Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Úkryt

Stále hovorila o tom Mettovi a mne to úprimne začalo vadiť. "Kto ten Mett je keď o ňom stále hovoríš?" Opýtam sa a po tichu zavrčím. Asi som trochu na neho žiarlil aj keď som asi nemal prečo ale vadilo mi to. Potom som sa ale musel zasmiať nad tým čo povedala. "Dobre ako povieš." Poviem a olízol som ju a usmial som sa. Vedel som že by ma nepodviedla a ani nevimenila za nikoho iného. Povzdychnem si nad tým čonpovedela. "Tak to bude náročné hľadanie. Teda ak sa nezmenili to potom bude ešte horšie. Keby ste aspoň mali normálne mená to by bolo omnoho jednoduchšie hľadanie ale takto?" Povzdychnem si a myknem plecami nad tým ale bol som odhodlaný jej pomôcť ich nájsť. A tak som išiel s ňou.

//Sokolí zrak

Vždy keď rozprávala tak som ju počúval. ani raz som ju neprerušil. "Jaj tak takže ak tomu dobre rozumiem tak každý jeden vlk ktorý tam mal schopnosti tak si ich preniesol sem?" Opýtal som sa jej lebo úprimne som s toho začínal mať pekný guláš ale snažil som sa tomu rozumieť. "Tak potom kto za to mohol keď nie vlci?" Zamyslel som sa lebo pochyboval som že ten poltár sa vytváral sám od seba. Niekto ho musel predsa vytvoriť no nie? "Jasné chápem." Prikývnem a vážne ma mrzelo že som tam tiež nebol. Tak rád by som si to chcel zažiť. "Neďakuj a nepreháňaj zase toľko. Na teba nemám. Ty si omnoho lepšia ako ja." Usmejem sa a štuchnem do nej. Prikývnem a nerobilo mi to problém ísť teraz hneď ich hladať. Len keby vedela ako vyzerajú alebo ako sa volajú. "Úprimne ma nič nenapadá. Vieš aspoň ako vyzerali alebo ako sa volali?" Opýtal som sa jej a potom som ju nasledoval. Vyšiel som von z úkrytu a poobzeral som sa okolo seba.

//Les Alf

Počúval som ju a celkom som ju chápal. "Čože? Chceš povedať že ten svet dokáže zmeniť vlkov bez toho aby to dotyčný vlk chcel? Tak to čo má byť akože? Ak by mňa zmenili tak by som ho zabil za to. A už vôbec si neviem predstaviť že by mi trčal kov s tela. To musí byť hrozné." Poviem a pokrútim nad tým hlavou. Ako to môže niekto robiť? Trochu som začal žiarliť keď povedala že by tých vlkov chcela nájsť. Čo ak ma vymení za iného s ktorým bola v tom svete? Ale zase ak jej nepomôžem tak bude nahnevaná a to nechcem. "Dobre pomôžem ti ich nájsť." Prikývnem ale dám si pozor na to ako sa tý vlci budú chovať. A ak sa niekto o niečo pokúsi tak ho zabijem. Nikto mi nebude preberať moju lásku. Budem si ju chrániť ako oko v hlave. "Chceš ísť teraz hneď?" Opýtam sa jej a oliznem jej uško.

Tiež prikývnem. "Máš pravdu. Súhlasím s tebou. Každý by mal mať rodinu. Asi?" Opýtam sa a len tak od radosti štuchnem do Nyci. Ona mi toho toľko povyprávala až ma mrzelo že jaj nemôžem skoro nič povedať. Ja som za ten čas nič nezažil čo ma trochu štvalo pretože ja som mal rád dobrodružstvá ale v poslednej dobe sa nič nedialo a ja som sa úprimne začínal nudiť. Chcel som niečo zažiť ale čo? Dúfam že sa čoskoro stane inak ma asi porazí. Chvíľu bolo ticho. Asi nad niečim rozmýšľala a tak som sa len tak pozrel na ňu a usmial som sa. Keď si položila hlavu na moje laby tak som jej olízol uško. Bol som šťastný že teraz máme chvíľu pre seba a nič nás neruší. Vynahradzujeme si ten čas keď sme neboli spolu. "Presne tak. Tento ostrov je plný prekvapení." Usmejem sa a položím si hlavu na jej krk a potom som zatvoril oči a pokojne som odpočíval.

Teraz som si tak uvedomil žš čo ak je Nyci silnejšia ako ja? To potom ona bude pánom domu a nie ja. Aj keď mne by to nevadilo. Ja by som pre ňu spravil všetko. Pretože je to moja královná a pre ňu chcem len to najlepšie.
Potom keď mi začala odpovedať na moje otázky tak som ju počúval. "Jaj tak." ani mi nevadilo že to nevie. Aspoň budem do budúcna vedieť že ak sa objavý nejaký poltár tak to bude ono. "Tak to je potom super keď ste im pomohli nájsť nový domov. Oni si to isto zaslúžili potom všetkom čo si mi povedala. Ani ja si neviem predstaviť že by som žil v zničenom svete kde nič neni. Som rád že som tu aj keď je tento ostrov kúzel a jeden nikdy nevie čo sa môže stať." Poviem a potom som sa obtrel o Nyci a olizol som ju na nošteku.

Nyci pokračovala v rozprávaní a tak som ju počúvala. Vážne to všetko znelo tak fascinujúce a to že dokázala hádzať štítom? Tak to muselo byť úžasné. Už len s toho že vedela hádzať. Ja neviem nič ani poriadne ovládať oheň. "Jaj tak ale je to pekná ozdoba." Pochválim jej tie náušničky či čo to vlastne bolo. "Ale aj tak to znie zaujímavé aj keď hovoríš že to úžasné nebolo." Poviem a počúval som ju ďalej a uvedomil som si že ona toho zažila omnoho viac ako ja. Ja som v podstate nič nezažil. A ona? Povzdychnem si ale potom to nechám tak. " A ako vás vlastne privolali? A ako to nakoniec všetko dopadlo? Pomohli ste im nájsť miesto kde by mohli žiť?" Opýtal som sa jej ale to bolo len pár otázok ktoré som na ňu mal. V skutočnosti som mal omnoho vyše otázok ale to všetko postupne. Nechcel som to na ňu všetko vybaliť.

Nyci začala rozprávať tak som ju počúval a bol som prekvapený. Ako dlho som bol vlastne mimo? "Čože?" Opýtal som sa prekvapene. A potom keď pokračovala a povedala čo všetko zažila tak som sa len šokovane na ňu pozeral. O čom to hovorila. "Aký Yalor?" Opýtal som sa a potom som sa pozrel na tú vec na ktorú ukázala. Až teraz som si to všimol do teraz som si toho nevšimol. "A to čo máš na hlave? Na čo to slúži? A aké si mala schopnosti?" Opýtal som sa jej lebo ma to zaujímalo ako to aké mala schopnosti. Pomaly som jej začal závidieť čo zažila. Prečo som aj ja nezažil to čo ona? Prečo ma tá diera nezobrala spolu s ňou? Mohli sme to zažiť spolu. Čo ak je teraz omnoho silnejšia ako ja? A keď som počul že tam boli aj iný vlci tak ma to prekvapilo. "Tak prečo to nezobralo aj mňa? Aspoň by sme boli spolu. A nevieš ako sa tam dostať?" Opýtal som sa jej lebo teraz som tam aj ja chcel ísť a mať nové schopnosti.

Ľahol som si vedľa Nyci a pritúlil som sa k nej. Bolo nádherné cítiť jej vôňu a jej teplo. Spokojne som si vzdychol a zatvoril som oči. Nespal som bol som pri vedomí takže som počúval čo mi Nyci hovorí. "Ano to viem že si bola preč. Myslel som si že ťa už nikdy neuvidím. Stále som ťa hľadal ale nemohol som ťa nikde nájsť. Tak som s hľadaním prestal a myslel som si že už budem navždy sám." Poviem smutne a vzdychnem si. Otvorím oči a pozriem sa na ňu. "A kde si vlastne bola?" Opýtal som sa jej. Veľmi ma to zaujímalo lebo už som nechcel aby sa to stalo. A potom keď hovorila o tom že sa ostrov zmenil tak som len nad tým pokrútil hlavou. "O tom nič neviem. Ani som si to nevšimol. Po pravde moja mysel sa zaoberala len tebou a ničím iním. Všetko ostatné mi bolo ukradnuté." Poviem a oliznem jej uško a pritúlim sa ešte viac k nej.

//Les Alf

Nyci ma ubezpečila že našu korisť nikto nezje. Tak som bol pokojnejší. Ked som bol v našom úkryte tak som sa usmial. Konečne pokoj a bezpečie. Teraz môžeme odpočívať. Lenže Nyci mala iný nápad. Povedala že sa môžeme porozprávať. "Dobre počúvam." Poviem a keď začala rozprávať tak som sa prekvapene pozrel na ňu pozrel. "O čom to hovoríš?" Opýtam sa jej lebo úprimne som si toho vôbec nevšimol že by boli ostrovy nejako presunuté. To som bol asi mimo alebo čo keď o tom neviem nič. "Ty náhodou o tom nevieš nič čo?" Opýtam sa jej a prekvapene som sa na ňu stále díval. Ak je to náhodou pravda tak to musíme ísť preskúmať lebo toto ma naozaj veľmi zaujíma. Čo sa vlastne stalo a prečo je to tak vôbec?

Položil som zajaca aby som jej odpovedal. "Ale ty si omnoho viac šikovnejšia ako ja." Keď som jej odpovedal tak som si ho zobral do úst a išiel som k úkrytu. Potom ma ale Nyci prekvapila pretože miesto toho aby šla do úkrytu tak ostala vonku a čosi robila so zajacom. Prekvapene som ju sledoval a len som pokrútil hlavou nad tým. Chcel som sa jej opýtať čo to robí ale potom mi to došlo a len som sa usmial. A tak som sa potom najedol aj ja. A schoval som svoju časť k jej aby sme ich mali pekne po kope. "Nebojíš sa že nám to tu niekto ukradne?" Opýtal som sa jej a potom som sa olizol a usmial som sa. A keď sme boli obaja najedený tak som sa otrepal od vody aby som nezašpinil úkryt a potom som pomaly išiel do nášho úkrytu.

//Úkryt

Stál a díval som sa na Nyci ako sa snaží uloviť zajaca. A musím povedať že je šikovná. Ešte lepšia ako ja. Ona ho ulovila na prvý krát. To nie ako ja až na druhý pokus. Ale hlavné bolo že sme mali niečo na jedenie. "Ty si moja šikulka." Pochválim ju a usmejem sa na ňu. Potom niečo zamumlala a musím povedať že som jej nerozumel ale domyslel som si to. Asi chcela povedať že to máme ísť zjesť do úkrytu. "To je dobrý nápad." Poviem jej a potom som zobral svojho králika a šiel som s Nyci do nášho úkrytu.
Úž som sa tak veľmi tešil na to kedy budeme mať vĺčatá. A už teraz som vedel že budú krásne ako je Nyci a múdre. Neviem čo to so mnou bolo takýto som predsa nebýval ale Nyci ma úplne zmenila. Bol som rád lebo bohvie čo by bolo teraz so mnou.

"To máš pravdu. Súhlasím s tebou." Poviem a povzdychnem si. Zabijanie nikam neviedlo ale nech si robia čo chcú. "Ano a to mi nevadí že budeme musieť hrabať." Tak toto mi fakt nevadilo skôr by mi vadilo ak by sme nič neulovili. A keď som bol na mieste tak som sa pozrel na Nyci a čakal som. Nyci na mňa kývla a ja som pochopil. Usmial som sa a tiež som hľadal. A našťastie to netrvalo dlho a po chvíľke som našiel jednu noru a tak som prišiel k nej bližšie a vopchal som nos do diery. Ucítil som zajace. Pousmial som sa a zodvihol som hlavu a uvidel som ako jeden králik bežal. Hneď som sa za ním rozbehol. Bol dosť rýchli a tak som musel zabrať aby mi neutiekol. Keď som bol dostatočne blízko tak som skočil po ňom ale utiekol a tak som dopadol na zem. Zavrčal som ale nevzdal som to a pokúsil som to znova. Rozbehol som sa za ním a znova som po ňom skočil. Teraz sa mi to už podarilo. Pod labami som mal králika. Usmial som sa a zohol som sa a zahryzol som mu do tepny a chvíľu som ho tam držal kým nezomrel. Potom som sa pozrel na NYci a usmial som sa.

"To som rád. A čo asi? Zabíjajú sa navzájom. Aj keď neviem dôvod prečo sa zabíjajú." Zasmejem sa nad tým a spomeniem si ako som ja zabíjal len tak pre radosť. Ale vďaka Nyci som sa zmenil aj keď mi to trochu chýba sa s niekym pobil a možno aj niekoho zabil. Lenže zase som si vedomí toho že ak by som to spravil tak by ma opustila a to nechcem. "To rád počujem ani ja nechcem nikam odísť. A keď tak ísť niekam s tebou." Poviem a oliznem ju. A potom keď povedala že to vyzerá na celú kolóniu tak ma to potešilo. Tak pri tom sa najeme obaja a možno nám aj ešte ostane. "To je super. Máme dostatok jedla a myslím si že to nebude ani ťažké ich uloviť." Poviem a keď som videl čo robí Nyci tak som to pochopil a tiež som išiel z druhej strany aby sme ich obklúčili a mohli ich ľahšie ulovili. Prikrčil som sa a začal som sa približovať po ceste k zajacom.

Prikývnem a pousmejem sa. Potom som sa nad tým zamyslel čo povedala Nyci. "Úprimne mňa ani nie. Nechcem aby sme sa zaplietli do niečoho čo sa nás netýka. Síce je pravda že tu tak živo nebývalo ale na tvojom mieste by som to neriskoval." Poviem a dúfal som že Nyci tam nepôjde. Nechcel som aby riskovala svoj život. Nerád by som ju stratil. Hádam to čoskoro skončí a bude zase pokoj. Ale ako som si všimol tak Nyci tiež nemala záujem to zisťovať čo sa tam deje. Bol som rád a veľmi.
Ja som zatiaľ nič nemal ale Nyci potom povedala že niečo mala. Hneď som svoju pozornosť presunul na ňu. "Čo máš zlato?" Opýtal som sa jej a potom som to aj ja zachytil. Takže máme raňajky to je super. A tak som sa rovno vydal za tou stopov. Už som sa tešil kedy sa konečne obaja najeme poriadne.

//Úkryt

Počkal som na Nyci ktorá po chvíľke prišla za mnou. Usmial som sa a nad jej poznámku som sa zasmial. "V tomto svete by som sa ani nečudoval ak by som bol niečo iné. Tu je možné všetko." Poviem so smiechom. Síce som ešte toho moc nezažil ale čo som videl a počul tak som bol pripravený na to že sa to môže stať aj mne. "Ano súhlasim. Po pravde ani nikam nechcem ísť. Chcem byť len tu a s tebou. Nič iné nechcem. A verím že spolu isto niečo nájdeme." Usmial som sa a veril som že my dvaja zvládneme všetko. Prežili sme odlúčenie takže lov by mal byť hračka pre nás dvoch. Prikývnem nad tým čo povedala. "Ano nerád by som sa zaplietol do niečoho čo sa nás netýka." Poviem lebo teraz som netúžil po tom aby sa stalo niečo zlé. Zlých vecí už bolo dosť. Teraz je čas na dobré veci. A tak som sa potom vybral po lese a podľa čuchu som hľadal nejakú korisť.