Příspěvky uživatele

< návrat zpět

"Od teba to budem počúvať veľmi rád. Lebo počuť to od teba je nádherné." Usmejem sa a tiež ju potom olíznem na nos. Ocitli sme sa v lese ale pokračovali sme ďalej. Napadlo ma prečo sme nepoužili poltár tým by to bolo rýchlejšie ale čo už narobíme. "Súhlasím stebou ale s kým? Veď do teraz sme nenqšli žiadného vlka s yaloru tak ako chceš nájsť niekoho kto má s tým skúsenosti?" Opýtam sa jej a vzdychnem si. Toto hľadanie bolo hrozné. Ostrov je veľký takže to je nemožné. Prikývnem. "Ja ťa chápem. Veď aj v mojej svorke to tak fungovalo. Ale vieš aký mám na to názor." Poviem a pozriem sa na ňu. Ale kvôli nej som ochotný všetko zmeniť. Veď už som sa kvôli nej zmenil knlepšiemu. Už dávno nie som ten Dale čo som býval kedysi. Má na mňa dobrý vplyv preto ju tak veľmi milujem.

//Spálenisko

//Slané jazero

Zasmial som sa nadvtým. "Ja a zlú pamäť? To u mňa nehrozí." Poviem so smiechom. "To je super." Pousmejem sa a pokračoval som v ceste. Octli sme sa v nížine a povzdychol som si. Ešte nás čaká dlhá cesta. Mohli sme si to skrátiť cez poltár ale to je už teraz jedno. Takto budeme cestovať bohvie ako dlho. Potom som sa pozrel na ňu a mykol som plecami. "Ja sám neviem čo si mám o tom myslieť. Ale sama si hovorila že pre malé je to lepšie byť vo svorke. A teraz aase takto hovoríš. Tak sa rozhodni ja sa prispôsobím." Pousmejem sa a oliznem ju. "Ano aspoň niečo keď už nič iné. A ako hovoríš uvidíme čo sa stane. Tu je možné všetko." Pousmejem sa a pokračoval som v ceste. Ocitli sme sa v lese a tak som bol v strehu aby sa bám niečo nestalo.

//Temný les

//Hraničné pohorie

"No dovol. Ja som sa ešte nikdy nepomýlil." Zasmejem sa nad tým. Viem každý sa mýli ale ja som sa hral na múdreho ktorý všetko vie. "No vidíš a so mnou sa dá vyprávať o všetkom. A som rád že sa ti páčim taký aký som. Aj ty mne savpáčiš taká aká si. Nemenil by som ťa za nikoho a za nič na svete." Povzdycnem si lebo som vedel ako veľmi to chce. Keby sa dalo nejako pomôcť tak by som to spravil ale nevedel som ako. A tak mi neostávalo nič iné ako len ju povzbudiť. "Ja viem ale ešte môžeme mať šťastie. Cesta domov je dlhá a možno budeme mať šťastie a po ceste niekoho stretneme." Usmial som sa a dúfal som že ju to poteší a nebude s toho tak moc sklamaná. Ale v kútiku duše som dúfal že a to po čase zabudne a budeme sa môcť starať jeden o druhého a o vĺčatá. Tie budú prvoradé ako hľadanie nejakého vlka. Potom som pokračoval v ceste a tešil sa domov.

//Nížina hojnosti

//Mokrade (cez Tajgu)

"Môžem sa opýtať aké máš pochybnosti?" Opýtal som sa jej lebo ma t prekvapilo. Ona a má pochybnosti? Tak to sa u nej nestáva. "To si píš že som skúsený a múdry vlk." Poviem pyšne a usmejem sa. Ja aby som nebol múdry a skúseny? To by ale vyzeralo. "Ale verím tomu že aj ty si skúsená a múdra vlčica." Usmejem sa. Ona bola asi najmúdrejšia vlčica akú som kedy poznal. Niekedy som mal pocit že je viac múdra ako ja. Keď sme sa dostali do hôr bol som rád že sme boli preč s toho prekliatého miesta. Potom som mykol plecami. "Ťažko povedať. Na tomto ostrove je možné všetko. Takže ma to neprekvapuje." Poviem a potom som pokračoval som v ceste. Už som sa tešil kedy budeme doma. Nad tým čo povedala som len povzdychol. "No tak určite ešte niekoho stretneš. Veď to neni koniec hľadania vlkov a svoriek." Usmejem sa a jemne som do nej štuchol nosom. Ale keď bola reč o svorkách tak som len pokrčil nosom nad tým. "Vieš že svorky moc nemusím ale máš pravdu kvôli vĺčatám ju budeme potrebovať." Vedel som že je to pre vĺčatá dobrá vec ale pre mňa moc nie. Bál som sa toho že ak v nejakej budeme tak tam budú len samé konflikty a to len kvôli mne a potom nás vyhodia. A čo potom bude s vĺčatami? Preto som to musel prehryznúť a ak by sme boli v nejakej svorke musím sa chovať slušne.

//Slané jazero

Musel som sa usmiať. "Ja mám pravdu skoro vždy." Poviem pyšne a na znak toho vystrčím hruď. Po chvíľke som sa vrátil do normálneho stavu. A musel som s Nyci súhlasiť ani ja si nespomínam že by tu niečo takéto bolo. "Možno sa to tu objavilo nedávno. Na tomto ostrove by ma to neprekvapilo. Tu je možné všetko." Pousmejem sa a poobzerám sa okolo seba. Ale aj tak ma najviac prekvapilo to že Nyci so mnou súhlasila a nechcela pokračovať ďalej ale chcela sa vrátiť domov. "Som rád že súhlasíš so mnou." Usmial som sa a potom som sa čo najrýchlejšie vydal preč s tohto miesta. Už som sa tešil kedy budeme v našom teplom a v suchom brlohu. A ako som videl aj Nyci sa ponáhľala aj keď musela byť asi sklamaná že sme nikoho nenašli. A tak som jemne do nej štuchol nosom. "Nebuď sklamaná na hľadanie máme času koľko len chceš. Verím že jedného dňa nájdeme toho vlka a zistíš všetko čo chceš." Usmejem sa a potešilo ma keď sme opustili to miesto.

//Pityas (cez Common forest)

//Small (cez Kvitnúcu lúku a Common)

Zasmial som sa a mykol som plecami. "Tak to ja vôbec netuším." Povedal som so smiechom. "To ja viem ale aj slova vedia pekne prekvapiť a potešiť. A tebe ich budem hovoriť stále." Usmejem sa a olíznem ju na nošteku. "Presne tak ako hovoríš srdiečko moje." Obtriem sa o ňu. Bolo nádherne cítiť jej nádhernú vôňu.
Keď sme prešli lúku a common tak sme sa ocitli na mieste kde som ešte nebol. Toto miesto bolo pre mňa nové. A to som si myslel že už som videl všetko. Ale ako vidím tak som sa mýlil. "Kde sme teraz?" Opýtam sa a poobzerám sa okolo seba. "Máš pravdu ani mne sa moc nepáči." Radšej by som bol teraz niekde na lúke alebo v našom teplom brlohu. "Budem si dávať pozor. Ale aj ty si dávaj pozor. Nechcem aby sa ti niečo stalo. Nebude lepšie ak by sme sa vrátili do úkrytu?" Opýtal som sa jej. Potom som Nyci jemne chytil zubami za chvost a išiel som pomalým krokom aby sa nám niečo nestalo.

//Kvitnúca lúka

"Ano teraz ťa mám v hrsti." Usmejem sa a oliznem ju. Nad tým som sa musel zamyslieť či to budem robiť alebo nie. "Závisí od toho či budeš poslúchať." Poviem so smiechom. Vedel som že ona poslúcha ale chcel som vedieť či dokáže byť aj neposlušná. Teraz keby sa dalo tak by som sa asi červenal. "Ale no zase nepreháňaj lebo budem pyšný a to by si nechcela či?" Opýtam sa jej a zvedavo sa ba ňu pozriem. Veľmi ma zaujímalo čo na to povie. A keď povedala že sa nechá prekvapiť tak sa usmejem. "To je super. Uvidíš že nebudem ľutovať." Poviem jej a spravím všetko pre to aby neľutovla. Keď sme prešli jazero ocitli sme sa na mieste kde som ešte nikdy nebol.

//Mokrade (cez Common forest)

"Od teba mám radavprekvapenia." Žmurknem na ňu a oliznem ju. Na nej som miloval všetko takže aj jej prekvapenia. "To som rád. Aspoň viem ako to využiť." Štuchnem do nej a zasmial som sa. Bože ako som ju miloval. Bol som najšťastnejší vlk na svete. Nikto nemal tak krásnu a úžasnú vlčicu ako ja. Preto ju nedám nikomu. Je len moja a nikoho iného. Potom som sa zamyslel nad tým ako by som ju mohol prekvapiť. Ona už veeela všetko o mne takže už asi nebolo čím. Ale nemôžem ju predsa sklamať a povedať jej že ničím. Preto som rozmýšľal a preto som bol chvíľu ticho a nič som nehovoril. Lenže zase som nechcel byť dlho ticho a tak som po chvílke prehovoril. "Isto by sa niečo našlo ale to ti nepoviem lebo to by potom nebolo prekvapenie." Usmejem sa a žmurknem na ňu. Potom som pokračoval v ceste a prial som si aby táto cesta skončila čím skôr a my aby sme boli v teple a vsuchu.

//Small

//Oáza (Púšť)

"U teba ma už nič neprekvapí." Žmurknem na ňu a usmejem sa. Čo by už len mňa mohlo prekvapiť na mojej láske ktorú poznám dokonale. Ale jeden nikdy nevie. Každý má tajomstvá o ktorých nehovorí a myslím si že aj ona má isto nejaké presne tak ako ja. "Tak aspoň viem ako na teba. Stačí na teba spraviť smutný pohľad a hneď mi všetko odpustíš a dokonca ti nebude vadiť ani keď budem smrdieť." Poviem so smiechom. To by som jej ale nikdy nespravil ale dobre vedieť ako na ňu.
Keď sme sa postavili a vydali sme sa na cestu tak mi to trochu vadilo ale potom ma to prešlo. Pretože čím skôr nájdeme toho vlka tak tým skôr sa vrátime domov a budeme sa venovať jeden druhému. To sa mi tak páčilo keď sme sa venovali jeden druhému. S oázy sme prešli na lúku a len som sa poobzeral a pokračovali sme ďalej.

Musel som sa nad tým zasmiať. "Za ten čas ťa už mám riadne prekuknutú. Takže už ma ničím neprekvapíš." Usmial som sa a jemne som do nej štuchol. Keď povedala skoro to isté veľmi ma to potešilo. Toto neomrzí nikdy počúvať. "To je nádherné až nemám slov na to." Olizol som ju a potom som sa o ňu obtrel. Potom som sa ale musel začať smiať nad tým čo povedala. "To by si ma nechala mrznúť vonku?" Opýtal som sa jej a potom som začal hrať urazeného ale vo vnútry som sa smial lebo som vedel že by to nespravila ale nech je sranda.
Potom som sa lenivo podtavil a poriadne som sa ponaťahoval a zývol som si. Vážne sa mi nič nechcelo ale kvôli Nyci to spravím Veď čo by som pre ňu nespravil. Keď som sa ponaťahoval tak som sa s ňou vydal hļadať vlkov.

//Kvytnúca lúka (cez Púšť)

Pokrútim hlavou nad tým. Tak to som jej veriť nechcel že nie všetko si pamätá. "Ale isto sa len vyhováraš. Isto vieš všetko." Usmejem sa a jemne do nej štuchnem nosom. Ale potom nad jej poznámkou o tom že zabúda na to ako ju milujem tak som sa musel zasmiať. "Veľmi rád ti to budem hovoriť stále. Milujem ťa nadovšetko na svete. Si moja jediná láska ktorú mám. A nevymením ju za nič na svete." Vôbec mi to nerobilo problém jej to hovoriť aj od rána do večera. Pre ňu spravím všetko čo len bude chcieť. A keď ona začala hovoriť tak som ju počúval a bolo to nádherné počúvať od nej. "Pekne voniam? To sa ti isto len zdá. Ja smrdím to ty nádherne voniaš." Oliznem ju a hlavou sa začnem o ňu obtierať. Nad jej otázkou či by sme nemali vyraziť som sa zamyslel. Moc sa mi nechcelo. Takto mi bolo dobre ale zase čím skôr vyrazíme tým skôr nájdeme tých vlkov a potom sa budeme môcť vrátiť k nám domov. "Dobre teda tak poďme." Poviem jej a lenivo sa postavím a začnem sa naťahovať. Od toho ležania som mal stuhnuté kosti. Keď som sa ponaťahoval tak som počkal na Nyci aby sme spolu vyrazili. Keďže som nevedel kam chce isť tak som čakal na ňu kam sa rozhodne ísť.

Po chvíľke som ju prestal olizovať a pozrel som sa na ňu. Musel som sa nad tým zasmiať. "Ja isto ale pochybujem že ty by si bola stratená keď si pamätáš všetko." Poviem so smiechom. Och čo ja by som bez nej robil ak by som ju nemal? To by som už bol dávno mŕtvy. Nyci je moja záchrana. Potom pokojne vzdychol a užíval som si chvíle s Nyci. Vôbec mi nevadilo že sme ležali a užívali si spoločnú chvíľu. "Tak to mi vôbec nevadí. Pokojne to hovor stále." Poviem jej a jemne som do nej štuchol nosom. A keď začala rozprávať tak som ju počúval. Boli to nádherné slová ktoré sa dali počúvať stále. "To je nádherne od teba." Zašepkám jej do uška a potom jej ho znova oliznem. Bola nádherná a bola len moja a nikoho iného.

Musím povedať že ma to potešilo to čo povedala. Čo by som bez nej robil? Asi by som bol strateny alebo čo. "Ty si môj pokkad čo by som bez teba robil?" Opýtam sa a usmejem sa. Teraz som pokojne mohol zabúdať. Ak zabudnem moja láska mi yo vždy pripomenie. Bol som šťastný a spooojne som odpočíval vedľa Nyci. A ešte viac ma potešilo keď povedala že sa jej to páči. Čo by som ja pre ňu nespravil? Pre ňu by som spravil všetko možné aj nemožné. "Ja viem preto ti to hovorím a budem ti to hovoriť stále lebo je to pravda. Láska moja jediná a milovaná." Usmejem sa a začala som ju lízať na ušku. Toto bola najkrajšia chvíľa s Nyci akú som kedy zažil.

Prikývnem a usmejem sa a keby nepripomenula tie zážitky tak by som na ne zabudol. "Ja som na to zabudol. Ešte šťastie že si ty na to pamätáš. Aspoň mi budeš pripomínať veci ktoré sme spolubzažili." Zasmejem sa nad tým. Nieže by som mal výpadok pamäte ale proste sa nedá na všetko pamätať. Obdivujem Nyci že tá to vie všetko. Takto som sa nemusel báť ničoho keby niečo tak mi to Nyci pripomenie. Ona bola moje zlatíčko. A preto som dúfal že spolu zažijeme ešte veľa dobrodružstiev o ktorých sa budeme môcť vyprávať. Potom sa ma opýtala čím si to zaslúžila. "Aké ale? Ty nevieš? No predsa tým aká si úžasná, skvelá, nádherná a že ťa milujem nadovšetko na svete. Ty si môj poklad jediný." Poviem jej a obtriem sa o ňu a znova ju olíznem. Viem možno som to trochu preháňal ale tak som to proste cítil.

Bolo príjemné ako si Nyci na mňa ľahla. Spokojne som vydýchol a užíval som si túto nádhernú chvíľu. Takto by som vydržal dosť dlho a vôbec mi nevadilo že bolo horko. Ani som to nejako nevnímal. "Takže sme na tom rovnako. Presne tak ako hovoríš." Prikývnem súhlasil som s ňou. "Každý deň je plný prekvapení. Nikdy nevieš čo sa stane. Ale aspoň neni nuda." Zasmejem sa nad tým. Vlastne si ani neviem predstaviť že by sa tu nič nefialo. Potom by tu bola nuda a to by bolo zlé. To by asi nikto nechcel. Preto som bol rád že som tu. Už som si ani nevedel preddtaviť že by som bol niekde inde a hlavne že by som nepoznal moju lásku Nyci. Preto som zodvihol hlavu a olízol som ju na uško.