Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Na chvíľu som si zdriemol a keď som sa zobudil tak tu bola aj Nyci. Najskôr som si myslel že je to len sen ale keď som ucítil jej krásnu vôňu tak som vedel že je to skutočnosť a ja som od radosti vyskočil. "Láska moja jediná." Hneď som ju začal objímať a olizovať. Potom som prestal a poobzeral som si ju. Vôbec sa nezmenila. "Tak o čo som prišiel keď som spal?" Opýtal som sa so smiechom a obe vyzerali v poriadku tak som dúfal že je všetko v poriadku. A všetko vyzeralo v poriadku tak som si vydýchol a sledoval som ich.
Než som ale stihol niečo spraviť tak Miel odišla. Povzdychol som si lebo som sa s ňou ani nerozlúčil. Teraz sa bude asi na mňa hnevať.

Zasmial som dam tým. Aj keď nebol to zlý nápad mať ešte ďalšie deti. Len o tom by som sa mal porozprávať s Nyci. "Možno budete mať ďalších súrodencov." Žmurkol som na ňu a usmial som sa. Ale teraz by som ich už neopustil lebo pri týchto som prišiel o veľa vecí. Preto by som to chcel napraviť. Ale uvidíme čo na to Nyci.
Tieto slová čo povedala ma veľmi potešili. "Ďakujem zlatíčko. To sú krásne slová. A máš moje slovo že ich budem ochraňovať a ty budeš skvelá mama." Olízol som ju a bol som najšťastnejší vlk na svete. Len ešte zohnať celú rodinu a bude to dokonalé.

Keby sa dalo tak by som sa pri tej zmienke červenal. Lebo ak by sme to chceli robiť tak to spravíme aj vonku. "Tento úkryt je aj pre vás. Je náš spoločný." Žmurknem na ňu.
Ale trochu ma mrzelo že sme tu boli len my dvaja. Bolo by isto krajšie ak by sme tu boli všetcia. Preto dúfam že jedného dňa sa to podarí a stretneme sa tu ako jedna veľká a šťastná rodina.
"Ja viem že je ešte čas. To bol vtip. Ja sám sa ešte necítim tak starý aby som bol dedo." Zasmial som sa nad tým a bolo mi príjemne s ňou a chcel som aby to neskončilo.
Prikývnem a súhlasil som. To je najlepšie keď rodina stojí pri sebe a drží spolu. "Ano navždy." Preto budem robiť všetko aby to tak bolo a aby sa nič nestalo. A keby niečo tak ich budem chrániť zubami. Mojej rodine sa nesmie nič stať.

Keď som počul ako sa smeje tak mi spadol kameň zo srdca. "Tak to rád počujem ale vieš bol som dlho preč a tak no... Nevieš čo sa mohlo stať. Ale keď ju nájdem tak jej vynahradím všetko čo sme zameškali." Usmial som sa a tešil som sa na stretnutie s mojou láskou.
Miel ma ubezpečila že mi to povie ak by jej niečo spravil a to ma potešilo. Videl som že jej môžem veriť a že mi povie všetko. "Ďakujem dcérka. Budem veľmi rád ak sa s ním zoznámim. Takže sa môžem tešiť na vnúčatá?" Zasmial som sa nad tým. Na to bol ešte čas. Ešte som si nepripadal starý.
Miel bola veľmi zlatá že toto hovorila. Až teraz som si uvedomil čo je vlastne zmysel života. Neni to bojovanie a zabíjanie. Je to rodina a byť šťastný. Preto som ju objal a túlil som sa k nej. "Ani nevieš ako rád to počujem. Aj ja vás milujem a nechcem vás nikdy stratiť. Budem vás vždy ochraňovať."

"To by som bol rád ani nevieš ako. Už je to večnosť čo som ich videl. A dúfam že si Nyci nikoho iného nenašla za tú dobu." Poviem a dúfal som že mi povie to čo chcem počuť že nikoho nemá.
Potom som si vypočul čo mala dcéra na srdci a povzdychnem si. Bolo mi jasné že ich nemôžem nútiť byť tulákom. Je to ich život a nie môj. Scall si už našla svorku tak prečo nie aj Miel. "Tak na jednej strane som rád že si si našla niekoho a dúfam že je k tebe dobrý a že ti nijako neubližuje. Lebo ak by ti niečo spravil tak mu vykrútim krkom." Zavrčal som. "Pozri sa Miel ja ti nebudem rozkazovať čo máš a čo nemáš robiť. Je mi jasné že jedného dňa odídete a budete mať vlastné životy a rodiny len som si myslel že to bude neskôr a nie tak skoro. Ale nebudem ti brániť v tom aby si bola šťastná. Len mi sľúb jednu vec že sa budeme ako rodina stretávať." Pousmejem sa a olíznem ju.

Spoznal som ju vďaka pachu. Ten sa nezmení aj keby bola neviem aká. A až teraz som si vlastne všimol že je zmenená ale to mi bolo jedno. Chcel som aby bola zdravá. Nič iné ma neuzaujímalo.
Prikývnem si a povzdychnem si. "Dúfam bol by som nerád ak by sa niečo stalo." Mal som v pláne ísť hľadať rodinu ale keď vidím že je Miel chorá tak ju neopustím a postarám sa o ňu ako správny otec. Potom som si vypočul ako to bolo so Scall a úplne som tomu chápal. "Rozumiem len dúfam že ju niekedy stretnem." Poznamenám trochu sklamane lebo som vedel ako to chodí vo svorkách a preto som tam ja nechcel ísť ale moje deti už boli veľké a mali vlastné hlavy. Ja som im mohol iba poradiť a pomôcť ale to ako sa rozhodnú tak to je už na nich.
Miel vyzerala pri týchto slovách vážna a tak som dostal trochu strach. Čo mi chce povedať? "Počúvam ťa dcérka." Poviem a pripravil som sa na všetko. A nech to už bude čokoľvek tak ju podporím a pomôžem jej.

Bol som tak šťastný že sa to nedalo ani opísať. Konečne som bol so svojou dcérou a najviac ma potešilo to že ma spoznala. Pretože za tú dobu čo som tu nebol tak mohla na mňa zabudnúť ale to sa nestalo.
Miel mi začala hovoriť o tom že s Nicom som sa minul čo ma trošku mrzelo pretože by som ho rád videl. Potom povedala že sa Scall pridala do chaosu. Úprimne ma to trochu mrzelo pretože som si myslel že bude s nami ale zase nemôžem nikomu rozkazovať čo má a čo nemá robiť. Hádam sa rozhodla správne. A čo sa týka Nyci tak hádam ju stretnem. Potom mi povedala že je chorá a ja som dostal o ňu strach. Nechcem aby sa jej niečo stalo. "Dúfam že sa Nico aj mama čoskoro vrátia. A nevieš prečo sa Scall rozhodla dať do chaosu?" Opýtal som sa aj keď som ju nechcel moc trápiť. "Zlatíčko moje ako ti mám len pomôcť aby sa ti uľavilo?" Opýtam sa smutne a olíznem ju. Keď som počul ako kašle tak som hneď začal rozmýšľať o tom ako jej pomôcť. Nechcem aby sa moja dcéra trápila.

//Roklina

Prišiel som do lesa a hneď som bežal do úkrytu. To bolo moje prvé miesto kde som hľadal rodinu a keďže bola zima tak som dúfal že tam budú tak som celý natešený vbehol dnu a začal som sa obzerať okolo seba.
Prvé čo som ucítil pachy a hneď som sa potešil že tu boli. A na moje prekvapenie som uvidel svoju dcéru Miel. Zaradoval som sa a hneď som k nej pribehol a začal som ju olizovať. "Dcérka moja zlatá. Tak dlho som ťa nevidel. Ako sa máš a kde sú ostatný?" Opýtal som sa jej a poobzeral som sa okolo ale videl som iba ju a nikoho iného. "Kde je Nico, Scall a Nyci?" Dúfal som že mi povie kde sú a potom ich pôjdeme pohľadať a zase budeme jedna veľká rodina.

//Červená lúka

Prebehol som cez hory a ocitol som sa v rokline ale nezastavoval som sa. Chcel som byť doma čo najskôr a zistiť čo je s mojou rodinou. Lebo ak ma Nyci opustila tak mi ostanú aspoň deti ktoré sú síce dospelé ale aj tak sa s nimi budem naďalej stretávať. Ale aj tak ma najviac trápilo to čo je s Nyci. Bol by som vážne nerád aby ma opustila pretože ju vážne milujem a potom všetkom čo sme prežili tak si zaslúžime byť spolu.
Povzdychnem si a bežal som ako najrýchlejšie som vedel. Hnala ma myšlienka na rodinu a preto som nikde nestál a bežal som ďalej. Prebehol som roklinu a ocitol som sa v lese a pokračoval som ďalej.

//Úkryt v lese alf

Prebral som sa a zmetene som sa poobzeral okolo seba. Čo tu robím a kde je moja rodina? Ako dlho som bol mimo? Mal som otázky ale nebol tu nikto kto by na ne vedel odpovedať. A navyše bola zima. Posledne čo si pamätám je že bolo leto a ja som sa len tak prechádzal po ostrove a potom? Čo sa stalo potom? Vôbec som netušil čo sa stalo. Povzdychnem si.
Potom ma ale napadlo čo je s mojou rodinou? Čo ak sa im niečo stalo alebo čo ak si Nyci našla niekoho iného a mňa opustila? Dúfam že to by nespravila ale to nemôžem vedieť. Ale musím sa pripraviť na všetko a ak zistím že to spravila tak potom nech si ma neželá. Potichu som zavrčal a potom som sa rozbehol smerom k lesu kde sme mali úkryt.

//Roklina

//Najvyšia hora

Konečne som bol na mieste ktoré bolo bezpečné tu sa mi nemohlo nič stať. Bol som rád že to mám za sebou a teraz som mohol bezpečne pokračovať v ceste. Ako som tak išiel po lúke tak som cítil rôzne pachy. Ani som sa nedivil a ani ma to nijako nevzrušovalo. Ja som sa nebál ničoho a nikoho. Takže ak b6 sa niekto o niečo pokúsil tak by nemusel dopadnúť dobre. Ale zatiaľ sa tu nič zvláštne nediaľo. Všade bol pokoj a sneh.
Vedel som že portál neni ďaleko a tak som sa vydal smerom k nemu. Teda čakal som tu život a ono je to tu mŕtve a bez známok života. Povzdychnem si a keď som si začínal myslieť že tu nikto neni vietor mi zavial do nosa pach vlka. Potešilo ma to lebo je tu živá duša. Preto som sa vydal smerom k nemu. Prišiel som k nemu a poobzeral som si ho. Bol tie čierny vlk preto som bol vstrehu. "Zdravým." Pozdravil som ho.

//Les Alf

Prešiel som cez roklinu a ocitol som sa v horách. Zhlboka som sa nadýchol a pokračoval som v ceste k horám. Prišiel som k horám a kráčal som smerom na vrchol. Po ceste som si dával pozor aby sa mi niečo nestalo. Teraz to bolo dosť nebezpečné keď pomaly začínala zima. A ešte do toho ten sneh tak to nebolo príjemné. Skaly boli šmykľavé tak som mal čo robiť aby som sa udržal a nespadol som. Keď som sa dostal konečne na vrchol dole som uvidel červenú lúku. Vydal som sa smerom k nej. Vedel som že tak je portál ktorý ma dostane na druhú stranu ostrova. Po dlhej dobe som prešiel hory a ocitol som sa na lúke.

//Červená lúka

//Úkryt

Keď som vyšiel von tak som už len videl ako moje deti bežia preč. Len som sa pousmial a dúfal som že sa im nič nestane. Ja som sa potom poobzeral okolo seba a porozmýšľal som čo budem robiť. Napadlo ma že sa pôjdem prejsť. Už dlho som nikde nebol. Od kedy sa narodili malé tak som nemal vôbec čas pre seba ale teraz som mal možnosť byť sám a mať čas len sám pre seba. Potešilo ma to a potom som sa vydal vpred. Ani som nevedel kam vlastne idem. Uvidíme kam sa dostanem a čo zažijem. Chcel som zažiť nejaké dobrodružstvo. Celkom mi to chýbalo. Už sa dlho nič nedialo. Možno po ceste narazím na nejaké dobrodružstvo.

//Najvyšia hora (cez Roklinu)

Nyci asi zaspala a preto asi nereágovala na to keď sa naše deti rozhodli ísť von. Ja som sa len na nich pozrel a usmial som sa. "Dobre ale buďte opatrný a dávajte si pozor." Poviem im. Už som ich nechal samých. Už boli dosť veľké na to aby skúmali svet osamote. Ale keď prišla reč na Scall tak som sa zamyslel kde asi tak môže byť. Tiež som ju dlho nevidel a začínal som sa o ňu báť. Povzdychnem a dúfal som že sa čoskoro vráti a keď nie tak ju pôjdeme hľadať.
Deti odišli a my sme tam s Nyci ostali samý. Pozrel som sa na ňu a usmial som sa. Keby bola pri vedomí tak by som vedel ako využiť čas keď sme boli bez detí. Lenže tá teraz nebola pri vedomí a tak som ostal ležať na zemi a čakal som kým sa preberie. Ak to bude dlho trvať tak pôjdem aj ja von. Už som bol v úkryte dosť dlho a už ma to tu nebavilo. Chcel som niečo robiť a nie byť stále tu. Lenže Nyci nevyzerala že by sa mala v najbližšej dobe prebrať a tak som sa postavil a poriadne som sa ponaťahoval a potom som išiel von.

//Les Alf

//Sokolí zrak

Keď sme prišli domov tak som mäso odložil aby sa z neho mohli najesť. Len som sa pousmial lebo sme tu boli všetci teda až na Scall a to ma mrzelo že sme tu neni celá rodina. Prikývnem."Jasné pri tej schovke sa naučia skoro všetko. A to je super. Keď si odpočinieme tak si ju môžeme zahrať." Poviem a bol som rád že Nyci sa nápad páčil a že súhlasila s tým že si to môžu vyskúšať. Takto sa Nico naučí stopovať lebo jemu to ešte moc dobre nešlo. U Miel som nevedel lebo s ňou som nebol ale hádam ju Nyci všetko potrebné naučila. Presne tak ako povedala Nyci. Mali pred sebou celý život takže spoznajú veľa vlkov a možno aj získajú nejaké veci ako máme my. "Máte celý život pred sebou tak sa máte na čo tešiť. Ešte toho zažijete." Žmurknem na nich a potom som si ľahol na zem.