Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Púšť

My dvaja zvládneme všetko toho som sa nebál. U Nyci som mal 100 percentnú istotu a to ma tešilo. Ako sme tak išli po púšti tak sa po chvíľke pred nami objavilo nádherne miesto. Jazero obklopene stromami. Bolo to pekné miesto. Preto som bol rád že si Nyci vybrala zrovna toto miesto. Keď som videl ako si ľahla pod palmu tak som sa usmial a prišiel som k nej a ľahol som si vedľa nej a pritúlil som sa k nej. Na jej otázku som pokrútil hlavou. "Ani ja som o tomto nevedel a nie nebol som tu a podľa toho ako sa pýtaš tak súdim že aj ty si tu ešte nebola že?" Opýtal som sa jej a pozrel som sa na ňu.

//Tichá zátoka

Zo zátoky sme prišli na púšť aj keď sa blížila zima na púšti bolo ešte dosť teplo preto som bol rád keď sme pokračovali v ceste. Prikývnem a usmejem sa. "Presne tak takže musíme byť pripravený a nič nás neprekvapí." Poviem a poobzeral som sa okolo ale všade bol len piesok a nič iné. Tu som si nevedel predstaviť život. Veď tu neni nič. "Jasné že dobre neboj sa." Usmejem sa a obtriem sa o ňu a oliznem ju. Pri Nyci som nemal obavy že by niečo dopadlo zle. Nyci vždy bola šikovná a múdra vlčica. Potom sa otočila na mňa a opýtala sa ma či si neodpočinieme. Prikývol. "Ano môžeme si na chvíľu odpočinúť." Súhlasil som s ňou odpočinok vždy dobre padne a hlavne teraz keď je medzi nami ešte dlhá cesta.

//Oáza

//Zlatý les

Myslel som si že ten les bol najkrajší ale asi som sa mýlil. Táto zátoka bola tiež nádherná a ešte šťastie že boli tak blízko seba. Prikývnem na to čo povedala. "Ano presne tak." Súhlasil som s ňou ako vedel som uloviť niečo na jedenie ale svorka dokáže viac toho uloviť a ešte aj odložiť do zásoby."Ja viem ale našťastie máme teraz dosť času si to všetko premyslieť a rozhodnúť ako to vlastne všetko spravíme." Usmial som sa. Teraz išla zima tak sme mali času koľko sme len chceli. Do jari ešte ďaleko. Nad tým som len prikývol a pousmial som sa a pokračoval som v ceste. "Dobre tak úprimne som zvedavý ako toto všetko nakoniec dopadne." Zasmial som sa nad tým a išiel som ďalej.

//Púšť

//Bull Meadow

Prišli sme do lesa ktorý bol celý zlatý. Musím povedať že je to tu nádherné a moc sa mi to tu páči. Aj tu by som si vedel predstaviť život. Toto okolie pôsobilo na mň upokojujúcim dojmom. Preto ma mrzelo že sme pokračovali ďalej a nezastavili sme sa tu na chvíľu. Na jej slová som len prikývol. "Ja viem. Ale verím že aj my dvaja by sme im vedeli dať všetko. Ale u svorky máme istotu bezpečia a ochrany pre vĺčatá. A čo keby sme boli vo svorke iba pokiaľ nevyrastú a potom by sme odišli?" Opýtal som sa jej a pozrel som sa na ňu. Asi to bol blbý nápad využiť svorku len kvôli vĺčatám a možno ani nie ťažko povedať. "Dobre ale o tom jednom vlkovi si hovorila že toho si tu už videla či nie? A myslím si že aspoň jedna svorka tu je. To sa asi budeme pýtať vlkov na svorky a na yalor." Poviem a keď sme opustili les tak ma to trochu zamrzelo ale zase musím povedať že aj táto zátoka bola pekná.

//Tichá zátoka

//Zlaťák (cez Baštu)

Pokračovali sme v ceste a zatiaľ sme nikoho nestretli. Začínal som si myslieť že žiadny vlk tu neni alebo sú niekde inde. Ťažko povedať ale hádam niekoho stretneme lebo takto to vyzeralo tak že nikoho nenájdeme ale veď uvidíme čo a ako. Potom som prikývol. "Ja viem aj ja by som to nejako prekonal aj keď bolo by to ťažké ale viem že spolu by sme to zvládli." Poviem a potom sme sa ocitli na lúke ktorú som poznal. Super miesto ktoré som poznal ale pokračovali sme ďalej. Išli sme do lesa ktorý vyzeral celý zlatý. Tak tu som ešte nebol ale musím povedať že toto miesto bolo nádherné. Potom som sa otočil na Nyci. "A čo spravíme keď nikoho nenájdeme?" Opýtal som sa jej a bol som zvedavý čo na to povie a keď sa ku mne pritúlila tak som ju olizol a usmial som sa. Mykol som plecami lebo som nevedel ako to myslí. "Neviem ale zistíme to." Usmial som sa a pokračoval som v ceste.

//Zlatý Les

//Plytká pláž (cez Baštu)

Z pláže ktorá sa mi veľmi páčila sme pokračovali ďalej. Zatiaľ sme objavovali nové miesta o ktorých som nevedel. Čo bolo super. Lebo som si myslel že na tomto ostrove som už videl všetko ale asi som sa mýlil. Čo ma aj tešilo. Nové miesta mám rád. Potom keď Nyci začala hovoriť o svorkách tak som sa na ňu pozrel a počúval som ju. "Ano viem že ani ty nemáš rada svorky. Ale zase máš pravdu. Ak by nejaké vĺča neprežilo tak by som to asi nezvládol. Nechcem aby sa tebe alebo naším budúcim vĺčatám niečo stalo." Povzdychnem si a už teraz som vedel že ich musím ochraňovať aj za cenu vlastného života ale mojej rodine sa nesmie nič stať. Radšej nech sa stane niečo mne ale im sa nesmie nič stať. "Dobre súhlasím." Tento nápad sa mi páčil a možno nájdeme svorku ktorá nám bude vyhovovať a potešilo ma keď povedala že náš domov neopustíme. "To som rád a veľmi. A ano súhlasím musíme nájsť takú čo bude blízko úkrytu." Poviem a potom keď sme prišli k vode tak som sa napil aj ja. A keď som zahnal smäd rovnako ako Nyci tak sme zase pokračovali v ceste.

//Bull Meadow (cez Baštu)

//Bašta

Prešli sme miesta ktoré som ešte nikdy nevidel. Toto muselo buď pribudnúť alebo tu boli ale nevedel som o tom. Ťažko povedať čo sa tu dialo a neni tu nikto kto by nám to vysvetlil ale čo už narobíme. Keď ale povedala o svorke tak som sa zamyslel. Nemal som rád aby mi niekto rozkazoval ale zase kvôli vĺčaťom by to asi bolo dobré. Povzdychnem si. "Moc svorky nemusím ale zase máš pravdu kvôli malým by sme asi mali ísť do svorky. Ale ja neviem či tu nejaká je alebo nie. Ty vieš o nejakej?" Opýtal som sa jej a pozrel som sa na ňu. Bolo by dobre ak by o niečom vedela. "Dobre veď uvidíme čo a ako. Ale náš úkryt si necháme aj keď budeme vo svorke dobre?" Asi sa budem musieť naučiť žiť vo svorke aj keď iná možnosť nebude. Potom Nyci stretla nejakého vlka a niečo si kúpila ja som už to šťastie nemal lebo potom odišiel. Ale to som nechal tak a pokračoval som v ceste a bol som zvedavý kam sa dostaneme.

//Zlaťák (cez Baštu)

//Hmlisté pláne (cez Bull Meadow)

Bolo vidno že ani Nyci nemala iný plán takže sme na tom boli rovnako. Prikývnem. "Som si toho vedomý že to bude dlho trvať. Ale máš pravdu je to ako keby spoločný výlet po dlhej dobe. Ano teším sa na to čo spoločne zažijeme." Usmejem sa a pokračoval som v ceste. "To som rád ani nevieš ako. Aj ja ich chcem a veľmi ani nevieš ako. A ja viem len som chcel mať istotu zlato. Nie nič zlé sa nestane. Všetko bude v poriadku." Usmejem sa a oliznem ju. "Nie nemám skúsenosti ale verím že spoločne to zvládneme a budeme mať zdravé a silné vĺčatá ktoré budú krásne po tebe a silné po mne." Poviem hrdo a usmejem sa. Vedel som že Nyci je šikovná a aj ja takže nebude problém sa postarať o vĺčatá. A niečo som si pamätal z mojej minulosti ako nás vychovávali takže to by nemal byť problém.

//Plytká pláž

//Wolf Lake

Prikývnem. "Asi to tak bude." Poviem radšej takto ako keby som mal zabúdať. To by bolo horšie. Čo by si potom o mne pomyslela moja partnerka. Potom by ma možno poslala k vode ak by som zabúdal. Veď kto by chcel vlka ktorý zabúda? Nad tou myšlienkou som sa musel zasmiať. Potom som ale musel pokrútiť hlavou. "Bohužiaľ iný nápad nemám." Poviem rezignovane. "Jasné chápem ale takto to bude trvať dosť dlho ale mne to nevadí. Hlavné je že sme spolu." Usmejem sa a obtriem sa o ňu a oliznem ju.A musím povedať že ma to potešilo čo povedala. Takže sa môžeme tešiť na vĺčatá. Konečne. "Dobre a som rád že myslíš aj na to. Po pravde som si začínal myslieť že to nechceš ale nechcel som nič hovoriť. Preto som rád že to hovoríš." Bol som šťastný a po pravde som sa nevedel dočkať kedy to bude. Preto som chcel nájsť tých vlkov čo najskôr aby sme sa mohli vrhnúť na naše plány.

//Bašta (cez Bull Meadow)

//Snežné tesáky

Zasmial som sa nad tým. "Možno som za ten čas utrpel stratu pamäti." Poviem so smiechom. Ale tak no už mám svoj vek na to aby som zabúdal no nie? Ale to teraz neni podstatné. Každému sa predsa stane že občas zabúda no nie? Potom Nyci povedala akm by sme mohli ísť a tak som ju počúval a prikyvoval som. Ale keď povedala že nemá plán a že chce len prechádzať územie tak som si povzdychol. Takto ich budeme hľadať niekoľko rokov. Teda ak ich vôbec nájdeme. A za chvíľu je zima tak by sme skôr mali myslieť aj na to aby sme prežili zimu. "Dobre teda ako povieš ale nezabúdaj že za chvíľu je tu zima a nechceš ju predsa tráviť vonku či ano?" Opýtal som sa jej a pozrel som sa na ňu a pokračoval som s ňou.

//Hmlisté pláne

//Červená lúka

Moc nemusím cestu poltárom ale keď neni iná možnosť. Ale bol som rád keď sme obaja vyšli von a boli sme spolu. Teraz nás to nerozdelilo. Ale zase sme boli niekde inde. Pamätal som si že poltár končil niekde inde či sa mi to len zdá? Zamyslel som sa nad tým a poobzeral som sa okolo seba. Boli sme v horách. No nič budeme ich musieť prejsť a dávať si pozor. Som vlastne zvedavá kam ideme pretože Nyci mi nič nepovedala takže ani neviem kam vlastne ideme. Myknem plecami. "To by som aj ja rád vedel ako dlho to bolo. Ale to sa asi nedozvieme." Poviem a povzdychnem si. Toto bolo vážne zaujímavé. Nakoniec mi to ale nedalo a opýtal som sa jej. "Kam vlastne ideme?" Opýtal som sa jej a pozrel som sa na ňu a pritom som pokračoval v ceste.

//Wolf Lake

//Najvyššia hora

Z hory sme prešli na lúku. "Hej ani o tejto lúke neviem. Ako dlho som bol vlastne mimo?" Opýtal som sa a poobzeral som sa okolo seba. Ale teraz nás skôr zaujímalo kde je poltár ale ten nebolo ťažké nájsť. Po chvíľke sme ho našli. Pousmial som sa a vydal som sa rovno k nemu. Pred poltárom som sa zastavil a pozrel som sa na Nyci. "Jasné chápem. Možno tu je oveľa viac takýchto miest o ktorých nevieme." Poviem a pokrútil som hlavou. Tento ostrov je plný prekvapený. Ale keď Nyci povedala že ideme na to tak som len prikývol a pozrel som sa na poltár a potom na ňu. Nyci rovno vkročila do poltáru a tak som sa vydal rovno za ňou. Tiež som vkročil do poltáru.

//Snežné tesáky

//Roklina

Dúfal som že tých vlkov nájdeme skôr ako príde zima pretože by som bol nerád ak by sme ich hľadali počas zimy kedy je málo potravy a chladno. Teraz bolo ešte ako tak príjemne ale ako dlho? Musíme myslieť aj na cestu naspať. Presne tak ako hovoríš. Preto nerád nimi cestujem ale zase to skracuje cestu o polovicu." Pousmejem sa a keď sme prešli roklinu ocitli sme sa pri najvyššej hore. Začal som si ju obzerať. Tu som ešte nebol a ani som netušil že tu nejaké takéto miesto je. Nyci mala pravda tento ostrov sa zmenil a dokonca mám pocit ako keby sa aj pridali nové územia alebo tu boli celé roky len sme o nich nevedeli. Ťažko povedať ale Nyci pokračovala v ceste a tak som pokračoval aj ja. "Bolo tu toto niekedy?" Opýtal som sa jej a pozrel som sa na ňu.

//Červená lúka

//Sokolí zrak

Pokračovali sme v ceste. "Tak to som teda zvedavý." Poviem jej a rozmýšľal som nad tým akú máme šancu nájsť tých vlkov ktorý boli v yaloru. Ale jedno som vedel že čím viac o tom hovorila tak tým viac som tam chcel ísť.Ale keď Nyci začala hovoriť tak som ju počúval. "Jaj tak. Ja viem už sme s ním cestovali ale od tej doby sa to všetko zmenilo. Takže ja sám som zvedavý ako to vlastne je a kde to končí. Dúfam že nás to nerozdelí to ani nechcem." Poviem a zhlboka som sa nadýchol a pokračoval som s ňou. A nechcel som aby nás niečo alebo niekto rozdelil. To by som už neprežil ak by sme boli od seba.

\\Najvyšia hora

//Les Alf

Keď mi to Nyci vysvetlila ako to vlastne bolo tak som si vydýchol ale pravda bola že som aj tak žiarlil. Veď to je úplne prirodzené no nie? "Dobre a som rád miláčik." Usmejem sa a obtriem sa o ňu a potom som pokračoval s ňou v ceste. "Jaj tak takže to bude celkom jednoduché ich nájsť aj keď nebude trochu blbé sa každého vlja pýtať na meno a či bol v tom yalore?" Opýtal som sa jej a pozrel som sa na ňu. Aj keď bez pýtania asi nikoho nenájdeme. Pokrútil som hlavou a usmial som sa. "Dobre ako povieš a nemám nič proti ním. Len dúfam že näs to nerozdelí inak je všetko v poriadku." Usmejem sa a pokračoval som v ceste. Dúfam že ich nájdeme čím skôr a nebude to trvať niekoľko rokov.

//Roklina