Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Konečne som sa ocitol v lese. Do teraz som nechápal čo sa vlastne stalo. A bol to sen alebo to bola realita? Ako dlho som bol v tej jaskyni? Ani neviem koľko času ubehlo. Ale dúfam že sa mi podarí nájsť niekoho kto tam bol tiež a budeme to môcť prebrať. Ale zase dúfam že to budú tie vlčice ktoré som tam stretol a s ktorými som sa rozprával lebo boli príjemné a bolo by super ich stretnúť a zoznámiť sa s nimi.
A preto mi neostávalo nič iné ako ich hľadať ale ako ich nájdem keď neviem ako vyzerali ani nič také? Povzdychnem si a skúsim to tak že zapojím všetky moje zmysli a zistím aký mali hlas a pach. Možno to mi pomôže. A tak som sa vydal na cestu.

//Kvitnúca lúka

lapka do vzduchu a % dať do rýchlosti

//Hmlisté pláne

Keď som prišiel do lesa tak som si povzdychol. Stále som chodil po tých istých miestach. Už by som chcel aj niečo nové vidieť nie stále dokola to isté. Vedel som že je tu toho dosť na sledovanie ale robiť to sám to je nuda. Bolo by lepšie ak by tu bol niekto so mnou. Aspoň by som sa mohol rozprávať ale takto? Neostávalo mi nič iné len pokračovať v ceste.
Už ma toto nebavilo chcelo by to niečo ale čo? Zamyslel som sa nad tým a chvíľu som sa zastavil a rozmýšľal som. Lenže nič také ma nenapadalo. Začínal som si myslieť že som asi prekliatí alebo čo?
Rozhodol som sa že to vzdám. A tak som si ľahol na zem a zatvoril som oči.

//Zlatý les (cez Zubria pláň)

Ani neviem ako a prešiel som cez zlatý les a ocitol som sa na lúke a pokračoval som ďalej. Moje nohy ani raz nezastavili a pokračovali ďalej. Ocitol som sa v hmlistých pláňach. Keďže som vedel že tu nič neni tak som sa tu ani nezastavoval a pokračoval som ďalej v ceste.
Po ceste som zatiaľ nikoho nestretol. Bola tu tichá a nudná cesta. Začínalo ma to trochu hnevať. Už som konečne chcel byť s niekym a bolo mi jedno s kým. Hlavné bolo aby som nebol sám. Lebo táto samota ma zabíjala a to som nechcel.
Povzdychnem si a konečne som prekročil hranicu medzi lesom a pláňami. Ocitol som sa v lese ktorý som tiež veľmi dobre poznal.

//Začarovaný les

Už som sa na tomto mieste zdržal dosť dlho a tak by bolo na čase sa konečne pohnúť ďalej. Aj tak sa tu nič nedialo a ja som sa začínal nudiť. A preto som sa rozhodol že pôjdem ďalej. A keďže som tu bol sám tak som nemusel nikomu nič hovoriť a tak som sa teda vydal na cestu.
Nemal som vôbec žiadny plán na to kam idem. A tak som len tak kráčal a díval som sa pred seba a rozmýšľal som. Bolo by dobré niekoho stretnúť. Bol som dosť dlho sám a to sa mi ani trochu nepáčilo. Nechcel som byť sám. Chcel som byť s niekym ale s kým?
Rozmýšľal som nad tým koho by som chcel stretnúť alebo to nechám na náhodu a možno stretnem niekoho známeho alebo niekoho nového. Necháme to na osud. Aj keď osud je niekedy nebezpečný. No veď uvidíme čo sa stane.

//Hmlisté pláne (cez Zubria pláň)

Prikývnem a pousmejem sa. Ak nezabudnem tak bude dobre. "Rozumiem. Takže to bude chvíľu trvať než nerastú nové že? A hádam si to budem pamätať. Lebo bolo toho moc na mňa tak uvidíme. A keby niečo tak mi to pripomenieš dobre?" Opýtal som sa ho a pozrel som sa na neho.
Tiež som sa zamyslel nad tým čo budeme robiť teraz alebo kam by sme mohli ísť? "Nešli by sme sa niekam prejsť?" Opýtal som sa ho a sledoval som ho. Len kam pôjdeme? Je ešte veľa miest ktoré som nevidel a ktoré by som rád videl. Len otázkou je či ich pozná Anser a či má vôbec prejduté celé ostrovy. To zistíme až teraz keď mi odpovie na moju otázku.

Prikývnem a už som aj zabudol čo som sa vlastne pýtal ale to bolo jedno. Hádam to nebolo dôležité. Potom som sa ale musel zasmiať nad tým keď povedal že nemá veštiacke schopnosti. "To je škoda. Rád by som vedel čo ma čaká v budúcnosti. Tak si asi budem musieť nejakú vešticu nájsť." Poviem so smiechom. Aj keď som na takéto veci neveril ale bola sranda sa o tomto baviť.
Ukázal mi to o čom hovoril a povedal že s toho sa moc nenajeme. Tak potom na čo mi to ukazuje? Zamyslel som sa a len som počúval. Na jeho otázku som mykol plecami pretože už mi toho toľko povedal že som si to už ani nepamätal. "Ak mám byť úprimný tak už si ani nepamätám čo to bolo." Zasmial som sa. Zišlo by sa mi niečo kde by som si to zapisoval aby som to nezabudol. Veď aj Anser si nebol istý či sa to tak vážne volá.

//Zubria pláň

Išiel som s ním k lesu v ktorom som ešte nebol. A keď sme prišli na miesto tak som si ho začal obzerať a hneď som mal milión otázok. "Prečo tento les je celý taký divný? To sa vôbec nemení alebo čo?" Opýtal som sa ho a potom som sa musel zasmiať. "Ja viem. Len sa smejem." Poznamenám.
Ale tento les mi stále nedal pokoj. Síce je pravda že som ho nevidel počas celého roku tak neviem ako vyzerá na jar alebo na jeseň. Možno je toto jeho typická farba na zimu ťažko povedať. Ako je to len možné? Potom ma niečo napadlo. Ak je tento ostrov magický tak možno aj príroda je tu magická. Mykol som nad tým plecami a sledoval som les. Ale musel som uznať že les vyzeral úžasne a krásne.
"Myslíš si že nájdeme to čo hľadáme?" Opýtal som sa ho a pritom som sa stále obzeral po lese ale všade som videl iba stromy a nič iné. Povzdychnem si ale nevzdával som to a hľadal som ďalej.

"Jaj tak. Ale aj tak som zvedavý ako to bude chutiť. Ešte som nič také nejedol." Poznamenám a už som bol nedočkaví. Potom sa Anser opýtal na to či je normálne že sa tu listie drží aj keď mrzne. Mykol som plecami lebo toto bola pre mna tiež novynka. "Tak na toto ti neodpoviem lebo sám neviem a tiež to vidím prvý raz. Ale podľa toho čo vidíme tak je to asi možné." Poviem a a pozrel som sa tie listy.
Ako som sa tak díval a rozmýšľal nad tým tak som zrazu započul jeho hlas. Pozrel som sa na neho. "Hej ja ti dám ozveny." Zasmial som sa a hneď som išiel s ním do lesa.

//Zlatý les

"Ale prosím ťa to nestojí za reč." Usmejem sa a toto by som spravil hocikedy. Neviem či by to on spravil pre mňa ale ja ano.
"Dobre rád ostanem." Bol som rád že chce aby som tu ostal a nikam nechodil. Lenže teraz ma napadlo čo budeme robiť.
A ako keby Anser čítal moje myšlienky tak mi odpovedal. Povedal že by mi chcel niečo ukázať. Keďže som nevedel o čom hovorí tak som prikývol. Rád sa učím nové veci. "Dobre ukáž mi to. A to som si myslel že vlci jedia iba mäso ale ako vidím mýlil som sa." Zasmial som sa nad tým. "Dobre tak mi to ukáž som zvedavý." Poviem mu a bol som pripravený na cestu.

Musel som sa zasmiať nad tým keď sa prekvapene opýtal či som tam bol celú dobu. "Dobré ráno. Ano bol som tu a dával som pozor aby sa ti niečo nestalo." Poviem a pousmejem sa.
Teraz som ale začínal mať pocit že to nebolo správne. Vyzeralo to tak že Anser čakal že tu bude sám. Lenže ak je chorý a bude potrebovať pomoc tak musím byť pri ňom. "Ak ti vadí že som tu tak povedz a ja odídem" Poviem mu na rovinu a potom som len čakal čo povie a hlavne ako sa zachová. Ale úprimne som čakal že povie aby som ostal a že pôjdeme niekam na prieskum

Konečne mi to Anser vysvetlil a už som tomu chápal. "Aha tak to som nevedel. Ale už si to budem pamätať. Ďakujem." Poďakoval som mu a prikývol som. "Aha dobre a ako sa to vola?" Opýtal som sa ho.
Potom začal hrabať a ja som sa na neho díval a bol som zvedavý čo robí. Nechcel som ho rušiť a pomoc nechcel a tak som sa len díval. Keď skončil tak to vyzeralo ale úkryt a on tam vliezol. Povzdychnem si a opýtam sa. "Je tam dosť miesta aj pre mňa?" A obzeral som si ho. Len som nevedel čo spravím ak tam nebude niesto pre mňa. Lenže odpovede som sa nedočkal lebo zaspal a tak som ostal vonku.

Veď toto bolo práve ten problém. Nikto mi to zatiaľ neukázal takže som stratený. Povzdychnem si a prikývnem. "Ja viem," Poznamenám a potom mi začal hovoriť o nejakej mrkve. Pozorne som počúval. "Modrá mrkva? A myslíš si že teraz cez zimu niečo nájdeme?" Opýtam sa lebo čo som vedel tak cez zimu nič nerastie. Tak ako môžeme nájsť tú rastlinu?
Ale na jeho povel som prikývol a išiel som s ním hľadať tú vec. Aj keď mal som pochybnosti o tom či to nájdeme keďže bola zima. Ale možno sa mýlim a je to zimná rastlina ktorá rastie cez zimu. Ťažko povedať. Mykol som plecami a hľadal som. V tom Anser vykríkol a tak som sa pozrel na neho a potom na rastlinu teda na koreň o ktorom hovoril. "Takže toto je ten modrý koreň?" Opýtal som sa a obzeral som si ho a aj som si k nemu privoňal aby som vedel ako vonia. V tom som ale videl ako ju zjedol. Ostal som prekvapený ale keď som videl že mu to nič nespravilo tak som ho zjedol aj ja.

meno vlka: Dail
počet postov: 14
postavenie: sigma
krátke zhrnutie:Dail stretla vlčicu menom Ellie. Tá je sľúbila že jej pomôže nájsť sestru Rain. Ellie použila svoje schopnosti aby ju našli. A nakoniec ju aj našli. Dail je Ellie nesmierne vďačná za to že jej pomohla nájsť sestru. Potom sa s Ellie rozlúčila a Dail ostala so sestrou. Keďže dlho spolu neboli tak si hovoria čo všetko zažili. Najviac Dail prekvapilo to keď jej Rain povedala o presune ostrovov o ktorom Dail nevedela.

Povzdychnem si a prikývnem lebo som presne vedel o čo sa jedná a vôbec sa mi to nepáčilo. "Ano viem o tom. Ale ja nemám žiadne príznaky ale to neznamená že to nemusím mať. Môžem to mať ale nemusím mať žiadne prejavy." Myknem plecami pretože to bolo o to horšie že som mohol niekoho nakaziť a ani som o tom nemusel vedieť. Keby som o tom vedel tak by som mohol niekoho varovať ale takto. "Fuuuj tak s toho mi je teraz pekne zle." Toto mi nemusel hovoriť ale tak čo už narobím.
Pokrútil som hlavou. "Nie nepoznám a rád ťa spoznávam Anser." Potom vymenoval rastliny a ani jedna mi nič nehovorila. Prepáč ale nič také nepoznám." Poznamenám a potom ma niečo napadlo. "Čo keby sme šli spoločne hľadať liečivé rastliny?" Opýtal som sa ho.