Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Za ten čas čo Nyci spala som aj uschol. Čo som bol aj rád. A ako som cítil aj Nyci uschla takže som sa nemusel báť že by ochorela. To by som vážne nechcel aby bola chorá. "Dobré ránko láska moja." Poviem jej keď sa zobudí a olizol som ju. Toto bolo najkrajšie ráno ako som kedy zažil. Ani som si nemyslel že to môže byť až takéto úžasné. Potom ako keby mi Nyci čítala myšlienky navrhla raňajky. "To je skvelý nápad. Neviem ako ty ale ja som hladný ako vlk." Poviem a usmejem sa. A veľmi som sa tešil na spoločný lov. A tak som sa postavil a poriadne som sa ponaťahoval aby som bol pripravený na lov a aby som svoju lásku nesklamal. Potom som vyšiel von z úkrytu a počkal som na Nyci. Nechcel som ísť nikam ďaleko. Chcel som byť blízko úkrytu aby sme mohli hocikedy ísť do úkrytu a venovať sa jeden druhému.

//Les Alf

Olízol som ju a ešte vyše som sa k nej pritúlil aby som ju zohrieval. "Dobrú noc láska." Zašepkal som jej do uškava potom som videl ako zaspala. Nechal som ju spinkať. Potom som aj ja zatvoril oči a tiež som po chvíľke zadpsl. Spánok som mal pokojný a bezsna. Bol som šťastný že som konečne pri svojej láske a už som ju nechcel nikdy stratiť. Už ju nenechám samú. Budem s ňou stále a už ju nenechám aby šla niekam sama. Budem ju ochraňovať a dávať na ňu pozor.
Ani neviem ako dlho som spal ale keď som sa zobudil Nyci ešte spinkala. Tak som ju nechal nech sa poriadne vyspinká. A potom keď sa zobudí pôjdeme spolu na lov a ulovíme si niečo na jedenie. Išiel by som aj sám ale bál som sa ju nechať samu. Bál som sa že ak odídem už ju neuvidím. A preto som ostal s ňou a díval som sa na ňu aká bola nádherná a bola len moja a nikomu ju nedám.

//Les Alf

Konečne som zastavil pred naším úkrytom. Otrepal som sa poriadne aby som sa zbavil vody. Potom som sa pozrel na Nyci a olízol som ju. "Tak a sme doma." Povedal som jej a vošiel som do nášho úkrytu. Ani som nevedel opísať aku som mal radosť že som konečne v teple a v suchu a navyše so svojou láskou. Potom som si zívol a ľahol som si na zem. "Teraz si odpočinieme a potom sa môžeme porozprávať." Poviem jej a usmial som sa na ňu a nevedel som sa dočkať kedy si ľahne ku mne a pritúli sa ku mne a spoločne sa vyspíme a konečne aj trochu uschneme. Lebo mi to vadilo že som mokrý ale to za chvíľu uschne.

//Lúka (cez severné hory)

Išiel som vedľa Nyci a užíval som si jej prítomnosť. A už som sa nevedel dočkať kedy budeme doma a konečne si odpočinieme. Prešli sme cez lúku a pokračovali sme ďalej cez ďalšiu lúku. Ani raz som sa neobzrel okolo seba len som pokračoval v ceste. Vážne som chcel byť v teple a v suchu lebo už mi išlo na nervy že som mal mokrý kožuch. A úprimne som sa bál že ochoriem alebo že ochorie Nyci čo by som bol veľmi nerád ak by moja láska bola chorá. Chcem aby bola zdravá a v poriadku. Potom sa ma opýtala či tráfím domov a ja som prikývol. "Ano trafím neboj sa. Poď so mnou a za chvíľu sme tam." Povedal som jej a pokračoval som v ceste do nášho úkrytu.

//Úkryt (Les Alf)

//Most (cez Les pri moste)

Most bol vážne nebezpečné miesto. Preto som ho chcel mať čím skôr za sebou. Bolo vidno že aj Nyci mala s tým mostom problémy. Bohvie čo hy sa stalo keby som ju nedržal. Našťastie sa nikomu nič nestalo a my sme bezpečne prešli cez most až do lesa. Bola úľava zase pod nohami cítiť pevnú zem a nie dosky ktoré mohli kedykoľvek prasknúť. Keď sme boli na zemi tak som pustil jej chvost a postavil som sa vedľa nej ale tak aby sme sa dotýkali. A takto sme potom pokračovali v ceste. Síce sme obaja mlčali ale to mi vôbec nevadilo. Stačilo mi to že som s ňou a že cítim jej prítomnost a jej nádhernú vôňu.
Už som sa nevedel dočkať kedy konečne budeme v úkryte a budem sa môcť osušiť a odpočinúť si.

Sokolí zrak (cez Severné hory)

Ani ja som sa nechcel oddeliť od Nyci ale iná možnosť neni. A keď budeme v úkryte tak tam si môžeme odpočinúť a túliť sa k sebe a nikto a nič nás nebude rušiť.Nyci so mnou súhlasila a bola prvá ktorá prerušila spojenie. Povzdychnem si ale tešil som sa kedy zase budeme v objatí. "Dobre." Poviem a potom som spravil jeden krok do zadu. "Nyci buď opatrná nechcem aby sa ti niečo stalo." Trochu mi utiekla noha ale ustál som to a preto som radšej chytil Nycin chvost. Bola to poistka aby sme sa navzájom istili aby sa ani jednému z nás nič nestalo. Potom som sa pomalým krokom vydal po tom moste spolu s Nyci a tešil som sa kedy tento most prejdeme a ocitneme sa na bezpečnej zemi.

//Lúka (cez Les pri moste)

Pousmial som sa a stále som sa k nej túlil. Vôbec mi nevadilo že som bol mokrý. Hrialo ma na srdci to že som s Nyci. "Ano porozprávame sa ale až neskôr." Zašepkám jej a hlavu zaborím ešte viac do jej srsti. Spokojne som vzdychol a vnímal som jej nádhernú vôňu. Potom som si ale povzdychol pretože ja som sa tiež bál že ju už nikdy neuvidím. Keď si spomeniem na to ako mi ju zobrala diera tak sa trochu zatrasiem pri tej spomienke. Ale radšej ju hneď zahodím za hlavu. Bola to minulosť a tu nechcem riešiť. "Zlato nepôjdeme do úkrytu? Neviem ako ty ale rád by som bol niekde v teple a túlil sa k tebe." Poviem a pritom som mal stále zaborenú hlavu do jej srsti. Aj keď som to chcel tak som sa nechcel oddeliť do nej. Chcel sa ju mať pri sebe a cítiť jej nádhernú vôňu. Bože ako ja som ju miloval. Teraz bude otázka kto z nás dvoch sa odtrhne ako prvý.

Zatvoril som oči a len som sa túlil k nej. Bol to ten najkrajší deň aký kedy bol. A vôbec mi nevadilo že je škaredo a že prší. Počasie bolo to najmenej čo ma teraz trápilo. Bol som so svojou láskou a už som ju nikdy nechcel stratiť. Pousmial som sa a potom som len zašepkal. "Tíško láska už som tu a budeme spolu." Zašepkal som a ešte viac som zaboril svoju hlavu do jej srsti. Po celý ten čas som mal zatvorené oči a vnímal jej vôňu. "Aj ja teba milujem. Miláčik môj jediný." Poviem a potom ju oliznem. "Na to máme čas. Môžeš mi to povedať inokedy." Poviem jej lebo úprimne ma to teraz nezaujímalo. Jedine čo ma zaujímalo bolo to že som s ňou a že teraz nechcem byť s nikým iným len a len s ňou. Viem že by sme mali ísť niekam do bezpečia lebo tento most je dosť nebezpečný ale teraz mi to bolo jedno. Chcel som byť len s Nyci a bolo mi jedno kde to bude.

Pokračoval som v ceste a stále som myslel na to kedy už konečne uvidím Nyci. Keď v tom som uvidel obrys vlka hneď ma napadlo že je to Nyci. A navyše keď som počul ako volá moje meno tak som už na 100% vedel že je to Nyci. "NYCI som tu." Zavolal som aby ma počula a hneď som sa rozbehol k nej. Ani mi nevadilo že sa most hýbe a mrkná môžu prasknúť. Poháňala ma túžba vidieť Nyci. Keď som dobehol k nej nemohol som uveriť tomu že ju vidím. Neviem prečo ale zdala sa mi ešte krajšia ako pred tým. Ešte viac som sa do nej zamiloval. "Láska moja jediná." Poviem a hneď som sa začal o ňu obtierať a olizovať ju. Ako moc mi toto chýbalo. "Už ťa nechcem nikdy stratiť." Zašepkám jej do ucha a zaborím jej hlavu do jej hebkej srsti a vychutnával si jej nádhernú vôňu.

//Lúka (cez Les pri moste)

Ocitol som sa na moste. A moje hľadanie Nyci bolo zatiaľ bez úspechu. Čo ak Nyci nežije a ja ju hľadám zbytočne? Pomyslel som si a povzdychnem si. Ale potom som pokrútil hlavou. Nie nesmiem sa vzdávať. Nádej zomiera posledná a ešte som neprešiel celý ostrov. Takže ju isto nájdem. V tom ako keby som nabral novú energiu a tak som pridal do kroku a bol som odhodlaný ako ešte nikdy pred tým. Poháňala ma myšlienka na ňu. Na moju životnú lásku ktorú stretnete iba raz za život a za ktorú sa oplatí aj zomrieť. "NYCI!" Zavolal som znova a čakal som či sa niečo ozve ale stále nič. Povzdychnem si a pokračoval som v ceste.

//Severné hory (cez Dračí priesmyk)

Prešiel som hory ale Nyci som nenašiel. Začínal som si myslieť že ju už nikdy nenájdem. Čo ak mi ju tá diera zobrala navždy? Ak je to tak tak potom už nechcem nikoho a pomstím sa celému ostrovu za to že mi zobral moju jedinú lásku. "Pomstím sa všetkým!!" Zavolám a zavrčím. Potom som pokračoval ďalej v ceste. Ocitol som sa na lúke. Tu som sa len poobzeral okolo seba ale nikoho som nevidel. Zamračil som sa a pomaly som si začínal myslieť že to bola chyba aby som sa zamiloval. Tak sa musím rýchlo odmilovať a začať žiť tak ako pred tým. Zavrčím a pokračoval som v ceste.

//Most (cez Les pri moste)

//Príchod

Ani neviem ako dlho som bol na ceste. Len zrazu som sa prebral v horách. Hlavou mi prebehlo čo sa mohlo stať? Jediné čo si pamätám je že Nyci zmizla a ja som ju šiel hľadať. Čože? Nyci? Musím ju nájsť. Čo ak sa jej niečo stalo? Zobrala mi ju nejaká diera alebo čo to bolo. V tú chvíľu sa mi rozbúchalo srdce a ja som sa rozbehol ako o závod. V hlave som nemal nič iné len Nyci. Musel som ju nájsť za každú cenu. "NYCI!!" Zavolal som a chvíľu som čakal či sa niekto ozve ale na moje sklamanie sa nikto neozval. Povzdychnem si ale bol som odhodlaný ju nájsť za každú cenu. Aj keby som mal pri tom zomrieť ale ja ju nájdem.

//Lúka (cez Dračí priesmyk)

Keď som srnku držal za nohu ak mi Nyci bežala na pomoc. Bol som rád že mi beží na pomoc lebo sám by som to isto nezvládol. Videl som ako Nyci po nej skočila a zahryzla sa jej do brucha. Pousmial som sa nad tým takto ju budeme mať čoskoro ulovenú. Aj keď sa srnka bránila vedel som že spoločnými silami to zvládneme. Po chvíľke sa srnka prestala brániť a ja už som sa tešil kedy bude konečne mŕtva. Keď som ale videl ako Nyci dostala kopanec a vyletela do vzduchu. Hneď som ju pustil a bežal som za Nyci. Lenže niečo mi bránilo v tom aby som jej pomohol. "NYCI!" Zavolal som na ňu. Nie nemôžem o ňu prísť. Je to jediná vlčica ktorá ma berie takého aký som. V tom som ale počul iba to aby som utekal. Pokrútil som hlavou. Nie neujdem. Zachránim ťa aj keby neviem čo bolo. Lenže moja snaha jej nejako pomôcť bola marná. Keď bolo po všetkom tak som ostal v lese sám. Poobzerám sa okolo ale jediné čo som videl bola iba zranená srnka o ktorú som teraz nemal záujem. Jediné čo ma zaujímalo bolo dostať Nyci späť. A tak som sa rozhodol že ju nájdem za každú cenu.

Pousmejem sa a prikývnem. "Budem rád. A vlastne ani nemáš dôvod pochybovať." Žmurknem na ňu. Potom som sa už plne venoval lovu a mlčal som aby som sa sústredil na lov a aby sa nám podarilo niečo uloviť a konečne sa poriadne najesť. Ako som tak hnala srnku k nej tak som sa po očku díval či je pripravená. A keď som videl ako vybehla proti nej tak som sa usmial. Hneď som vedel že to zvládne ale bol som pripravený jej pomôcť. Nyci ju chytila za krk ale bolo to slabé lebo sa jej vyšmykla a tak som jej bežal pomôcť. Zavrčal som a pozrel som sa či je Nyci v poriadku a keď som sa ubezpečil že je v poriadku tak som sa aj ja rozbehol a prenasledoval som srnku. Bežal som z druhej strany aby sa srnka nemohla vrátiť ku stádu. Keď som sa ale ku srnke priblížil tak som skočil po nej a pokúsil sa jej zahryznúť do nohy aby som ju zastavil. Lenže srnka zrovna uhla nohou a ja som mal čo robiť aby som nedostal kopanec. Našťastie sa mi to podarilo a ja som sa o to pokúsil znova. Tento krát sa mi to podarilo a pevne som sa jej zahryzol do nohy. Srnka začala s nohou hádzať. Mal som čo robiť aby som ju udržal.

Prikývnem a pousmejem sa. "Ano to máš pravdu ešte som ťa nevidel loviť. Ale teraz sa to všetko zmení." Žmurknem na ňu. Už som sa veľmi tešil na to kedy ju uvidím ako loví. Pokrútim hlavou nad tým. "Neboj sa zvládneme to. Sme šikovný a spoločne dokážeme všetko. Takže verím že dokážeme uloviť jednu srnku." Poviem jej a usmejem sa. Viem veľmi som si v tomto veril ale bez toho by to predsa nešlo či? Ak by som si neveril tak by som nič nedokázal. Prikývnem. "Ano vyzerá preto si myslím že nebude problém ju uloviť." Poviem a usmejem sa a keď zavelí že ideme na to tak prikývnem. "Ano ideme." Poviem odhodlane a potom som sa aj ja začal pomaly približovať k srnke. Išiel som z druhej strany aby sme ju oddelili od stáda. Keď som bol na mieste tak som sa pozrel kde je Nyci a keď som ju videl tak som vyštartoval proti srnke. Stádo sa rozbehlo preč a tá srnka za ním ale bežala pomalšie ako ostatné srnky. Pousmial som sa a bežal som za ňou. Keď sa mi ju podarilo oddeliť od stáda tak som ju hnal smerom k Nyci.