Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Červená lúka

Pre mňa už táto cesta nič neznamenala. Už som prešiel teleportom toľko krát že je to už pre mňa len urýchlenie cesty. Takže cesta pre mňa trvala iba sekundu čo som vošiel a hneď vyšiel von. Keď som vyšiel von pozrel som sa na ňu a usmial som sa. "Tak aká bola cesta?" Opýtal som sa jej. Chcel som vedieť aký mala s toho zážitok a či sa náhodou nebála alebo niečo také. "Potom už môžeme ísť aj na ten lov ak chceš." Poviem jej a bolo na nej ako sa rozhodne. Nechcel som ju do ničoho nútiť lebo zase by mohla protestovať a takto keď si vyberie ona sama to bude lepšie a budeme robiť to čo ju baví a čo chce. Preto som sa potom pomalým krokom vydal smerom dole.

Zasmial som sa a len som prikývol. "Poďme." Poviem lenže než som stihol čokoľvek povedať tak Scall skočila do toho teleportu a zmizla. Hneď som skočil za ňou. "Neboj sa som za tebou. A priprav sa že budeme zase v horách." Zavolám na ňu aby ma počula. Aj keď som si nebola istý či ma počuje alebo nie. Ale to bolo jedno lebo to bolo tak rýchle že sa sekundu sme boli v horách. Keď som vyšiel s poltáru tak som sa začal obzerať aby som našiel Scall a našťastie som ju našiel a usmial som sa. Bola v poriadku. Takže teraz môžeme pokračovať ďalej v ceste. Bol som zvedavý čo zažijeme teraz. Síce tu na kopcoch bude problém niečo uloviť takže asi budeme musieť zísť dole a tam niečo nájsť.

//Snežné tesáky

Ako bolo vidno tak jej to vôbec nevadilo že som ju vyrušil z lovu. Skôr naopak ten teleport ju zaujal natoľko že prestalo všetko ostatné existovať. "To vážne sa ti až tak páči?" Opýtal som sa prekvapene lebo takúto reakciu som nečakal. A vyzeralo to tak že sa k nemu aj rozbehla a tak som si len povzdychol a pomalým krokom som sa vydal za nimi. Keď som pri ňom tak som sa zastavil a pozrel som sa na nich. "Tak čo ideme do toho?" Opýtal som sa a bol som si istý že povie ano lebo ju to fascinovalo. Ale zatiaľ som stál na mieste a len som sa díval a čakal som. Možno bude chcieť aby som šiel prvý alebo pôjde ona prvá veď uvidíme. Len až teraz som si uvedomil že tretie vĺča ostalo samé v úkryte. Čo bude s ním ak sa zobudí? Kto sa o neho postará? Povzdychnem si pretože toto sa mi nesmie stávať aby som zabudol na dieťa. No čo budeme sa musieť vrátiť čo najskôr aby sa mu nič nestalo.

//Najvyššia hora

"Nieže by sa nám nepáčilo ale nič nám nevyhovovalo ako teraz." Poviem jej a prekvapilo ma keď povedala že až po tom teleportu asi nebola taká hľadná ako som si myslel. "Dobre ako povieš. A čo chceš. Nechám to na tebe." Žmurknem na ňu a usmejem sa. Vôbec som sa nebál že by sme nič nenašli. Veď už sme dokázali nájsť srnku a uloviť ju tak prečo by to teraz malo byť inak? A keď som videl ako čuchá a stopuje zver tak som sa usmial. Bola veľmi učenlivá a všetko jej išlo tak ľahko. Potom som v diaľke uvidel svetlo a tak som do nej štuchol nosom. "Pozri sa tam je ten teleport." Kývnem smerom ku svetle. Bol som veľmi zvedavý ako to zvládne lebo nie každý tú cestu zvládal dobre ale ona to môže zvládať dobre. Veď uvidíme necháme sa prekvapiť. Len teraz som si uvedomil že som ju vyrušil zo stopovania a to som asi nemal robiť. No čo už buď bude stopovať ďalej alebo pôjde k teleportu. Uvidíme.

Takže bohov sme mali rozobratých a mohli sme prejsť na druhú tému ktorá bola o tom prečo máme úkryt v lese. "Ano presne tak a navyše je tam bezpečne a dostatok potravy pre nás všetkých." A potom sme sa už mohli vrhnúť na cestu do teleportu. Ale najskôr skúsime niečo na lúke nájsť na jedenie. A tak som sa postavil a pomalým krokom som sa vydal smerom dole. Zase to bola náročná a nebezpečná cesta ale spoločne to zvládneme a po chvíľke budeme zase dole. "Dobre ale na lúke pohľadáme niečo na jedenie dobre?" Opýtam sa a keď sme zišli dole tak som sa vydal smerom k lúke. A hneď som začal stopovať nejakú zver. A navyše si to môže aj Scall vyskúšať stopovať zver a možno sa jej niečo podarí aj nájsť. Už by mala ako tak vedieť pachy zvierat a lúka je veľké miesto takže šanca že niečo nájdeme je vysoká.

//Červená lúka

"Buď ich zavoláš alebo sa ti sami objavia ale na to volanie málokedy reáguju. Takže skôr to že sa ti zjavia." Poviem jej a potom som ju sledoval ako skúma sneh. Musel som sa zasmiať nad tým keď povedala že je to studene. "To ano je to zmrznuté to preto." A potom som pokrútil hlavou. "Nie neni to zvláštne. Každý býva tam kde sa mu to hodí alebo kde to má rád. Takže či žije v horách alebo v púšti to je úplne jedno. Neni to neobviklé." Potom som si sadol a ostali sme tu na chvíľu a prikývol som. V hlave sa mi rodil ďalší plán teraz keď pôjdeme dole tak niečo ulovíme lebo Scall musí byť isto hladná. Ja som teda bol a už som sa nevedel dočkať kedy sa poriadne najem. "Tak čo ideme?" Opýtal som sa jej. Nechcel som ju nijako naháňať ak tu chce ostať tak tu ostaneme ak nie tak pôjdeme. Je to na nej ako sa rozhodne. Ale zatiaľ sa mi páčilo že ma poslúcha a že je pri mne že ešte neutiekla niekam.

"Tam sa nedá dostať." Vysvetlím jej a potom som prikývol. "Ano zvieratá a aj vlkov. Bola som zrúda. A v podstate ano bol som lovec ktorý zabíjal všetko živé a bolo mu jedno či to má rodinu alebo nie." Vzdychnem si ale potom som to už nechal tak a venoval som sa okoliu. "To biele je sneh. Je to zamrznutá voda ktorú máš tak rada." Usmejem sa lenže teraz bolo leto takže sneh bol len tu hore ale keď bude zima tak uvidím sneh všade a potom sa ešte len na tom vyblázni. Potom som sa poobzeral okolo seba. Vedel som že aj na horách niečo žije ale či takto vysoko tak to som nevedel. "Jasné aj tu žijú zvieratá ale tie sú skôr v jaskyniach a v dierach ktoré sa tu nachádzajú. Takže si treba dávať pozor aby si náhodou nespadla do nejakej." A keď sme sa konečne dostali na vrchol tak som sa zastavil a poobzeral som sa musím povedať že to bol nádherný výhľad. Bolo vidno skoro celý ostrov. "Tak čo na to povieš?"

"Bohovia bývaju v neby." Kývnem hlavou hore. "A to neviem či sú štedrý ale podľa mňa isto sú štedrý." Nevedel som jej to presne vysvetliť pretože som sa s nimi ešte nestretol takže som nevedel. "Teraz už ano rád pomáham ale pred tým som nikomu nepomáhal. Skôr som zabíjal a ubližoval." Vzdychnem si a do teraz som si to vyčítal že som bol taký ale minulosť sa zmeniť nedá ale budúcnosť ano. "No dobre teda ak to zvládneš tak poďme. A ano isto bude nádherný výhľad." Poviem a potom som sa vydal smerom na vrchol. Bola to síce ťažká cesta a náročná a hlavne nebezpečná lebo ak by sa mne alebo Scall šmyklo tak sme sa mohli zabiť. Preto som išiel veľmi opatrne a dával som pozor na Scall aby sa jej niečo nestalo. Bol som pripravený ju zachytiť keby sa niečo stalo ale zatiaľ to vyzeralo tak že to zvláda a že nemá žiadne problémy.

Len som prikývol a zasmial som sa. Takže sa mám na čo tešiť keď trochu vyrastie. "Ano môžeš sa s nimi stretnúť. Len si treba dávať pozor lebo niekedy sú trochu chamtivý a robia napriek." Zasmejem sa a prikývnem. "Ano čo som počul tak ktorý pomáhali tak dostali nejaký darček. Aj ja s mamou sme pomohli a mali sme dostať prívesky ale bohužiaľ sme nedostali nič ale to nevadí. Aspoň máme dobrý pocit že sme niekomu pomohli." Usmejem sa a pozrel som sa na ňu. "Ano máš nádhernú srsť. Bola by škoda ju zničiť ale prívesok by sa ti hodil." Poviem jej a potom som pokračoval ďalej v ceste. "A zvládneš cestu na vrchol?" Opýtal som sa jej pre istotu. Nevedel som či to jej malé telíčko zvládne ale vyzerala že ano a keby nie tak ju odnesiem.

//Roklina

Prikývnem. "Ano je to na tebe lebo pochybujem že by si ma poslúchla aby si s ním nebola ak by si ho milovala. V tedy nerozmýšľaš a je ti jedno kto ti čo hovoria iný." Zasmial som sa nad tým. Ja som hory moc nemusel ale ako som videl tak Scall ich celkom milovala. Z nej asi bude horolezec alebo čo? Uvidíme po čase čo z nej vyrastie. "Jasné buď to dostaneš ako odmenu od bohov alebo ak niekomu pomôžeš tak ti on dá odmenu." Vedel som si predstaviť že by mala nejaký prívesok na sebe. "Nemusíš mať zrovna takéto prívesky môžeš mať aj inú srsť. ako ti ten Wu zmenil oči tak si myslím že by ti dokázal zmeniť aj srsť." Zamyslel som sa nad tým ale ja som už bol dosť starý na takéto veci. Dosť že som mal korunu na hlave a tá mi bohato stačila. Keď sme boli v horách tak som pokračoval ďalej k lúke.

Zasmejem sa a pokrútim hlavou nad tým. "Toho sa báť nemusíš. Podľa mňa sa isto zamiluješ." Žmurknem na ňu a potom som sa zamyslel. No ak bude taká tvrdohlavá ako je teraz tak ani nebude čakať na naše schválenie. "Myslím si že nie pretože ty sama budeš musieť vedieť či je ten pravý alebo nie." Poviem jej a potom som pokračoval v ceste. "Ano za chvíľu tam budeme." Poviem jej a keď som to počul tak som sa rozbehol a pritom som sledoval kde je Scall. "Poď schováme sa v horách." Zavolám na ňu lebo tie boli najbližšie k rokline. Našťastie bola v poriadku a nič sa jej nestalo. Mali sme šťastie že sme sa tomu stihli vyhnúť a po chvíľke sme boli v horách. Zastavil som sa a potom som pokračoval v ceste ale opatrne aby sa mi nešmyklo a hlavne aby sa Scall nič nestalo.

//Najvyššia hora

Myknem plecami lebo som to vážne nevedel. "Netuším kam mohli ísť ale možno ich po ceste nájdeme." Pousmejem sa a potom som bol rád keď pochopila že o tom nechcem hovoriť. Lenže ako vysvetliť dcére že je zamilovaná keď ani ja poriadne neviem ako to vlastne je. "Keď som sa zamiloval do maminky tak mi srdce búchalo ako o život a cítil som niečo čo sa nedá opísať. Keď sa zamiluješ tak to zistíš sama." Usmejem sa ale na to mala ešte čas. Aj keď možné je že sa dokáže aj teraz zamilovať. Potom prikývnem. "Ano to je a musím povedať že je to úžasný zážitok. Veď uvidíš sama keď ním prejdeme." Ja som už cestu poltárom absolvoval niekoľko krát takže som už vedel aké to je. "Toto je roklina. Musíš si dávať pozor aby na teba náhodou nespadol kameň. Preto neni dobré sa tu nejako moc zdržiavať. Preto ak uvidíš padať kameň tak rýchlo utekaj." A keď si to tu chcela poobzerať tak som spomalil aby mala čas ale pri tom som dával pozor na to aby sa niečo nestalo.

//Les Alef

Zasmial som sa nad tým ako pomenovala sestru. "Správne a sestrička sa vola Mielei ale aj Mňau je krásne meno." Potom keď sa začala pýtať na to čo som robil zlé a že som chcel mame ublížiť tak som len prikývol "O tom nechcem hovoriť prepáč ale ano chcel som jej ublížiť ale nespravil som to." Pousmejem sa a prikývnem. "Presne tak. Mama má v sebe kúzlo ktorým ma dostala a ja som sa do nej zamiloval a zmenil som sa." Usmejem sa a prikývnem. "Je to taká veľká svietiaca vec ktorá ťa dokáže premiestniť z miesta na miesto. Veď uvidíš sama." Po pravde som nečakal že by ju to mohlo až takto fascinovať. Keď sme prišli do rokliny tak som sa pozrel na Scall. "Drž sa pri mne aby sa ti niečo nestalo." Poviem jej a pokračoval som ďalej.

"Ja sa volám Dale." Poviem a vôbec ma nenapadlo že aj vĺčatá potrebujú vedieť mená ale všetko sme teraz napravili. Myknem plecami. "Neviem prečo to robili. Oni to považovali za dobrú vec. A vždy sa na tom zabávali." Povzdychnem si lebo až teraz som si uvedomil čo všetko sme robili a aký som bol. "Ano s mamou sme partnery a ako sme sa zoznámili? To je už pekne dlho. Jedného dňa sme sa stretli na tomto ostrove a ja som jej chcel ublížiť lenže ona mi ukázala zmysel života a vďaka nej som teraz dobrý. Jej vďačím za všetko." Usmejem sa a preto som Nyci tak miloval. "Jasne môžeme všetko len neviem či môžeme len tak bez dovolenia ísť na ich územie. Na to by som počkal radšej. Teraz môžeme ísť preskúmať ďalšie miesta a loviť. Môžem ti ukázať ale teleport." Poviem jej a potom som sa vydal vred a pritom som rozmýšľal kam pôjdeme.

//Roklina

//Úkryt

Vyšiel som von a počkal som na ňu. "Nyci je tvoja maminka a išla so sestričkou von ale ešte sa nevrátili. Hádam sú v poriadku." Povzdychnem si a dúfal som že sa čoskoro vrátia. "Učili ma byť zlým a blížiť vlkom. Nie vždy som bol dobrý. Ale o tom nechcem hovoriť. Nie neni mi to ľúto. skôr som rád že ich nevidím a nie som s nimi. Teraz som dobrý otec a partner. Ja viem ale ak by prišli tak by mohli byť na vás zlý a učiť vás zlým veciam. Je to proste komplikované." Vzdychnem si a pomalým krokom som sa vydal vpred. Potom som sa prekvapene pozrel na ňu. "To čo ťa napadlo? To by som v živote nespravil. Milujem vás a ste moje všetko. Pre vás by som aj zomrel. A nedovolím nikomu aby vám ublížil." Usmejem sa a potom som ju olizol na hlavičke a zasmial som sa keď sa potešila. "Tak kam chceš ísť?" Opýtal som sa jej.