Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nad tým čo povedala Nyci že tá jašterica chce ísť s nami do trojky som sa musel zasmiať. Už vidím ako by to vyzeralo ak by sme mi traja išli do trojky. Lenže smiech mi nevydržal dlho. "Hej ja som nepovedal že nie!" Zavrčím ale to mi bolo prd platné keďže ma tá jašterica uväznila. Našťastie som sa ničoho nebál takže ani tohto som sa nebál ale aj tak som sa snažil vyslobodiť sa od neho. "Ano pripadáš. Opováž sa jej niečo spraviť a potom si ma neželaj!" Poviem naštvane a zavrčím. Nikto nebude ubližovať mojej Nyci. "Ja som to pochopil veľmi dobré." Poviem a na chvíľu som sa odmlčal pretože som si nebol istý ako by na to reagovala Nyci ak by som to prijal. Po chvíľke som ale prehovoril ale stále som sa snažil vyslobodiť. "Tvoja ponuka znie lákavo a ak ma pustíš tak sa môžeme o tom porozprávať." Poviem a dúfal som že ma jašter pustí a budeme sa môcť v kľude porozprávať o tom.

"Tak to som zvedavý." Pousmejem sa a potom som bol rád že za mnou beží. "Tak sa ukáž ako ma chytíš." Usmejem sa a bežal som ďalej ale nebežal som nijak rýchlo. Takže Nyci ma mohla v pohode chytiť. Od nej mi to nevadilo že by ma chytila. Lenže naša hra netrvala dlho. Keď sa mi nejaký hlas ozval v hlave tak som zastavil a začal som sa obzerať okolo seba a v tom som si všimol jaštera. Poriadne som si ho poobzeral a zavrčal som. "Mne nebude nikto rozkazovať čo mám a čo nemám robiť!" Poviem naštvaným hlasom tej jašterici. A keď začal hovoriť čo je tak som sa len ironicky nad tým zasmial. "Prosím ťa nebuď smiešny." Poviem ironicky ale musím povedať že ma na jednej strane tá jeho ponuka celkom zaujala. Veď kto by nechcel mať takúto ochranku? Lenže to mohla byť aj pasca a tak som sa radšej postavil pred Nyci aby som ju chránil a aby jej nič nespravil.

Pokrútim hlavou a usmejem sa. "Ty a predbehnúť ma? Tak to sa nechám prekvapiť." Poviem a len som sa na ňu díval a keď ma olizla a povedala že som sladký tak keby sa dalo tak by som sa pri tomto začervenal. A keď som videl že jej to nevadí tak som jej to uško pustil a začal som jej ho olizovať. Táto chvíľa bola dokonalá a nič jej nechýbalo. Lenže po chvíľke tú chvíľu prerušila Nyci ktorá povedala že ak tu budeme takto ležať a lízať si uška tak sa ďaleko nedostaneme. "Ja viem zlato ale keď toto je tak krásne až sa mi to nechce prerušovať. Ale zase máš pravdu." A tak som vyskočil na nohy a jemne som štuchol do nej. "Chyť ma!" Zavolám na ňu a potom sa rozbehnem preč. Teraz nech ona mňa naháňa ja som ju naháňal pred chvíľou tak teraz nech si to aj ona užila.

ak by to šlo rada by som prihlásila Dale aj keď už som sa raz tejto akcie zúčastnila a moc sa mi to páčilo a tak by som si to rada zopakovala :)

Tak toto čo povedala ma veľmi potešilo. "Tak to rád počujem. Aj ja som rád s tebou." Usmial som sa a musí povedať že ma naháňačka s Nyci veľmi bavila. Cítil som sa ako malé vĺča ktoré sa hrá so svojím súrodencom. Lenže toto nebol môj súrodenec ale moja partnerka ktorú som mal rád a bol by som ochotný za ňu dať aj život. Ona bola môj život a to prečo som šťastný. Ak by som ju nemal tak by som bol stále ten zlý vlk ktorý len využíva vlčice na jedno a potom ich odkopne ako špinavé prádlo. Ale u Nyci to bolo iné. A keď som ju konečne chytil tak sa priznala a ja som sa len usmial. "Čo s tebou chcem spraviť?" Opýtal som sa viac menej sám seba ale díval som sa na ňu a rozmýšľal som čo by som s ňou mohol spraviť. "Asi ťa od samej lásky zjem." Usmejem sa a potom jej jemne zahryznem do uška a jemne som ho držal. Nechcel som aby ju to bolelo alebo aby sa začala trhať že je jej to nepríjemné. Bolo to také jemné držanie s ktorého sa mohla ľahko dostať.

Keď sa zasmiala tak som sa na ňu pozrel prekvapene a potom pokrútim hlavou. "Nemyslím si. To máš síce pravdu ale jeden nikdy nevie koho stretneš. A môžeš aj na mieste kde budeme sami." Pousmejem sa ale momentálne som bol rád že som s ňou a nikoho iného som teraz nechcel. Bol som rád s ňou a nechcel som aby nám to niekto pokazil. Keď navrhla preskúmať vrch tak som prikývol. "To je dobrý nápad. Je tu veľa miest kde sme neboli. Tak poďme na to." Pousmejem sa a potom som ju naháňal. A keď povedala že tým počíta tak som sa zasmial. "Aby si nebola prekvapená." Zavolám na ňu a viem že by som ju chytil ale nechal som ju ešte chvíľu behať. "Neboj sa. Skôr si dávaj pozor aby si nebola prekvapená." Veselo na ňu šteknem a potom som bežal za ňou a pomaly som sa k nej približoval. Táto naháňačka sa mi veľmi páčila a moc som si to užíval. Ako som tak bežal za ňou tak som si všimol ten les a tak som zrýchlil a dobehol som ju a potom som na ňu skočil a zhodil som ju na zem. "Mám ťa Nyci." Usmeje sa a olizne jej uško.

Spokojne som oddychoval a vychutnávala som si to ako mi žužlala uško. Preto som na chvíľu zatvoril oči a spokojne som vzdychol. Keď ale prehovorila tak som otvoril oči a pozrel som sa na ňu. Ako vždy súhlasila s tým že preskúmame okolie. "Ano a možno spoznáme aj nových vlkov. Nejaké miesto ktoré bude len nás dvoch a nikoho iného. A možno natrafíme aj nejakú svorku. Pôjdem tým teleportom alebo prejdeme tie katakomby?" Opýtal som sa jej a myknem plecami. Pretože aj keď som do svorky moc nechcel tak som vedel že ak by sme chceli mať do budúcna vĺčatá tak ju budeme potrebovať. Ale teraz by sme si mali užívať život a preskúmavať okolie. Keď sa postavila tak som sa aj ja postavil a poriadne som sa ponaťahoval. A než som stihol čokoľvek spraviť priskočila ku mne a dotkla sa ma labou a povedala že mám babu aby som ju chytil. Len som sa usmial. "No počkaj toto ti vrátim." Zvolám veselo na ňu a potom som sa rozbehol za ňou. A moc sa mi to páčilo a preto som ju naháňal po okolí.

Bol som šťastný a ona tiež a mne už nič ku šťastiu netrebalo. Potom sa ale Nyci o mňa oprela a labou ma povalila na zem. Spadol som na zem a usmial som sa. A keď si aj ona ľahla vedľa mňa tak som sa k nej pritúlil a olizol som jej noštek. "Ani nevieš ako rád to počujem." Usmejem sa a spokojne som sa túlil k nej a díval som sa na ňu. Nikdy by ma nenapadlo že by som si ja mohol niekedy niekoho nájsť. Lenže život je samé prekvapenie a toto bolo jedno s tých najkrajších prekvapení. Bolo to tak upokojujúce keď mi začala žužľať uško. Preto som zatvoril oči a spokojne som vzdychol a užíval si to. Keď mi pustila uško tak som sa pozrel na ňu a ona sa ma opýtala čo podnikneme. Na chvíľu som sa musel zamyslieť nad tým. "Môžeme pokračovať v prieskume ostrova alebo sa môžeme ísť len tak prejsť." Povedal som jej dve možnosti ktoré ma napadli ale ak by mala lepšie tak by som sa im nebránil. S ňou by som teraz robil všetko.

Keď zodvihla hlavu tak som videla ako sa usmievala. Nevedel som ale či sa usmieva preto čo som povedal alebo kvôli niečomu inému. V každom prípade som nervózne čakal na jej reakciu. A zdalo sa mi to ako večnosť. A pomaly som si začal pripadať ako hlupák že som niečo také povedal. Ale na moje prekvapenie sa Nyci pritúlila ku mne a povedala to čo som chcel aby povedala. A keď to povedala po celom mojom tele sa rozlial pocit šťastia ale bolo to iné šťastie. Bolo to šťastie že ma má niekto rád a že ma berie takého aký som. "Nyci teraz si ma spravila najšťastnejším vlkom na svete." Usmial som sa a teraz som si uvedomil že už nemusím nič hrať a ani sa pretvarovať. Všetko čo som povedal a cítil bolo skutočné a tak krásne. Ona ma zmenila s toho zlého vlka dokázala spraviť milého a dobrého vlka ktorý dokáže niekoho milovať. Celú tu dobu som sa usmieval a znova som jej olizol uško a aj ja som sa k nej pritúlil a hlavu som zaboril do jej mäkkej srsti.

Celú tu dobu čo som čakal na ňu som si v hlave prehrával ako to všetko poviem a hlavne čo poviem. Aj keď tu bola voda a dostatok jedla tak som nemal na nič chuť. Žalúdok som mal tak stiahnutý že som nebol schopný do neho niečo dať. Takýto stav som nikdy nezažil. A ja som nevedel ako sa ho zbaviť. Pripadal som si teraz tak zraniteľný a bezmocný. Dokázal som sa pobiť aj s medveďom ale teraz som nebol schopný spraviť nič. Keď prišla Nyci a postavila sa pre do mňa pozrel som sa na ňu a cítil som ako sa vo vnútri trasiem. Nevedel som prečo sa trasiem. Nyci mala ale viac odvahy ako ja a prehovorila ako prvá. Lenže nevydržala sa dlho dívať na mňa a sklonila hlavu. Ale otázku položila. Zhlboka som sa nadýchol a potom vydýchol. "Nyci ja ... ano myslel som to vážne. Dokonca ťa mám viac než rád. Cítim k tebe niečo čo som k nikomu necítil. Nyci milujem ťa a chcem aby si bola moja partnerka." Poviem a stále som sa díval na ňu ale potom som sa k nej naklonil a jemne som ju olizol na uško. Nikdy som si nepomyslel že by som niekoho mohol mať tak rád že by som kvôli nemu aj obetoval vlastný život len aby bola v poriadku a šťastná. Lenže teraz je tu otázka ako to cíti ona.

//Katakomby (cez Roklinu)

Pokračoval som v ceste a úprimne som sa tešil kedy sa dostanem odtadiaľto. Aj Nyci sa ma opýtala či som v poriadku a ja som prikývol. "Ano som." Potvrdil som jej to a potom som netrpezlivo čakal kedy odpovie. A dokonca aj ona súhlasila s tým že by sme sa mali porozprávať. Potešilo ma to ale aj trochu vystrašilo lebo som nevedel čo mám čakať. Keďže toto som ešte nezažil. Ale keď povedala že musíme ísť od tadiaľto tak som prikývol. "Ano ideme a potom sa porozprávame." Poviem a našťastie cesta netrvala dlho a konečne som sa ocitol na mieste ktoré sa mi tak páčilo a bolo príjemné. Bola to tá bašta a tak som zastavil a počkal som na Nyci.

Príšeru sa nám podarilo zničiť čo ma potešilo. A získali sme ďalšiu truhlu. Ani ma to neprekvapilo. Skôr som čakal čo v nej bude. Ona sa ale sama otvorila a vyleteli z nej kamene ktoré boli sfarbené podľa našich elementov. Toto ma potešilo lebo prívesok som nemal. Lenže keď mi pristál na krku tak sa rozpadol a to spravil aj ostatným. Toto ma sklamalo ale čo už. Potom sa ozval znova ten hlas a tak som ho len znudene počúval. Čakal som kedy skončí a keď skončil tak som sa pozrel na Nyci a prišiel som k nej. "Si v poriadku?" Opýtam sa jej a poobzerám si ju a videl som že nemá žiadne zranenie čo ma potešilo. Potom som len tak chvíľu stál a sledoval som ju. Naberal som odvahu na to sa jej niečo opýtať. Neviem ako dlho to trvalo keď som nabral odvahu sa jej to opýtať. "Nyci mohli by sme sa porozprávať medzi štyrmi očami?" Opýtal som sa jej a čakal som čo povie. Medzi tým som sa ale pomalým krokom vydal von z týchto katakomb. Po ceste som sa ale pozrel či Nyci ide so mnou. Nerád by som ju tu nechal samú.

//Bašta (cez Roklinu)

//Roklina

Pokračovali sme v ceste a ja som len mlčal a obzeral som sa okolo seba. Zatiaľ sa nič také nedialo. Teda až do doby než započujem nejaký výkrik. Začnem sa obzerať a uvidel som ako Navin od strachu vykríkol a vyskočil. Najskôr som nechápal čo sa deje. Veď sa tu nič také nedialo. Teda aspoň som si to myslel. Zrazu sa pred nami objavila príšera. Trochu šokovane sa ostanem na ňu dívať. A potom sa ozve ten hlas a povie aby sme použili mágiu. Vedel som že mám aj mágiu aj element ale nemal som ich také silné aby som tej príšere niečo spravil. Ale aspoň niečo keď už nič iné. A tak som sa sústredil na ohriatie vzduchu okolo príšery a pri som som sa snažil vytvoriť ilúziu v hlave príšery aby si myslela že na ňu padajú kamene. Dosť ma to ale vyčerpávalo ale nevzdával som sa a sústredil som sa na to ako poraziť tú príšeru.

Bol som rád že aj Nyci sa to nepáčilo čo ten vlk hovoril. Takže toto sme mali spoločné. Možno máme toho omnoho vyše ako som si myslel. Potom sa už nikto k tomu nevyjadroval a mohli sme sa venovať tým trom veciam. Potom sme sa Nyci vybrali k stromu a priložil som labu na otlačok a vtom sa začalo niečo diať. Najskôr som sa prekvapene díval že čo sa to deje. A potom sa objavila ďalšia truhla. Povzdychnem si. Dúfam že v nej bude niečo cenné a nie ako v tej minulej kožuchy. Lenže zase som sa sklamal. V tejto bolo mäso. To hľadáme len takéto zbytočnosti ktoré sú nám na nič? Najskôr kožuchy a teraz mäso? To tam nemohla dať niečo cenné? Len som na d tým prekrútil očami a počúval som čo zase ten hlas hovorí. Neveril som tomu že by nás to malo nasýtiť na celé roky. To neexistuje. Veď je to len mäso a nasýti nás to maximálne tak na pár hodín a nie na roky. Ale aj tak som si trochu toho mäsa odhryzol a zjedol som ho. Potom som pokračoval so skupinou ďalej. Bol som zvedavý čo nájdeme teraz.

//Katakomby

//Bašta - Tunel

Keď som počul jej slova že aj ona mňa má rada tak by som sa k nej najradšej pritúlil ale nemohol som nič robiť. Iba čakať na koniec. Ten ale našťastie neprišiel. Dopadli sme na nejaké pavučiny a potom to už bolo všetko v poriadku. Keď sme boli už na zemi tak som sa pozrel na Nyci či je v poriadku. Keď som videl že je v poriadku a nič jej neni rozbehol som sa k nej a olizol som ju. Potom som ale započul Luciana ako niečo hovoril ohľadom toho že sme si povedali že sa máme radi. "Nestaraj sa do nás. My sa tiež nestaráme do teba!" Poviem naštvane a zavrčím na neho. Bol som rád že nikto iný k tomu nič nenamietal.
Potom sa ale znova ozval ten otravný hlas. Už som ho mal plné zuby ale bol som ticho a nič som nehovoril a len som ho počúval. Zase hovoril o nejakej hádanke. Čo mi išlo tiež na nervy. Stále hovoril len hádanky a nič normálne. A tak som si len povzdychol a išiel som s ostatnými. Keď sme vyšli s tunela tak som uvidel tri veci. Bola tam kostra, strom a hniezdo. "Ja by som tiež typoval strom. Ale čo ak je to chyták? Čo ak to bude pod kostrou? Ale maly zranený chudáčik môže byť aj vtáča nie?" Opýtam sa ostatných a obzeral som si všetky tri veci.