiť súdržnosť Daénu?
Čierna pritakala, keď Astra oznámila, že zostup sa koná, až ráno. Sama si život vážila dostatočne, nepotrebovala zhynúť kvôli zle položenému kroku. Možno keby bola stále, tak odolná ako za mlada. No už vtedy ju jedno pošmyknutie stálo jazvu, kto vie, čo by si od nej osud vzal tentokrát za neopatrnosť...
Cyrin chvost sa pohol zo strany na stranu, keď sa vlčice vyštverali na výklenok. Dokázala to! Konečne bude môcť prehovoriť s duchmi predkov. Bolo to už, tak dlho, čo ich videla naposledy. Začujú jej prosby vôbec? Keď stočila pohľad na oblohu, začínala sa báť, že Vlčiu kožušinu nezočí, práve kvôli mračnám, ktoré sa zdali ešte hustejšie a tmavšie, ako doteraz. Nádej, ako bolo Cyre zvykom, však nestrácala a posadila sa, temer na úplný kraj kamennej plošinky. Zdvíhajúc červené zraky k oblohe, hľadala čo i len najmenší kúsok nočnej oblohy. No tak, kde ste? Nervózne prešliapla z labky na labku, ďalej hľadiac na oblaky.
Prešli minúty, kto vie či nie hodiny, odkedy sa Cyra posadila. Netušila či Astra stále bola po jej boku alebo sa ubrala ku spánku nebodaj? Úprimne neočakávala, žeby tu s ňou ostala celú dobu. Vlastne neočakávala, že práve Astra alebo ktokoľvek by sa vôbec rozhodol podstúpiť túto sebevražednú misiu s ňou. Najmä, pretože ten, kto nerozumel jej viere, by nikdy nepochopil, prečo bezvýznamne zízala na zamračenú oblohu.
Nie, niečo bolo zle! Duchovia predsa vždy vypočuli prosby jej rodiny, čo sa teraz zmenilo? Kde bola Vlčia kožušina? Cyre z úst uniklo žalostné zakňučanie. Hnevali sa na ňu snáď? Alebo na ňu už úplne zabudli? Čierna tomu nechcela veriť. To, že bola členkou Daénu predsa neznamenalo, že jej krv nebola tá Yiratelská! Alebo žeby áno? No, pokiaľ to tak bolo, aký mala táto výprava zmysel? Riziko smrti podstúpila zbytočne? Cyra cítila nesmiernu frustráciu, sklamanie a istú emóciu, ktorú sa snažila potláčať celý svoj život - hnev. Hnev vychádzajúci zo žiaľu. Cnelo sa jej a smútok, ten dokázal neraz spôsobiť obrovské škody...

Počula dobre? Astra a prejavenie emócií? Buchla sa do hlavy, keď sa za Čiernou štverala? Najmä ju udivilo, že sa ospravedlňuje práve jej. Pravda, Šedá sa v horách zachovala chladne, vlastne sa tak chovala od samého začiatku, no Cyra to iba brala ako súčasť samotnej vlčice. Život ju vykresal do podoby, v akej teraz bola a bohužiaľ okolnosti z nej mohli utvoriť kus ľadu bez obtiaže. Jej ospravedlnenie však zdvihlo domienku v očiach Čiernej. Musela uznať, že Astra urobila nemalý pokrok, už len tým, že Cyru vyhľadala. Napokon by sa predsa začínalo uplatňovať pravidlo "nesúďenia knihy podľa obalu?"
Vlčica čierna ako samotná noc, obrátila konečne zraky na spoločníčku. "Je to vporiadku, nerob si z toho ťažkú hlavu," prehodila ponad plece s tým typickým úsmevom na tvári. Minulosť sa stala, nič sa s tým nedalo robiť, dôležité boli ďalšie kroky. A tými si v tomto prípade Astra začínala lepšiť dojem, ktorý na vlčicu prvý raz urobila.
Cyra sa zahľadela do diaľky. Síce v tme toho rozoznala asi ako krt, registrovala skalný výbežok, ktorý by mohol poslúžiť podobne ako Skala predkov v jej domovine. Bolo však bezpečné tam liezť? Každým krokom začínala Čierna svoje rozhodnutie ľutovať, keďže sa jej labky šmýkali na snehovej bačorine, ktorá ukrývala klzké balvany. Hádam postaršie dámy nestretne osud rovnaký ako chudinku Meduňku...

Šedá vyzerala prekvapená, že sa plánujú vydať vyššie. Cyra mala dokonca chvíľku pocit, že Astra ostane čučať na mieste. Keď však ucítila dotyk na jej boku, bolo jej jasné, že Šedá sa ju rozhodla nasledovať. Prečo, ale? Tušila, že sa za tým musí schovávať viac, ako obyčajné "kamarádičkovanie." Astra vyzerala ako posledný vlk, ktorý by si vyrazil na cestu, len aby mohol tráviť čas s ostatnými. Čo mala vlčica teda na srdci, tak dôležité, aby podstupovala s Cyrou výstup na horu?
"Potrebujem hovoriť s mojimi predkami," stočila jasno červené zraky na Astru, "a ich duše žijú vo Vlčej kožušine," kývla smerom k tentokrát zase zatiahnutej oblohe. Dúfala, že Kožušinu uvidí. Bola to jediná možnosť, ako vyslať skutočnú modlitbu, udržať tradíciu Yiratel. Možno jej náklonnosť duchovia ocenia a budú ochraňovať jej rodinu. Ak teda vôbec nejaká stále bola... Cyra potriasla hlavou. Určite sú všetci vporiadku! Uisťovala samú seba a radšej zamestnala myseľ vravou: "Môžem vedieť dôvod, prečo si ma hľadala?" Čierna švihla chvostom, s úprimnou zvedavosťou v hlase. Čo asi mohla Astra chcieť? Snáď konečne rozbúrať pomyselnú stenu napätia? Cyra jej nemala za zle nezhovorčivú povahu, ale vtedy v horách... Mala až pocit, že Astra nechce byť skutočne členom. Žeby sa jej konečne v Daéne zapáčilo?