Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ani sám som nevedel či som vlastne odpovedal dobre pretože sa mi žiadnej odpovede nedostalo. Miesto toho ma to začalo sťahovať dole. A nie len mňa ale aj ostatných. A aj keď ma to sťahovalo dole tak som sa tomu bránil. Chcel som sa silou mocou vyslobodiť lenže márne a zbytočne som strácal silu. A tak som to nakoniec vzdal. Vzdychnem a pozriem sa na Nyci a ostatných ako to zvládajú. Lenže ani oni na tom neboli dobre. Sťahovalo ich to rovnako ako mňa. Vzdychnem si a prvý kráť v živote som sa bál. Pretože som nevedel čo sa vlastne deje a kde nás to vlastne sťahuje. To má byť vďaka za to že som sa choval milo k vlčici do ktorej som sa zamiloval a ktorej by som dal aj modré z neba len aby bola šťastná? Dúfam že nie a dúfam že to všetko dobre dopadne a ja budem s Nyci šťastný.
Z myšlienok ma vytrhlo to že ma už nič nedržalo a ja som padal voľným pádom. Prvé čo ma napadlo bolo že zomriem. Preto som zatvoril oči a čakal som na koniec. Od strachu som vykríkol. "Nyci mám ťa rad." Potom som už len čakal na náraz.

//Záhadným tunelom v podzemí do Rokli

//Plytká pláž

Bol som rád že je Nyci v poriadku. Pokračovali sme v ceste a dostali sme sa na nejakú lúku s jazerom. Musím povedať ze tu bolo pekne a príjemne. Vedel som si tu predstaviť že by som tu pár dní strávil. Bol tu pokoj a kľud. Teda až do doby než sa znova ozval ten hlas. A tak som ho teda počúval. Nijak som na to nereagoval a tak som pokračoval v ceste keď v tom sa okolo vlkov začalo niečo omotávať. Najskôr som sa len na to prekvapene díval ale keď som videl že to omotáva aj Nyci tak som jej chcel ísť pomôcť. Lenže než som stihol sa k nej rozbehnúť tak ma to tiež začalo omotávať. "Čo to sakra je?" Opýtam sa naštvane a zavrčím. Snažil som sa s toho nejako dostať ale márne nešlo to. V tom sa predo mnou objavila nejaká otázka. Bola to otázka ohľadne toho koľko dní som na svete. A tak som sa zamyslel nad tým. A to mám ako vedieť? V rátaní som nebol moc dobrý ale hádam niečo vymyslím. Neviem ako dlho som nad tou otázkou rozmýšľal ale potom ma napadlo jedno číslo. "Myslím si že to je 2190 dní." Poviem ale nebol som si celkom istý či to tak je.

//Ice World

Všetci si zobrali kožuchy aj Nyci ale len ja nie a ani som to nijako neriešil. Mne to prišlo ako zbytočnosť. Načo nám to je keď máme vlastnú srsť a navyše teraz je leto a dosť že sa potím teraz vo svojej vlastnej srsti. A ak by som mal ten kožuch tak to by som sa už asi uvaril vo vlastnej šťave. A preto som si ho nezobral. Všetci boli šťastný že majú kožuchy ale ja som s toho nadšený nebol. Ale už som to neriešil. Keď som si ľahol tak Nyci si ľahla vedľa mňa. Pousmial som sa jemne som ju olizol na nos a potom som pritúlení k nej zaspal.
Keď som sa zobudil tak sme sa s ostatnými vydala ďalej. Pravdaže som počkaj aj na Nyci a spoločne sme prešli cez teleport. Mne to nič nespravilo ale pre istotu som sa pozrel na Nyci. "Si v poriadku?" Opýtal som sa a potom sa znova ozval ten hlas. A tak som ho počúval. Máme ísť rovno za nosom? Tak to bude zaujímavé. A tak som začal čuchať a jediné čo som cítil bol pach zvery a nič iné. Ale aj tak som pokračoval s ostatnými v ceste.

//Bašta

Nakoniec sme skoro všetci išli pre tú truhlu ale nikomu sa to nepodarilo a keď sme sa všetci vrátili na breh tak truhla sa objavila pri nás. Hneď som sa otrepal od vody a zimu som nijak neriešil. Tak toto bolo veľmi zaujímavé. A keď sa otvorila a tam boli kožuchy tak som si len povzdychol. Čakal som že tam bude niečo iné a nie toto čo sa ani nehodí. Aj keď ostatný si kožuchy zobrali ale ja som si ho nezobral. Prišlo mi to zbytočné si ho brať. A tak som sa len díval ako si všetci berú kožuchy a len som nad tým pokrútil hlavou. Nechápal som prečo sú z nich tak hotový veď to nič neni. A oni robia ako keby to bolo zlato alebo ja neviem čo. Keď sa znova ozval ten hlas tak som nechal kožuchy tak a počúval som ten hlas. Ten hlas iba gratuloval a hovoril na čo sú tie kožuchy dobré. Prekrútil som očami a potom som si ľahol a odpočíval som aby som bol pripravený na ďalšiu cestu.

//Plytká pláž

Nakoniec sme sa dozvedeli že je to tečúca voda. Takže sme ľad nemuseli topiť. Hlas sa znova ozval a ja som len prekrútil očami. On bol tak hrozný že keby bol pri nás už dávno by som ho roztrhal na kúsky. Čo si o seba sakra ten hlas myslí? Ten jeho nápad urobiť reťaz sa mi nepáčil. "Ano dokázal by som ohriať vodu. Tak to teda nie. Nedovolím aby sa Nyci alebo niečo ostatným stalo. A ak sa spravíme reťaz aká je istota že ten kto je prvý nás nestiahne so sebou?" Opýtam sa a pozriem sa na Nyc a potom na ostatných vlkov. Našťastie mali iné nápady ako ten hlas teda až na jedného. Skôr než som stihol niečo spraviť vlk ktorý sa predstavil ako Lucian skočil do vody a plával k pokladu. Na jednej strane som ho obdivoval že vôbec skočil do takej studenej vody a na druhej som si o ňom myslel že je hlupák že vôbec skočil do vody. Lenže už bolo neskoro a vlk ktorý sa predstavil ako Akaru povedal že by sme mali predsa len vytvoriť tú reťaz lebo ho ten prúd strhne. Na jednej strane mal pravdu prúd bol silný ale ja som nechcel aby sa Nyci niečo stalo. Nikdy by som si to neodpustil ak by sa jej niečo stalo. No ale ak nemáme na výber tak nech je radšej za mnou a preto sa pozriem na ňu. "Nyci bude dobré ak budeš stáť za mnou aby si bola v bezpečí." Poviem trochu s obavami a dúfal som že ma poslúchne a bude za mnou.

Vedel som že prejsť celé územie nebol moc dobrý nápad ale ako inak to chceli nájsť? Ak mali iný nápad tak prečo to nepovedali? V tom sa znova ale ozval hlas a tak som počúval. Len som nad tým prekrútil očami a mlčal som radšej. Lebo toto nemalo význam. On si stále hovoril svoje. Potom všetkých napadla voda. Lenže sme uprostred zasneženej krajiny tak ako chcú nájsť vodu? Veď sneh je sám od sebe voda v zamrznutom stave. Takže voda je široký pojem. "V akej forme má byť tá voda? Má byť ako voda, ľad?" Opýtam sa viac menej sam seba. Pretože pochybujem že tu nájdeme tekutú vodu. Jedine ak by som pomocou ohňa rozpustil ľad. Možno tak by sme získali vodu. Lenže v tom som si všimol že všetci sa rozbehli niekam a tak som sa teda vydal za ostatnými.

5

4

//Laica Mar

Keď som konečne prišiel na to zasnežené územie tak som sa poobzeral okolo seba. Bolo to zaujímavé že aj keď bolo pomaly leto tu bol stále sneh. Isto tu muselo byť nejaké kúzlo ktoré tu ten sneh držalo lebo inak si to neviem vysvetliť. Ten hlas sa znova ozval a ja som potichu zavrčal ale počúval som ho a nijak som už na to nereagoval. A keď konečne skončil tak som sa pozrel po ostatných. Každý niečo povedal a tak som ich počúval. Keďže som na tomto mieste bol prvý krát tak som to tu nepoznal a nevedel som kde čo je. A tak som sa len obzeral okolo seba a okrem toho teleportu tu nebolo nič. Ale ten hlas povedal jasne že na severe takže to musí byť len tu niekde. Potom nejaký vlk povedal povedal o jaskyni. Jeho meno som zabudol ale to neni podstatné. Ale tá jaskyňa by znela ako dobrý nápad. "Asi by sme mali prehľadať celú toto územie." Poviem a stále som sa oberal okolo seba.

//Bad

Nyc sa len predstavila a tiež o nás nič nehovorila iba sa predstavila a to bolo všetko. Na jednej strane som bol rád že to nepovedala. Veď ich to vlastne nemusí ani zaujímať. Znova sa ozval ten otravný hlas. Teraz som zavrčal trochu hlasnejšie ale stále som sa ovládal aby som nevyletel od hnevu. Pri tom som ale počúval čo hovorí. Keď sa zmieni o tom že máme záujem sa stať svorkou tak pokrútim hlavou. A už to nevydržím a vyletím od hnevu. "Ja rozhodne s nimi nechcem byť vo svorke. Tak láskavo nehovor o tom že všetci chceme aby z nás bola svorka. Ja to rozhodne nechcem!" Skríknem na ten hlas. Ako niekto môže rozhodovať o tom čo chceme a čo nie. A ja som teda nepovedal že chcem aby z nás bola svorka. Tak nech radšej drží hubu ten sprostý hlas. Potom som sa ale začal upokojovať. Keď povie že nás čaká strašné miesto a že z neho nevyjdeme živý len sa zasmejem nad tým a keď som počul kam máme ísť tak som sa tam vydal.

//Ice world

//Temný les

Nyc sa síce nepredstavila ale s toho som si nič nerobil. Pretože som si myslel že je to zbytočné ale povedala že je tiež tulák čo ma potešilo. Pretože som si myslel že je vo svorke ale takto sa môžeme túlať spoločne. Potom povedala že vie akú mám srsť a ja som sa len pousmial na ňu a pokračoval som k jazeru. Keď sme prišli k jazeru tak som sa poobzeral. Toto miesto sa mi tiež páčilo. Keď sa znova ozval ten hlas tak som potichu zavrčal a počúval som ho. Hovoril niečo o tom že nemáme piť vodu z jazera pretože je tam nejaká príšera. Ja som sa potichu tomu zasmial pretože som na takéto príbehy neveril. A tak som len počúval čo hovorí ďalej a radšej som to nijako neriešil. Preto som bol rád keď konečne skončil a bolo ticho. Potom sme sa všetci vybrali ďalej na sever. Po ceste som sa ale pozrel či aj Ny ide so mnou. Na otázku či sme partneri som neodpovedal. Nemusí ho to predsa zaujímať. To je predsa naša súkromná vec a ja nemienim nikomu o mne a Nyc hovoriť. Ak by chcela ona tak môže ale ja isto nebudem nič hovoriť.

//Laica Mar

Ja som už vlkov pozdravil takže som ich už zdraviť nemusel. Teraz sa vlci začali predstavovať a ja som rozmýšľal či sa mám predstaviť alebo nie. Predsa s nimi nebudem stále takže na čo sa im predstavovať? Ale zase ideme hľadať poklad takže by bolo asi dobre sa predstaviť. „Ja som Dale.“ Predstavil som sa vlkom. Potom sa tam všetci rozprávali o severe miesto toho aby tam rovno vyrazili. Keď ale prehovorila Nyc tak som sa na ňu pozrel. Hovorila o tom že na severe je zasnežená oblasť. To som nečakal že aj teraz cez leto bude ešte niekde sneh. Na tomto ostrove je plno prekvapení. Potom sa opýtala či máme všetci dobré kožuchy. Ja som sa len pousmial nad tým. „Jasne že mám.“ Poviem a potom sa znova ozval ten hlas a tak som ho pozorne počúval. Ako som ho tak počúval a zrazu hovoril že máme ísť na sever potom na juh a potom zase na východ a potom zrazu na západ tak som už dostal nervy a mal som chuť niečo povedať ale radšej som mlčal. Potom sa ale uvedomil a povedal že na sever a ja som si mohol vydýchnuť že som nevybuchol od hnevu. Keď konečne zmizol bol som rád že ho nemusím počúvať ale v tom som vedel ale aj ostatný kam mám ísť. Vedel som že tam som ešte nebol takže to bude aj spoznávacia turistika. S Nyc spoznáme ďalšiu časť ostrova. Potom sa tam začali rozprávať o svorkách a ja som ich len počúval. Ja som nikdy nerozmýšľal nad tým či pôjdem do svorky. Nemal som na to dôvod tam ísť. „Ja som tulák.“ Odpoviem im a potom sa vydám smerom na sever.

//Bad

Nyc mi odpovedala ohľadne toho prekuknutia vlkov. Mal som v tom pravdu a ja som to vedel a len som sa pousmial chcel som jej na to odpovedať a aj odpovedať ohľadne lesa ale ten hlas sa znova ozva. Tak som nemal možnosť jej odpovedať. Vyzeralo to tak že teraz sa skôr budeme musieť venovať tomu pokladu ako naším súkromným veciam. Dúfam že ešte bude šanca to prebrať. Teraz sa musíme venovať tomu pokladu. Ten hlas znova hovoril a tak som ho počúval pri tom som ale dával pozor aby som bol stále s Nyc. Nechcel som ju teraz opustiť. Mali sme sa vybrať smerom na sever. Ale než som stihol niečo povedať ostatný už vedeli kam sa máme vybrať. A tak som sa spolu s Nyc a s ostatnými vydal smerom na sever. Potom jeden vlk povedal že je to zasnežená krajina tak to vyzeralo že ideme smerom k horám. Sám som bol zvedavý ako toto všetko dopadne. Pozrel som sa na Nyc či ide aj ona a pousmial som sa na ňu aby som ju upokojil a aby sa nebála. Nedovolím nikomu aby jej ublížil. Budem ju chrániť za každú cenu aj keby som mal prísť o život ale jej sa nesmie nič stať.

Pozrel som sa na Nyc a počúval som ju čo hovorila. Úplne som ju chápal. Nemohla to skúšať na niekom koho pozná. To mi bolo jasné. „Ja viem a myslím si že zohnať vlka ktorého nepoznáš nebude problém. A ja to úplne chápem takže môžeš byť pokojná.“ Pousmejem sa a jemne som ju olizol na nos. A až potom som si všimol že sme v lese. Tento len sa mi moc páčil. „Tak čo hovoríš na les?“ Opýtam sa jej a pousmejem sa. Lenže potom chcela aby som pokračoval a do mňa znova vošla nervozita. Prečo musím byť tak nervózny? Veď je to normálna vec a ja sa toho bojím ako keby mi šlo o život alebo ja neviem. Zhlboka som sa na dýchol a pozrel som sa Nyc do oči. Do jej krásne modrých oči ktoré ma tak hypnotizovali ako ešte nič na svete. Vtedy sa mi rozbúchalo srdce a ja som sa odhodlal jej to povedať. „Mám ťa rád Nyc. Dokonca viac než rád. Si tá najkrajšia vlčica akú som kedy stretol. Si veľmi milá a dobrá a priateľská a je s tebou sranda. U nikoho som nič také necítil ako cítim k tebe.“ Poviem a skloním hlavu lebo som sa trochu za to hanbil a navyše som nevedel ako zareaguje.
V tom sa mi v hlave ozval nejaký hlas a ja som si všimol že sme tu neni sami. “Zdravím vás.“ Videl som aj iných vlkov. Nevedel som čo sa deje ale rozhodne som tomu chcel prísť na koreň. Potom som sa s nejakým vlkom vydal odvážne vpred a obzeral som si krajinu. Chcel som zistiť čo sa to tu vlastne deje. Nešiel som ďaleko stále som sa držal v blízkosti Nyc lebo som videl že má strach.

//Pityas

"Aj tak ma to teší a veľmi." Pousmejem sa a potom sa pozriem sa prekvapene na ňu. "To ako vážne? A to si spravila chybu. Mala si to trénovať stále a potom by si s toho nevyšla." Usmejem sa ale rád ju to naučím. "Presne o to pôjde. Aspoň vidíme aký som učiteľ." Usmejem sa a potom sme pokračovali v ceste do lesa. Pri tom ako sme išli do lesa som čakal čo mi povie. A viac menej som toto čakal že povie. Ale som rád že nezmenila názor to ma veľmi tešilo. A najviac ma potešilo keď povedala že ma má rada a že je som mnou sranda a som fajn. "Ďakujem veľmi pekne. Ani nie ja len že ... len tak ma to zaujímalo." Poviem a pri tom som rozmýšľal či mám pokračovať v tom alebo nie. Ale teraz je zase vhodná doba na to. Nikto nás neotravuje a tak. "Vieš Nyc pýtam sa to preto lebo ... Odmlčím sa a začnem váhať či pokračovať alebo nie. Takýto nervózny som nikdy nebol a ani to nemám v povahe tak prečo som zrazu takýto? Že by to mala na svedomí Nyc že by ma zmenila? To hádam nie ale čo ak ano? Nie nemôžem sa kvôli vlčici zmeniť. Pri tomto všetkom som si ani nevšimol že sme sa ocitli v temnom lese.