Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Len som prikývol a olízol som ju. "Dobrú noc a krásne snícky." Zašepkal som a keď som videl že už spinká tak som sa k nej len pritúlil a díval som sa na to ako spinká a pritom som dával pozor na vchod aby sa som nikto nedostal. Nefovolím aby niekto ohrožoval moju lásku. Každého kto sa o niečo pokúsy tak zab8jem a bude mi jedno kto to je. Spokojne som si povzdychol a myslel som na budúcnosť. Aké to bude vychovávať malé? Toto ma nikto neučil. Čo ak to nedokážem? Čo ak budem zlý otec? Učili nás len zabíjať a nič iné. Ako to tak vydím tak sa budem pri tom všetkom aj ja učiť a to ma tešilo vždy som sa rád učil nové veci.
Keď som som sa pozrel na spiacu princeznú tak všetky starosti boli preč. Vedel som že spoločne zvládneme všetko a z Nyci bude skvelá matka. Ona si to zaslúži.

Bolo krásne počuť že aj ona mňa miluje. Boli to tie najkrajšie slová aké som kedy počul. "To je nádherné zlatíčko moje." Usmial som sa a obtrel som sa o ňu. Teraz sme si mohli obaja odpočinúť si aby sme nabrali dostatok síl na nový život. Kedysi som si užíval s druhými ale to som jej radšej nepovedal ešte by žiarkila a to by som rozhodne nechcel.
Pri slovách ktoré povedala by som sa červenal ak by sa dalo. "Teraz to už viem keď si mi to povedala miláčik môj jediný." Olízol som juba potom som si ľahol a kývol som na ňu aby si tiež ľahla. "Teraz môžeš spinkať a ja budem dávať pozor aby sa ti niečo nestalo. Teraz musíš byť opatrná aby sa ti niečo nestalo a hlavne aby sa niečo nestalo malým." Usmial som sa a znova som ju olízol.

Keď Nyci s tým viac menej súhlasila tak som sa potešil lebo moje hormóny už nevedeli vydržať. A tak keď sa Nyci postavila usmial som sa a začal som ju olizovať a obtierať sa o ňu. Vzrušenie vo mne rástlo a mal som chuť sa na ňu vrhnúť ale nechcel som to mať rýchle. Chcel som to mať krásne a hlavne romantické a chcem aby sme si to obaja užili. A prero som všetko robil pomaly. "Milujem ťa Nyci." Zašepkal som jej do uška a jemne som do neho zahryzol. Potom som jej ho pustil a hlavou som sa obtrel o jej krk. Potom keď som to už nemohol vydržať tak som obyšiel Nyci a postavil som sa za ňu. Potom som na ňu vyskočil a začal som.
Keď bolo po všetkom postavil som sa pred ňu a usmial som sa. Potom som ju začal láskyplne olizovať a obtierať sa o ňu. Teraz som bol omnoho pokojnejši a natešený. Veril som že sa to podarilo a čoskoro budeme mať vĺčatá.

Usmial som sa a obtrel som sa o ňu a potom som ju olízol. Keď začala rozprávať tak som ju počúval a rozmýšľal som nad tým ako to spravíme. Obe možnosti boli super. Lenže som sa bál že ak zaspíme tak to potom nestihneme a budeme robiť niečo iné. "Ja by som sa najskôr pohral a potom by sme mohli odpočívať. Čo ty na to?" Opýtal som sa jej. Viem že to nechala na mne ale zase som necycel aby sa trápila. Takže ak je unavená a chce spinkať tak sa môže najskôr vyspinkať a potom sa môžeme pohrať. Lenže čo sa týkalo mňa tak som bol nedočkavý kedy sa na to konečne vrhneme. Už som sa nevedel dočkať kedy sa budeme starať o našecmalé deti. A to som si myslel že nikdy nebudem mať parnerku a nie to ešte deti. Ale ako vidím tak sa môže všetko zmeniť. A teraz som rád že je to takto. Už si to neviem predstaviť bez Nyci.

//Daén

Prikývnem lebo Nyci mala pravdu. "Súhlasím stebou. A možno nám do budúcna pomôžu aj z vĺčatami." Zamyslel som sa nad tým. Teraz mi to prišlo ako super nápad. Nemuseli by sme byť vo svorke ale pomähať by bám mohli. Teda ak budú ochotný.
Keď som vošiel do úkrytu tak som počkal na Nyci ale najviac som sa tešil na to čo budeme teraz robiť. Konečne budeme mať časclen sami pre seba a nikto nás nebude otravovať. Teraz všetky ostatné veci počkajú. Potom som sa Nyci opýtal. "Čo budeme robiť?" A nenápadne som navňu žmurkol a potom som do nej štuchol.

//Les Alf

Nepáčilo sa mi to ani trochu ale čo narobíme. Povzdychnem si a len som sa poobzeral okolo seba a potom na Nyci. "Aj ja som rád. Len dúfam že nám ta svorka dá pokoj a budeme si žiť v pokoji a v mieri." Poznamenám lebo nerád by som sa dostal do konfliktu kvôli nejakému územiu. A keď tak my sme tu boli prvý takže to patrí nám a nie im. Potom sa Nyci opýtala či sa chcem dozvedieť viac alebo to nechať na potom. "Ja by som to nechal na potom. Teraz chcem ísť domov a kon3čne sa venovať len nám dvom." Žmurkol som na ňu a usmial som sa. Potom som do nej štuchol a vybral som sa domov. A keď vyriešíme naše problémy potom budem riešiť nejakú svorku.

//Úkryt

Teraz som mlčal a len som ich sledoval a počúval som ih. Nevedel som čo mám na to povedať len som dúfal že úkryt nemáme tam kde oi majú svorku. Nerád by som sa s nimi zaplietol do bojov. Mám teraz na práci niečo iné a nechcem aby sa mne alebo Nyci niečo stalo. Keď sa Freki vydal na územie svorky tak som išiel s nimi. S napätím som sledoval okolie a dúfal som že to tam neni. Našťastie to tak nebolo. Pozrel som sa na Nyci a pousmial som sa. "Vyzerá to tak že to neni pri našom území." Poviem a dúfal som že to tak bude. Lenže moja radosť ma prešla keď sme prišli na hranice svorky. Náš úkryt sa nachádzal presne na hraniciach. Trochu som sa zamračil ale dúfal som že to nebude problém.

//Daén

Viem že Nyci by s ním neutiekla ale jeden nikdy nevie a preto musím byť v pozore. Na to som len prikývol a potom som len počúval čo hovorí. Vlk sa nás opýtal či chceme vedieť kde je svorka. Lenže než som stihol niečo povedať tak Nyci odpovedala za mňa a tak som nemal na výber. "Dobre aspoň zistíme kde je. Či náhodou neni tam kde máme domov. Lebo to by bol asi problém či?" Opýtal som sa Frekiho. Lebo čo som vedel tak svorky si svoje územie strážili a nezniesli aby tam mal niekto iný úkryt. Tak som dúfal že náš úkryt neni tam kde je svorka. "Tak nás veď. Nech vieme kde to je." Poviem mu a čakal som kým sa pohne. Lebo už som chcel byť doma a nie stáť v tejto zime vonku. A navyše sme s Nyci mali iné plány a nie tu čakať kým sa niekomu uráči ukázať kde je územie svorky. Tak preto som bol pripravený kedy konečne vyrazíme.

Presne som vedel že to povie ale tak čo s ňou mám robiť. "Dobre ale rýchlo lebo už sa chcem venovať len tebe." Žmurkol som na ňu a potom som do nej jemne štuchol. Keď sme prišli na mieste bol tam vlk. Trochu som sa zamračil. "Zdravím a ja nie som tvoj priateľ nepoznám ťa." Poviem mu ale najviac ma ale dostalo keď povedal že sa tu nachádza svorka. Čože? veď tu žiadna svorka nebola a teraz tu už je? Čo ak sa nachádza zrovna tam kde máme domov? Pomyslel som si a potichu som zavrčal. Našťastie sa Nyci opýtala kde presne sa nachádza a tak som s napätím čakal čo povie. "Ja som Dale a toto je moja partnerka Nyci." Slovo partnerka som zdôraznil aby si ten vlk nerobil zálusk na Nyci. Lebo ak sa o niečo pokúsi tak ho zabijem. Lenže potom som si uvedomil že zase svorku potrebujeme kvôli malým takže som si len sám pre seba zavrčal a potom som venoval pozornosť tomu vlkovi a čakal som čo povie.

//Sokolí zrak

Prikývnem a usmejem sa. "Ano súhlasím s tebou. Nič nám nechýba." Obtriem sa o ňu a už som sa veľmi tešil domov. A keď sme sa ocitli v lese kde máme úkryt bol som veľmi natešený. "Ano to počká teraz máme iné plány." Usmejem sa a bol som rád že mala na mysli to na čo som sa tešil najviac. "Som rád že aj ty sa tešíš domov. To sa tešíme dvaja." Poznamenám a zrýchlim krok nech sme už čím skôr doma. Keď sa ma Nyci opýtala či to cítim tak som prikývol. "Ano cítim to. Chceš zistiť kto alebo čo to je?" Opýtal som sa a v kútiku duše som dúfal že povie že to nechce zistiť ale ako som ju poznal tak isto to bude chcieť zistiť. A tak som sa zastavil a čakal som čo spraví Nyci.

Zasmial som sa nad tým. "To nevadí občas sa to sáva." Štuchnem do nej nosom. "Ano viem a nemusely by sme ohraničovať uzémie lebo všetko by bolo naše. Presne tak nechajme to radšej tak." Pousmejem sa aj keď tá predstava bola pekná ale bolo by to na prd ak by sme tu boli len sami dvaja. "Ano to by sme ladili a nebol bybsom sám čo mám korunu." Zasmejem sa nad tým a potom som prikývol. "Ano niekedy sa tam môžeme pozrieť." Bol som rád že nechce teraz hneď tam ísť. Veď budem rád ak budeme doma a odpočinieme si. Lebo už ma s toho chodenia boleli nohy. Takže teraz bude odpoči nokna možno zapracujeme na vĺčatách. To by som bol rád aspoň by sme sa nenudili. "Neviem ako ty ale ja sa už teším domov." Usmejem sa keď som uvidel les kde sme mali domov.

//Les Alf

Lúka (cez Dračí priesmyk)

Vládnuť ostrovom? To sa mi moc nepáčilo. "Ako chceš vládnuť ostrovom?" Opýtam sa jej lebo ma to veľmi zaujímalo. "To je už lepší nápad. Len dúfam že to naše deti nebudu robiť medzi sebou. S toho by mi bolo zle." Zamračím sa ale ak by to bol niekto iný tak potom ano. S tým nemám problém. "Súhlasim taká korunka by ti pasovala. Bola by si ešte krajšia. A možno budeš mať šťastie a bohovia ti nejakú korunku dajú." Žmurknem na ňu a usmejem sa. Už teraz som si ju vedel predstaviť s korunkou. Potom keď prišla reč na poltár tak som sa zamyslel. "Ten starý viedol niekde v blízskosti rokliny alebo tak nejak. Ale henten neviem kam ide a nie ešte som s ním nešiel ale isto niekde tu na ostrove. Ťažko povedať." Poviem a myknem plecami nad tým. Veď to môžeme niekedy zistiť.

Sokolí zrak (cez Severné hory)

//Most (cez Lúku pri moste)

Nad tým som sa musel zasmiať. "Super nápad. Len komu b7dume vkádnuť ak tu nikto neni?" Opýtal som sa jej a pozrel som sa na ňu. Vládnuť prázdnemu ostrovu je o ničom. Chcelo by to nejaké vlky ktoré by sme mohli terorizovať. "Tak to by bolo super. Bol by som vo svojom živle. A ty by si bola moja královná Nyctea I." Usmejem sa a vypnem hruď a zavrčím. Korunu už mám tak čo viac si môžem priať? "Ja viem že by si to nikdy nespravila." Obtriem sa o ňu a olíznem ju. Potom som sa prekvapene pozrel ba ňu. Zabudla na poltár? "Vieš ten poltár čo je v horách." Vysvetlím jej a dúfam že bude vedieť. Veď už sme cez ten poltár šli tak by si to mohla pamätať alebo to bolo s niekym iným? Teraz som začal rozmýšlať že s kým to bolo.

//Irisin ráj (cez Dračí priesmyk)

//Spálenisko (cez Temný les)

Ani by som sa nedivil tu je možné všetko. "To chceš povedať že sme na tomto ostrove sami? Tak to je super. Môžeme si robiť čo chceme." Zasmejem sa lebo už ma napadali veci čo by sme mohli robiť. Usmejem sa a pozriem sa na ňu. "Ja viem a neboj nebol by som nahnevaný. Na teba sa nedokážem hnevať. Tebe by som odpustil aj neveru." Žmurknem na ňu ale dúfam že to nespravý. Lebo aj keď som povedal že by som jej to odpustil tak by som jej už nikdy neveril a možno by som toho vlka aj zabil. "Prečo sme nešli skratkou? Už by sme boli dávno doma." Poviem jej a povzdychnem si. Lebo sk by sme boli doma tak by sme už mohli robiť iné veci.

//Lúka (cez Les pri moste)

//Temný les

Ocitli sme sa na mieste ktoré nebolo vôbec pekné. Skôr na opak vyzeralo hrozne. Chcel som byť s tohto miesta čo najrýchlejšie preč. Preto som bol rád že ideme preč. Prikývnem a povzdychnem si. "Veď toto. A asi máš pravdu. Možno sa to vlci dozvedeli a preto nemôžeme nikoho nájsť. Ale to neni pekné od nich že sa takto chovajú. Aspoň ukazujú svoj charakter a to že nemôžeš nikomu veriť. Vyzerá to tak že na to budeme sami." Ale to mne nevadilo aspoň nám nikto nebude kecať do toho. Prikývnem. "To som rád ale kvôli tebe som ochotný spraviť všetko." Usmejem sa a obtriem sa o ňu. Potom sme prešli cez les na most ktorý som dobre poznal ale tiež to znamelo že máme domov ešte ďaleko.

//Most (cez Temný les)