Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Prikývnem. "Aj mne sa to páči. Pekné meno pre krásnu vlčicu." Pousmejem sa a všímal som si že už sa pomaly uvoľnila a už ani tak moc nerieši moje chovanie. Teraz by som mohol spraviť to že ju využijem a nejako jej ublížim. Lenže ako sa tak na ňu dívam tak som začal o tom pochybovať. Ako by som mohol ublížiť niekomu tak milému a krásnemu? A preto som zatiaľ od toho upustil a pousmial som sa. Toto je druhá vlčica ktorej nechcem ublížiť. "Jasné že mám pravdu. Čo si o mne myslíš?" Opýtam sa a zasmejem sa. "Tak vidíš nie som jediný." Pousmejem sa a potom ma prekvapí keď do mňa štuchne. Tak toto som teda od nej nečakal. "Predstav si že ano. A čo keď neviem? Ja viem a preto by som si to u teba nedovolil. Ty moja krásna vlčica." Pousmejem sa a na chvíľu sa jej zadívam do očí. Nebolo to na dlho a hneď som odvrátil pohľad. "To je dobre. On by to aj tak nepochopil." Zasmejem sa nad tým. Ešte šťastie že ja som nebol hlúpy a vždy som všetkému rozumel. Potom hovorila o lúke a ja som ju len počúval. "Aha takže to tu moc nepoznáš čo? Ale v tomto máš pravdu veľa miest sú tu podobné. Takže ak chceš môžeme si tú lúku poobzerať spolu. Čo ty na to?" Opýtam sa jej a pozriem sa na ňu a pousmejem sa.

"Ja viem." Pousmejem sa a potom prikývnem. Vedel som že nechce aby som jej hovoril krásavica. Veď už mi to na začiatku povedala a tak som sa na chvíľu zamyslel nad tým ako jej budem hovoriť. A napadlo ma iba jedno meno. "Dobre teda budem ťa volať Nyc to sa mi veľmi páči." Pousmejem sa a potom sa pozriem na ňu keď som sa smial ale všimol som si že aj jej cukajú kútiky úst. "Ale no hádam si sa len neurazila. A predstav si že sa nehanbím." Usmejem sa a štuchnem do nej. Potom sa pozriem prekvapene na ňu. "Prečo ju vynecháš?" Opýtam sa a pousmejem sa a potom prikývnem. Keď sme už boli na tej lúke tak som sa obzeral okolo seba a aj Nyc so mnou súhlasila že je tu nádherne. "Si tu prvý krát alebo si tu už bola?" Opýtam sa a potom sa pozriem na ňu.

//Common Forest

"To máš pravdu. A preto je dobré že máme mená." Pousmejem sa a prikývnem. "Dobre ale ešte nad tým porozmýšľam ako ťa budem volať keďže nechceš aby som ťa volal kráska." Poviem a keď začne hovoriť o tom ako by niečo vysvetľovala debilovi tak sa zasmejem. "Tak to by som chcel vidieť." Poviem so smiechom. Tá predstava bola smiešna a ak by som to videl na vlastné oči tak by to bolo ešte vtipnejšie ako je predstava. Potom len prikývnem keď povie že nad tým môžeme len špekulovať. "Presne tak nikto nie je dokonalý. Každý ma nejaké chyby ale na tebe som žiadne nenašiel. Možno to bude tým že ťa ešte tak dobre nepoznám." Pousmejem sa a žmurknem na ňu. A potom sme pokračovali na lúku. Keď sme tam prišli tak som bol prekvapený koľko kvetov tu je. Keďže som tu ešte nebol tak preto som bol prekvapený ale musel som povedať že to tu vyzeralo pekne. "Je tu nádherne. Ešte som nevidel toľko kvetov pokope ako tu." Pousmejem sa a obzeral som sa okolo seba a díval som sa na tie kvety.

"Tak to je super že už potom normálne." Pousmejem sa a zamyslím sa nad tým. "A čo keby som ti tak hovoril?" Opýtam sa a pozriem sa na ňu a pousmejem sa. "A ja som rád že nie som žiadny debil. Ale bolo by zaujímavé sledovať ako sa mu snažíš niečo vysvetliť." Zasmejem sa nad tým lebo tá predstava bola vtipná. Potom prišla reč na myšlienky a tak som ju počúval a mala celkom pravdu. "Možno by sa to dalo nejako vypnúť aby si to nemusela počúvať." Poviem zamyslene ale aj tak som bol rád že to nevie. "To je pravda. Vedela by si o nich všetko a možno by sa ti niektoré veci ani nepáčili." Pousmejem sa a vydýchnem si. Lebo ak by vedela čo si myslím tak by tu už dávno nebola. Keď som sa ale opýta kam pôjdeme a ona súhlasila tak som prikývol. "Dobre tak poďme." Poviem a potom sa pomalým krokom vydal smerom na kvitnúcu lúku.

//Kvitnúca lúka

Opýtam sa a kývnem smerom k tým kvetom.

"Jasné chápem ale aj tak je to divné. To by bolo divné a keď ste sa už poznali tak už ste sa volali normálne či?"/b] Opýtam sa a pozriem sa na ňu a potom pokrútim hlavou nad tým keď povie že to bola urážka. "Tak to ano. Niky sa mi veľmi páči a celkom sa ti to aj hodí." Pousmejem sa a prikývnem. "Ano viem. A čo sa týka lovu tak tam je to celkom pochopiteľné. Ano vysvetľuješ to veľmi dobre. Pochopil by tomu aj úplný debil." Zasmejem sa a potom sa pozriem na ňu keď povie že by sa jej páčilo keby čítala myšlienky. No neviem či by to bolo dobré. Potom by vedela čo som zač a čo robím a to by nebolo dobré. Radšej nech ich nečíta a ja môžem byť pokojný že moje tajomstvá ostanú iba v mojej hlave a nikto o nich nebude vedieť. "To verím ale nebolo by to blbé kebyže vieš o všetkom čo si zvieratá myslia?" Opýtam sa a potom si povzdychnem si. "Tak hádam sa niekam dostaneme." Pousmejem sa a keď sme pokračovali v ceste tak som v diaľke videl miesto kde bolo veľa kvetov. "Čo tam?"

"Tak pre mňa je to zaujímavé." Pousmejem sa a potom som počúval to čo hovorila. A bol som prekvapený ako sa oslovovali. Ja by som nikdy nikoho neoslovoval. Hej ty s čiernym uchom. "A to vám nevadilo keď vás takto oslovovali?" Opýtam sa a pozriem sa na ňu. "Mne osobne by takéto oslovenie vadilo. To mi príde ako urážka. A prečo ti hovorili tak škaredo? Počkaj chceš povedať že ak by som niekomu kto je vyššie postavený povedal. Hej ty s čiernym uchom tak by to bola urážka?" Znova sa opýtam a sledoval som ju. "A čo že ste boli veľká svorka? Takéto oslovovanie sa mi nepáči. A to in nebolo blbé takto oslovovať cudzie vĺčatá?" Opýtam sa a bol som šokovaný s toho čo som sa dozvedel. Ako sa mohli takto oslovovať veď to nemá žiadnu úroveň nič. A tak som si len povzdychol. Bolo to ich rozhodnutie a ja som s tým nič nespravil. A preto som sa venoval ceste. Keď povie že nečíta tak sa pousmejem. "To som rád." Pousmejem sa a potom sa pozriem prekvapene na ňu. "Čože? Takže sa nemám spoliehať na teba? Aha takže ani ty nevieš kam ideme?" Opýtam sa jej a pokračoval som ďalej v ceste. Bolo pred nami veľa možností kam ísť. Stačilo len vybrať ten správny smer.

Prikývnem a pousmejem sa. "Ano vážne a mne sa to veľmi páčilo že sme sa takto oslovovali a preto to používam na všetky vlčice ktoré stretnem. Ale ak ti to vadí tak s tým prestanem." Mňa zase prekvapilo to keď povedala že sa oslovovalo podľa farby srsti. "Tak to muselo byť zaujímavé keď ste sa oslovovali podľa farby srsti. A môžem sa opýtať ako oslovovali teba?" Opýtam sa jej. Celkom ma to zaujímalo či aj ju volali podľa srsti alebo normálne. Potom začala hovoriť o tom na čo je dobrá jej srsť. A hneď som sa snažil predstaviť ako by to vyzeralo na snehu o ktorom zrovna hovorila. "Keďže som ťa ešte na snehu nevidel tak neviem povedať. Ale dúfam že sa mi to niekedy podarí a ja ťa uvidím v tom snehu. A možno ťa aj neuvidím lebo s ním budeš vplývať. A ty budeš neviditeľná. Ale myslím si že by ťa prezradili tie hnede bodky čo máš na sebe." Pousmejem sa a prikývnem keď povie že sa da na tom nájsť aj niečo pozitívneho. "Možno máš pravdu ale ja som sa naučil využívať aj tú moju bielu časť na schovávanie. Aj keď na teba to nemá." Zasmejem sa a pozriem sa na ňu. "Nemusíš ďakovať." Poviem a celkom ma prekvapilo keď povedala že je celkom zvedavá kam dojdeme. "Ty mi čítaš myšlienky alebo čo?" Opýtam sa a zasmejem sa. "Ja sa spolieham tak trochu na tebe keďže si tu dlhšie ako ja a poznáš to tu lepšie ako ja. Takže ja idem tam kde ty." Poviem a potom som pokračoval v ceste.

Ostanem prekvapený keď to povie. "Divné? U nás vo svorke sme sa takto oslovovali normálne. Ale ako vidím tak nie všade je to tak ako to bolo u nás." Pousmejem sa a potom nad tým myknem plecami. Musím si zvyknúť že tu sa takéto oslovovanie nepoužíva. Aj keď ja ho rád používam. Keď povie že mi bude veriť tak prikývnem a pousmejem sa. "Tak to som rád že mi budeš veriť." Potom bolo ticho a kráčali sme ďalej po lese a obaja sme si ho obzerali. Už som sa chystal že niečo poviem keď v tom prehovorila. Pozriem sa na ňu a počúval som ju o čom hovorí. "Celkom ťa aj chápem že čo sa týka schovávania tak v tom máš problém. Ale vždy sa to dá využiť vo svoj prospech. Poviem ti ale že ani tá hnedá čo mám ja tak nie je výhra." Pousmejem sa obaja sme mali svoje výhody aj nevýhody čo sa týkalo srstí. "Ja viem a chápem tomu. Ale aj táto srsť ti pasuje." Pousmejem sa a potom som sa poobzeral okolo seba. Dúfal som že ona vie kam ideme.

Síce som nevedel o čo sa snaží ale bolo to roztomilé to sledovať na nej. A keď povedala aby som jej nehovoril krásavica kvôli tomu že sa sotva poznáme tak sa zahrám na smutného. "Ja viem že sa sotva poznáme ale prečo ti tak nesmiem hovoriť? To ti to tak vadí alebo čo?" Opýtam sa smutným tónom a na chvíľu skloním hlavu a vzdychnem si. Potom keď povie o tom že ma za debila považovať nebude tak zodvihnem hlavu a pozriem sa na ňu a pousmejem sa. "Tak to som veľmi rád. Pretože toto sa mi stalo prvý krát." Poviem a pousmejem sa a trochu som sa hanbil za to že sa mi to stalo ale ako povedala to sa môže stať každému takže by som s toho nemal robiť takú veľkú vedu a nechať to tak. Veď jej to nevadí tak prečo to stále riešiť? A tak som to teda nechal tak a pokračovali sme v ceste po lese. Ani som nevedel kam vlastne ideme tak trochu som sa spoliehal na Nyc že vie kam ideme. Keď povedala že na slnko má zlú farbu tak si ju poobzerám. "A čo je na nej zlé? Veď okrem tých hnedých bodieď a tých pruhov tak to by ti nemalo tak vadiť. Biela a bledošedá skôr odrádza slnko ako tmavá. Na mňa keď zasvieti slnko tak idem uhorieť čo je mi také horko a to len kvôli tomu že mám tmavú srsť. Takže ty by si mala byť rada že si viac menej biela." Pousmejem sa a ani si neuvedomím že sa na mňa díva ale mne by to ani nevadilo. Pokojne nech sa díva.

Neuniklo mi to že si les obzerá. A vyzeralo to tak že ani ona tu nebola. Takže sme tu boli prvý krát čo bolo dobré. Keď som počul ako niečo hovorí tak som sa pozrel na ňu a venoval som jej pozornosť. Pousmejem sa keď povie že sa nič nedeje. "To som poctený krásavica." Pousmejem sa a prikývnem. "To máš pravdu ale mne by sa to nemalo stávať. Potom vyzerám ako debil." Zasmial som sa nad tým a potom som pokračoval ďalej v ceste a obzeral som si les ktorý sa mi moc páčil. A isto by som si tu vedel predstaviť žiť. "To nevadí." Poviem keď povie že si to už nepamätá. A keď sa ma opýta či to nebol náhodou Zauberwald tak pokrútim hlavou. "Síce som ten les o ktorom hovoríš nevidel ale myslím si že to nie je on. Tento nie je na východe. Tento je skôr na juh alebo západ. Presne neviem. A ten Zauberwald vyzerá ako vlastne?" Opýtam sa jej a sledoval som ju. Vedel som že to nie je les o ktorom hovorím ja. Ten les o ktorom hovorím ja bol tmavý a vyzeral strašidelne ale rád by som videl ten Zauberwald o ktorom hovorí. Potom si ju poobzerám a mala pravdu jej svetlá srsť v tme veľmi dobre svietila. Vyzerala ako svetielko ktoré vám svieti na cestu aby ste sa nestratili. "Ani mne nevadí tma. A ako sa tak dívam tak máš pravdu. To je potom dosť ťažké sa niekam schovať keď takto svietiš ako nejaké slnko." Poviem so smiechom a pokračoval som ďalej v ceste. Celkom ma prekvapilo že som nebol vôbec unavený.

Prikývnem a pousmejem sa. "Jasné že mám pravdu. A nie si jediná ja tiež nepoznám nikoho takého." Poviem a pokračoval som ďalej v ceste. Viem možno mi niektoré veci nedochádzali ale to bolo tým že som sa s nikým takto dlho nebavil a preto neviem ako reagovať na veci ktoré hovorí. Za chvíľu si bude o mne myslieť že som padnutý na hlavu alebo niečo také. Ale dúfal som že aj keby si to myslela tak si to po chvíľke prestane myslieť a bude ma brať ako normálneho vlka. Aj keď teraz sa tak nechovám. Keď začala hovoriť tak som sa pozrel na ňu a pousmial som sa. "To som rád. Ano viem že si to hovorila. Ja som to len asi blbo pochopil." Poviem trochu zahanbene a skloním hlavu a keby sa dalo tak by som sa od hanby červenal. A toto sa mi veru nestáva aby som sa ja za niečo hanbil ale Nyc mala taký vplyv na mňa že som sa hanbil a červenal som sa. Neviem ako dlho mi to trvalo kým som sa trochu s toho spamätal a pozrel som sa na ňu. Povedala že tu nebola a ak ano to tadiaľťo len prebehla. "Ja som tu nebol vôbec takže si na tom lepšie ako ja." Pousmejem sa a prikývnem keď povie že je tu pekne. "Aj ja ale radšej mám kde je tma. Nedávno som bol v jednom lese ktorý bol úplne tmavý a vôbec tam nesvietilo slnko a nebolo tam nič vidieť. Ten les sa mi moc páčil. Ale aj tento je pekný." Pousmejem sa a tiež som sa pozrel na oblohu a uvidel som hviezdy a mesiac. Bol to nádherný pohľad taký ... ani som to nevedel opísať aký bol ten pohľad.

//Pityas

"Dobre vedieť." Poviem a prikývnem. Toto by sa mi mohlo niekedy hodiť. Potom ma to celkom zaujalo keď hovorila o sezónnom vegetariánovi a neudržal som sa a začal som sa smiať. "Tak to by vyzeralo. Cez jar a leto trávu a rastliny a cez zimu zver ktorú mu ulovia. Ako nič v zlom ale toto je dobrý vtip a neviem si to ani predstaviť." Poviem so smiechom. Vôbec som si to nevedel predstaviť že by sa niekto takto živil. Keďže som sa v rastlinách nevyznal tak mi vysvetľovala ako ktorá rastlina vyzerá. A aj keď som sa v rastlinách nevyznal tak žihľavu som poznal veľmi dobre. Neraz sa mi stalo že som sa jej dotkol a potom ma pálilo celé telo a mal som čo robiť aby to prestalo. "Ano žihľavu poznám a veľmi dobre. A nemám ju rád." Poviem so smiechom. Veď kto by už len žihľavu mal rád? Myslím si že asi nikto. "Tak to je mi moc ľúto." Poviem ironicky a potom sa pozriem na ňu. "Chceš povedať že ja som jedna s tých vecí čo ťa vyrušuje?" Opýtam sa a prekvapene som sa na ňu díval. Ak som ju otravoval tak to mala povedať ale keď som videla ako sa tvári tak som len pokrútil hlavou a pousmejem sa. "Tak teraz si ma dostala." Poviem so smiechom. "Som rád že sa ti to páči. A tu som ešte nebol takže to tu nepoznám a čo ty? Bola si tu už?" Opýtam sa a keď išla vedľa mňa tak som sa poobzeral okolo seba. Vyzeralo to že sme v krásnom lese. A na moje prekvapenie sa mi tu moc páčilo. "Neviem ako tebe ale mne sa tu veľmi páči." Pousmejem sa a obzerám si ten krásny les v ktorom sme boli.

Zamyslím sa nad tým a prikývnem. "To je pravda v zime by si asi umrela od hladu keďže v tedy nič nerastie. Ani mne tráva nechutí ale niekedy je dobrá na pretrávenie." Pousmejem sa a potom som pohľad znova venoval jej. Už som mal niečo rozmyslené ale uvidíme kam sa nakoniec dostaneme. "Súhlasím s tebou ani ja by som nechcel byť vegetariánom ale myslím si že by sa nejaký vlk našiel čo je vegetariánom. Ja z jem s povinnosti iba trávu a nič iné. Takže ani neviem o akej rastline teraz hovoríš." A keď mi začne hovoriť o tom že sa o to snažila ale niečo jej do toho prišlo tak sa zasmejem. "Tak to museli byť hrozné veci keď ti nedovolili spoznať ostrov a vždy ťa od toho odtrhli." Poviem so smiechom a potom prikývnem. "Aj ja som rád že pôjdeme spolu a že si to neodmietla." Pousmejem sa. Vážne som bol rád že pôjdeme na prieskum ostrova. Potom keď začala hovoriť odkadiaľ prišla tak som sa pozrel na to miesto odkadiaľ prišla a mykol som plecami a potom mi ukázala čo je u nej za nosom. "Dobre teda tak začnem odtadiaľ a potom sa uvidí kam budeme pokračovať." Poviem a pousmejem sa. Potom som sa vydal smerom ktorým ukázala. A išiel som pomaly aby ma mohla dobehnúť keby niečo.

//Common Forest

Uvedomím si že má pravdu. Pretože ak by nevedela loviť tak by umrela ale čo ak jej niekto lovil a nosil jedlo? Aj to sa mohlo stať. Ale veril som jej že vie loviť. A keď povie že by sa stala vegetariánom tak sa pozriem na ňu prekvapene. Chcel som na to zareagovať ale ubezpečila ma že nie je. Preto som si vydýchol. "Úprimne som rád že nie si vegetariánom." Pousmejem sa a vážne som bol rád. "A chceš mi povedať že ty si sa za ten rok nesnažila?" Opýtam sa a zasmejem sa nad tým. Veď za rok by som prešiel polku ostrova ak nie celý. Ale najviac ma aj tak potešilo keď súhlasila s tým že by sme mohli ísť preskúmať ostrov. Od radosti som až vyskočil a tešil som sa ako malé vĺča ktoré dostalo kosť na hranie. "Som rád že si súhlasila." Pousmejem sa a keď sa opýta kam chcem vyraziť najskôr že je tu veľa zaujímavých miest tak sa zamyslím. Lenže som to tu nepoznal a tak som nevedel kam ísť. "Poďme rovno za nosom. Mám rád keď nie je stanovený cieľ cesty. Je to zaujímavé lebo nikto nevie kam sa dostaneme." Pousmejem sa a už som stál na nohách a obzeral som sa okolo seba a hľadal smer ktorým vyrazíme.