Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Zamyslím sa nad tým a tiež mi príde že sme nelovili spolu. "Mám pocit že sme spolu nelovili. Ale isto nám to pôjde. Veď ty si dokonalá v lovení." Žmurknem na ňu a pousmejem sa. Potom som sa už ale venoval lovu. Aj ke´d úprimne som bol zvedavý ako nám to vlastne pôjde. Ale veril som Nyci že je skvelá lovkyňa a preto som sa ničoho nebál. Keď Nyci prišla ku mne a opýtala sa ma čo som objavil kývol som smerom ku stádu srniek. "Myslíš si že môže byť?" Opýtam sa jej a začal som si vyhliadať korisť ktorú by sme ulovili. Po chvíľke som uvidel na kraji stáda srnku ktorá vyzerala ako keby bola zranená. "Čo povieš na tú srnku na kraji stáda?" Opýtam sa jej a ukážem jej tú zranenú srnku. Medzi tým som už rozmýšľal ako sa k nej dostať a uloviť ju. A konečne teraz uvidím aká je Nyci v lovení a ona uvidí aká som v lovení ja. Už som sa na to veľmi tešil a nemohol som sa dočkať kedy vyrazíme na lov.

Život bol dokonalý už lepší ani nemohol byť. Bol som s vlčicou ktorú som miloval a ktorá ukradla moje srdce. Pretože som si myslel že nikdy nebudem mať nikoho že budem navždy sám ale ako vidím život je plný prekvapený a toto je jedno z nich. A bolo to nádherne prekvapenie ktoré som bral a nechcel som nikdy stratiť. Nyci povedala že vyrazíme a tak som len prikývol. "Už sa teším kedy budeme spoločne loviť." Poviem a veselo a ak sa nemýlim tak sme spolu ešte nelovili alebo ak ano tak som zabudol. Ale to nevadí teraz si to všetko zopakujeme. A preto som sa už sústredil len na to aby som zachytil nejaký pach zvere. Aj keď som vedel že tu by to nemal byť problém ale jeden nikdy nevie čo sa môže stať. Teraz boli všetky moje zmysli zamerané len na stopovanie zvery. A musím povedať že to bolo aj dosť ťažké pretože tu bolo veľmi veľa pachov takže zachytiť nejaký konkrétny tak to bol problém. Ale sústredil som sa na na nejakú vysokú zver. Pri tom som sa pozrel na Nyci či niečo má ale videl som že nič nemá a tak som pokračoval v stopovaní zvery. V tom som zachytil nejaký ach a tak som sa vydal za pachom. V diaľke som si všimol stádo srniek prikrčil som sa k zemi a kývol som Nyci aby prišla ku mne.

Meno: Úkryt v lese Alf

Lokalizácia: Les Alf

Obyvatelia: Dale a Nyci a do budúcna aj vĺčatá

Popis: Úkryt sa nachádza v strede lesa. Je obklopený lesom a je veľmi dobre schovaný pretože sa nachádza priamo pod stromom. Vchod sa nachádza v strome a je dosť veľký aby sa tam zmestili dospelý vlci a navyše je vchod skrytí koreňami. Vnútro je dostatočné veľké a priestranné aby sa tam zmestili pokojne aj štyria dospelý vlci a s nimi aj štyri vĺčatá. Je to jedná veľká miestnosť ktorá sa dá pokojne rozdeliť aj na dve menšie. Steny úkrytu tvoria zemina a sem tam korene stromu a strop je tvorený zo zeminy ktorá je dostatočne pevná takže poskytuje bezpečie. Dno je vystlané mechom a suchou trávou. Voda sa sem nedostane a čo sa týka tepla úkryt je dostatočne teplý aby počas zimy zohrial vlkov.



Nyci aj Dale zaplatia polovičku čo je každý z nich 50 KŠM

schváleno

"Ale viem a tebe to budem hovoriť veľmi rád." Poviem jej a pousmejem sa. Keď povie že sa aj ona teší tak ma to poteší. "Tak to je super že aj teba to teší." Poviem veselo a potom ju oliznem na noštek a obtriem sa o ňu. Tak veľmi som ju miloval ako ešte nikoho iného na svete. A keď povedala že lov je dobrý nápad a že aj ona už nejedla ani nepamätá tak len prikývnem a usmejem sa. "Tak to vyzerá že sme na tom rovnako. Obaja sme hladný. Dobre tak poďme." Lenže než som to povedal tak Nyci sama povedala že môžeme vyraziť a hneď vyrazila von. Len som sa prekvapene pozrel na ňu a usmial som sa. "Hej počkaj na mňa!" Zavolám na ňu a rozbehnem sa aby som ju nestratil. Našťastie ešte nebola ďaleko tak som ju dobehol raz dva a potom som už len šiel vedľa nej. Počasie som nejako nevnímal teraz som sa sústredil len na to aby som zachytil nejakú stopu a aby sme našli nejakú potravu.

Obtrel som sa o ňu a usmial som sa. "Tebe budem ďakovať stále laska moja." Poviem jej a oliznem ju na líčko. Bol som taký šťastný ako ešte nikdy pred tým. A to že povedala že to myslí vážne a že chce vĺčatá tak som sa potešil a skoro som začal skákať od radosti. "Ano viem že chceš vĺčatá. A som rád že to myslíš vážne. Už teraz sa neviem dočkať kedy to bude." Poviem natešene a pár krát poskočím od radosti. Potom som prišiel k nej a obtrel som sa o ňu. Tak veľmi som ju miloval. Ona bola mojím všetkým čo som na svete mal. Už teraz by som to spravil ale ako som povedal je to všetko na nej. Takže to bude vtedy až keď ona bude chcieť. A ja si pokojne počkám. A teraz mi bolo jedno kedy to bude. Vedel že to bude a nech to už bude trvať neviem ako dlho. Potom som sa pozrel na ňu a opýtal som sa jej. "Nejdeme si niečo uloviť? Neviem ako ty ale ja začínam byť hladný." Povedal som jej a potom som len čakal čo povie.

Keby sa dalo tak by som sa pri tejto pochvale začervenal. "Ďakujem veľmi pekne za takúto krásnu pochvalu." Usmejem sa a bol som rád že ma pochválila. Toto pre mňa moc znamenalo. Mňa ešte nikto nepochválil a od nej to bolo dokonale. Potom začala hovoriť o tom ako to tu vylepšíme a tak som ju počúval. "Ano zoberiem si to. Ty by si sa s tým nemala zaťažovať. Ešte by si si ublížila a to nechcem." Oliznem ju a potom prikývnem a keď odišla tak som sa pozrel na ten kameň. Prišiel som ku kameni a najskôr som ho skúsil zobrať do úst ale to moc nešlo a tak som začal labami ho kotúľať a to šlo omnoho ľahšie. Kameň som dostal k otvoru a vyhodil som ho von. Medzi tým sa vrátila Nyci. Pozrel som sa na ňu a potom na úkryt. Vyzeralo to dokonale. "Ano to stačí a ako hovoríš zmeniť to môžeme hocikedy." Usmejem sa a potom ma prekvapilo keď povedala že by sme mohli začať pracovať na vĺčatách. "Myslíš to vážne? Veľmi rád začnem na tom pracovať." Opýtal som sa prekvapene ale aj natešene pretože už som si myslel že s toho nič nebude ale ako vidím Nyci je stále prekvapenie a jeden nikdy nevie čo môžem od nej čakať.

2

Bol som rád že sa tu Nyci páčilo a ja keď povedala že by sa zišli nejaké úpravy tak mi to nevadilo. Hlavné bolo pre mňa že sa jej to páčilo a chcela tu ostať. "To som rád že sa ti tu páči. Dobre stačí povedať čo mám spraviť a pre teba spravím všetko." Poviem a usmejem sa. Chcel som aby Nyci vedela že jej budem pomáhať vo všetkom. "To je super už sa teším kedy sa nasťahujeme." Usmejem sa a poviem natešene. Úprimne som čakala že ešte bude chcieť niečo hľadať ale ona sa už chcela nasťahovať čo bolo skvelé. Potom začala hovoriť o vĺčatách a vyznelo to ako keby mi čítala myšlienky. Presne toto niečo podobné som si myslel aj ja. A tak som sa zamyslel nad tým že čo spraviť? Pretože som sa tešil že vĺčatá budú dnes. Ale ako vidím tak asi nie. Ale ako som povedal nemôžem tlačiť na Nyci je to všetko na nej. "Jasne chápem. Toto isté som si myslel aj ja. A úprimne ani sám neviem či by to zvládli do zimy. Ale ťažko povedať. Možno budú silné a zvládnu to a možno nie. Takže čo by si ty spravila?" Opýtam sa jej a pozriem sa na ňu. Prispôsobím sa jej.

1

"Ano poznám to veľmi dobre." Prikývnem a pousmejem sa. Ja viem že stať sa môže všetko ak vlk nedáva pozor. A keď som konečne našiel ten úkryt tak som čakal kým príde Nyci aby sa naň pozrela. Medzi tým som rozmýšľal nad tým čo povie a či sa jej bude páčiť a čo vlastne bude ďalej. Pretože už je leto ktoré za chvíľu bude končiť a bude jeseň a potom bude zima tak to vidím že tento rok už to asi nestihneme aj keď jeden nikdy nevie. Z myšlienok ma vytrhol jej hlas. Pozrel som sa na ňu. A potešilo ma keď povedala že to vyzerá dobre. "Som rád že sa ti páči ale ak sa ti nepáči tak môžeme hľadať ďalej." Poviem ale podľa jej výrazu som usúdil že nič také nebude treba a že možno ostaneme tu. Čo by bolo super ale tým pádom by naše putovanie po ostrove by asi skončilo. Aj keď jeden nikdy nevie čo sa môže stať. Teraz ma najviac zaujímalo to ako to teda bude ďalej. Lenže pýtať sa Nyci som sa nechcel aby si si nemyslela že ju nejako uháňam alebo že na ňu tlačím. Všetko je to na nej ako sa rozhodne. Ja na toto nebudem nijako reagovať.

Keď ma olizla tak som sa usmial na ňu. Potom keď ma ubezpečila že je v poriadku tak som si vydýchol. "To som rád že si v poriadku. Miláčik musíš si dávať pozor a dívať sa pod labky." Žmurknem na ňu a potom som už en pokračoval v ceste a stále som bol pri nej a dával som pozor aby sa jej niečo nestalo. Aj keď som vedel že teraz si už bude dávať pozor ale istota je istota a ja nechcem aby sa mojej láske niečo stalo. To by som neprežil aby sa jej niečo stalo. Potom by som si to vyčítal. Potom som ale svoju pozornosť opäť venoval lesu a hľadal som vhodný úkryt. Bol som rozhodnutý tu ostať teda ak sa nerozhodneme ísť do nejakej svorky. Ale zatiaľ to neni podstatné a môžeme sa pokojne venovať hľadaniu úkrytu. Už som sa veľmi tešil na to kedy budeme mať domov a rodinu. Hlavne na vĺčatá som sa tešil najviac so všetkého. Aj keď som nevedel ako je na tom Nyci ale dúfal som že aj ona sa teší rovnako ako ja. Potom som uvidel pod jedným stromom dieru a tak som sa k nemu vydal. Keď som tam prišiel tak som si to poobzeral. Diera bola dosť veľká ale ako to vyzerá dnu a tak som vošiel dnu. Miesto bolo dostatočné veľké pre nás dvoch a pre vĺčatá. Preto som hneď vyšiel von a zavolal som na Nyci. "Nyci asi som niečo našiel. Poď sa pozrieť."

//Sokolí zrak

Keď sme vošli do lesa bol som z neho unesený. Nie len že bol veľký ale vyzeral aj bezpečný. Tu by som nemal mať problém mať úkryt a dokonca aj mať malé. Tu by boli rozhodne v bezpečí. Tento les bol vážne dokonalý a isto bude v ňom aj dokonalý úkryt. A keďže Nyci bola zase ticho tak som začal pátrať po úkrytu. Myslel som si že tu nebude problém nájsť úkryt. Ako som tak hľadal úkryt všimol som si že Nyci zakopla a spadla na zem. Hneď som k nej pribehol a olizol som ju. "Laska si v poriadku?" Opýtam sa so strachom v hlase ale keď som si ju poobzeral tak vyzerala v poriadku. Lenže Nyci mi neodpovedala a len s úsmevom vyskočila na nohy a pokračovala v ceste. Len som nad tým veselo pokrútil hlavou a išiel som s ňou. Teraz som šiel pre istotu vedľa nej aby som ju v prípade pádu dokázal zachytiť.

//Bašta

Musel som s ňou súhlasiť bolo to tu krásne a aj to že si musíme nájsť úkryt. "Ano to by bolo super. Je tu veľmi krásne a príjemné." Poviem a poobzerám sa okolo seba. vážne ako môže byť niečo tak krásne ako je táto lúka? Po chvíľke som ale pokračoval v ceste lebo som chcel čo najskôr nájsť úkryt. Pretože by bolo super mať nejaké miesto kde by sme sa mohli schovať a nie stále spať vonku pod holím nebom. Aj keď neni to zlé ale keď je zima tak to je dosť nepohodlné. Ako sme tak pokračovali v ceste predo mnou sa začal objavovať obrovský les. V tom Nyci povedala že v tom lese by mohlo niečo byť. "Ano poďme sa tam pozrieť a možno tam nájdeme ten pravý úkryt pre nás dvoch." Usmejem sa a zrýchlim krok aby som v tom lese bol čo najskôr a našiel ten dokonalý úkryt.

//Les alf

Naša debata skončila a ostalo ticho. Nevedel som či sa nahnevala alebo nie. Nechal som to tak veď ak by sa niečo dialo tak by mi to povedala no nie? Za ten čas by už mohla vedieť že mi môže povedať všetko. Lenže téma vĺčatá asi nebola vhodná teraz alebo ja neviem. Ale kašlal som na to. Ako som povedal. Ak to bude chcieť tak to môžeme spraviť. Ja jej v tom brániť nebudem. A tak som toto všetko zahodil za hlavu a pokračoval som v ceste. Po ceste sm rozmýšľal kde sme ešte neboli a kam by sme mohli ísť. Zatiaľ ma nič nenapadalo ale toho som sa vôbec nebál pretože my dvaja zvládneme všetko a preskúmame všetko. Takže som aj túto myšlienku mohol zahodiť za hlavu a len tak pokračovať v ceste. Keď som videl ako sa Nyci usmiala na to že som ju olizol tak som sa aj ja usmial. Keď som sa ocitol na obrovskej lúke tak som ostal očarený s toho aká je veľká a krásna.

//Sokolí zrak

Jasné že aj ja by som bol rád ak by sme už mali úkryt a všetko pripravené. Ale zabávať sa môžeme už teraz no nie? Keď sa opýtala či teraz hneď tak som sa na ňu pozrel a prikývol som. "Ano teraz hneď mne to nerobí problém." Poviem a usmial som sa. Jasne že mi to nerobilo problém ale nechcel som na ňu tlačiť. Takže to bude na nej kedy ich bude chcieť mať. Potom povedala aby sme najskôr išli nájsť ten úkryt. "Dobre poďme. Mne to nerobí problém." Mykol som plecami a pokračoval som v ceste. Aj keď tu asi ťažko nájdeme nejaký úkryt. A tak som bol zvedavý kam vlastne Nyci ide. Ale najviac ma potešilo keď Nyci povedala že chce vĺčatá že si to nerozmyslela. "Som rád a veľmi ani nevieš ako." Usmial som sa a obtrel som sa o ňu a potom som ju olizol na uško. Miloval som ju a bol som šťastný že som s ňou. "Jasné chápem že chceš byť pripravená. To je pochopiteľné že na toto sa treba poriadne pripraviť." Žmurkol som na ňu a usmial som sa.

//Roklina

"To je super nápad. Už sa teším kedy ho pôjdeme spolu hľadať." Žmurknem na ňu a usmejem sa. Bol som šťastný že ju mám a vedel som že ten vhodný les a úkryt nájdeme čoskoro. Pokračoval som v ceste vedľa svojej milovanej a počúval som ju čo hovorí. Ale keď začne hovoriť o vĺčatách tak ostanem prekvapený. Myslel som si že ich tak skoro nechce. Keďže sme sa o nich už prestali baviť. Ale bol som rád že by ich chcela už teraz. "Ano vidím. To by som nechcel ani ja aby sa narodili v zime. Úprimne ja s tým nemám problém. Pokojne by som ich spravil aj teraz hneď." Myknem plecami a potom žmurknem na ňu. Mne to nerobilo problém ich spraviť aj teraz hneď. Potom som sa pozrel na Nyci prečo si myslela že nechcem vĺčatá? "Jasné že chcem vĺčatá. Ja som si skôr myslela že ty ich nechceš. Ale je dobre vedieť že ich chceme obaja." Usmial som sa a olizol som ju.

Potom som ju prestal olizovať a usmial som sa. Páčil sa mi čas strávený s Nyci a po pravde som nechcel by s nikým iným len s ňou. Nyci sa ma opýtala či viem o nejakom peknom mieste ktoré by sa hodilo na úkryt. Po pravde som o ničom takom nevedel ale vedel som že je tu veľa pekných miest. "Myslím si že niekde v lese by sa isto našiel úkryt. A čo som videl tak je tu veľa krásnych lesov ktoré by sa na to hodili." Poviem a pousmejem sa. Potom keď povedala že s tým súhlasí tak som sa zasmial a pozrel som sa na ňu. A keď povedala teda skôr sa opýtala či ona má skôr mňa tak som prikývol. "Ano aj ty mňa máš. Máme sa na vzájom láska moja." Poviem veselo a usmial som sa a potom som sa o ňu obtrel. Keď som počul ako začala o vĺčatách tak som sa prekvapene na ňu pozrel. Myslel som si že ich nechce keď o nich nehovorila. "Ano spomínam si na to veľmi dobre ako sme sa o tom bavili. Prečo sa pýtaš Nyci?" Opýtam sa jej prekvapene. Aj keď jasné že by som bol rád kebyže ich máme ale keď ona o nich nehovorila tak som nechcel na ňu tlačiť a tak som to nechal tak. Preto ma teraz prekvapilo keď s tým začala.

//Bašta