Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Tak trochu som aj čakal že toto povie a tak som len prikývol a usmial som sa. "Ano poďme ešte máme čo preskúmavať. V tejto rokle sme sa pekne dlho zdržali. To by som bol rád ak by sme si našli nejaký úkryt. Bolo by to super mať domov." Usmial som sa a pomalým krokom som pokračoval v ceste. Nikam som sa nenáhlil veď bolo krásne teplo a prečo si nespraviť krásnu prechádzku? Lenže ako som videl z prechádzky nič nebude. Pretože Nyci zavolala na mňa aby som ju chytil. Len som sa usmial. "No počkaj toto ti vrátim." Poviem a veselo sa rozbehnem za ňou. Bolo dobre sa po dlhom ležaní a nič nerobení sa takto prebehnúť a ponaťahovať stuhnuté kosti. Nyci dala dobrú jarnú rozcvičku. Ako som videl tak bežala tým smerom ktorým sme prišli. To znamenalo že sme išli preč z rokle. A ešte vyše ma potešilo keď som videl že beží smerom na tú lúku. Tak to som pridal aby som ju mohol dobehnúť a aby sme na lúku dobehli spoločne. Našťastie netrvalo dlho a priblížil som sa Nyci a rovno som skočil po nej a povalil som ju na zem. "Mám ťa." Poviem veselo a začal som ju olizovať.

Keď sa zobudila tak som sa usmial. "Veru dobré ránko láska moja." Poviem a olizol som ju a potom som sa aj ja postavil tak som sa ponaťahoval a medzi tým som sledoval čo robí Nyci ako sa naťahovala. Až som sa divil ako to všetko dokáže a že sa dokáže vrátiť naspäť. Len som pokrútil nad tým hlavou a usmial som sa. Vyzerala pri tom úžasne. "Ano a kam by si chcela? Ano vonku je nádherne." Poviem a potom som vybehol som von a tam som si užíval slnka a hlavne teplo. Pri tom som ale počkal na Nyci a rozmýšľal som kam pôjdeme. Ale ani sám som nevedel kam by sme šli. Lebo som to tu ešte poriadne nepoznal a nevedel som kde sa čo nachádza a hlavne som nevedel ako sa dostaneme s tejto rokli. A preto som sa začal obzerať a rozmýšľať ktorým smerom sa vyberieme a kam hlavne pôjdeme. Možno Nyci bude vedieť kam ísť.

Celú dobu čo spinkala som bol pri nej a díval som sa na ňu. A navyše keď so spánku povedala že som úžasný či to viem a potom mi olizla nos tak som sa usmial. "Aj ty si úžasná." Zašepkal som potichu aby som ju nezobudil. Počas toho ako som rozmýšľal nad tým čo budeme robiť tak ma napadlo že keď je už tak pekne mohli by sme pokračovať v preskúmavaní ostrova a možno narazíme aj na nejakú svorku. Viem že sme sa o tom už bavili ale teraz som si uvedomil že ak budeme mať malé tak lepšia výchova bude vo svorke ako v tuláctve. Aj keď mne sa moc do svorky nechcelo ale asi to budem musieť nejako prekusnúť. Počas tohto rozmýšľania prišla na mňa únava a ani neviem ako a zaspinkal som. Spánok sme obaja potrebovali a navyše sme tu boli v bezpečí takže som sa nemusel ničoho báť že by sa nám niečo stalo. A tak som spokojne spinkal pritúlený k nej aby som cítil jej teplo jej vôňu proste aby som ju cítil. Neviem ako dlho som spal ale keď som sa zobudil tak mi prišlo ako keby už bol nový deň. Pozrel som sa na Nyci ta ešte spinkala a tak som ju nechal spinkať.

Dlho som neodpočíval čo mi nevadilo. Mne stačilo iba trochu si odpočinúť a potom som bol v pohode. A keď som otvoril oči a pozrel som sa na Nyci tak som sa usmial a keď to pochopila aj ona a ešte ma ja potešilo čo povedala. "Presne tak ako hovoríš ani ja nedovolím nikomu a ničomu aby nám to pokazilo. A už sa veľmi teším na budúcnosť ani nevieš ako láska moja milovaná." Usmial som sa a potom som ju olizol a díval som sa na ňu. Páčila sa mi čím ďalej tým vyše. Potom som sa ale musel zasmiať nad tým čo sa opýtala. "Ano vážne a presne tak ako hovoríš je to skvelé. a predstav si že tú vlčicu poznáš. Je to tá najkrajšia vlčica na celom celučičkom svete a milujem ju nadovšetko na svete a za nič na svete by som ju nevymenil. Láska moja." Usmial som sa a obtrel som sa o ňu a potom som ju olizol na uško. Keď hovorila o tej pretvárke a o tom aby som sa netrápil a že ľutovať minulosť je zbytočné tak som len prikývol. "Tak to máš pravdu. Nebudem sa trápiť. Ano ja viem že sme sa o tom bavili. Dobre už to nechajme tak." Poviem jej a bol som šťastný ako ešte nikdy pred tým. A keď videl že pomaly začína zaspávať tak som už ostal ticho aby som ju nezobudil a len som sa opatrne k nej opatrne pritúlil aby som ju nezobudil a díval som sa na ňu ako spinká a pri tom som rozmýšľal nad tým čo budeme robiť keď sa zobudí.

Keď som počul že Nyci hovorí tak som otvoril oči a počúval som ju. Povedala že plány má a tak som s napätím čakala čo mi povie. Úprimne som bol zvedavý na to aké plány sú to. A keď začala hovoriť o plánoch tak ma to veľmi potešilo. "Nehovor to vážne? Tak to je nádherne až som s toho dojatý. Ano poznám to veľmi dobre." Usmial som sa a olizol som ju na uško. A keď som videl ten jej úsmev a tie hviezdičky v jej očiach tak som sa do nej zamiloval ešte vyše. Kto by to bol povedal že jedného dňa stretnem niekoho ako je Nyci a že s ňou budem šťastný. "A musím povedať že aj ja mám také isté plány ako máš ty láska moja." Usmial som sa a obtrel som sa o ňu. Nad tou praxou som musel myknúť plecami. "Celkom ano ale teraz na to nie som pyšný." Poviem pretože keď si spomeniem na to ako som sa pretvaroval aby som niečo získal tak som na to nebol vôbec hrdý ale vďaka Nyci je to všetko preč a ja môžem by šťastný že ju mám. Potom ma veľmi potešilo keď povedala že budem prvý kto sa to dozvie. "Ďakujem to som veľmi rád." Usmial som sa a potom som prikývol. "To je mi jasné že to isto využiješ." Žmurknem na ňu a potom ju znova oliznem. A preto keď sa schúlila do klbka tak som sa k nej pritiskol a potom som zatvoril oči a odpočíval som.

1

Aj keď som mal zatvorené oči a odpočíval som tak som vnímal okolie a počúval som ju. "Presne tak ako hovoríš. A tá sa už nedá zmeniť. Dobre si spravila pretože budúcnosť sa dá zmeniť. A prezradíš mi aké máš plány?" Opýtal som sa jej a otvoril som oči a olizol som ju. Dúfal som že v tej budúcnosti som aj ja. "Ano poznám a veľmi dobre láska moja. To máš pravdu. Tým zakryješ všetko." Pousmial som sa a obretol som sa o ňu a pousmial som sa. Len som dúfal že predo mnou sa nehrá na nič. Pretože teraz som mal trochu pochybnosti či to neni len jej hra. Ale hádam nie. To by asi nespravila či? Potom som tieto myšlienky zahodil za hlavu a moju pozornosť som presunul na ňu. "Bol by som rád ak by si ma s nimi zoznámila." Pousmejem sa a rád by som poznal jej rodinu. A ak by bola taká ako hovorí tak to by sme si užili veľa srandy. "Pokojne to vyskúšaj od teba by mi to nevadilo." Usmejem sa a olizol som ju na noštek. Potom som len pokrútil hlavou. "Presne ako hovoríš možno by som to dokázal ale ťažko povedať keď som to ešte nikdy nerobil. A úprimne ani ja si to neviem predstaviť že by som bol alfa alebo že by si ty bola alfou. Máš pravdu my dvaja zvládneme všetko." Usmejem sa a potom znova zatvorím oči a odpočíval som.

"Je to škoda ale s tým sa nedá nič robiť." Poviem a myknem nad tým plecami. Bola to škoda ale s tým sa nedalo nič robiť. Nežili sme spolu a tak sme sa nemohli vidieť. "Ale vyzeráš ako svätá vlčica. Že by sa pod týmto krásnym telom skrýval čertík?" Opýtal som sa jej a pousmial som sa a štuchol som do nej nosom. Potom som sa musel zasmiať nad tým čo povedala. "Tak to je super. Boli by sme isto super partia." Pousmial som sa nad tým a vedel som že s jej rodinou by som si isto rozumel teda ak by ma prijali ale podľa Nyci by ma prijali čo by bolo super. Potom som si povzdychol a olizol som ju na nose. "To ma moc mrzí ale verím že jedného dňa sa isto stretnete. Isto ešte exituje a isto im chýbaš." Pousmejem sa a znova som ju olizol a obtrel som sa o ňu. Potom som len prikývol. "Ja viem. A ja nemám rád keď mi niekto rozkazuje ale od teba by som si pokojne nechal rozkazovať. A mám rád slobodu tak neviem čo by som to dokázal byť alfou." Poviem jej a pousmejem sa. Takýto život sa mi páči aj keď som vedel že jedného dňa si budeme musieť nájsť svorku aby sme mohli vychovávať vĺčatá a to ma trochu štvalo ale čo už narobím. S tým sa nedá nič robiť. Keď si hlavu položila na laby tak som si svoju hlavu položil na jeho krk a zatvoril som oči a pokojne som odpočíval.

Pozrel som sa na ňu. Ako niekto ako ona mohol byť rebel? To si neviem predstaviť. "Ja som prekvapený už teraz. A to som ťa len počúval." Zasmial som sa a štuchol som do nej a prikývol som. "Viem ako si to myslela. Ale aj tak si to neviem predstaviť že by si ty dokázala vystrájať nejaké hlúposti." Poviem a pokrútil som nad tým hlavou. Tak to sa musela riadne zmeniť. Lebo teraz je taká milá a pokojná. Nevyzerá na to že by teraz bola schopná niečo vyviesť. "Možno by sa vám nejaký zišiel aby na vás dohliadol. Jasné chápem ako to myslíš. Aspoň že tak lebo by to bolo divné ak by ste sa ešte v tomto veku chovali ako malé deti. Aj keď mne by to nevadilo. Ja by som sa pridal k vám." Pousmejem sa a keď sa ku mne pritiskla tak som jej olizol uško a obtrel som sa o ňu. "To verím že ti chýba. Boli ste predsa rodina. Tak to by som bol rád ak by si ma s nimi zoznámila. Rada spoznám aj ďalších rebelov." Usmejem sa a potom sa zamyslím nad tým čo povedala. Ona by chcela spoznať moju rodinu? Tak to neviem či je dobrý nápad. "Úprimne neviem ako by to dopadlo ak by si sa s nimi chcela zoznámiť." Poviem a povzdychnem si. Možno si robím zbytočne starosti ale jeden nikdy nevie. A nechcem aby Nyci niekto ublížil. Potom keď som počul čo povedala tak keby sa dalo tak by som sa červenal. "To je tak krásne. Aj ja ťa milujem." Usmejem sa a oliznem ju na noštek. Potom som počúval čo hovorila o alfách a musel som prikývnuť. "Tak to máš pravdu. A preto som povedal že ja nechcem byť alfom žiadnej svorky. Mám rád voľnosť a to že si môžem užívať život a nikto mi nerozkazuje čo mám a čo nemám robiť." Pousmejem sa a potom som zívol. Začínal som byť trochu unavený ale kvôli Nyci sa budem snažiť nezaspať.

Pozorne som ju počúval čo hovorila o svojich súrodencov. Ale to čo povedala že boli gang a postrach svorky tak tomu sa mi nechcelo veriť. "Tak to vás bolo veľa. A to sa mi nechce veriť že by si bola postrach svorky a že by si bola až taká rebelka. Pretože si veľmi milá a láskavá takže si ťa neviem predstaviť ako rebelku alebo ako postrach svorky." Pousmejem sa a štuchnem do nej nosom. Vážne ako mohlo toto stvorenie byť postrach svorky? Tak to mi musí vysvetliť aby som tomu pochopil. Ale ona pokračovala ďalej a tak som ju počúvala. V tomto sme boli na tom rovnako tiež ich dlho nevidela. Potom hovorila o bratovi ktorý odišiel. "Takže on bol niečo váš vodca? Jasné chápem. A čo ty vieš možno sa niekedy so svojimi rodinami stretneme." Pousmejem sa a zamyslela som sa nad tým aké by to bolo ak by som sa stretol so súrodencami. Lenže z myšlienok ma vytrhla Nyci ktorá sa ma opýtala či som si so súrodencami rozumel a aká bola moja stará svorka. "Ja som so svojimi súrodencami moc nevychádzal. Keďže oni boli iný ako ja. Otec chcel aby bol zo mňa bojovník a tak ma stále učil bojovať a súrodenci si užívali život. Ale mne to nevadilo aspoň som sa naučil bojovať. A len tak sa bez boja nevzdám. Čo si mohla vidieť aj pri tom keď sme bojovali s tou jaštericou či čo to bolo." Pousmejem sa nad tou spomienkou ale to že som tam zomrel teda vlastne nezomrel mi tiež nevadilo. Aspoň som dostal druhú šancu na život. "A čo sa týka svorky? Tá bola v pohode. Alfy boli milé a priateľské. Čo trochu vadilo môjmu otcovi aj keď neviem prečo mu to vadilo. Aspoň sme žili v mieri a s nikým sme nebojovali." Poviem a pousmejem sa. Potom som už len čakal kedy mi vysvetlí to že bola postrach svorky. Na to som sa veľmi tešil.

//Bašta

Keď to povedala tak som sa nad tým musela zasmiať. "To ano. Môžeš ma ovládať." Poviem so smiechom. Potom sme už prišli do rokle. Ešte šťastie že bola tak na blízku a netrvalo nám to dlho. Nyci našla úkryt kde si hneď ľahla a tak som prišiel k nej a ľahol som si vedľa nej a pritúlil som sa k nej aby sme sa navzájom zohrievali. Potom keď sme spolu ležali tak sa ma opýtala na súrodencov. "Ano mám súrodencov. Brata a sestru ale už som ich dlho nevidel. Vlastne som ich na posledy videl ešte v mojej starej svorke kde sme vyrastali. Lenže ja som potom odišiel a od vtedy som ich nevidel. Takže ani neviem či ešte žijú alebo sú mŕtvy." Odpoviem jej a vlastne mi to bolo aj jedno čo bolo s nimi. Aj tak sme nikdy spolu nevychádzali. Takže som aj rád že o nich nič neviem. Aj keď aké by to bolo keby som ich náhodou stretol? Zamyslím sa nad tým ale potom som pokrútil hlavou aby som túto myšlienku zahodil a znova som sa venoval Nyci. Aj keď som nerád hovoril o svojej rodine a o svojej minulosti ale Nyci poviem všetko. "A čo ty a súrodenci?" Opýtal som sa jej keď už začala túto tému.

Pousmejem sa a oliznem ju. "Ano viem a som si toho vedomí. To je v pohode." Poviem a asi by som sa mal prestať báť o to že ju stratím a byť zase taký ako pred tým. Takto ma otec predsa nevychoval a keby ma teraz videl tak by nebol nadšený s toho ako sa teraz chovám. A preto som mlčal keď Nyci začala hovoriť. Bol som rád že sa nehnevá. "Ďakujem že sa nehneváš." Pousmejem sa a keby sa dalo tak by som sa asi aj červenal pri tomto. Ale stále som ju pozorne počúval. A mala pravdu bude lepšie ak to teraz necháme tak a nebudeme si kaziť náš pekný vzťah ktorý je medzi nami dvoma. Ale keď povedala že by som sa našiel inú tak som nad tým pokrútim hlavou. "Môžem ťa uistiť že ja si inú nenájdem. Moje srdce patrí len tebe a nikomu inému." Žmurknem na ňu a oliznem ju na noštek. Bol som rád že súhlasila s tým že si niečo nájdeme kde prečkáme túto zimu pretože neviem ako ona ale mne bola pekná zima a už by som sa najradšej niekde zohrial. A dokonca navrhla že by sme sa mohli vrátiť do rokle. Zamyslel som sa nad tým. Roklina vyzerala ako dobré miesto a tak som prikývol. "To je dobrý nápad. Tak poďme tam." Poviem a potom sa vydám smerom k rokline.

//Rokle

Pousmejem sa a prikývnem. "To verím že by sa ti to páčilo." Žmurknem na ňu. Ale potom som jej musel dať za pravdu. Nikdy by som si neodpustil ak by niektoré z našich vĺčat ochorelo alebo zomrelo. To by som si vyčítal do konča života. "Nie si pesimista. Je dobre že sa tak bojíš. To ja moc beriem na ľahkú váhu a moc ma to mrzí. Nikdy by som si to neodpustil ak by nejaké naše vĺča ochorelo alebo zomrelo. To by som neprežil. Ja nechcem nič zlé." Povzdychnem si a skloním hlavu. Teraz ma mrzelo ako som sa choval a ako som na ňu naliehal. Asi to bol zlý nápad. Asi som mal byť ticho a nechať to tak. Teraz sa Nyci na mňa hnevá a to som nechcel. "Nyci prepáč ja viem že to bol vtip. Ja sa len bojím že by som ťa stratil. Si moja prvá láska a neviem si predstaviť čo by som robil bez teba. Asi by som zomrel." Povzdychnem si a poviem smutne a potom som sa k nej pritúli a olizol som ju na líčko. "Milujem ťa Nyci." Zašepkal som jej do uška a cítil som sa hrozne za to. "Prepáč mi to prosím. A nehnevaj sa." Poviem smutne a prvý krát mi vypadne z oka slza. Veľmi ma to trápilo. Nikdy by som nepomyslel že by sa niečo takéto mohlo stať. A keď sa stalo tak som si to vyčítal. Keby som mohol tak by som vrátil čas a všetko by som spravil inak. Ale to sa nedalo takže som sa s tým musel zmieriť. Ale v jednom mala pravdu v tomto počasí sa nedalo robiť nič. "Dobre ja ťa nenútim. Teraz je to všetko na tebe. Keď to budeš chcieť tak stačí povedať. Len sa prosím už na mňa nehnevaj." Poviem smutne a potom som sa postavil a začal som sa obzerať okolo seba. "Teraz by bolo dobré nájsť si nejaký úkryt. Kde by sme sa schovali pred tou zimou. A mali by sme si nájsť aj niečo na jedenie aby sme prečkali túto zimu." Poviem a hneď začnem čuchať po okolí či nezacíti nejakú korisť. Lebo priznajme si to už som nejedol ani nepamätám a teraz by sa to veľmi hodilo.

Pousmejem sa. "Myslím si že by som si na to ľahko zvykol ale neboj sa isto by som to nevyžadoval. Skôr na opak aj teba by som rozmaznával." Štuchnem do nej. Potom keď mlčala tak som sa len zadíval pred seba a zamyslel som sa či som vôbec spravil dobre že som začal túto tému. Asi som to mal nechať tak a bol by pokoj. Keď začala hovoriť tak som sa pozrel na ňu a počúval som ju. "Ďakujem som rád že mi veríš. Horšie by bolo keby si mi neverila. Ano ja viem ale ako som povedal myslím si že to nebude taký problém a že sa to dá všetko vybaviť za pár dní." Poviem jej ale stále som mal pocit ako keby hľadala len nejaké výhovorky aby sme ich nemuseli mať. Myslel som si že bude rada keď jej navrhnem aby sme mali vĺčatá ale asi som sa mýlil a neni z nich taká nadšená ako som si predstavoval. Keď ale začala hovoriť o tom že je tu veľa pekných vlkov ktorý by padli k jej nohám a ešte spomenula tu jaštericu ktorá ma zabila tak som sa zamračil a zavrčal som. "Dúfam že je to myslená ako vtip pretože by som nezniesol aby sa na teba čo i len pozrel iný vlk. A tú jaštericu ani nespomínaj radšej." Poviem trochu nahnevaným hlasom a zavrčím. Ako ju niečo také mohlo napadnúť? Možno jej teraz prídem trochu majetnícky ale ak by som nebol tak by mi Nyci mohol zobrať hocijaký vlk a to nedovolím. Pokojne by som s tým vlkom aj bojoval a nerobilo by mi problém ho aj zabiť. Našťastie ma s týchto zlých myšlienok vytrhlo to keď začala hovoriť o tom kedy by sme si ich mali spraviť. A prišlo mi to ako dobrý nápad pretože teraz cez zimu kedy je malo potravy by nemuseli prežiť ale na jar je dostatok potravy a je aj teplo takže to je ideálne. "To je dobrý nápad. Takže len musíme odhadnúť kedy bude ten správny čas ich spraviť aby sa narodili na jar." Poviem a zamyslím sa nad tým a rozmýšľam ako by to bolo najlepšie.

"Rozmaznávať? Tak to by som si nechal ľúbiť ak by to bolo od teba tak by som nemal žiadne námietky." Pousmejem sa a už len tá predstava ako ma rozmaznáva sa mi veľmi páčila. Dúfam že jedného dňa to zažijem. "Neďakuj. Takéto myslenie sa mi páči. Musí vidieť že sa ho nezľakneme a že budeme bojovať aj keby neviem čo bolo." Poviem a neviem ako ona ale ja som bol pripravený sa s ním stretnúť a pomstiť sa mu za všetko čo nám spravil. A nebudem mať pokoj dokiaľ sa mu nepomstím. Nyci hneď prišla ku mne a ľahla si vedľa mňa. Pozrel som sa na ňu a mlčal som. Čakal som čo povie. A keď začala hovoriť tak som ju počúval. Úprimne ma to potešilo keď povedala že miluje vĺčatá a že by ich chcela. Lenže potom začala hovoriť o tom ako to tu je nebezpečné a čo všetko sa môže stať. "Nyci zlato prečo musíš hneď myslieť na to zlé? Všetko sa dá riešiť. A ak budeš myslieť len na to zlé tak sa nikdy nepohneme ďalej." Poviem a díval som sa na ňu. "A čo sa týka svorky a úkrytu tak si myslím že v tom nebude žiadny problém. Úkrytov je tu veľa a čo sa týka svorky tak isto nejakú nájdeme. Takže si myslím že v tomto problém neni." Poviem a potom pokrútim hlavou keď povie že by sme sa nemali do toho nemali vrhať po hlave. "Ja sa do ničoho nevrhám. Ja som sa len opýtal či to chceš. Nič viac." Zasmial som sa nad tým. "A s kým iným by si ich chcela mať? A chápem že je to veľký krok a treba sa naň pripraviť ale už to že sa o tom rozprávame je prvý krok nie?" Opýtal som sa jej a pozrel som sa na ňu a pousmial som sa.

Pozrela som sa na ňu a pousmial som sa. "Máš moje slovo že sa to nestane." Ubezpečím ju a oliznem ju na nos. Potom som už len mykol plecami nad tým že je škoda že to neni svätožiara. "Asi nie som také neviniatko ako som si o sebe myslel." Pousmial som sa a veľmi dobre som vedel čo všetko som spravil v minulosti takže tú svätožiaru by som si nezaslúžil. Nepáčilo sa mi keď Nyci povedala že ak sa ešte raz objaví tak by sme sa mali schovať. Ja nie som zbabelec aby som sa schovával takže toto nepripadalo do úvahy. "Viem nepodarilo sa nám to ale ja sa schovávať nebudem." Poviem nahnevane ale potom sa zasmejem keď povie že nedostanem príležitosť pokiaľ sa ona k nej dostane ako prvá. "Tak to ti budem fandiť aby sa ti to podarilo." Pousmejem sa ale keď prišla reč na vĺčatá a ona nič na to nepovedala tak som si len povzdychol. Takže ona ich nechce. Dobre vedieť aspoň viem na čom som. Takže žiadne potomstvo nebude. Na jednej strane ma to mrzelo a na druhej ma to hnevalo. Pretože som si myslel že to chce ale mýlil som sa. Nechce to a tak som išiel k vode. Prišiel som k brehu a ľahol som si na zem a zadíval som sa do vody a vzdychol som si.