Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Musel som sa usmiať nad tým. "Miel verím že sa nestratíš a keby ano tak podľa mňa si taká šikovná že nájdeš cestu domov sama." Pochválim ju a oliznem ju. Na jej otázku že si pôjdeme odpočinúť tak som prikývol. "Jasné nazbierame energiu a potom vyrazíme na výlet." Sľúbil som jej a bol som rád že aj Miel chcela ísť so mnou na výlet.
Potom som sa pozrela na Nyci a prikývol. "Dobre tak ho odnesieme do úkrytu a bude odložené na neskôr." Poviem a potešilo ma to aspoň máme na chvíľu postarané o jedlo. Potom Nyci vysvetlila Nicovi čo to má a ja som sa len usmial. "Nico neboj sa isto budeš niečo hľadať. Napríklad môžeš potom hľadať nejakú korisť alebo sa môžeme zahrať na schovávačku." Usmial som sa a potom som zobral jedlo a vydal som sa domov.

//Úkryt (cez Les Alf)

Miel na mňa začala chrliť všetko čo zažila a ja som len počúval a usmieval som sa. Bolo pekné počúvať čo všetko zažili. "Aj ja vás rád vidím. A som šťastný že som zase s vami. Tak to je super keď si si našla priateľov a máš sa s kým hrať." Bol som rád že všetky moje deti mali niekoho s kým sa dalo hrať.
Potom som sa pozrel na Nyci a počúval som. "Tak to máme šťastie na seba. Ano aj ja som sa vydal domov aj s jedlom aby sme mali čo jesť." Kývnem na mäso ktoré ležalo na zemi. "Ano povedal som im to ale ona a Echo chceli ísť do svorky tak neviem kedy prídu domov ale môžem ťa ubezpečiť že Scall je v poriadku a v bezpečí. Nemusíme sa o ňu báť." Usmial som sa a potom som sa pozrel na Nica ktorý pribehol hneď po mne a usmial som sa na neho. Som rád že tam neostal ale že prišiel za nami.

//Irisin ráj

Prišiel som na lúku kde som uvidel Nyci aj s dcérou. Potešil som sa a hneď som sa rozbehol za nimi. Bol som šťastný že ich znova vidím. Pustil som jedlo na zem. Super aspoň mi pomôžu dostať jedlo domov. "Ahojte." Pozdravím ich a obe som objal a poolizoval som ich. "Mám pre teba dobrú správu. Našiel som Scall. Je živá a zdravá. Teraz je na pláži s nejakým vlkov ktorého učí ako prežiť." V skratke som im povedal to podstatné a potom som si ich znova poobzeral. Musel som sa na nich stále dívať lebo sa mi to zdalo ako večnosť čo som ich nevidel. Od teraz budem len s nimi. Už ich nikdy neopustím aj keby sa stalo neviem čo. Budem tu stále. "Kam máte namierené?" Opýtal som sa ich a stále som sa na nich díval.

//ovocný lesík

To som aj ja dúfal nechcel som to. Chcel som aby boli ako je Scall. "Uvidíme." Poviem a je pravda že som ju dlho nevidela a tak neviem aká vlastne je. Ale hádam budem mať to šťastie a spoznám ju. Ale veril som že aj Nico sa zmení a bude viac aktívny ako len takto. Povzdychnem si.
Potom keď sa Scall so mnou rozlúčila tak som sa len smutne na ňu pozrel. "Jasné pozdravím ju. A prosím vráť sa čoskoro domov." Poprosím ju a potom som ju olízol a pomalým krokom som sa vydal preč. Ešte som sa pozrel či Nico ide so mnou alebo tu ostane so Scall a s Echom. Potom som pokračoval v ceste.

//Sokolí zrak

Len som prikývol keď povedala že nechce. Čo iné som mal s ňou robiť? Už mala svoj rozum a ten sa zmeniť nedal a tak som to teda musel rešpektovať. "Dobre ako povieš." Povzdychnem si a potom som sa pozrel na Nica. "To máš pravdu. A to som si myslel že keď je to môj jediný syn tak bude ako ja ale ako vidím mýlil som sa. Za to ty si dokonalá a úžasná čo viac si môžem priať? Som rád že mám aspoň teba." Oliznem ju a pousmejem sa.
Potom keď povedala že ma kúsok odprevadí tak ma to potešilo. "Budem rád." Poviem a potom som zobral jedlo aj Nica a išiel som s ňou. Bol som rád že aj ona si zobrala kúsok mäsa aspoň to nebude také náročné a ako som videl aj Echo zobral trochu jedla. A tak som sa len usmial a išiel som.

//Irisin ráj

Povzdychnem si lebo po tom čo sa stalo sa o ňu už budem báť stále. "To sa nedá. Si moja dcéra a vždy sa o teba budem báť." Poviem smutne a obtriem sa o ňu a oliznem ju. "A musí to byť teraz hneď? Nemôžeš mu to nájsť neskôr?" Opýtam sa lebo som veľmi chcel aby šla so mnou za rodinou. Chcel som aby ju videli že je zdravá a v poriadku.
Čo sa týkalo Nica tak ma to štvalo. Nič ho nezobudilo. "Dobre teda ako povieš." Povzdychnem si a už som nevedel čo si o tom všetkom mám myslieť. "To by bolo super lebo toto spiace vĺča ma už hnevá." Poviem trochu nahnevane a zavrčím mu do ucha ale nič sa nestalo. Len som pokrútil hlavou a potom som natrhal mäso na kusy a niektoré som zahrabal a niektoré som zobral aj s Nicom a pozrel som sa na Scall a Echa.

Scall mi navrhla verziu ktorá sa mi celkom páčila. "Dobre to by šlo. A zbytok tu môžeme zahrabať aby sme tu niečo mali v zásobe ak by nám došlo." Prišlo mi zbytočné tu necháva zvyšky pre iné zvieratá. Prečo si to neschovať na neskôr a na horšie časy? Jeden nikdy nevie čo sa môže stať.
To by som bol rád ak by som narazil na Nyci už mi chýbala ako aj moja ďalšia dcéra. Tak to aby som sa čo najrýchlejšie vybral smerom domov. Ale čo Scall? Nechcem ju nechávať samú. Ledva som ju našiel a to ju mám zase opustiť? Nechcel som sa s ňou lúčiť. "Nechcete ísť so mnou?" Opýtal som sa ich a potom som sa pozrel na spiaceho Nica. Ako zobrať jeho? Niekto mi ho bude musieť naložiť na chrbát. Nenechám ho predsa tu. Zase by si myslel že sme ho opustili. "Ale čo s Nicom?" Opýtal som sa.

Súhlasil som s ňou. Toto mäso by nám malo vystačiť na dosť dlho. Teraz som ale vedel že mám spoločníkov na lov. Od teraz už nebudem musieť loviť sám. Scall bola skvelá a Echo sa rýchlo učil. "To máš pravdu." Usmial som sa a mal som čo robiť aby som vymyslel ako dopraviť korisť domov. "Rád by som ale neviem čo s tým mäsom. Ako ho tam dostaneš? Nevieš mi poradiť?" Opýtal som sa oboch. Možno jeden z nich bude vedieť ako dostať korisť domov.
Pozrel som sa na Nica ktorý stále spal. Úprimne ma to nebavilo že stále spal. Hnevalo ma to. Bol to môj jediný syn a miesto toho aby bol aktívny tak stále spal. Mal som chuť mu niečo povedať keď sa zobudí. Potichu som zavrčal a štuchol som do neho nosom v snahe ho zobudiť ale nič sa nestalo.

Bol som vážne na nich hrdý. Zvládli to sami bez mojej pomoci. Usmial som sa. "Ano boli ste skveli obaja." Prišiel som k ním a Scall som začal čistiť od krvi. Ona si to zaslúžila po takom náročnom výkone a teraz sa môžeme všetci najesť. Keď som ju očistil pozrel som sa na jeleňa. "Teraz sa môžeme najesť." Poviem a nechal som ich nech sa najedia ako prvý. Ja si toľko počkám.
Echo bol natešený že to zvládol a že už vedel ako tak loviť. Teraz sa zvládne postarať sám o seba. Potom si odhryzol mäso a začala jesť. Dale len stál a sledoval ich ako jedia. Keď sa najedli tak sa pustil aj on do jedenia. Bolo to veľmi chutné a mladé mäso. Takéto niečo už dlho nejedol. Len potom rozmýšľal ako korisť presunú domov. Vedel že tak dlhú cestu nezvládne. Tak to budu musieť spraviť inak ale ako?

Keď som videl čo sa deje tak som chcel ísť pomôcť ale nikto nevolal o pomoc a tak som ostal na mieste a sledoval som situáciu. Obaja si viedli veľmi dobre. Ale keď som videl ako jeleň vyhodil Scall do vzduchu hneď som sa rozbehol k nej aby som jej pomohol ale na moje prekvapenie sa jej nič nestalo a znova zaútočila na jeleňa. Šikovný sú obaja.
Echo sa stále držal jeleňa a cítil ako mu tečie krv do úst. Pousmial sa keď pomaly cítil ako jeleňovi ubúdajú sily. Držal sa ho pevne takže ani nevidel čo sa deje so Scall. Keby to videl tak by jej pomohol ale on bol tak zaujatý že nevnímal nič. Jeleňovi tiekla krv s krku aj z nohy takže nebude dlho trvať a za chvíľu bude po ňom. Echo to cítil a tak sa ešte vyše zahryzol aby spôsobil čo najväčšie zranenie a aby jeleň čo najrýchlejšie vykrvácal. Netrvalo dlho a jeleň pomaly začal padať na zem. Až na koniec spadol na zem a zomieral.

Sledoval som ich ako im to pôjde. Musel som sa zasmiať nad tým ako Scall vyskočila jeleňovi na chrbát a držala ho. Tá si vedela vždy poradiť.Mrzelo ma že tu ale neni Nico. Pozrel som sa na Echa ako si ten vedie.
Echo sa rozbehol proti jeleňovi a keď videl že je Scall na jeho chrbte a drží ho tak mu skočil po krku. Zahryzol sa mu do krku ale jeleň začal so sebou hádzať a snažil sa oboch zhodiť na zem. Mal dosť sily takže sa Echo neudržal a pustil sa a spadol na zem. Hneď sa postavil a skúsil to znova. Znova mu vyskočil na krk a zahryzol sa mu. Teraz sa pre istotu zachytil aj pazúrmi a pevne sa ho držal. Jeleň so sebou hádzal a znova sa ich snažil zhodiť. Teraz sa ale Echo pevne držal tak jeleň mal problém ho zhodiť. Dale bol na blízku a pripravený pomôcť ak by potrebovali ale zatiaľ to nevyzeralo že by potrebovali jeho pomoc. A tak dával len pozor a bol pripravený.

Scall povedala že to nechá na mne a tak som prikývol. Aj som si myslel že to nechá na mňa aj keď som si myslel že by to zvládla ale keď sa tak rozhodla tak to budem rešpektovať. "Dobre."
Potom so sa poobzeral okolo seba a keďže sme boli v lese bolo tu veľa úkrytov kde sa dalo schovať aby nás stádo nevidelo. Pousmial som sa a začal som po tichu hovoriť. "Ty a Echo ostanete tu a ja obídem stádo a potom ich rozoženiem a toho jeleňa naženiem k vám. Vy sa ho pokúsite obkľúčite a vrhnete sa na neho a pokúsite sa ho zabiť. Nebojte sa prídem vám pomôcť. Hlavne sa snažte vyhnúť kopytám. Útočte mu na krk kde ma tepnu." Poviem im a potom som sa nenápadne vydal smerom ku stádu. Keď som bol na mieste tak som vyskočil a rozbehol som sa k stádu a snažil som sa rozdeliť jeleňa od stáda. To sa mi podarilo a tak som ho hnal smerom ku Scall a Echovi. Teraz to bolo na nich.

Sledoval som ju a keď narazila na jeleňa a na srnky tak som sa usmial. "Ano vidím." Poviem a potom som bol ticho aby som ich nevyplašil.Potom som sa tiež prikrčil a čakal som na povely ktoré dá Scall. Lenže ona sa opýtala ktorého a tak som si poriadne poobzerala stádo. Nechcel som ohroziť nikoho a tak som si poriadne rozmyslel koho ulovíme. Ale toho mladého jeleňa ktorý vyzeral neskúsene tak toho by sme mohli uloviť. "Môžeme toho mladého jeleňa." Kývnem smerom na toho jeleňa.
Potom som ostal ticho lebo som nevedel či ho chce ona organizovať alebo či to mám ja. Lenže bola ticho a nič nehovorila a tak som sa jej opýtal. "naplánuješ ten útok ty alebo ja?" A potom som už len čakal na to ako sa Scall rozhodne.

Nebol som síce s toho nadšený že chce odísť ale nemôžem ju držať doma. Musím sa s tým zmieriť ale veril som že nás bude chodiť navštevovať. Prikývnem a pousmejem sa. Už teraz sa chovala ako dospelá.
"Ale ano by si sa divila." Zasmial som sa nad tým. Aj keď bolo to pekné počuť že nie som ale každý bol svojim spôsobom debil ale všetko vrámci normy. Nikdy to nepreháňať aby vlk nevyzeral ako blázon.
Keď sa Scall opýtala či ideme na lov že má stopu tak som prikývol. "Ano poďme." Prikývnem a nechal som ju nech si to vyskúša sama. Aj keď ona to už vedela a tak som tu bol len ako pomocník ak by potrebovala pomôcť. Inak som celý lov nechal na nej. Pozrel som sa na Echa ktorý sa učil od Scall a Nico medzi tým spal. Povzdychnem si lebo som chcel aby bol pri tom ale on stále len spal. Bál som sa že mu niečo je lebo toto neni normálne aby vlk stále spal. Mal som vážne obavy o neho. Musíme ho priviesť nejako k životu. Inak som to nevidel dobre.

Prikývnem svojim deťom vždy rád pomôžem a poradím ak budem vedieť. "Jasné toho sa nemusíš báť. A myslím si že to zistiš sama podľa pocitov ktoré ťa budú hnať sa k ním pridať." Ja som také pocity nemal. Skôr som mal pocit odísť a starať sa sám o seba. "isto bude a neboj všetci vlci sú debili aj ja som debil. Mama by ti vedela vyprávať aké nemohlo som." Zasmial som sa nad tým. Potom keď mi to vysvetlila s tými snami tak som sa trochu upokojil. "ale aj tak dúfam že do mojich nebudeš chodiť. Prosím sľúb mi to." Pozriem sa jej do očí a dúfam že to dodrží. Vážne som nechcel aby mi chodila do hlavy.
Len som sa usmial ale potom som Nica nechal tak a tak sme sa vrhli na lov. "Poďme." Poviem a potom som začal hľadať nejakú zver ktorú by sme mohli uloviť.