Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Postovaná 4

"Ja viem že to nejde ale predsa ty si vodný živel tak by to malo ísť nie?" Zamyslel som sa nad tým. Keďže som vodu nemal tak som ani nevedel čo vlk s elementom vody dokáže. Keby mala oheň tak by to bolo omnoho ľahšie ale takto. Povzdychnem si a potom som ju sledoval čo robí. Bol som pripravený jej pomôcť keby niečo.
Lenže v tom sa stalo niečo čo som nečakal. Ona vyskočila a dopadla na hladinu a ponorila sa. "Scall!!" Zakričal som a hneď som plával na miesto kde spadla do vody. Teraz budem musieť ísť pod vodu a nejako ju vytiahnúť. A tak som sa nadýchol a ponoril som sa. Chvíľu som ju hľadal ale keď som ju uvidel rýchlo som k nej priplával. Hneď som sa jej jemne zahryzol do krku a plával som s ňou na hladinu.
Keď sme vyplávali na hladinu tak som s ňou doplával ku brehu. Vytiahol som ju na breh a začal som ju olizovať. "Scall žiješ?" Opýtal som sa so strachom v hlase. Ak by zomrela tak to by som neprežil.

Postovaná 3

Nikdy ma nenapadlo že sa na staré kolena budem učiť loviť ryby. Ale čo hádam v tom Scall nenechám samotnú. Ale zase musím priznať že som sa na to tešil. Bola to nová vec ktorú som nevedel. Myknem plecami. "Neviem. Normálne by som povedal že podla pachu ale tu vo vode neviem či je niečo cítiť." Povzdychnem si teda aspoň ja som nič necítil. Možno Scall niečo cítila keď ovládala vodu.
Potom som ju sledoval keď sa ponorila a dúfala sa že sa neutopí že sa stihne čím skôr vrátiť. Našťastie sa po chvíľke vynorila a povedala že sú na dne a že tak dlho nezadrží dych. "Hmm...Mali by sme ich nejako vyplašiť aby vyplávali na povrch alebo nejako s vodou ich zdvihnúť do vzduchu alebo ...neviem." Povzdychnem si lebo som bol v tomto stratený a nevedel som čo robiť.

Postovaná 2

No čo sa dá robiť. Nie som až taký dokonalý ako som si myslel ale to vôbec nevadí.A potešilo ma keď Scall chcela aby sme to skúsili spolu. "Dobre budem rád." Usmejem sa a bol som pripravený jej pomôcť.
A ako som si všimol tak používa presne tú istú taktiku ako pri love srnky. To ma potešilo. Takže najskôr musíme nájsť nejaké ryby. Len som si nebol istý či to dokážem. A tak som sa zadíval do vody a snažil som sa zachytiť nejakú rybu. "Zatiaľ nič nevidím a čo ty?" Opýtala som sa jej a pozrel som sa na ňu ale tá bola už vo vode. Zatiaľ jej to išlo dobre ale čo ak sa jej niečo stane? Bolo by dobré ak by som šiel za ňou. A tak som sa zhlboka nadýchol a vdýchol a potom som pomaly vliezol do vody. Cítil som ako môj oheň mizol. Nevedel som čím to je ale dúfal som že keď vyndem na breh tak sa mi vráti. Priplával som až k nej a usmial som sa. "Spolu to zvládneme."

Postovaná 1

A prišlo to čoho som sa najviac bál. Opýtala sa ma ako sa lovia ryby. Čo jej mám teraz povedať?V živote som ich nelovil a ani nejedol tak ako to spraviť? Povzdychnem si. "neviem ako sa lovia ryby. Nikdy som to nerobil." Poviem jej trochu sklamane lebo je to hádam prvá a posledná vec o ktorej nič neviem. "Ale ak chceš tak to môžeme skúsiť spolu." Navrhnem jej ale vážne som nevedel ako na to. Možno Scall niečo napadne a ja sa potom k nej pridám. Veď ona je šikovná a isto to zvládne aj bez mojej pomoci. Veď má vodu teda ak sa nemýlim tak by jej to malo ísť aj bez mojej pomoci. Al ak bude chcieť pomôcť tak jej pomôžem a veľmi rád. Aspoň sa naučím na staré kolená niečo nové.

//Hmlisté pláne

Išiel som za ňou a našťastie sa mi v tej hmle nestratilo a podarilo sa nám dostať až k jazeru kde bolo viac svetla. Konečne som videl všetko a nemusel som sa báť že sa jeden druhému stratíme. A keď sme boli pri jazere tak som bol prekvapený aké nádherné je jazero a hlavne ma prekvapilo že bolo čisté a bolo vidno až na dno. V tomto jazere by som sa pokojne aj okúpal.
Keď Scall vykríkla na mňa že čo našla tak som sa hneď pozrel na ňu a usmial som sa. "Ano súhlasím s tebou. Hneď by som tam skočil." Usmial som sa ale moc sa mi teraz nechcelo. Ale ak Scall chcela tak pokojne mohla. Keď sa opýtala či by mohla chytiť tú rybu tak som prikývol. "Pokojne ju môžeš chytiť. Len neviem či sa ti to podarí." Po pravde som v živote nikdy ryby nelovil takže som ani nevedel ako sa to robí takže so Scall sa možno teraz naučíme loviť ryby.

Len som prikývol. Úplne som ju chápal. Veď kto by chcel ísť s poranenou nohou na nejaký výlet? Skôr ma prekvapilo to že chce ísť sama a nechcevaby som ju odnie sol. "Dobre teda ako povieš." Pousmejem sa a vyzerala v poriadku. Možno som si to vyčítal zbytočne. Ale aj tak ma to trápilo a trápiť ma to bude ešte dlho.
Nakoniec ale Scall vybrala cestu a ja som súhlasil. "Dobre poďme." Poviem a už som len videl ako beží preč. Moje obavy boli úplne zbytočné ako vidím ale to je dobre. A tak som sa len pousmial a rozbel som sa za ňou. Nechcel som aby sa mi stratila. Dosť że sa zranila a ak by sa stratila tak to by bol môj koniec. Za to by ma Nyci isto zabila a preto ju bude sledovať a budem stále pri nej a dävať pozor na ňu.

//Vlčie jazero

Prikývnem. "Ano takže sa nemusíš ničoho báť." Ubezpečím ju aby sa ničoho nebála. Potom som sa len díval ako začala jesť mäso. Ja som sedel a díval som sa. Vôbec som nemal chuť na nič. S toho všetkého čo sa stalo ma úplne prešla chuť na všetko. Povzdychnem si Keď sa opýtala ako ďaleko sme od domova tak som sa pousmial. "Dosť ďaleko. Ak by sme nepoužili teleport tak by nám to trvalo aj niekoľko dní. A navyše si myslím že by si to nezvládla keď máš poranenú nohu. To by sme museli prejsť skoro dva ostrovy aby sme sa dostali domov. Takže teleport je skratka." Poviem jej a pousmejem sa ale ak by chcela ísť tou dlhou cestou domov tak som bol pripravený a ochotný to absolvovať. Aj keď nebol som si istý či by to zvládla ale ako ju poznám tak by asi spravila všetko preto aby to zvládla. "Už chceš ísť domov?" Opýtal som sa jej.

Vzdychnem si a len prikývnem. "Dobre ako povieš. Ano to máš pravdu." Poviem a len som ju sledoval ako bola pri líške a skúmala ju. Ja som ostal na mieste a len som sa na ňu díval. Potom ju začala ochutnávať. Mňa potom čo sa stalo prešla chuť na jedlo. Ja som teraz na jedlo vôbec nemyslel. Povzdychnem si a keď vykríkla ohľadne zubu tak som hneď k nej pribehol a pozrel som sa čo sa deje a len som sa pousmial. "Ten zúbok sa už nedá vrátiť. On ti vypadol aby ti mohol narásť nový a silný. Presne také aké mám ja." Vycerým zuby aby videla aké mám zuby a že také isté bude mať aj ona. A keď sa usmiala a videl som že jej jeden zúbok chýba tak som sa usmial. Vyzerala tak rozkošne bez zubka. A až úplne nakoniec som sa presunul k líške a začal som ju porcovať na malé kúsky. A keďže ja som nemal chuť tak som si potom sadol a nechal som Scall aby sa najedla.

Vzdychnem si vážne ma to mrzelo. Bola to moja vina. Ja za všetko môžem. "Ty sa nemusíš ospravedlňovať. Je to moja vina mal som to spraviť ja a nie to nechávať na tebe. Zbytočne som ťa ohrozil a to som nechcel. Prepáč mi to." Poviem smutne a potom som len pokrútil hlavou. Ako môže v takejto sytuácii myslieť na kamarátov? Veď mohla zomrieť to jej asi nedochádza. "Neboj ešte ich stretneme." Ubezpečím ju a keď noha prestala krvácať tak som ju prestal olizovať. "Jasne neni problém a ak chceš môžem ťa odniesť." Navrhnem jej. Ak by ju noha bolela toľko že by nemohla chodiť tak som bol pripravený ju odniesť. To bolo to najmenej čo som mohol spraviť pre ňu. Toto si budem do smrti vyčítať. Veď mohla kvôli mne zomrieť. Bol som blbec už to nikdy nespravím. Od teraz ju budem strážiť ako oko v hlave.

Všetko išlo presne tak ako som chcel. Lenže potom sa stalo to čo som nečakal. Tá líška ju pohrýzla na nohu a ja som zavrčal. Tak toto mojej dcére robiť nebude. Zavrčal som a jedným skokom som skočil po líške a pritlačil som ju k zemi. Zahryzol som ju do krku aby som urýchlil jej umieranie. A keďže krvácala tak to netrvalo dlho a za chvíľu bola mŕtva. Potom som ju nechal tak a pribehol som ku Scall. "Všetko bude dobré neboj sa." Utešoval som ju a hneď som jej začal olizovať nohu z ktorej jej tiekla krv. Toto sa nesmie mama dozvedieť inak by nás už asi von nepustila. Lízal som jej stále tu ranu. "Prepáč mi to nenapadlo ma že ti môže ublížiť. Ak chceš zoberiem ťa domov." Vyčítal som si to že je zranená. Mal som dávať lepší pozor a nie ju nechať samú na tu líšku. Povzdychnem si a sklamane som si sadol k nej a stále som jej olizoval nohu. Chcel som aby sa jej to čo najrýchlejšie zahojilo. Nechcel som aby vykrvácala to by som neprežil ak by Scall zomrela mojou vinou.

Veľmi rád som ju chválil. Ona si to zaslúžila. A pokojne ju budem chváliť od rana do večera. Pre mňa to problém nebol. Už ani neviem ako dlho ju naháňala a tak som usúdil že asi bude potrebovať pomoc. "Neboj sa pomôžem ti." Poviem jej a pred tou líškou som vytvoril ilúziu steny aby ju to donútilo otočiť sa smerom k Scall. A na moje prekvapenie to fungovalo tak ako malo. Zviera sa otočilo a bežalo rovno ku Scall. Usmial som sa. "Teraz by si to už mohla zvládnuť." Zavolal som na ňu a potom som bežal za tou líškou aby sa znova neotočila a nebežala niekam inak. Scall teraz mala možnosť ju uloviť. Pozorne som ju sledoval a keby bolo treba tak som bola pripravený pomôcť ako vždy. Ale myslel som si že ona to zvládne aj bez mojej pomoci.

Usmejem sa. "To nevadí nie vždy sa darí ale ty si šikovná a zvládneš to." Pochválim ju a potom prikývnem. "Dokázali by sme to uloviť ale je to riziko že by sa ti mohlo niečo stať a to nechcem riskovať." Vysvetlím jej aj keď možno sám by som to dokázal ale vážne som nechcel riskovať. Možno keď bude trochu väčšia tak potom by sa to dalo ale teraz isto nie. Išiel som s ňou a pozorne som ju sledoval. Bola vážne šikovná. A keď našla zvieratko a rozbehla sa za ním tak som nestihol ani reagovať a tak som sa len rozbehol za ňou a nechal som to na nej. Teraz nech si to vyskúša sama ale bol som pripravený jej pomôcť. "Dobre nechám to na tebe. Je to malé zvieratko tak by si to mohla zvládnuť aj sama." Poviem jej a pozorne som ju sledoval. tú líšku by mohla sama uloviť a keď tak môže skúsiť použiť aj element a tým by ju mohla uloviť. "Spomeň si čo som ťa učil a skús to využiť." Poviem jej a bol som zvedavý či si to ešte pamätala a keby nie tak jej to pripomeniem.

Viem že to bolo ľahké povedať ale ťašie spraviť ale takto sa naučí lepšie rozoznávať pachy zvierat. "Viem je to ťažké ale ty to dokážeš. Si šikovná a najlepšia vlčica na svete." Usmejem sa a olizol som ju na hlave. "Dobre ako povieš tak vodu necháme po love." Súhlasil som s ňou a potom som tiež cítil veľa zvierat. Čo ma prekvapilo pretože som si myslel že tu nebude nič ale ako vidím mýlil som sa ale to mi vôbec nevadilo. Aspoň sa najeme pretože mne sa už ozýval žalúdok. Lenže v tom sa ma Scall povedala že to neznie ako srnka. Keď som sa započúval tak som počul že je to diviak. "Tak to je nebezpečné zviera od neho sa drž čo najďalej. To je diviak a môže ti ublížiť pretože má veľké kly ktorými by ťa mohol ľahko prebodnúť." Poviem a a radšej som ju odviedol ďalej od tohto zvuku. "Radšej nájdeme iné zviera."

//snežné tesáky

Toto miesto sa mi vôbec nepáčilo. Jednak som nič nevidel a potom som sa tu necítil moc dobre. "Sústreď sa iba na jedno konkrétne zviera." Poviem jej a pozorne som sledoval Scall. Vážne som sa bál že ju v tejto hmle stratím. Ale Scall vyzerala že nemá problém. Vážne som ju obdivoval. Na to že bola ešte vĺča tak sa ničoho nebála a púšťala sa do všetkého. Potom keď povedala že počuje vodu tak som prikývol. "Ano aj ja ju počujem. Aspoň sa môžeme napiť ak by sme boli smädný." Poviem jej a potom som sa sústredil a šiel som jej pomôcť s tým lovom. Viem že bola šikovná ale v tejto hmle to bude problém a preto som jej pomáhal.

Aj som čakal takúto reakciu. To ti verím. A ano teraz sme na to hlavnom ostrove. Ten teleport slúži ako skratka aby si to nemusela celé obchádzať čo by zabralo aj niekoľko dní." Poviem a potom som kráčal dole a videl som že aj Scall ide usmial som a dával som na ňu pozor. "Uvidíme na čo budeme mať šťastie. Ak budeme mať šťastie možno zase budeme loviť srnky alebo niečo iné. Uvidíme necháme sa prekvapiť." Sám som nevedel čo by sme mohli loviť a navyše som nevedel či sú tu nejaké zvieratá. A navyše tu asi niečo ťažko nájdeme. Už teraz som videl aká hmla tu je. Tu budem musieť dávať pozor aby sa mi Scall nestratila lebo by som ju už asi nenašiel. Preto som sa k nej pritisol a išiel som vedľa nej a dával som pozor na ňu.

//Hmlisté pláne