Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ani neviem kde sme vlastne mali namierené ale to nebolo podstatné Scall spoznávala svet a to ma bavilo. "Ano dá sa v nich bývať. V horách sa nachádzajú jaskyne v ktorých sa dá bývať. Stačí len dobre hľadať." Usmejem sa a potom len prikývnem. "Ano je to obrovské. Koniec nieje vlastne nikde. Ale stačí zísť dole z hôr a hneď si v inom prostredí." Usmial som sa a potom som sa obtrel o ňu aby sa nebála. "Neboj sa ochránim ťa." Pošepkám jej do uška a potom som sa s ňou pomaly vydal dole z hôr. Lenže keď sme zišli dole objavili sa pred nami ďalšie hory. Ale tieto boli trošku iné ako tento priesmyk takže zase nové miesto pre Scall. Už ani neviem ako dlho sme boli vonku. "Nie si ešte unavená alebo hľadná?" Opýtal som sa jej. Chcel som mať istotu že to ešte zvládne alebo keď tak aby sme sa vrátili domov a Scall sa mohla najesť a odpočinúť si. Predsa bola ešte maličká na veľké túry.

//Južné hory.

//Dračí priesmyk (cez Severné hory)

Potešilo ma keď povedala že sa to chce naučiť. "Naučím ťa to. Budeš najlepšia lovkyňa na celom svete." Usmejem sa a bol som hrdý na to že ju môžem potom naučiť loviť. A hneď keď budeme mať príležitosť tak ju to naučím. Veľmi som sa tešil na to ako ju budem učiť a nie len ju ale aj ostatné moje deti. Potom keď sme boli v horách tak sa ma opýtala čo sa môže stať. Pozrel som sa na ňu. "Môže sa ti šmyknúť na tých skalách a môžeš si ublížiť a to by som neprežil ak by sa ti niečo stalo." Poviem starostlivo a olízol som ju. Preto som opatrne pokračoval ale keď sa zastavila tak som sa zastavil aj ja a pozrel som sa na ňu. Opýtala sa čo to je. "To sú hory. Na pohľad sú krásne ale aj nebezpečné. Preto treba byť opatrný." Poviem jej a viem že to bol pre ňu nový pohľad a tak sme tu chvíľu ostali aby si to pohla poriadne poobzerať.

//Les Alf

Dával som na ňu pozor lebo ju všetko zaujímalo a bola neposedná ale zase išla som nou a to som bol rád. "Musíš to uloviť. Ale to ti ukážem neskôr." Bol som rád že má otázky a že som jej vedel na to odpovedať. Aj by som jej ukázal ako sa loví ale teraz nebolo nič také na ulovenie ale možno po ceste niečo nájdeme a ja jej ukážem ako lovím. "Skoro všetko je jedlé. Okrem mravcov ktoré si skúšala pred chvíľou. Neboj sa čoskoro ochutnáš všetko." Usmial som sa a pokračoval som ďalej. Ocitli sme sa v horách. "Teraz sa ma drž aby sa ti niečo nestalo." Poviem jej a pomaly som kráčal cez hory a dával som pozor na Scall aby sa jej niečo nestalo. Prešli sme jedny hory a pokračovali sme ďalej.

//Dračí priesmyk (cez Severné hory)

Musel som sa usmaiať nad tým ako hovorila. Bolo to také zlatučké. "Ano to sú ale majú výhodu poskytujú chládok a úkryt." Vysvetlím jej a potom keď som videl ako to vyplula tak som prikývol. Pochopila že to neni na jedenie a to ma tešilo. Bol som zvedavý čo vyskúša ďalej. keď som videl ako vyskočila a potom spadla starostlivo som si ju poobzeral či je v poriadku. Vyzeraka že je v poriadku. "Ano to sa môže jesť." Prikývol som a pozrel som sa na vtáka. Keby nebol tak vysoko tak by som jej ho ulovil ale bol vysoko a tak som to nechal tak. Keď sa Scall ocitla pod mojíminnogami usmial som sa a olízol som ju. Potom som sa pomalým krokom vydal v pred. Išiel som pomaly a dával pozor na môj poklad. Pomaly sme sa ocitli na kraji lesa a pred nami bola lúka. Tu budú zase nové veci pre Scall.

//Sokolí zrak

Bola vážne sranda sledovať Scall. Všetko bolo pre ňu nové preto všetko skúmala. A keď prišli tie otázky tak som sa zasmial. Presne tohto som sa bál. Nebol som si istý či dokážem malému vĺčatku vysvetliť čo to je. Čo ak to nepochopí? Potom ma bude mať za sprostého otca. Povzdychnem si a pokúsim sa vysvetliť jej otázky. "To zelené po čom chodíme je tráva a to okolo sú stromu." Poviem jej a neviem či to pochopí alebo nie. Keď tak jej to vysvetlím ešte raz. "Lebo tam nemáme toto krásne prírodné svetlo ktoré nám dáva slnko." Kývnem hlavou hore na oblohu aby sa pozrela na slnko. Keď som videl čo ide skúsiť tak som pokrútil hlavou ale vedel som že to musí vyskúšať. "To neni na jedenie. To je fujky. Na takéto veci máš ešte čas." Usmejem sa a pozorne som ju sledoval. Potom som kývol aby sme sa pomaly pohli ďalej.

//Úkryt

Pozorne som sledoval Scall a bol som pripravený jej pomôcť ale musím uznať že bola veľmi šikovná a veľmi rýchlo sa učila. Aj keď pár krát spadla ale to patrilo k tomu. Usmial som sa a sledoval som ju. Zase som moc nechcel zasahovať do toho. Nech sa snaží. "Ty si ale šikovná." Pochválim ju a usmejem sa. Ja som už vyšiel von ale Scall sa ešte zaujímala o ďalšie veci. Nevadilo mi to čakať. Vedel som že je to pre ňu všetko nové a tak to musí preskúmať. "Ale nepôjdeme ďaleko aby sa mamička nebála." Poviem jej a čakal som na ňu kým vynde von. Nevadilo mi to čakať pretože sledovať ako sa učí a spoznáva nové veci bolo zaujímavé. Keď konečne vyšla von tak som ju olizol a usmial som sa. Potom som sa pomalým krokom vydal v pred. Po ceste som sledoval Scall.

Ani neviem ako dlho som strážil keď v tom som započul nejaké zvuky. Začal som sa obzerať a hľadal som zdroj zvukov. Keď som zistil že tie zvuky vydávajú vĺčatá tak som sa musel nad tým zasmiať. Bolo to zlaté a roztomilé. Asi tie slová nemali žiadny význam ale to nevadilo. Boli to ich prvé slová a boli nádherné. Nikdy som si nepomyslel že budem mať takú radosť s toho keď budem počuť ich hlasy. A teraz keď to tu je tak je to niečo nádherné. Pozorne som sledoval vĺčatá a keď som videl ako Meilei cumlala uško svojej sestre. Bolo to zlaté ale keď ju to prestalo baviť tak som sa pozrel na Scall ktorá sa bránila sestre a potom keď bolo po všetkom tak Scall prišla ku mne. Bola tak maličká. Ja som si pripadal oproti nej ako obor. Pozrel som sa na ňu a snažil som sa zistiť čo chce. Až po chvíľke mi došlo že chce ísť von. Prikývol som. "Dobre pôjdeme von ale iba na chvíľu." Poviem a postavil som sa a potom sa vydal smerom k východu. Pri vchode som sa zastavil a pozrel som sa na Scall či nepotrebuje pomoc. Predsa ešte moc dobre nevedela chodiť ale ja som bol pripravený jej pomôcť.

//Les Alf

Viem že s menami som jej moc nepomáhal alekeď môj mozog proste na mená na mená neni stavaný. Rád by som jej pomohol ale nevedel som ako. "Prepáč zlato že ti s menami nepomáham ale ja na to nie som. Neviem vymýšľať mená." Poviem sklamane a povzdychnem si. Tak moc ma to mrzelo ale zas3 som vedel že Nyci niečo isto vymyslí. Ona bola predsa lepšia ako ja. A presne ani som sa nenazdal a už vymýšľala ďalšie mená. Pousmejem sa a prikývnem. "Mielei je pekné meno. To môže byť." Usmejem sa a pozriem sa na tri malé guličky a stále som nemohol tomj uveriť že sú moje. Myslel som si že nikdy nebudemmať rodinu a teraz? Všetko sa mi to zdá ako sen s ktorého sa nechcem nikdy zobudiť. Toto je to najkrajšie čo sa mi v živote mohlo stať. Medzi tým Nyci aj vĺčatá zaspali. Usmial som sa a nechal somich spinkať. Sadol som si ku vchodu a dával som pozor aby sa niečo nestalo. Strážil som svoje poklady.

Bolo vidno že Nyci má na mena hlavu. Ja som moc na mená nebol. Ja som nevedel vymýšľať mená ale Nyci v priebehu pár sekund vymyslela mená a za to som ju obdivoval. "Aj Serena je pekné meno ale ak sa ti nepáči tak v poriadku. Ale ano viem ako to myslíš." Pousmejem sa a trošku ma mrzelo že neni chlapec ale možno to bude tretie vĺča ktore sa ešte poriadne neukázalo ale to nevadí. Miloval som ich všetkých.
Potom som prišiel k ním bližie aby som ich mohol očuchať a olízať. A tak som to spravil. A tak som ich opatrne začal očuchávať a olizovať. Všetky tri vĺčatá boli nádherné a boli moje a to bolo najhlavnejšie. Bol som hrdý otec a bol som odhofdlaný ich chrániť aj za cenu svojho života. "Milujem vás." Poviem celej mojej rodine.

Bol som šťastný. Keď som videl tie malé vĺčatá tak som pochopil čo je zmysel života. Neni to v zabíjaní ale v tomto mať rodinu. "Milujem ťa. Pokojne si odpočiň ja vás postrážim." Zašepkal som a olízol som ju a videl som na nej že je unavená a pritom som sa díval na vĺčatá. Boli tak krásne a nevinne. Veru riešili sme toľko vecí že na mena sme zabudli ale to sa dá všetko napraviť. Nyci už jedno meno vybrala. "Je krásne myslím si že môže byť." Aj ja som sa snažil zistiť či sú to dievčará alebo chlapci. "Vyzerá že máš pravdu." Prikývol som a v kúti duše som dúfal že bude aj vlk aby som ho mohol učiť všetko čo viem. Ale ak by to boli len dievčatá tak by mi to nevadilo. M8loval by som ich rovnako. A mohol by som ich učiť ako sa nedať oklamať a nenaletieť vlkovi ktorý by ich chcel len využiť a keďže v tom mám prach lebo som to sám robil tak viem ako si na to dávať pozor. Nedovolím nikomu aby mojim deťom ublížil a kto sa o to pokúsi tak ho zabijem.

Tak s týmto som musel súhlasiť. "Máš úplnú pravdu." Boli sme dokoly pár a nikto a nič nám to nemohlo pokaziť. Milovali sme jeden druhého a naša láska siahala až neviem kam. Keď ale povedala že vĺčatá idú von tak som k nej hneď priskočil a olízol som ju. "Neboj sa som tu. Ty to zvkádneš si silná vlčiaca." Poviem jej a olizoval som ju a pri tom som sledoval ako je na tom. Chcel som aby malé aj ona boli v poriadku. A ani som sa nenazdal a videl som ako malé vĺčatá idú von. Všetko vyzeralo v poriadku. Nakoniec som uvidel tri malé guličky. Usmial som sa a zrazu som ucítil to čo som nikdy pred tým necítil. Bol som pyšný na Nyci že to zvládla. Teraz by som bol ochotný aj život dať za ne. Nedovolím nikomu aby im ublížil. Budem ich chrániť ako oko v hlave. "Sú nádherné. Sú nádherné po tebe. Milujem ťa láska moja." Usmial som sa teraz som bol najšťastnejší vlk na svete. "Ako sa budú volať?" Opýtal som sa jej a stále som sa díval na tie malé guličky ako pijú.

"To je v poriadku nemusíš sa ospravedlňovať. Ja sa nehnevám. A chápem to." Usmejem sa. Ja by som asi spravil to isté ak by som niekoho stretol. Ale teraz bolo hlavné že je tu a už nikam nepôjde. "To vážne? Tak to je potom super. Bol by som nerád ak by jej to vadilo." Pousmejem sa lebo sám si neviem predstaviť čo by sa potom dialo. Nyci ma poslúchla a nikam nešla. Veď kam by aj šla s takým bruchom. A navyše to vyzeralo tak že už bude čo chvíľa rodiť, Takže teraz niekam ísť by bolo nebezpečné. "Neďakuj pre teba spravím všetko. Stačí len povedať." Usmejem sa a páčilo sa mi že aj ona mňa olízla. Keby sa dalo tak by som sa asi červenal teraz. "Ale no zase nepreháňaj. To ty si najlepšia vlčica na svete." Potom sa ma opýtala ako som sa mal za ten čas. "No čo? Nudil som sa. Nemal som čo robiť a tak som si aj pospal za ten čas. Takže som pripravený na všetko. Nie nikto tu nebol. Teda možno na okolí ano ale tu v úkryte nie. Možno nevedia kde ho presne máme a to je podľa mňa dobre že to nevedia." Usmejem sa a obtriem sa o ňu.

"To je nádherné zlato ale dlho si bola preč." Má pravdu lebo ja za ten čas čo bola preč som sa nudil. Aj ja som rád že sa vždy ku mne vracia. Neviem si predstaviť aké by to bolo keby sa nevrátila. Bol som rád že ma poslúchla a ľahla si a odpočívala. "Je super že ste sa takto zblížili a dúfam že jej to nebude vadiť ak sa budú vĺčatá spolu hrať. Aspoň nebudú tak samé a budú mať kamarátov." Vypočul som si čo povedala a prikývol som. "Dobre rozumiem a som rád že nepôjdeme do svorky." Poviem jej a olíznem ju. "Pôjdem niečo uloviť aby si sa najedla." Poviem a potom idem von do lesa.
V lese som hľadal niečo na jedenie. Po chvíľke som ucítil pach zajaca. Hneď som sa za nim rozbehol a snažil som sa ho uloviť. Skočil som po ňom a snažil som sa ho chytiť. Našťastie sa mi to podarilo a zajaca som ulovil. Držal som ho v zuboch aby som ho zabil. Po chvíľke bol mŕtvy a ja som sa s ním vrátil domov. Zajaca som položil pred Nyci. "Tu máš zajaca a ak budeš ešte niečo potrebovať tak stačí povedať."

Ani neviem ako dlho bola preč ale za ten čas čo bola preč tak som si stihol aj pospať. A veľmi mi to pomohlo. Bol som plný energie a pripravený na všetko čo sa teraz stane. Keď konečne prišla tak ma to potešilo a usmial som si. A hneď som si všimol jej bruško ktoré za ten čas narástlo takže ma napadlo že sa čoskoro dočkáme vĺčat. "Ahoj som rád že si späť a hlavne že si v poriadku." Usmejem sa a oliznem ju. Potom mi začala hovoriť čo zažila. "To nevadí. To vážne? A aká bola? Takže tu bude viac vĺčat ako vidím čo?" Zasmial som sa nad tým. Lebo tá predstava že sa naše vĺčatá budú hrať s inými vĺčatami sa mi páčilo. "To je v poriadku tak pôjdem niečo uloviť ja. Ty by si mala teraz odpočívať zlato. A čo si sa dozvedela o alfe?" Opýtal som sa zvedavo. Bol som zvedavý na to aká je miestna alfa a či jej nevadí že sme tu.

Keď sa zobudila tak som sa usmial a olizol som ju. "Dobré ránko." Tešil som sa že je už hore a môžeme pokračovať v tom kde sme skončili. Lenže Nyci ma predbehla a povedala mi že si skočí niečo uloviť a že potom sa vráti. Lenže než som stihol nejako zareagovať tak sa postavila a odišla preč. Povzdychol som si a hneď ma začali napadať rôzne myšlienky. Čo ak sa jej niečo stane? Čo ak ju unesie zase nejaká diera alebo čo ak sa zraní a nebude nikto kto by jej pomohol? Nemohla som to len tak nechať a preto som sa postavil na nohy a rozbehol som sa za ňou. Lenže už bolo neskoro. Zavrčal soma vrátil som sa späť do úkrytu. Dám jej na to pár dni a keď sa nevráti tak ju potom pôjdem hľadať.