Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Small (cez kvitnúcu lúku)

"To vážne? Takže som prvý ktorý ťa prekukol?" Opýtam sa prekvapene. Pretože toto ma vážne zaujalo. Takže aj ona je taká ako ja? Tak toto som teda nečakal že niekto tak milý ako Nyc môže byť tak prefíkaná ako ja. Ale aspoň viem na čom som. Pokrútim hlavou keď sa opýta či mi to nevadí. "Jasne že mi to nevadí. Keby mi to vadilo tak by som nenavrhol že ťa to naučím. A možno ťa prekuknem čo ty vieš?" Opýtam sa a žmurknem na ňu a pousmejem sa. Keď sme sa vydali smerom k lesu tak som sa zamyslel ale z myšlienok ma vytrhol jej hlas. "Super to som rád. To je pravda takže smer temný les." Poviem natešene a pokračujem ďalej. Hory sme prešli a ani sme sa nezastavovali a pokračovali sme rovno k lesu. Na moju otázku či sa jej môžem niečo opýtať tak súhlasila a ja som teraz začal banovať že som to začal. A preto sa zhlboka nadýchnem. Prvý krát som mal trému a chvíľu mi trvalo kým som sa odhodlal pokračovať v tom čom som začal. "Čo si o mne myslíš?" Opýtam sa jej a pozriem sa na ňu. Začal som takto a šiel som na to pomaly.

//Temný les

Musel som sa nad tým zasmiať že ešte nikoho nestretla kto by vedel prekuknúť druhých. "To vážne? Máš moje slovo že ťa to naučím. Budeš lepšia ako ja." Usmejem sa a žmurknem na ňu. Len teraz som začal váhať. Čo ak ju to naučím a ona ma prekukne a zistí pravdu? To by som nechcel. Musím to tak spraviť aby dokázala prekuknúť druhých ale nie mňa. Z myšlienok ma vytrhne jej hlas. Pozriem sa na ňu. "Dobre to som rád. Ja som chcel isť smerom k horám a potom do temného lesa. Raz som tam bol a moc sa mi tam páčilo. Síce neviem či sa ti tam bude páčiť ale keď nie tak môžeme odísť stačí povedať." Pousmejem sa a potom sa pomalým krokom vydám smerom k horám a pri tom rozmýšľam či jej to mám povedať alebo nie. Teraz je ideálny čas na to. Preto sa otočím na Nyc. "Nyc? Môžem sa niečo opýtať?" Opýtam sa a pomaly začínam ľutovať že som prehovoril.

//Pityas (cez kvitnúcu lúku)

Potešilo ma že aspoň v tomto mi verila. "Tak to som rád že mi veríš. Ako vidíš nestačilo. Ďakujem ale ak chceš byť nenápadná mohol by som ťa to naučiť aby som si toho ani ja nevšimol." Poviem a pozriem sa na ňu a pousmejem sa. "Ak by si navrhla čokoľvek tak by som pristúpil. A máš pravdu bola to skvelá zábava a rád si ju zopakujem." Pokojne by som si to zopakoval a zase by vyhrala ona čo by mi vôbec ale vôbec nevadilo. Ju by som pokojne nechal vyhrávať stále. A keď som videl ako zaborila nos do môjho kožucha tak som mal chuť sa jej to opýtať. Lenže než som sa stihol niečo opýtať prehovorila ona a opýtala sa ma či mám nejaké nápady alebo čo by sme mohli podniknúť. "To ma teší. Neviem mohli by sme pokračovať v cestovaní a v poznávaní ostrova čo ty na to?" Opýtam sa jej a vidím že teraz ešte neni vhodná doba sa to opýtať a tak to radšej nechám na inokedy. Potom sa postavím a poriadne sa ponaťahujem a poriadne otrepem aby som sa pripravil na ďalšiu cestu.

mohla by som to skusiť Dale

Nad tým čo povedala som sa musel zasmiať. Už som mal veľa skúseností a tak som ľahko dokázal prekuknúť každého vlka. "Prepáč ale všimol som si toho. V tomto som veľmi dobrý." Pousmejem sa a ako ospravedlnenie ju oliznem na nos. Nechcel som aby si to vyčítala alebo niečo podobné. Veď sa zas tak moc nestalo. Zamyslel som sa nad tým čo povedala a musel som prikývnuť. "To máš pravdu to by bolo divné a tá výhra by ťa asi tak netešila ako ťa teší teraz." Pousmejem sa a potom som sa zamyslel nad jednou vecou. Rád by som sa jej niečo opýtal ale nevedel som či môžem a ako by ona na to reagovala. Mal som s toho obavy. Našťastie ma z myšlienok vytrhla a tak som sa pozrel na ňu. "Aj ja som rád a veľmi a dúfam že je ešte veľa vecí o ktorých neviem a ktoré mi ukážeš." Usmejem sa a žmurknem na ňu. Teraz som si uvedomil že ju mám rád a že už nechcem byť bez nej ale neviem ako to cíti ona.

Pousmejem sa a prikývnem. "No dobre teda ako povieš." Myknem nad tým plecami a už to nechám tak. Ale bol som rád za to že mi neverila pretože som nevedel ako by zareagovala keby vedela pravdu. To by som pre ňu asi nebol priateľ ale nebezpečný vlk od ktorého by sa snažila újsť. Ale ona tomu neverila a to bolo najlepšie a tak som sa mohol venovať jej a plávaniu. Nevadilo mi že ma predbehla. Ja som mal v pláne ju nechať vyhrať. Ale náš závod dopadol tesne. Čo som zrovna nechcel. chcel som aby vyhrala ale nie takto že jej budem dýchať krk. Ale čo hlavné je že sme si to užili aspoň ja ano. Ona vyliezla prvá na breh a ja krátko po nej a tiež som sa otrepal. "Ďakujem za takúto pochvalu. Lebo si neplávala rýchlo ale pomaly tak to nebolo také ťažké." Pousmejem sa a štuchol som do nej nosom. Potom som so ľahol na breh a pokojne som odpočíval. "Bolo to úžasné. Nič krajšie som ešte nezažil. Rád si to zopakujem." Poviem natešene a teraz som vedel že by som vo vode vedel stráviť aj cely deň.

"Ja viem som hrozný v tomto." Pousmejem sa a prikývnem. "Viem nejde to hlavy ale je to tak. Mohol by som ti menovať vlkov ktorý ma nemajú radi." Povzdychnem si nad tým ale nič som si s toho nerobil. Bola to všetko minulosť a tú som neriešil. Keď ma Nyc ubezpečila že bude opatrná a že sa neutopí tak sa pousmejem. "To som rád." Poviem a pousmejem sa. Vedel som ale že pri tomto závode bude mať výhodu ona ale necháme sa prekvapiť ako to všetko dopadne. Potom keď sme boli na rovnakej úrovni tak začala odpočítavať. Pripravil som sa a keď povedal teraz tak som začal plávať. Keď som plával tak som si všimol že ona nikde neni a tak som spomalil a pozrel som sa kde je. A videl som že je stále na mieste. Chcel som sa jej opýtať čo sa deje ale v tom začala plávať a tak som sa znova pozrel pred seba a znova som začal plávať. Ale aj keď ona plávala strednou rýchlosťou tak ma dobehla. Pozrel som sa na ňu a nechal som sa predbehnúť. Predsa by to bola hanba ak by som ju nechal prehrať. A tak ona vyhrala a ja som doplával tesne za nou.

Prikývnem a pousmejem sa. "Ja viem ale to je už taký zvyk za každým poďakovať." Poviem a pousmejem sa nad tým. Potom som sa na ňu díval ako plávala do hĺbky. "Buď opatrná nie že sa utopíš." Zavolám na ňu aby si dávala pozor aj keď viem že si bude dávať isto pozor. Pousmejem sa a pri tom som sám plával vo vode ktorá bola vynikajúca a osviežujúca. Takto som sa nikdy nekúpal ako teraz. Vždy som sa vody iba napil a to bolo všetko takže toto bolo moje prvé kúpanie. A preto keď sa ma opýtala na to či nedáme závod tak som sa zamyslel nad tým. Nevedel som či je to dobrý nápad keďže toto bolo moje prvé kúpanie. Ale zase na druhej strane nechcem sklamať Nyc a tak som prikývol. "Dobre teda. Dajme závod ale ber na mňa ohľad. Vo vode som prvý krát." Poviem a pousmejem sa. Možno mi to nebude veriť ale to mi nevadí. Veď nakoniec uvidí to sama. "Kto to odpočíta?" Opýtam sa jej a pripravil som sa.

Všimol som si ako sa na mňa díva a bolo to roztomile. Je pravda že sa mi Nyc páčila. dlho som nevidel tak krásnu vlčicu ako bola ona. A navyše bola veľmi milá a priateľská. "Nemusíš za toto ďakovať." Pousmejem sa a keď som ju olizol tak som si všimol jej široký úsmev a iskričky v očiach. Podľa toho som usúdil že sa jej to páčilo a vyzerala veľmi krásne keď sa usmievala a mala iskričky v očiach. Vedel som si ju predstaviť ako moju partnerku ale na to je ešte skoro. A navyše som nevedel či by ona chcela mňa za partnera takže toto nechám zatiaľ tak. Potom si namočila laby do vody a ja som sa na ňu díval a pri tom sa ma opýtala na plávanie a povedala že voda je na kúpanie tak akurát. "Prečo nie? Už som sa dlho nekúpal." Pousmejem sa a ona už bola vo vode a tak aby som nebol pozadu tak som aj ja vošiel do vody. A mala pravdu. Voda bola príjemná a tak som začal plávať. "Mala si pravdu. Je to príjemné." Pousmejem sa a pozriem sa na ňu.

Pousmejem sa a pyšne som prikývol. "Jasne že som vyhral. Nie som predsa žiadna padavka." Poviem a zodvihnem trochu namyslene nos ale potom sa začnem smiať. Keď ale Nyc začne hovoriť tak sa prestanem smiať a počúvam ju. A celkom ma prekvapilo ako krásne hovorila o mne a keby sa dalo tak by som sa pri tých slovách aj červenal. "Ďakujem že som tvoj kamarát. Ty si prvá vlčica ktorá takto krásne o mne hovori. Ja si toho moc vážim a netreba už nič dodať. Hádam už len ďakujem." Pousmejem sa a potom ju oliznem na nos. Nyc bola krásna vlčica ktorá si nezaslúžila aby som jej ublížil. Ju budem chrániť a nedovolím nikomu aby jej ublížil. Potom som sa na ňu díval ako s labou skúšala vodu. "Aká je voda? Ako chceš ty ale ja by som sa tu chvíľu zdržal. Je tu krásne a ostrov nám nikam neujde. Takže na preskúmanie ostrova máme veľa času takže ak sa náhliť?" Opýtam sa a pousmejem sa.

Musel som sa nad tým zasmiať keď povedala že je to po hrdinskom boji s medveďom. Tiež by to tak bolo. „Asi ťa sklamem ale neni to po boji s medveďom ale s jedným vlkom.“ Poviem a potom ma prekvapilo to čo povedala že už si na mňa názor spravila. „To či mi budeš veriť alebo nie to už nechám na tebe. A môžem sa opýtať aký je tvoj názor na mňa?“ Opýtam sa a bol som rád že je jej jedno čo som robil v minulosti. Presne tak bola to minulosť a na tú sa každý snaží zabudnúť a myslí len na prítomnosť a na budúcnosť. Potom len prikývnem a pousmejem sa. „Dobre.“ Poviem a potom sa pozriem na ňu. „To bude super lebo ja veľmi ľahko zabúdam.“ Zasmejem sa nad tým a potom sa pozriem na vodu presne tak ako povedala a snažím si predstaviť tú svätožiaru. „Musím povedať že by som s ňou vyzeral veľmi pekne a možno by mi ju všetci závideli.“ Pousmejem sa a potom si sadnem a spokojne vzdychnem. „Je to krásne čo ty na to?“ Opýtam sa jej a pozriem sa na ňu. S ňou mi bolo vážne dobre a cítil som sa príjemne s ňou. A bol som rád že sa nedíva na minulosť ale na prítomnosť a na to aký som teraz a nie aký som bol kedysi dávno. Možno by som si s ňou vedel predstaviť aj spoločný život ale to je ešte všetko vo hviezdach.

Ani som sa nedivil že si ma nevie predstaviť ako zlého. Veď od prvej chvíle čo sme sa stretli tak som bol milý. „To ti verím ale vedel by som ti rozprávať čo som spravil. Prečo si myslíš že mám tu jazvu cez oko?“ Opýtam sa a žmurknem na ňu s okom kde som mal jazvu. To by jej mohol trochu napovedať o tom aký som bol v minulosti. „Ale mám za čo. A spravila si to že si mi ukázala že život vie byť aj krásny a s tebou je viac než krásny.“ Pousmejem sa a potom som prikývol. „Súhlasím s tebou. Len či na to nezabudneme? Ale hádam nie veď ak ju budem mať tak to si všimneš a spomenieme si na to.“ Pousmejem sa a potom som ju počúval a snažil som si vybaviť ako by som asi tak vyzeral ak by som ju mal. „Ja si to vôbec neviem predstaviť. Ale dúfam že niekto tam hore sa nado mnou zľutuje a vyčaruje mi jednu svätožiaru.“ Poviem a pozriem sa na oblohu. Síce som neveril že by niečo ako bohovia alebo anjeli exitovali ale jeden nikdy nevie. A ak mám získať svätožiaru tak jedine z nebies.

prihlasujem Dail ta je chudinka niekde zabudnutá a tak ju chcem oživiť :D

Vzdychnem si a prikývnem. "Bohužiaľ je to tak. Pred tým než som sem prišiel tak som zlý a preto som nemal žiadnych kamarátov. A potom si prišla ty a všetko si zmenila. Za to som ti vďačný." Pousmejem sa a oliznem ju na nos ako poďakovanie. "Tak to je dobre že nevieš." Poviem natešeným hlasom. Potom sa pozriem na ňu a mala pravdu v tomto. "To máš pravdu ale my dvaja nemáme rozdielne názory tak to bude asi ťažké." Usmejem sa a štuchnem do nej a potom som videl ako si ma obzerá. A celkom ma prekvapí keď povie že si ma vie predstaviť so svatožiarov na hlave. "To vážne? A ako by som vyzeral ak by som ju mal? To je dobrý nápad ale ako? Pochybujem že sa dá len tak získať. Ale možno vlčí bohovia spravia výnimku a niečo malé mi dajú na hlave." Poviem a zamyslím sa nad tým a nebolo by to zlé ale nikto nevie či by to bohovia spravili.

všetko pripísať Daleovi on ešte nič nemá :D a 16% rozdeliť takto
Síla 3
Vytrvalot 3
Rychlost 3
Obratnost 3
Schopnost lovu 4